Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203337
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1418203337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Č. X, A., t.č. Ú. na M. C. Y. B. P. Ú. na M. M. R., o zaplatenie sumy 3.120 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. júna 2019 č. k. 18Csp
88/2018-146 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 360,20 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 360,20 Eur od 14.7.2015 do zaplatenia.
Ďalšími výrokmi uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.759,80 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.759,80 Eur od 14.7.2015 do zaplatenia všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 76,92 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26.6.2018, domáhal
od žalovaného zaplatenia istiny 3.120 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3.120 Eur od 14.7.2015 do zaplatenia titulom nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2018 uzatvorenej medzi postupcom Home Credit
Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 a žalobcom došlo k postúpeniu
pohľadávky na žalobcu voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa

29.1.2015 úverovú zmluvu č. B., na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.460 Eur na
nákup predmetu financovania, ktorým bolo motorové vozidlo E. P. X.X XV B. Z., VIN:K.. Žalovaný
potvrdil prevzatie predmetu financovania na základe Protokolu o prevzatí predmetu financovania zo dňa
29.1.2015 a zaviazal sa úver vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 140,04 Eur, vždy k 26. dňu
v kalendárnom mesiaci. Úver bol žalovanému poskytnutý za nasledovných podmienok: konečná cena
predmetu financovania 3.933 Eur, poplatok za uzatvorenie Zmluvy 0 Eur, celková výška úveru 3.460 Eur,
časť kúpnej ceny vozidla bola uhradená žalovaným v hotovosti pri podpise zmluvy 473 Eur, mesačná

splátka 140,04 Eur, počet splátok 36, dátum prvej mesačnej splátky 26.2.2015, konečná splatnosť úveru
26.1.2018, ročná úroková sadzba 26,473999 %, ročná percentuálna miera nákladov 30 %, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,89 %, celkové náklady žalovaného 1.581,44 Eur,
celková čiastka splatná žalovaným 5.041,44 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný porušil svoje zmluvnépovinnosti a postupca vyhlásil v zmysle Hlavy 7. UZP splatnosť celého úveru ku dňu 26.6.2015 a u
žalovaného si uplatnil finančné vysporiadanie v sume 4.210,48 Eur. Uviedol, že pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpenia predstavovala sumu 6.954,59 Eur, ktorá pozostávala z istiny 3.460 Eur a príslušenstva

3.494,59 Eur a v konaní si uplatnil len istinu ku dňu zosplatnenia vo výške 3.120 Eur. Skonštatoval,
že v priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti istiny 360,20 Eur spolu s úrokom z omeškania, späť,
nakoľko žalovaný čerpal sumu 3.460 Eur a celkovo zaplatil 700,20 Eur a dôvod späťvzatia neuviedol.

3. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákona, § 1 ods.

2, § 2 písm. a), b), d), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.

4. Uviedol, že v konaní nebola sporná platnosť uzatvorenia úverovej zmluvy, keďže nakoľko žalovaný pri
jeho výsluchu potvrdil, že podpis na úverovej zmluve je jeho podpisom a nepopieral ani pravosť podpisu

na protokole o prevzatí predmetu financovania zo dňa 29.1.2015 v časti preberajúceho a potvrdil súdu
prvej inštancie, že predmet financovania preberal on sám osobne a tento bol a je v jeho dispozícii.
Namietol, že úverové zmluvné podmienky neboli súčasťou zmluvy, tieto on nepodpísal a nemožno
preukázať, v ktorý deň mali byť zmluvné podmienky podpísané, a preto považoval zmluvu za neplatnú.
Konštatoval, že na preukázanie pravosti podpisu žalovaného na úverových zmluvných podmienkach

žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý návrh súd
prvej inštancie zamietol, nakoľko takéto dokazovanie považoval za nehospodárne, najmä z časového
a finančného hľadiska, keďže za podstatné pre posúdenie platnosti zmluvy považoval posúdenie
pravosti podpisu na úverovej zmluve a protokole o prevzatí predmetu financovania, ktoré boli v konaní
nesporne preukázané. Poukázal na záverečné ustanovenia úverovej zmluvy bod 10.3., podľa ktorého

neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú ÚP (úverové podmienky), Protokol o prevzatí Predmetu
financovania, Matričný list, Sadzobník poplatkov k úverovej zmluve na financovanie motorových vozidiel,
Všeobecné poistné podmienky k poisteniam, ku ktorým bol klient prihlásený, resp. o prihlásenie ku
ktorým klient Veriteľa požiadal a príslušné informácie o poistení. Klient podpisom tejto zmluvy potvrdzuje,
že predmetné dokumenty prevzal, oboznámil sa s nimi, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné,

považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Z uvedeného považoval za
preukázané, že žalovaný svojim podpisom (ktorého pravosť nerozporoval) na úverovej zmluve potvrdil aj
prevzatieúverovýchpodmienokaďalšíchuvedenýchdokumentov,sktorýmimalmožnosťsaoboznámiť.

5. Mal za to, že poskytnutý úver je tak úverom spotrebiteľským v zmysle § 1 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí
spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Konštatoval, že v danom prípade nie je potrebné tieto náležitosti skúmať, nakoľko bolo v konaní
preukázané (a ani nebolo sporné), že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
3.460 Eur za účelom nákupu predmetu financovania, ktorým bol osobný automobil E. P. X.X XV Z., číslo

karosérie (VIN) K. od predajcu AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., prevádzkareň AAA Auto Nové Zámky,
a to na základe úverovej zmluvy č. č. B.. Žalovaný uhradil žalobcovi celkom sumu 700,20 Eur. Rozdiel
medzi poskytnutým úverom a žalovaným zaplatenou sumou (3.460 Eur - 700,20 Eur) predstavuje sumu
2.759,80 Eur, ktorú si žalobca v konaní po čiastočnom späťvzatí zo dňa 18.12.2018 uplatnil a tento nárok
žalobcu považoval súd prvej inštancie za dôvodný.

6. Uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny 3.120 Eur, ale v priebehu konania vzal
žalobu v časti istiny vo výške 360,20 Eur spolu s úrokom z omeškania (z dôvodu, že žalovaný uhradil
celkovo sumu 700,20 Eur z poskytnutého úveru 3.460 Eur) späť pred prvým pojednávaním a v tejto
časti konanie zastavil. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku v sume 2.759,80 Eur považoval žalobu za

dôvodnú, nakoľko mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo
výške 3.460 Eur, žalovaný žalobcovi celkovou uhradil sumu vo výške 700,20 Eur, a preto mal za to, že
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny v sume 2.759,80 Eur a v tejto časti žalobe vyhovel. Podľa
súdu prvej inštancie sa v časti uplatneného úroku z omeškania žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu
do omeškania, a preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania vo

výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná
k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.).7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, § 256
ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to
v rozsahu 88,46 % uplatneného nároku (nakoľko v časti istiny 360,20 Eur zavinil zastavenie konania,

keďže vzal žalobu po začatí konania bezdôvodne späť), čím mal žalovaný úspech v rozsahu 11,54 %.
Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 76,92 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol,
že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie v danej veci na 23.05.2019, kde žalobca po otvorení
pojednávania predniesol žalobu a skonštatoval, že doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré
súd prvej inštancie neevidoval, a preto ho žalobca založil krátkou cestou do spisu a následne bolo
toto podanie krátkou cestou doručené aj jemu. Namietal, že žiadal súd prvej inštancie, aby odročil
pojednávanie z dôvodu prípravy ohľadom skutočností z podania, avšak súd jeho požiadavke nevyhovel.

Tvrdil, že so späťvzatím časti žaloby nesúhlasil, ale súd na to neprihliadal aj napriek tomu, že späťvzatie
bolo doručené až na pojednávaní. Podľa žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný z
dôvodu, že v konaní bolo porušené právo na prípravu pred pojednávaním, nakoľko nemal čas 5 dní na
prípravu po predložení návrhu žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že ak je zmluvne dané, že podmienky
úveru majú byť súčasťou zmluvy a nie sú, stáva sa zmluva neplatná, tvrdil, že nikdy pri podpise zmluvy

nepodpísal zmluvné podmienky, ktoré ani neboli súčasťou zmluvy.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto podanie nie je možné považovať za
odvolanie vo veci. Poukázal na ust. § 123 ods. 2, § 124 ods. 1, § 129 ods. 1 CSP s tým, že podanie
žalovaného zo dňa 02.06.2019, doručené súdu 06.06.2019, nemožno považovať za odvolanie, nakoľko

žalovaný podaním nesledoval odvolanie vo veci samej, ale z obsahu podania podľa žalobcu vyplýva iba
žiadosť vykonať pojednávanie bez prítomnosti žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom
odvolaníneuviedolskutočnostiaaninepredložildôkazy,ktorébyspochybňovalijehonároknazaplatenie
dlžnej sumy. Navrhol, aby odvolací súd predmetné podanie odmietol.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi

sa odvolaním žalovaným napadnutého rozsudku, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení
sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska
žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s ust.
§ 191 CSP, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto
vyvodil aj správny skutkový a právny záver. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal zaplatenia 3.120 Eur s príslušenstvom, považoval po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume
360,20 Eur, v sume 2.759,80 s príslušenstvom za dôvodnú a žalobe v tejto časti vyhovel, postupoval
správne a jeho rozhodnutie je vecne správne. Svoje dôvody, vedúce k vyhoveniu žalobe aj podrobne a
náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku
sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na

ktorých založil svoje rozhodnutie. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré
nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporovýchstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver dôvodnosti
uplatnenejžaloby.Rozhodnutiejetiežpresvedčivé,premisyzvolenévrozhodnutí,rovnakoakoajzávery,
ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale aj laickú verejnosť
prijateľné, racionálne, a tiež spravodlivé. S odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto

prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, odvolací súd v ďalšom na ne iba poukazuje a
vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.
S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 2Cdo 238/2008, sa odvolací
súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o
odvolaní odvolacím súdom relevantné Z odvolacej argumentácie žalovaného je zrejmé, že nesúhlasí
predovšetkým so späťvzatím časti žaloby, ku ktorému došlo podľa jeho tvrdenia na pojednávaní, s tým,

že súd prvej inštancie na jeho nesúhlas neprihliadal. Namietal nezákonnosť rozhodnutia a mal za to,
že bolo porušené jeho právo na prípravu pred pojednávaním, nakoľko nemal čas 5 dní na prípravu po
predložení návrhu žalobcu. Namietal aj neplatnosť zmluvy z dôvodu, že pri podpise zmluvy nepodpísal
zmluvné podmienky, ktoré neboli súčasťou zmluvy.
V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa čiastočného späťvzatia žaloby, odvolací súd

poukazuje na § 146 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie. Späťvzatie žaloby alebo jej časti je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení
žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými

úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie
konania alebo jeho časti prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma
skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych
dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov

potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku
nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej
úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí
predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov

medzi stranami a dopad na postavenie sporových strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru
ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu so
späťvzatím žaloby nevyzýva. Čiastočné späťvzatie žaloby zašle žalovanému na vedomie. Na prípadný
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby alebo jej časti za daných okolností neprihliada a konanie

uznesením zastaví (§ 145 ods. 1 CSP), resp. sčasti zastaví v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods.
2 CSP). V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď o čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodol v rozhodnutí vo veci samej, nakoľko žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti
istiny vo výške 360,20 Eur spolu s úrokom z omeškania (z dôvodu, že žalovaný uhradil celkovo sumu
700,20 Eur z poskytnutého úveru 3.460 Eur) späť. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým

pojednávaním, správne neprihliadol na nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím a nad rámec
uvedeného odvolací súd uvádza, že dôvody, pre ktoré žalovaný s čiastočným späťvzatím nesúhlasil
(odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s čiastočným späťvzatím) ani nemožno považovať
za vážne, pre ktoré konanie čiastočne zastaviť nemožno. K namietanému nedodržaniu 5 dňovej lehoty
na prípravu na pojednávanie odvolací súd poukazuje na § 178 ods.2 CSP, v zmysle ktorého predvolanie

sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej
päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na
pojednávanie konané dňa 23.05.2019 bolo žalovanému doručené dňa 22.03.2019, čím bola zákonná
lehota dodržaná, a preto je táto námietka žalovaného nedôvodná.
K namietanej neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu, že úverové zmluvné podmienky neboli súčasťou

zmluvy, tieto žalovaný nepodpísal a nemožno preukázať, v ktorý deň mali byť zmluvné podmienky
podpísané, sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Z úverovej zmluvy č.
B., ktorá je žalovaným podpísaná z bodu 10.3. je zrejmé, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej
zmluvy sú ÚP (úverové podmienky), Protokol o prevzatí Predmetu financovania, Matričný list, Sadzobníkpoplatkov k úverovej zmluve na financovanie motorových vozidiel, Všeobecné poistné podmienky k
poisteniam, ku ktorým bol klient prihlásený, resp. o prihlásenie ku ktorým klient Veriteľa požiadal a
príslušné informácie o poistení. Klient podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že predmetné dokumenty

prevzal, oboznámil sa s nimi, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne
určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný svojim podpisom
(ktorého pravosť nerozporoval) na úverovej zmluve potvrdil aj prevzatie úverových podmienok a ďalších
uvedených dokumentov, s ktorými mal možnosť sa oboznámiť. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
aj námietku žalovaného, spočívajúcu v tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy, posúdil ako nedôvodnú,

nakoľko pravosť podpisu na úverovej zmluve a protokole o prevzatí predmetu financovania boli v konaní
preukázané a žalovaný pravosť svojich podpisov na pojednávaní konanom dňa 23.05.2019 potvrdil.

13. Odvolací súd obsah odvolania žalovaného nepovažoval za spôsobilý spochybniť správnosť záverov
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v
odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).