Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120210493
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7120210493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: L. Č., B.. XX.X.XXXX, X.

P. W., O. XX proti žalovanému: I. Č., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., O. XX, o zrušenie dedičských dohôd, o
vypratanie nehnuteľnosti a o zaplatenie sumy 4.968 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o vypratanie a žalobu o zaplatenie sumy 4.968 EUR zamieta.

II. Konanie v časti o zrušenie dedičských dohôd zastavuje.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

IV. Vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 92,80 EUR, prostredníctvom Slovenskej pošty,
v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto uznesenia príslušnej pobočke Slovenskej
pošty.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2020 domáhal, aby: 1) súd zrušil dedičské dohody,
pretože žalovaný ich porušuje a žalobca chce späť svoje dedičstvo, 2) aby súd vypratal žalovaného a
s ním bývajúce osoby Z. Č. a jej dcéru J. Č. z nehnuteľnosti, ktorú obývajú neoprávnene a 3) zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 4.968 EUR, o ktorú sa žalovaný nezákonne obohatil.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe dedičských dohôd zo dňa 13.12.2012 a 8.1.2014
má žalobca právo doživotného užívania nehnuteľnosti a bývania v rodinnom dome, ktoré právo bolo
zriadené bezplatne a teda mal za to, že za bývanie, vrátane nákladov na vodu, plyn a elektrinu, nemá nič
platiť. Žalobca s poukazom na uvedené tvrdil, že ak 8 rokov platí za vodu, plyn aj elektrinu a žalovaný sa
týmto nezákonne obohatil. Žalobca si kúpil aj drevo na kúrenie za sumu 628 EUR. Žalovaný už niekoľko
rokov vykonáva stavebné práce na dome a žalobca sa domnieva, že všetko (stav domu) malo ostať

tak, ako to bolo. Vo vzťahu k žalobe o vypratanie žalobca uviedol, že podľa dohody o zriadení vecného
bremena v nehnuteľnosti môže bývať len on, pretože v nej nie je napísané, že by tam mohol bývať aj
niekto iný. Napokon žalobca opísal nezhody medzi stranami pri užívaní nehnuteľnosti.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rodinný dom zdedil v havarijnom stave,
bez kolaudácie. Žalobca ešte pred zriadením vecného bremena býval v jednej izbe a kúril si v petríku.
Žalovaný musel dom kompletne zrekonštruovať a to postupne až od základov - prívod vody, rozvod

plynu, elektrickej energie, kanalizácie, obvodové múry, výmena okien, dverí, strecha. Do rekonštrukcie
investoval 70.000 EUR z vlastných finančných prostriedkov a po troch rokoch vybavovania kolaudácie
dňa 17.6.2015 dom zlegalizoval. Po rekonštrukcii má žalobca bývanie so samostatným vchodom -
chodba 7,5 m2, izba 14 m2, kuchyňa 17 m2 a kompletnú novú kúpeľňu s piatimi radiátormi, spolubývanie o rozlohe 43 m2. Žalovaný potvrdil, že v dome býva spolu s rodinou od r.2017; ide totiž o
dvojgeneračný dom s dvoma samostatnými bytmi. Žalobcu hodnotil ako neprispôsobivého - za pár
rokov zničil nové bývanie, na ktorého vytvorení sa nepodieľal žiadnymi finančnými prostriedkami. Do

vynoveného domu nanosil staré veci, ktoré spaľoval v peci, uložil si ich v banánových krabiciach, z
ktorých sa šíri neznesiteľný zápach, nevetrá, urobil si skladisko z izieb atď.

4. Podaním zo dňa 24.3.2021 (pred začatím konania vo veci samej) žalobca vzal späť žalobu v časti
o zrušenie dedičských dohôd.

5. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie cit.ustanovení
CSP konanie v späťvzatej časti zastavil.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

8. V konaní nebolo sporné a súd mal z listu vlastníctva č.XXXXX za preukázané, že žalovaný je výlučným
vlastníkomnehnuteľností-stavbyrodinnéhodomusúp.č.XXXX,stojacehonaparceleč.XXXXzastavané
plochy a nádvoria o výmere 168 m2 ako aj parcely č.XXXX záhrada o výmere 398 m2 v kat.území U.
T., C. W. - U., C. W. N. a to na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 25 D 435/2012, Dnot 135/2012

a sp.zn. 25 D 426/2013, Dnot 164/2013.

9. V konaní tiež nebolo sporné, že na týchto nehnuteľnostiach viazne ťarcha - vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností a bývania v dome v prospech žalobcu. Vecné
bremeno bolo zriadené na základe dohody dedičov, uzavretej v dedičskom konaní po nebohej matke

sporových strán T. Č..

10. Z Osvedčenia o dedičstve, vyhotoveného JUDr. Gabrielom Drgoňom, súdnym komisárom na
základe poverenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 25 D 435/2012, Dnot 135/2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.12.2012 súd zistil, že dedičia po poručiteľke T. Č. uzavreli dohodu, v zmysle ktorej

žalovanýnadobudoldovýlučnéhovlastníctvanehnuteľnostizapísanénaLVXXXXXakoparcela č.XXXX
záhrada a č.XXXX zastavaná plocha a nádvorie, s tým, že v prípade ich scudzenia je povinný do 5
rokov vyplatiť dedičom Y. X., T. P., Š. Č. (žalobcovi) a Z. D. za ich zákonný dedičský podiel každému
1/7 zo získaného prospechu. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania týchto
nehnuteľností v prospech žalobcu a v prospech I. Č. (manžela poručiteľky), s tým, že toto právo sa

zriaďuje bezplatne.

11. Z Osvedčenia o dedičstve vyhotoveného JUDr. Gabrielom Drgoňom, súdnym komisárom
na základe poverenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 25 D 426/2013, Dnot 164/2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2014 súd zistil, že dedičia po poručiteľke T. Č. uzavreli v rámci

dodatočného prejednania dedičstva dohodu, v zmysle ktorej žalovaný nadobudol do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXXX ako stavba - rodinný dom súp.č.XXXX, stojaci na
parcele č.XXXX, s tým, že v prípade jej scudzenia je povinný do 5 rokov vyplatiť dedičom Y. X., T. P., Š.
Č. (žalobcovi) a Z. D. za ich zákonný dedičský podiel každému 1/7 zo získaného prospechu. Zároveň
bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania tohto rodinného domu v prospech žalobcu a

v prospech I. Č. (manžela poručiteľky), s tým, že toto právo sa zriaďuje bezplatne.

12. Nesporné v konaní taktiež bolo, že žalobca právo doživotného užívania a bývania predmetných
nehnuteľností konzumuje a teda využíva, pretože v nehnuteľnosti nepochybne býva ako aj, že
nehnuteľnosť od r.2017 užíva aj žalovaný so svojou rodinou, ktorý sa tam nasťahoval po tom, čo vykonal

rekonštrukciu domu. Ide o tzv. dvojgeneračný dom, kedy žaloba i žalovaný užívajú pre svoju potrebu
samostatné priestory v nehnuteľnosti.

13. Po právnej stránke súd posúdil žalobu podľa nasledovných ustanovení právnej úpravy:14. Podľa ust.§ 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

15. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

16. Podľa ust. § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať

primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

17. Podľa ust. § 151p ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad

do katastra nehnuteľností.

18. Podľa ust. § 151p ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé
zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej
nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

19. Podľa ust. § 151p ods.3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

20.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca je na základe zriadeného vecného bremena

oprávneným a teda osobou, ktorá má právo vec doživotne užívať a žalovaný ako vlastník veci je povinný
toto právo žalobcu strpieť. Podstatou tejto žaloby je, že žalobca sa domáha ochrany svojho práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a to v dvoch smeroch - 1. žiada vypratanie vlastníka a jeho rodiny
z predmetnej nehnuteľnosti a 2. žiada o priznanie peňažného plnenia (4.698 EUR), ktoré zaplatil za
náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti.

22.Súdkonštatoval,žežalobcasanedôvodnedomáhavyprataniažalobcuajehorodinnýchpríslušníkov
znehnuteľnosti.Dôležitýmpretentozáverjeobsahresp.rozsahzriadenéhovecnéhobremena.Vdanom
prípade totiž vecné bremeno nespočíva vo výlučnom užívaní nehnuteľnosti iba osobou žalobcu; inak
povedané, vecné bremeno v danom prípade nie je viazané výhradne na osobu žalobcu tak, že by

zároveň vylučovalo z užívania žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný má preto z titulu svojho
vlastníckeho práva okrem iného oprávnenie svoju nehnuteľnosť užívať a spolu s ním majú na základe
jeho súhlasu odvodené právo bývania aj jeho rodinní príslušníci. Za danej, nespornej skutkovej situácie,
kedy žalovaný ako vlastník rešpektuje oprávnenie žalobcu z vecného bremena a teda, trpí výkon práva
žalobcu na užívanie nehnuteľnosti vrátane bývania v dome, nič mu nebráni v tom, aby nehnuteľnosť

spoluužíval aj žalovaný ako vlastník.

23. Čo sa týka žaloby o zaplatenie sumy 4.968 EUR, súd tento nárok pokladá za nedôvodný preto,
že žalobca, hoc má právo doživotného užívania nehnuteľnosti, má povinnosť hradiť náklady na svoje
živobytie, vrátane nákladov na médiá, spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalobca si nesprávne vykladá

fakt, že vecné bremeno bolo zriadené bezplatne. Bezplatnosť sa totiž vzťahuje len na samotný moment
zriadenia vecného bremena a jednak na fakt, že žalobca za doživotné užívanie cudzej nehnuteľnosti
nemusí platiť odplatu, ktorá sa obvykle za užívanie cudzej nehnuteľnosti platí - nájomné. Bezplatnézriadenie vecného bremena však v žiadnom prípade neznamená, že žalovaný ako výlučný vlastník je
povinný doživotne hradiť aj všetky žalobcove náklady na živobytie.

24. Napokon, ako to vyplýva aj z vyššie cit.ust. § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o
náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov. Ak
takáto dohoda nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť na základe vecného
bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania.

25. Zhrnúc vyššie uvedené, pokiaľ žalobca zaplatil náklady na médiá, ktoré konzumoval resp. požil
výlučne on sám pri uspokojovaní svojich životných potrieb (voda, elektrina, plyn, drevo), toto peňažné
plnenie nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Naopak, žalovaný by sa
mohol domáhať voči žalobcovi, aby sa primerane podieľal na nákladoch súvisiacich so zachovaním a
opravami nehnuteľnosti, čo však vo vzťahu k žalobcovi neučinil a tieto náklady znášal v celom rozsahu

sám.

26. Už len na margo veci súd uvádza, že situácia medzi sporovými stranami nasvedčuje záveru, že
na jednej strane je rešpektovaný výkon práva žalobcu zodpovedajúci obsahu a rozsahu zriadeného
vecného bremena a na strane druhej musí byť rešpektovaný záujem žalovaného ako vlastníka na

zachovaní nehnuteľnosti v dobrom stave. Pokiaľ v takýchto pomeroch dôjde k nezhodám medzi
stranami, tieto je možné riešiť súdnou cestou, avšak s iným vymedzením žalobného petitu, než tomu
je v prípade predmetnej žaloby.

27. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

30. Žalovaný mal v konaní plný úspech. Úspech predstavuje aj tá časť konania, ktorá bola zastavená.
Konanie v časti bolo zastavené pre procesné zavinenie žalobcu, ktorý v časti o zrušenie dedičských
dohôd vzal žalobu späť. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP by preto žalovanému patril nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalovaný si však nárok na náhradu trov neuplatnil, resp.
sa náhrady výslovne vzdal, preto súd vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov proti žalobcovi
nepriznáva.

31. Podľa ust. § 11 ods.3 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase

rozhodovania, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

32. Podľa ust. § 11 ods.4 citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura.

33. V súlade s vyššie cit.ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, vzhľadom k tomu, že žaloba
bola vzatá späť v časti o zrušenie dedičských dohôd ešte pred prvým pojednávaním, žalobca má právo
na vrátenie zodpovedajúcej časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, kráteného o 6,70 EUR.
Súdny poplatok za konanie o zrušenie dedičských dohôd žalobca zaplatil vo výške 99,50 EUR (Pol.
1b/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu cit.zákona). Súd preto rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny

poplatok vo výške 92,80 EUR (t.j. 99,50 EUR mínus krátenie o sumu 6,70 EUR).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).