Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. september 2021

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220200405
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2021:3220200405.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore

žalobcu: Obec Dežerice, IČO: 00 310 336, sídlo 957 03 Dežerice 193, zastúpená: JUDr. Ctibor Stacha,
sídlo Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: X. S., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX P.
XXX, zastúpený: Pavol Trnka, advokát so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu Výpovede z nájmu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že úkon žalovaného a to Výpoveď nájomnej zmluvy
zo dňa 27.02.2020 doručenej žalobcovi dňa 02.03.2020, uzavretej dňa 30.06.2005 v znení Dodatku č.
1 zo dňa 22.06.2015 medzi prenajímateľom X. S. a nájomcom Obcou P., je ako absolútne neplatný
právny úkon voči žalobcovi právne neúčinný. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu. V žalobe uviedol, že žalobca je zakladateľom a zriaďovateľom Telovýchovnej jednoty
Obecný futbalový klub P. (OFK P.), so sídlom P. 193, 957 XX P., IČO: 18 047 564, ktorý od r.1967

vykonáva svoju športovú činnosť v areáli futbalového štadióna. Tento športový areál OFK P. označený
ako parcela č. 573/2 - ostatná plocha o výmere 10 135 m2, je užívateľsky evidovaný pozemok so
spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp,
táborisko a iné. Jednotlivé parcely pod týmto areálom OFK P. sú v súčasnosti vo vlastníctve viacerých
subjektov, a to ako fyzických či právnických osôb, ale aj Obce P., ktorá tieto parcely postupne od ich
vlastníkov odkupuje. Z takýchto dôvodov mal žalobca taktiež záujem odkúpiť parcely registra EKN,
č. 508/1 - orná pôda o výmere 745 m2 a parcelu č. 508/2 - orná pôda o výmere 286 m2, ktoré sú

taktiež súčasťou vyššie uvedeného športového areálu a čiastočne i hracej plochy či obslužnej plochy
futbalového ihriska. Tieto parcely do februára tohto roku vlastnil ako výlučné vlastníctvo v celosti X. S.,
ktorý mal takisto v úmysle uvedené parcely odpredať obci P.. Chcel tak urobiť následne po tom, ako v
obci dokončí stavbu domu po obdržaní kolaudačného rozhodnutia. Svoj verbálny prísľub však nedodržal
a uvedené parcely odpredal žalovanému, ktorý sa stal vo februári tohto roku ich výlučným vlastníkom.
Išlo o absolútne účelový kontrakt, ktorým sa žalovaný dohodol s X. S., bývalým vlastníkom, aby mu
odpredal pozemky, ktoré vlastní v areáli futbalového štadióna v P.. Dňa 30.6.2005 bývalý vlastník, X.

S., so žalobcom, Obcou P., nájomnú zmluvu, ktorá bola dňa 22.6.2015 zmenená Dodatkom č.1 v časti
týkajúcej sa len ceny nájmu. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol prenájom výmery 810 m2, ktorá
bola tvorená celou výmerou parc. č. 508/1 a čiastočnou výmerou 65 m2 z parc. č. 508/2. Účelom nájmu
pozemku bolo prevádzkovanie športovej činnosti a nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.Vtedajší vlastník si bol vedomý, že pozemky nachádzajúce sa v areáli športového klubu nie sú na nič
iné využiteľné, pretože sa takto vyše 50 rokov užívajú, tento stav je daný záväzným územným plánom,
verejnýmzáujmomobčanovaobce,akoizáujmomobecnejsamosprávy.Ichreálnahodnotaakomŕtvych

ležiacich pozemkov nevyužiteľných na iný účel je v peňažnom vyjadrení symbolická v maximálnej výške
cca 3,- eur/ 1 m2, ako to vyplýva i zo znaleckého posudku, ktorý si žalobca pre potreby odkupovania
týchto parciel nechal vyhotoviť. Táto kúpna zmluva bol právny úkon uskutočnený a uzavretý v rozpore s
dobrýmimravmiamádonútiťžalobcu,abysadostaldourčitejzávislostiapodriadenostivočižalovanému
a aby bol nútený na nátlak niečo konať či strpieť, čo nie je v jeho záujme, v jeho vôli, nie je preňho

prospešné a nie je to ani verejným záujmom Obce, či jej obyvateľov. Žalovaný sa stal vo februári 2020
na základe uvedenej kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom parciel č. 508/1 a 508/2, nachádzajúcich sa v
kat. úz. P. v celosti. Tento súčasný stav parciel registra E je zapísaný i vo výpise z KN OÚ Bánovce nad
Bebravou, Katastrálny odbor, na LV č. XXX. Po rozhodnutí o prevode vlastníckeho práva obratom zaslal
žalovaný žalobcovi dve listiny vyhotovené dňa 7.2.2020. Tieto listiny boli však doručené na Obecný úrad
v P. až dňa 2.3.2020. Prvou z nich je Výpoveď nájomnej zmluvy vyhotovená dňa 27.2.2020, doručená

Obci P. 2.3.2020. V nej žalovaný uvádza, že dňom jej vyhotovenia vypovedáva nájomnú zmluvu uzavretú
dňa 30.6.2005 medzi predchádzajúcim prenajímateľom X. S. a nájomcom, starostom Obce P., J. D.,
na pozemky v nej uvedené, že ako na nového majiteľa prešli naňho práva a povinnosti z nájomnej
zmluvy a výpovedná lehota začína plynúť 1.3.2020 a končí 31.5.2020. V závere výpovede uvádza,
že ak k tomuto termínu nedôjde k dohode o výmene pozemkov, je Obec povinná uviesť pozemok do

pôvodného stavu. Z obsahu a textu tejto listiny - Výpovede nájomnej zmluvy - vyplýva, že ide o zmätočný
právny úkon, avšak s podtónom a znakmi vydierania. Vydieranie sa viaže k tomu, že žalovaný dáva
výpoveď úmyselne a účelovo z takých dôvodov, aby donútil žalobcu, t.j. Obec P., zameniť pozemky,
ktoré žalovaný odkúpil účelovo od X. S. za tie pozemky - parcely, ktoré má podľa vyššie uvedených
rozhodnutí súdu a stavebného úradu vypratať a odstrániť z nich oplotenie ako nelegálnu drobnú stavbu.

Naviac, ako vyplynie z ďalšej listiny, bude žiadať za túto zámenu ešte doplatok, a to podľa podmienok
a vo výške, ktorú si určí a bude diktovať Obci on. To znamená, nesplní, ani nemá záujem splniť to,
čo mal dávno vykonať podľa právoplatných rozhodnutí, ale tieto rozhodnutia súdu a štátneho orgánu
chce použiť na nekalý biznis medzi ním a Obcou za podmienok, ktoré bude určovať on. Ako uvádza
na záver, inak sa ujme svojho vlastníckeho práva, to znamená, že nebude rešpektovať nič a naloží

s pozemkami, ktoré sa nachádzajú v areáli športového štadióna tak, ako uváži on. V skutočnosti je
toto potrebné vyložiť tak, že spôsobí na nich škodu, resp. tieto úmyselne znehodnotí, aby neslúžili
svojmu účelu, obci a občanom vo verejnom záujme. Takáto formulácia prejavu vôle žalovaného - X.
S. - musí byť podkladom na začatie trestného stíhania na základe trestného oznámenia, ktoré je Obec
P. povinná podať. Okrem tohto nemorálneho a protizákonného prejavu vôle zo strany žalovaného má

daná Výpoveď nájomnej zmluvy ďalšie vady. Pôvodná nájomná zmluva, uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalovaného ako prenajímateľom bola uzatvorená s nájomcom, Obcou P., a nie starostom
Obce.Tennájomcuzastupovallenpriuzatvorenízmluvy,akoštatutárnyzástupcanájomcu.Toznamená,
že ak žalovaný vypovedáva nájomnú zmluvu medzi prenajímateľom X. S. a nájomcom starostom
Obce P., J. D., tak vypovedáva neexistujúcu nájomnú zmluvu, t.j. nevypovedáva platnosť žiadneho

právneho úkonu. Okrem toho treba poukázať na to, že nájomnú zmluvu vypovedal žalovaný následne
potom, ako sa stal vlastníkom predmetných parciel a vynucuje si touto výpoveďou dohodu o výmene
pozemkov s tým, že ak sa táto neuskutoční, ujme sa dňom 1.6.2020 reálneho výkonu vlastníctva.
V predmetnej nájomnej zmluve zo dňa 30.6.2005 v článku III. ods. 2 sa však uvádza, že „nájom je
uzavretý na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť 1. dňom mesiaca

nasledujúceho po dni doručenia výpovede druhej strane.“ Ak by teda teoreticky Výpoveď z nájmu bola
relevantným právnym aktom, z titulu jej doručenia druhej zmluvnej strane dňa 2.3.2020 by výpovedná
lehota začala plynúť až 1.4.2020 a skončila by 30.6.2020. Toto uvádzame len na zvýraznenie mnohých
nezákonných postupov zo strany žalovaného. Pre samotnú neplatnosť celej Výpovede nájomnej zmluvy
uviedol, tiež že podľa §680 ods. 3 ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto

dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú.
Predmetné pozemky sú samozrejme nehnuteľnosť a z obsahu Výpovede žalovaného nepopierateľne
vyplýva, že túto Výpoveď podal z dôvodu, že tieto pozemky kúpil, to znamená, že oznámil, že došlo
k zmene vlastníctva u týchto nehnuteľností a z toho dôvodu podáva Výpoveď, čo starostovi Obce
P. v písomnej Výpovedi oznámil. Pre dôvody rozporu právneho úkonu so zákonom považujeme túto

Výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú, avšak vydieračský prejav vôle je v nej nepopierateľný. Zároveň
s vyššie uvedenou výpoveďou z Nájomnej zmluvy bola žalobcovi doručená ďalšia listina od žalovaného
zo dňa 27.2.2020 s názvom Ponuka na výmenu pozemkov. V tejto opätovne konštatuje, že sa stal
novým vlastníkom pozemkov, parciel č. 508/1 a 508/2 a následne body 2 až 6 obsahujú vydieračskúponuku, v ktorej Obec P. alebo jej starostu núti vykonať a uskutočniť veci, ktoré nie sú zákonné, nie
sú v záujme Obce, nie sú pre Obec potrebné ani výhodné, nie sú v súlade s názorom a rozhodnutím
Obecného zastupiteľstva, nie sú v súlade s vykonateľnými rozhodnutiami súdu a stavebného úradu,

nie sú v súlade s územným plánom a verejným záujmom zahŕňajúcim potreby obce a jej občanov,
nie sú v súlade s cenovými predpismi, nie sú v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
a nie sú v súlade s dobrými mravmi, to znamená okrem neetickosti bez požívania akejkoľvek právnej
ochrany. Žalovaný nerešpektuje ani obecný, celospoločenský, či verejný záujem, ktorý so sebou prináša
športová či verejno-kultúrna činnosť vykonávaná v tomto areáli. Žalobca ako i OFK Dežerice vykonávajú

svoje práva vyplývajúce z činnosti futbalového klubu a organizovania kultúrnospoločenských podujatí
v danom priestore oprávnene už 53 rokov nepretržite dodnes. Absolútne neplatný je právny úkon,
ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide
vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza. Takýto postup
je treba posudzovať ako obchádzanie (§ 39 OZ) kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Preto je takýto právny úkon so zreteľom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. O

nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči
dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými,
v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi).
Účelom vykonania takéhoto právneho úkonu zo strany žalovaného bolo nepopierateľne obísť zákon a
nerešpektovať kogentné ustanovenie, ktorým je znenie § 680 odsek 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého zmluvu o prenajatí nehnuteľnej veci uzavretú na neurčitú dobu nemožno vypovedať z dôvodu
zmeny vlastníctva. Takúto zmluvu môže vypovedať iba nájomca, avšak nie nový vlastník, ktorý aktom
kúpy vstúpil do práv prenajímateľa. Neplatnosť predmetného právneho úkonu žalovaného nastala nielen
z dôvodu, že tento právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, že tento obchádza, ale
i preto že sa prieči dobrým mravom. Táto absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zhojená

ani dodatočne schválená a možno sa jej domáhať bez obmedzenia určitou časovou lehotou. Na túto
absolútnu neplatnosť musia štátne orgány (súdy) vždy prihliadať. Neplatnosťou uvedeného právneho
úkonu je dotknutý žalobca ako účastník nájomnej zmluvy, z obsahu ktorej a z účelu využitia predmetu
nájmu ako aj platného Územného plánu vyplýva už takpovediac jeho historické užívacie právo. Preto je
takýto absolútne a od počiatku neplatný právny úkon, ktorý v podstate nevznikol, t.j. Výpoveď nájomnej

zmluvy, voči žalobcovi právne neúčinný. V spore navrhol vykonať dokazovania listinami a vypočutím
štatutárneho zástupcu žalobcu.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. S prihliadnutím na ust. § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka je vzhľadom na ostatné vo výpovedi zo dňa 27.02.2020 uvádzané údaje (dátum

pôvodnej uzatvorenej nájomnej zmluvy, identifikácia nehnuteľností, na ktoré sa nájom vzťahuje) jasné,
že žalobcom označený nedostatok nespôsobuje neplatnosť výpovede z dôvodu neurčitosti a už vôbec
nespôsobuje jej neplatnosť, to že z dôvodu doručenia výpovede až v nasledujúcom mesiaci po jej
vyhotovení predĺžila výpovedná doba na koniec júna 2020. Za nedôvodné je i tvrdenie žalobcu o
neplatnosti výpovede z dôvodu, že výpovedi bráni ust. § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže toto

ustanovenie sa týka nájomného vzťahu uzavretého na dobu určitú. To, že žalovaný kúpou nehnuteľností
od Jána S. sledoval nejaký účel, nemá (bez ohľadu na to, či žalovaný tieto chcel užívať pre vlastnú
potrebu, alebo ich získal ako predmet možnej zámeny pozemkov) absolútne nič spoločné s otázkou
platnosti kúpnej zmluvy a vôbec nič spoločné s prípadnou trestnoprávnou zodpovednosťou žalovaného
(trestného činu by sa podľa mňa naopak mohol dopustiť ten, kto má zo spáchania trestného činu

vydierania krivo obviňuje). Samotná výpoveď obsahuje úplne korektnú ponuku na zámenu nehnuteľnosti
ako možnú alternatívu k výzve, aby žalovanému ako vlastníkovi od 01.07.2020 už bývalý nájomca
nehnuteľností, bez akéhokoľvek právneho vzťahu k nim, ktorý by ho na ich užívanie oprávňoval, umožnil
uplatniť vlastnícke právo.

3. V replike žalobca uviedol, že naďalej na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Uviedol, že výklad
ust. § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaným je mylný a nepochopený. Toto ustanovenie sa
predsa vôbec netýka iba nájomného vzťahu uzavretého na dobu určitú, pričom predmetná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa § 680 ods.3 Občianskeho zákonníka ak dôjde ku zmene vlastníctva
k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca a to aj vtedy, ak

bola uzavretá na dobu určitú. To však predsa neznamená, že tento zákaz neplatí aj pre nájomné
zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú, kde je možnosť podania výpovede prakticky neobmedzená oproti
typom zmlúv, ktorých platnosť je časovo ohraničená, kde sú zákonné obmedzenia ukončenia platnosti
takejto zmluvy väčšie. Už zo slovného spojenia „a to aj vtedy“ nepochybne vyplýva, že na dobuneurčitú automaticky a na dobu určitú i v tomto prípade. Podľa výkladu Občianskeho zákonníka s
komentárom (X. W. a kolektív) z roku 2005 k § 680 ods. 3 evidentne vyplýva, že zmluvu o prenajatí
nehnuteľnej veci uzavretú na neurčitú dobu nemožno vypovedať z dôvodov zmeny vlastníctva. Táto

nemožnosť sa vzťahuje na nového vlastníka, ktorý vstupuje aktom kúpy do práv prenajímateľa. Z
komentáru ďalej vyplýva, že zmena vlastníctva prenajatej nehnuteľnosti je dôvodom na výpoveď iba zo
strany nájomcu, u ktorého sa tým priznáva právo slobodnej voľby rozhodnúť sa, od koho chce alebo
nechce mať nehnuteľnosť prenajatú a voči komu bude mať povinnosť platiť nájomné. Toto právo nemá
vlastník, pretože ak by takáto možnosť existovala, tak by viedla v praxi k jej zneužívaniu, napríklad v

takom zmysle, že pri zmluvách s problematickými podmienkami výpovede by sa formálne previedlo len
vlastníctvo napríklad na príbuzného a tento by obratom ukončil nájomný vzťah s nechceným nájomcom
výpoveďou.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.9.2021, na ktorom sa žalobca a ani jeho zástupca
nezúčastnil. Strana žalobcu žiadala dňa 17.9.2021 pojednávanie odročiť z dôvodu, práceneschopnosti

štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorú žiadosť však súd neakceptoval, pretože tento dôvod nepovažoval
za dôležitý, žalobca je v spore právne zastúpený a výsluch žalobcu nebol v spore ako dôkaz navrhnutý.
Následne podaním dňa 20.9.2021 právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnil (z dôvodu pokynu
klienta, z dôvodu že deň pred pojednávaním obdržal informáciu o pozitívnom teste jedného návštevníka
advokátskej kancelárie z minulého týždňa) a súčasne navrhol v spore vypočuť štatutárneho zástupcu

a opäť už z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania (po otvorení a po vykonaní pojednávania
dňa 21.9.2021). Súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) konal pojednávanie v neprítomnosti strany žalobcu. V súvislosti s rozhodnutím súdu o tom,
že dôvod odročenia pre práceneschopnosť štatutárneho zástupcu žalobcu - obce nepovažoval súd za
dôležitý súd poukazuje na okolnosť, že štatutárnym zástupcom obce je starosta obce, ktorého zastupuje

jeho zástupca (§ 13b zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov), ktorý
sa mohol pojednávania (práve pre nemožnosť zo strany starostu obce) pojednávania zúčastniť. Čo sa
týka ďalšieho dôvodu odročenia pojednávania (po otvorení a po vykonaní pojednávania dňa 21.9.2021)
spočívajúceho vo vyjadrení sa strany žalobcu prostredníctvom štatutárneho zástupcu, ani tento dôvod
súd nepovažoval za dôležitý z dôvodu, že súd rozhodol (postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p.) že

tento navrhnutý dôkaz súd v spore nevykoná, pretože dospel k názoru, že vzhľadom na predmet sporu
je tento dôkaz nadbytočný, s ktorou skutočnosťou sa súd vysporiadal pri dokazovaní v spore a pri
hodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti.

5. Žalobca v spore navrhol vykonať dokazovanie listinami a výsluchom štatutárneho zástupcu

žalobcu, žalovaný v spore nenavrhol vykonať dokazovanie. Z listín navrhnutých žalobcom súd vykonal
dokazovanie listinami a to LV č. XXX, Nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.2005 spolu s dodatkom, výpovede
žalovaného z Nájomnej zmluvy zo dňa 27.2.2020 spolu s dokladom o jej doručení na tejto listine, z
ktorých súd zistil:

6. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. P. a to pozemok
parc.reg. „E“ č. XXX/X -orná pôda o výmere 748 m2 a pozemok par. reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda
o výmere 286 m2, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy V92/2020 zo dňa 04.02.2020. Dňa
30.06.2005 X. S. ako prenajímateľ uzatvoril s nájomcom žalobcom Nájomnú zmluvu s predmetom nájmu
pozemok parc.reg. „E“ č. 508/1 o výmere 748 m2 a časť pozemku par. č.XXX/X - orná pôda vo výmere

62 m2. V čl. III (trvanie nájmu) vyplýva, že prenajímateľ a nájomca sa dohodli že nájom je uzatvorený na
dobu neurčitú s 3-mesačnou výpovednou lehotou. Prenajímateľ je oprávnený vypovedať nájom písomne
a bez uvedenia dôvodu. Dňa 02.03.2020 bola Obecnému úradu v P. doručená listina žalobcu zo dňa
27.02.2020 označená ako Výpoveď nájomnej zmluvy, z ktorej obsahu vyplýva, že žalovaný „na ktorého
prešli práva a povinnosti z nájomnej zmluvy“ vypovedá „nájomnú zmluvu uzavretú dňa 30.6.2005 medzi

prenajímateľom Mgr. X. S. a nájomcom starostom obce P. na pozemok 508/1 o výmere 745 m2 a časť
pozemku p. č. XXX/X vo výmere 65 m2“ s tým, že výpovedná lehota začína 1.3.2020 a konči 31.5.2020.

7. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § 191 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k názoru, že žaloba je
nedôvodná.8. Predmetom sporu bolo určenie že účinky právneho úkonu Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa
27.02.2020 učinenej žalovaným (na ktorého prešli práva z nájomnej zmluvy) doručenej žalobcovi dňa
02.03.2020, uzavretej dňa 30.06.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 22.06.2015 medzi prenajímateľom

X. S. a nájomcom Obcou P. voči žalobcovi nestali, a to z dôvodu že tento právny úkon je podľa
názoru žalobcu zmätočný, nemorálny a nezákonný, obchádza zákon, je v rozpore s ust. § 680 ods. 3
Občianskeho zákonníka, pretože žalovanému právo nájomnú zmluvu vypovedať nepatrilo.

9. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu
vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

12. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa ust. § 35 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo

chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

14. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a

počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa ust.§ 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú
dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. (2) Ak osobitný zákon
neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote
a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

20. Podľa ust. § 680 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva
zaniká.(2)Akdôjdekzmenevlastníctvakprenajatejveci,vstupujenadobúdateľdoprávnehopostavenia
prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo
mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. (3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k

nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola
zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je
zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať
aj nadobúdateľ.21. Podľa § 582 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú,
ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej

činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede,
možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. (2) Výpoveď je
však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva,
že záväzok je časovo neobmedzený.

22. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

23. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa ust. 181 ods. 3 C.s.p. v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

25. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom
sa začína zásadne na návrh. Stranami sporu sú žalobca a žalovaní. Podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je jednou zo zákonných

podmienok konania. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde je postavenie strán sporu neisté. Preto
zmyslom určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak. Jej výsledkom má byť vytvorenie pevného právneho základu právnych vzťahov,
ktorými sa eliminujú prípadné budúce spory zúčastnených strán. Súd je názoru, že žalobca má na
požadovanom určení o tom, že právny úkon žalobcu je voči nemu bez účinkov, pretože ako tvrdí je v

rozpore so zákonom a dobrými mravmi a aj z toho dôvodu, že nie je voči nemu urobený v súlade so
zákonom,dokoncabezzákonnéhonároku,t.j.žetakýtoprávnyúkon-výpoveďnebolžalovanýoprávnený
urobiť, a tak jeho postavenie ako nájomcu je voči žalovanému ako prenajímateľovi neisté.

26. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako nájomca dňa 30.06.2005 uzatvoril s X. S. ako

prenajímateľ na dobu neurčitú nájomnú zmluvu predmetom-pozemok parc.reg. „E“ č. XXX/X o výmere
748 m2 a časť pozemku par. č.XXX/X - orná pôda vo výmere 62 m2, pričom sa dohodli že prenajímateľ
je oprávnený vypovedať nájom písomne a bez uvedenia dôvodu. Taktiež nebolo medzi stranami sporné,
že predmet nájmu pozemok parc.reg. „E“ č. XXX/X o výmere 748 m2 a pozemok par. č.XXX/X -
orná pôda vo výmere 286 m2dňa 04.02.2020 nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy, a že dňa

02.03.2020 žalovaný doručil obecnému úradu P. písomný právny úkon zo dňa 27.02.2020,Výpoveď
nájomnej zmluvy.

27. Zmena vlastníctva k prenajatej veci nemá priamy vplyv na existenciu nájomného vzťahu. Ide o
osobitný spôsob právneho nástupníctva, ku ktorému dochádza so zákona. Zmena v osobe vlastníka

prenajatej veci spôsobuje automaticky vstup nového vlastníka do právneho postavenia prenajímateľa,
so zachovaním všetkých práv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s pôvodným prenajímateľom, a to
aj takých, na ktoré sa zaviazal pôvodný vlastník veci z osobitných dôvodov. Znením nájomnej zmluvy zo
dňa 30.06.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.6.2015 mal sú preukázané, že pôvodný prenajímateľ sa
s nájomcom, žalobcom dohodol, že prenajímateľ je oprávnený vypovedať nájom písomne a bez udania

dôvodu (bod 2 čl.III zmluvy). Nebolo medzi stranami sporné, že pôvodný prenajímateľ previedol predmet
nájmu na žalovaného, prenajímateľa. Zo žiadnych skutkových tvrdení uvedených žalobcom nevyplýva,
že zmluva na základe ktorej by mal žalovaný nadobudnúť predmet nájmu je neplatná a to vzhľadom na
ust. § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmetsvojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žiadne z rozsiahlych
tvrdení žalobcu nepreukazuje že Ján S. nemal oprávnenie s nehnuteľnosťami (predmet nájmu) nakladať
a previesť ho žalovanému alebo že bol povinný ho predať žalobcovi, alebo že žalovaný nemohol tieto

nehnuteľnosti nadobudnúť. Ani jedna z rozhodných skutočnosti uvádzaných v žalobe toto nepreukazuje
(že žalovaný nadobudol vlastnícke práva na základe neplatného právneho úkonu), a preto súd ani
nevykonal dôkaz, ktorý v spore navrhol žalobca a to výsluch štatutárneho zástupcu a ďalšie listiny -
listiny preukazujúce konanie žalovaného o pozemkoch (iným ako tým ktoré sú predmetom nájmu) vo
vlastníctve žalobcu, o cene prevádzaných pozemkov, pretože všetky tieto ďalšie dôkazy vzhľadom na

predmet sporu považoval za nadbytočné, nemajúce súvislosť k nároku, o ktorom súd v tomto spore
koná. Súd mal preukázané, že tak obligačné ale i vecno-právne účinky prevodu vlastníckeho práva
k predmetu nájmu z pôvodného prenajímateľa X. S. na žalobcu ako nového prenajímateľa nastali a
žalovaný je v čase rozhodnutia súdu vlastníkom predmetu nájmu.

28. V ďalšom sa súd zaoberal či právny úkon - Výpoveď nájomnej zmluvy, ktorý žalovaný učinil dňa

27.2.2020 a ktorý sa do sféry pôsobnosti žalobcu dostal dňa 2.3.2020 jeho doručením na obecný úrad
(§ 16 zákona o obecnom zriadení) voči žalobcovi nadobudol účinky výpovede nájomnej zmluvy. Určenia
neúčinnosti tohto právneho úkonu sa žalobca domáha z dôvodu jeho neplatnosti pre samotnú jeho
zmätočnosť, vzhľadom na jeho znenie keď v ňom žalovaný uvádza že vypovedá nájomnú zmluvu
uzavretú medzi predchádzajúcim prenajímateľom Jánom S. a nájomcom starostom Obce P., tiež že

výpovedná lehota tak začne 01.03.2020 a skončí 31.05.2020, pretože Obci P. bola výpoveď doručená
02.03.2020. V zmysle ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a 37 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka,
všeobecných zásad a ďalších výkladových pravidiel právny úkon je neurčitý, a teda nezrozumiteľný,
pokiaľ je prejav vôle síce v jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho obsah a tým je
neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Preskúmanie

určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať v súlade s princípom prednosti platnosti právneho úkonu
pred jeho neplatnosťou. Na základe týchto pravidiel súd tento právny úkon považuje za určitý a
zrozumiteľný, a to aj napriek tej skutočnosti že v ňom žalovaný uvádza nájomcu ako starosta obce
P. J. D., avšak z ostatného prejavu žalovaného vyplývajúceho z tohto písomného právneho úkonu
(čas uzatvorenia nájomnej zmluvy a predmet nájmu) je zrejmé že žalovaný na ktorého prešli práva

a povinnosti z nájomnej zmluvy vypovedá nájomnú zmluvu s predmetom nájmu pozemok 508/1 o
výmere 745 m2 a časť pozemku p. č. XXX/X vo výmere 65 m2 uzatvorenú dňa 30.06.2005 medzi
prenajímateľom Jánom S. a nájomcom Obec P.. Neplatný tento právny úkon nie je ani z dôvodu že v ňom
žalovaný deklaruje, že vypovedá nájomnú zmluvu 27.2.2020 (podľa „dnešným dňom“). Toto vzhľadom
na nespornú skutočnosť že tento právny úkon sa dostal dispozície žalobcu až dňa 02.03.2020, jeho

účinky doručenia nastali až týmto dňom, a je zrejmé že jeho účinky vzhľadom podmienky a na dĺžky
výpovednej doby (tri mesiace) nastanú dňom 30.06.2020.

29. Ako ďalší dôvod neúčinnosti právneho úkonu žalovaného - Výpoveď nájomnej zmluvy je že žalovaný
nebol oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať, jeho výpoveď odporuje zákonu, pretože podľa § 680

ods. 3 Občianskeho zákonníka, môže pri zmene vlastníctva vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca
a nie prenajímateľ. V tejto súvislosti súd poukazuje, že aj keď ustanovenie § 680 ods.3 Občianskeho
zákonníka uvádza že ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať
nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; vykonaným
dokazovaním mal súd preukázane že prenajímateľ a nájomca sa dohodli na nájme na dobu neurčitú a

tiež že prenajímateľ je oprávnený vypovedať nájom písomne bez uvedenia dôvodu (bod 2 čl. III zmluvy).
Pokiaľ ide o rozsah prechodu práv a povinností z nájomného vzťahu medzi pôvodným prenajímateľom
a nájomcom na nového prenajímateľa, existuje vývojom stabilizovaná a konštantná judikatúra
prikláňajúca sa k záveru, že predmetom prechodu sú všetky práva a povinnosti z pôvodného nájomného
vzťahu. Nedochádza tu teda k žiadnemu obmedzeniu na základné pojmové znaky nájomnej zmluvy,

ale predmetom prechodu je celý obsah nájomného vzťahu v rozsahu dojednanom medzi nájomcom a
pôvodným prenajímateľom. Ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že zmena
v osobe prenajímateľa nemá sama o sebe vplyv na trvanie nájmu a ani na jeho obsah. Na nového
prenajímateľa tak prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti medzi pôvodným prenajímateľom a
nájomcom. Ide o osobitný prípad právneho nástupníctva (sukcesie), s ktorým je spojený ten dôsledok, že

na nadobúdateľa prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu ex lege, ak nastane
skutočnosť, s ktorou zákon tento následok spája (t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci).
Aktedazmluvnéstranyuzatvorilizmluvuonájmenadobuneurčitú,zmluvnedojednalidôvodyvýpovede,
sú v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať), povinné dohodnuté právaa povinnosti plynúce zo zmluvy rešpektovať. Zmluvná autonómia občianskoprávnych vzťahov pripúšťa,
aby si strany zmluvy, a to aj zmluvy o nájme pozemku, dohodli výpovedné dôvody i v prípade, že ich
zákon neuvádza, a tým obmedzili (konkretizovali) alternatívy prejavov vôle smerujúce ku skončeniu

nájomného vzťahu. Zmluvné dojednanie o výpovedných dôvodoch (konk. bez uvedenia dôvodu), ako
ich obsahuje posudzovaná zmluva je prípustné, keďže dojednanie sa neprieči prípadnému zákonnému
zákazu alebo zmyslu zákona (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zmluva o nájme je platným právnym
úkonom, z obsahu ktorého plynú nielen práva, ale aj povinnosti a obmedzenia, ku ktorým sa zmluvné
strany v záujme právnej istoty slobodne zaviazali. Tým že žalovaný nadobudol predmet nájmu do

vlastníctva, prešli na neho všetky práva na ktorých sa predchádzajúci prenajímateľ s nájomcom dohodli,
a teda aj právo vypovedať nájom bez uvedenia dôvodu, ktoré dohodnuté právo (bod 2 čl. III nájomnej
zmluvy zo dňa 30.06.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.06.2015) žalovaný využil, písomnú výpoveď
dňa 02.03.2020 nájomcovi, žalobcovi doručil, a týmto dňom voči nemu účinky výpovede nastali. Názor
žalobcu že žalovaný vypovedá zmluvu o nájme práve z dôvodu zmeny vlastníctva predmetu nájmu z
tohto právneho úkonu nevyplýva, výslovný dôvod prečo k výpovedi pristúpil zo znenia zmluvy nevyplýva.

Avšak to že tam tento dôvod výpovede jednoznačne nie je uvedený, nemá na platnosť výpovede
vplyv, pretože prenajímateľ môže (tak sa zmluvné strany dohodli) zmluvu vypovedať aj bez uvedenia
dôvodu. A keďže s prenajímateľom žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, stal sa ako oznamuje žalobcovi
„novým majiteľom, na ktorého prešli práva a povinnosti z nájomnej zmluvy“ a teda i právo pôvodného
prenajímateľa z pôvodnej zmluvy (vypovedať zmluvu písomne bez uvedenia dôvodu), toto dohodnuté

právo voči žalobcovi, ako druhému účastníkovi zmluvy účinne využil (písomným právnym úkonom, ktorý
druhému účastníkovi riadne doručil).

30. Ani skutočnosť, že žalovaný vo výpovedi domáha uvedenia pozemkov, ktorých sa výpoveď nájomnej
zmluvy týka do pôvodného stavu, ak nedôjde k výmene pozemkov vo vlastníctve žalobcu, nie je

dôvodom, pre ktoré by mala byť výpoveď voči žalobcovi neúčinná. Súd je názoru, že žalovaný v tomto
podaní v prípade že ak nenastane nejaká ním tvrdená okolnosť - výmena pozemkov (ktorú výmenu
žalobcovi preukázateľne navrhol v inom osobitnom písomnom podaní a ku ktorému návrhu neobdržal
v čase vyhotovenia výpovede odpoveď, prijatie návrhu ) konštatuje, že očakáva naplnenie svojich práv
podľa uts. § 682 Občianskeho zákonníka (navrátenia predmetu nájmu do pôvodného stavu). Uvedené

konštatovanie vo výpovedi nemá za následok, že právny úkon žalovaného (zo dňa 27.02.2020) dňa
2.3.2020 nenadobudol voči žalobcovi účinky.

31. Na základe týchto skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

32. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

33. Žalovaný bol voči žalobcovi úspešný (súd žalobu v celom rozsahu zamietol), preto žalovanému patrí
voči žalobcovi nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota

na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na
návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).