Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/479/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110223627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3110223627.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: F. Q., bytom K., U. XXXX/XX, zastúpeného
JUDr. T. I., advokátkou, so sídlom v K., X. XX/X proti žalovanému: F. B., bytom F. E. XXX, zastúpenému
Ing. arch. P. F., bytom K., F. Z. XX, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. marca 2016, č.k. 14C/272/2010-255, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia,
že kúpna zmluva zo dňa 25.09.2008, uzatvorená medzi Ing. arch. P. F. ako predávajúcim a F. B. ako
kupujúcim, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností, Správy
katastra K., na LV č. XXXX, k.ú. F. E., a to pozemkov: parcela č. XXX o výmere 3.446 m2 - orná pôda,
parcela č. XXX o výmere 3.222 m2 - orná pôda, parcela č. XXX/X o výmere 223 m2 - orná pôda,
parcela č. XXX/X o výmere 2.810 m2 - orná pôda a kúpna zmluva zo dňa 25.09.2008, uzatvorená medzi
Ing. arch. P. F. ako predávajúcim a F. B. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností,
uvedených v dodatočnom stavebnom povolení, vydaným H. F. E., SocÚ 716/2004/Vk-2, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12.02.2005 a hnuteľného majetku v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008, článok
2 bod 3, uzatvorenej medzi F. Q. a Ing. arch. P. F., vrátane zvierat (kôz) kozej farmy, registrovanej pod
číslom XXXXXX Štátnym plemenárskym ústavom Slovenskej republiky, pracovisko I. sú voči žalobcovi
právne neúčinné. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
sume 248,66 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. T. I.. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil ust. §42a ods. 1, 2, 5, § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a výsledkami
vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd konštatoval, že
z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a Ing. arch. P. F. došlo k vzniku záväzkového
vzťahu titulom dohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008 a uznania a splatenia dlhu zo dňa 30.07.2008,
na základe ktorých Ing. arch. P. F. uznal okrem iného aj existenciu dlhu zo zmlúv o pôžičkách zo dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v celkovej výške 274.468,- Sk (9.110,67 Eur), splatných do 30.07.2009.
Pohľadávka z pôžičky vo výške 9.110,67 Eur s príslušenstvom sa stala vymáhateľnou dňa 26.03.2015
právoplatným a dňa 28.04.2015 vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.06.2012,
č.k. 22C/249/2009-709 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.01.2015, č.k.
19co/252/2012-760. Týmto rozhodnutím bol Ing. arch. P. F. zaviazaný zaplatiť žalobcovi uvedený dlh.
Pohľadávka žalobcu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, a preto nebolo možné skúmať jej
splatnosť, ani výšku. Dňa 25.09.2008 boli medzi Ing. arch. P. F. a žalovaným uzatvorené sporné kúpne
zmluvy, predmetom ktorých bol v podstate celý majetok „kozia farma v F. E.“ za cenu 20.000,- Sk, teda

663,88 Eur. Vklad jednej zo zmlúv bol povolený 08.10.2008 pod V XXXX/XX. Ďalej súd uviedol, že
žalobca začal vymáhať svoju pohľadávku z pôžičky na základe exekučného titulu v exekučnom konaní
Ex číslo XXX/XXXX, vedenom u súdneho exekútora JUDr. E. F. ml. a zistil, že Ing. arch. P. F. nemá
majetok, z ktorého by bolo možné predmetnú pohľadávku uspokojiť, a preto podal 13.09.2010 žalobu
o neúčinnosť právnych úkonov, sporných kúpnych zmlúv. Žaloba o neúčinnosť právneho úkonu bola
teda podaná v lehote troch rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva (08.10.2008) a v čase, keď
bola sporná kúpna zmluva uzavretá, nepochybne existoval záväzok veriteľa dlžníka zo zmluvy o pôžičke
(uzavretej 18.12.2006 a 03.01.2007) a z uznania dlhu z 30.07.2008. Pohľadávka sa stala vymáhateľnou
vykonateľným rozsudkom vo veci, sp. zn. 22C/249/2009, teda takou bola aj v čase rozhodovania súdu
o žalobe o odporovateľnosti. Súd sa teda zaoberal už len skúmaním podmienok odporovateľnosti,
spočívajúcej v tom, či právny úkon - kúpne zmluvy zo dňa 25.09.2008 boli uskutočnené v úmysle ukrátiť
veriteľa, a či žalovaný vedel o existencii dlhu z pôžičiek, ktoré boli predmetom dohody o urovnaní a
uznania dlhu zo dňa 30.07.2008. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že osoby,
ktoré sporné kúpne zmluvy dňa 25.09.2008 uzavreli, by boli osobami navzájom blízkymi, išlo iba o
priateľov, ktorí sa dohodli na tom, že budú na kozej farme spoločne podnikať. Ing. arch. F. tvrdil, že
nemal v úmysle ukrátiť veriteľa a prevod nehnuteľností na žalovaného robil len z toho dôvodu, že to mal
byť jeho vklad do spoločného podnikania. Tieto skutočnosti sú však v rozpore s výpoveďou Ing. arch. F.
v zápisnici z pojednávania zo dňa 18.06.2009 vo veci 21C/179/2008, vedenej na tamojšom súde, kde
uviedol „Keďže som mal obavu, že v dôsledku nátlaku zo Q. strany sa niečo prihodí a obavu, že bude
žiadať vrátiť späť dar, previedol som pozemky kozej farmy na B.“. Ing. arch. F. od počiatku vedel, že
dlh v sume 800.000,- Sk nemieni zaplatiť a nezaplatí a obával sa, že ho žalobca v dôsledku neplnenia
dohody môže pripraviť žalobou o vrátenie daru, o majetok, ktorý pripadol žalobcovi do vlastníctva titulom
záväzku zo zabezpečovacieho prevodu práva a bol neskôr v dôsledku dohody o urovnaní vrátený
Ing. F. formou daru. Žalovaný, keďže bol v priateľskom vzťahu s Ing. arch. F. o existencii dohody o
urovnaní zo dňa 30.07.2008 nepochybne vedel, pretože na ňu priamo odkazuje článok I. kúpnej zmluvy
z 25.09.2008, týkajúci sa prevodu nehnuteľností uvedených v dodatočnom stavebnom povolení a rozsah
hnuteľného majetku, ktorý bol predmetom kúpy, bol špecifikovaný priamo v dohode o urovnaní, na ktorú
zmluva odkazuje. V dohode o urovnaní je aj povinnosť dlžníka Ing. F. uznať dlh vo výške 800.000,- Sk a
doba, dokedy ho má zaplatiť. Ako nevierohodné sa javí aj dojednanie o kúpnej cene, pretože výpovede
žalovaného a svedka Ing. F. o tom, kto navrhoval kúpnu cenu 20.000,- Sk, si navzájom odporujú. Z
vykonaného dokazovania a z výsluchu svedka Ing. arch. F. vyplýva, že v rámci trestných konaní, ktoré sa
viedli pre podvod, bol samotným svedkom (a údajne aj súdnym znalcom) celý areál, vrátane pozemkov
kozej farmy v F. E. a budov ocenený na sumu cca 300.000 Eur a odpredaný bol za 663,88 Eur, čiže za
cenu, ktorú možno označiť za symbolickú. Takýmito úkonmi svedok Ing. arch. F. zmenšil svoj majetok do
takej miery, že sa veriteľ nemohol z tohto majetku riadne a včas uspokojiť. Súd mal za preukázané, že
skutočným cieľom uzavretia kúpnych zmlúv bolo zmarenie, vymoženie pohľadávok žalobcom z dohody
o uznaní dlhu, aby sa tento nemohol finančne uspokojiť z majetku kozej farmy v F. E., a to ani len
sčasti. Súd bol toho názoru, že boli naplnené dôvody ust. § 42a ods. 5 písm. b) Občianskeho zákonníka,
pretože sa preukázalo, že dlžník urobil v posledných troch rokoch úkony, ktoré boli robené s úmyslom
neodôvodnene zmariť platbu veriteľovi. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za žalobu
(99,50 Eur) a za trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 248,66 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak,
že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že ako účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a
nebol riadne zastúpený právnym zástupcom, ktorá skutočnosť mala vplyv na celý priebeh konania
od podania žaloby až k pojednávaniu a vyneseniu rozsudku. Tesne pred nariadeným pojednávaním
podal na súd žalobca doplnenie žaloby, ktoré mu súd riadne nedoručil. On si zásielku s doplnením
žaloby prevzal až 23.03.2016, a keďže to bolo pred Veľkonočnými sviatkami, nemal dostatočný čas
na prípravu na pojednávanie a nemohol si zabezpečiť ani právneho zástupcu. Ďalej namietal, že súd
neprijal jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a nenariadil nový termín pojednávania. On
neúčasť na pojednávaní 30.03.2016 ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, doložil lekárske potvrdenie
o jeho zdravotnom stave a práceneschopnosti, čo oznámil súdu e-mailom. V zápisnici z pojednávania
súd iba konštatuje, že sa nedostavil a následne konštatuje, že z dokladu z PN je zrejmé, že žalovaný
je schopný prísť na pojednávanie. Je toho názoru, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď sa
zaoberal už len skúmaním podmienok odporovateľnosti predmetných právnych úkonov a neskúmal, či
sa vedie voči rozsudkom v týchto sporoch odvolacie konanie. Hoci bol poučený o povinnosti predkladať

dôkazy podľa § 120 ods. 4 O.s.p., túto povinnosť si nemohol splniť na pojednávaní 30.03.2016, keďže
na ňom nebol prítomný z dôvodu práceneschopnosti. Podľa jeho názoru rozsudok je v rozpore s
požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí, keďže výrok podľa jeho názoru
nie je riadne odôvodnený, resp. výrok nemá podklad v odôvodnení rozsudku. Súd nebral do úvahy
jeho predchádzajúce výpovede na pojednávaniach vo vzťahu k uzavretiu kúpnych zmlúv, ako aj
upozornenie, že ide zo strany žalobcu o podvod. Súd obmedzil svedka v kladení otázok na pojednávaní
30.03.2016 a neumožnil mu veci vysvetliť vo vzťahu k celému súdnemu sporu. Svedok chcel uviesť,
že on pohľadávku, ktorá sa vymáha, zaplatí až po ukončení odvolacích konaní v súdnych sporoch
22C/249/2009 a 19Co/252/2012-760. Poukázal na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Trenčín,
sp. zn. 22C/249/2009, v ktorej veci bol vydaný rozsudok 26.12.2012, ktorý rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/252/2012-760 dňa 22.01.2015. Keďže odvolací súd
v odvolacom konaní potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, v konaní súd neskúmal to, či právoplatnosť
uvedených súdnych rozsudkov nebola postúpená Ing. F. na ďalšie odvolacie konanie. V tejto veci Ing. F.
ako svedkovi, prítomnému na pojednávaní 30.03.2016, neboli kladené žiadne otázky. On ako účastník
sporu nebol prítomný na tomto pojednávaní, a preto predkladá dôkazy o tom, že Ing. F. voči uvedeným
rozsudkom podal podnet na preskúmanie na U. prokuratúru Slovenskej republiky dňa 29.12.2015 a
opakovane 01.03.2016. V prípade, že by bol súd uznal tieto dôkazy ako dôvodné, nebol by vo veci
rozhodoval až do právoplatného ukončenia odvolacieho konania na U. prokuratúre Slovenskej republiky
voči rozsudkom. Boli teda porušené podmienky konania, tým, že on nebol riadne zastúpený, nemohol
pred súdom riadne konať a bola mu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a v konaní
došlo aj k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď nebolo súdom
akceptované, že on voči rozhodnutiam prvoinštančného a odvolacieho konania, sp. zn. 22C/249/2009
Okresného súdu Trenčín a 19Co/252/2012 Krajského súdu Trenčín prostredníctvom Ing. F. podal podnet
na preskúmanie oboch rozsudkov na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

3. K podanému odvolaniu žalovaným sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril
žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj
náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky
zákonom stanovené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka veriteľa podľa § 42a ods.
5 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že dlžník žalobcu Ing. arch. P. F. previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam za sumu spolu 20.000,- Sk, teda za sumu smiešnu s
prihliadnutím k výške škody, ktorú si uplatnila v trestnom konaní proti žalobcovi, vedenom na Okresnom
riaditeľstve X. zboru K. pod sp. zn. ČVS: H.-XX/X-OVK-TN-XXXX na sumu 12.000.000,- Sk. Ďalej
uviedol, že na Exekútorskom úrade u JUDr. E. F. ml. prebieha pod Ex XXX/XXXX exekučné konanie na
základe uvádzaných rozsudkov Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22C/249/2009-709 zo dňa 12.06.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.01.2015, č.k. 19Co/252/2012, ktorým bola
Ing. arch. P. F. uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 9.110,67 Eur s príslušenstvom, a to do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.03.2015 a vykonateľnosť
28.04.2015. Dlžník Ing. arch. P. F. na pojednávaní uviedol, že nemá žiadny majetok, ktorý by bolo možné
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia. Jediným hodnotným majetkom, ktorý bolo možné postihnúť
výkonom súdneho rozhodnutia, boli veci, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, uzavretých dlžníkom so
žalovaným, a ktoré sú aj predmetom odporovateľnosti.

4. K podanému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že pokiaľ ide o sumu 20.000,- Sk,
uvádzanú za predané nehnuteľnosti, ktorú právny zástupca žalobcu označuje ako smiešnu sumu, táto
bola stanovená ako symbolická na základe dohody medzi kupujúcim a predávajúcim. Dôvod tejto ceny
vychádzal zo zámeru spoločného podnikania medzi kupujúcim a predávajúcim a neskôr medzi nimi
dorovnania finančných vstupov do spoločného podnikania v pomere 50 % ku 50 %. Miesto spoločného
podnikania medzi kupujúcim a predávajúcim mala byť práve kozia farma, ktorá bola predmetom kúpnej
zmluvy. Z ich strán sa nejednalo o žiadne iné úmysly ako spoločne podnikať na predmete podnikania.
Dôvodom, prečo sa tak nestalo, bola práve tá skutočnosť, ktorú uvádzal žalovaný v zápisnici, a to, že
v súčasnej dobe tieto predmetné pozemky užíva pani B., on dal Ing. F. plnú moc, aby sa jej zbavil, aby
mohli začať spolu podnikať. V trestnom konaní, vedenom proti žalobcovi F. Q., bola stanovená cena
znaleckým posudkom predmetných nehnuteľností vo výške 335.000 Eur. Uvedená suma predstavuje
hodnotu majetku, ktorý chcel žalobca získať podvodom od Ing. arch. F. na základe fiktívnych pôžičiek. V
uvedenom trestnom konaní vyšetrovateľ neriešil vôbec fiktívne pôžičky, ktoré vyhotovil žalobca s B. a na
základe ktorých chceli žalobca a B. získať podvodom a vydieraním od Ing. arch. F. majetok, predmetnú
koziu farmu. Uviedol, že je pravdou, že v danej veci prebieha voči povinnému Ing. arch. P. F. exekúcia,

avšak podľa jeho názoru neoprávnene a nezákonne z dôvodu opätovného konania, preskúmania
rozsudkov U. prokuratúrou Q. republiky. Ohľadne týchto skutočností poukázal na predložené listy z
generálnej prokuratúry pri podanom odvolaní. Zdôraznil, že svedok v predmetnej veci, Ing. arch. P.
F. na pojednávaní 30.03.2016 uviedol, že on pohľadávku, ktorá sa vymáha v exekúcii, zaplatí. Chcel
však tak urobiť až po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov uplatnených v občianskom konaní
voči rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22C/249/2009-709 zo dňa 12.06.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.01.2015, č.k. 19Co/252/2012-760.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalovaného bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným
sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedených
ustanovení, ako aj zákonných princípov, na ktorý je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v
danej veci posudzoval žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona, účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - O.s.p.

8. V danej veci odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, týkajúce sa predmetnej
veci, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Väčšina odvolacích námietok žalovaného je totožná s
námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie už vyporiadal.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil, na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní,
nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne
v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uvádza
nasledovné:

9. Odvolací súd nepovažuje za zákonne uplatnený odvolací dôvod žalovaným v zmysle § 205 ods. 2
písm. c) O.s.p., t. j. že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Ako je
zrejmé z obsahu spisu, termín zmeneného pojednávania z 13.01.2016 na 30.03.2016 bol žalovanému
doručený 02.12.2015, pričom doplnenie podania zo strany žalobcu zo dňa 21.03.2016 si žalovaný
osobne prevzal dňa 23.03.2016 pri nahliadaní do spisu a až dňa 29.03.2016 zaslal súdu ospravedlnenie
z neúčasti na pojednávaní nariadeného na deň 30.03.2016, ako aj žiadosť o odročenie pojednávania.
Zo samotnej zápisnice z pojednávania zo dňa 30.03.2016 vyplýva, že napriek žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, keď doložil do spisu kópiu PN, avšak bez zadnej
strany, z ktorej nevyplýva, či jeho PN pokračuje aj v súčasnosti, súd po oboznámení úradného záznamu
zo dňa 17.03.2016 vo veci, sp. zn. 20C/222/2014, kde súd preveroval zdravotný stav žalovaného v
inej veci, z dokladu v uvedenej veci je zrejmé, že žalovaný je schopný prísť na pojednávanie. Súd
prvej inštancie preto vo veci konal a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. V danej veci teda je
potrebné konštatovať, že žalovaný mal dostatok časového priestoru od doručenia termínu pojednávania
až po konanie samotného pojednávania 30.03.2016, kedy si mal zabezpečiť právne zastúpenie a iba
skutočnosť, že si prevzal pri nahliadnutí do spisu dňa 23.03.2016 doplnenie žaloby, v ktorom v podstate
bol iba upresnený nárok, ktorého sa žalobca domáha v zmysle ust. § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka,
nemožno hovoriť, že postupom súdu by došlo k odňatiu možnosti konať žalovanému pred súdom,
resp. by boli porušené jeho práva. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konal správne, ak napriek
doručenému ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu
PN vo veci ďalej konal, keď ako je zrejmé zo stanoviska ošetrujúceho lekára žalovaného, žalovanému nič
nebránilo sa pojednávania riadne zúčastniť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pred konaním pojednávania

sa týždeň sám dostavil na súd prvej inštancie a nahliadal do spisu, v ktorý deň si zároveň prevzal aj
uvádzané doplnenie žaloby žalobcom.

10. Nedôvodne uplatnenými sú aj ďalšie odvolacie dôvody, ktoré žalovaný v odvolaní uplatnil, a to, že
súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Týmito
dôkazmi mali byť podnety podávané Ing. arch. P. F. na preskúmanie rozsudkov Okresného súdu Trenčín
zo dňa 26.12.2012, sp. zn. 22C/249/2009-709 a Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.01.2015, č.k.
19Co/252/2012-760, ktoré podľa neho na základe týchto podnetov nie sú právoplatné a v dôsledku jeho
podnetov sa vecou zaoberá U. prokuratúra Q. republiky.

11. Ako je zrejmé z doloženého rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.06.2012, č.k.
22C/249/2009-709 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.01.2015, č.k.
19Co/252/2012-760, ktorým bola žalovanému Ing. arch. P. F. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
F. Q. suma 9.110,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.110,67 Eur od
31.07.2009 od zaplatenia, tento rozsudok (v spojení s odvolacím rozsudkom) nadobudol právoplatnosť
26.03.2015 a vykonateľnosť 28.04.2015. Na tejto skutočnosti nemôže nič zvrátiť ani to, že v uvedených
veciach žalovaný Ing. arch. P. F. sa domáhal podanými podnetmi mimoriadneho dovolania v uvedených
rozhodnutiach na U. prokuratúre Q. republiky, pričom ako je naviac zrejmé z doloženého listu U.
prokuratúry Q. republiky zo dňa 22.03.2016, podnet na podanie mimoriadneho dovolania U. prokuratúra
odložila, keďže nezistila nezákonnosť v postupe a rozhodovaní konajúcich súdov.

12. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, z tohto nepochybne vyplýva, že medzi žalobcom
a Ing. arch. P. F. sa uvádzaná pohľadávka z pôžičky vo výške 9.110,67 Eur s príslušenstvom stala
vymáhateľnou, keď exekučným titulom sú uvádzané rozsudky Okresného súdu Trenčín v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trenčín (viď uvádzaný rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
12.06.2012, č.k. 22C/249/2009-709 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.01.2015,
č.k. 19Co/252/2012-760). Predmetnú pohľadávku začal žalobca vymáhať v exekučnom konaní u
súdneho exekútora JUDr. E. F. ml., v ktorom konaní bolo zistené, že Ing. arch. P. F. nemá majetok, z
ktorého by bolo možné predmetnú pohľadávku uspokojiť. V súvislosti s uzatvorenými kúpnymi zmluvami
medzi Ing. arch. P. F. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 25.09.2008, predmetom ktorých
bola kozia farma v F. E. za cenu 20.000,- Sk (663,88 Eur) žalobca podal žalobu o neúčinnosť týchto
právnych úkonov. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, Ing. arch. P. F. (ako predávajúci) od
počiatku vedel, že dlh v sume 800.000,- Sk, ktorý mal voči žalobcovi, nemieni zaplatiť a nezaplatí a
obával sa, že ho žalobca v dôsledku neplnenia dohody o uznaní a splatení dlhu môže pripraviť žalobou
o vrátenie daru o majetok, ktorý pripadol žalobcovi do vlastníctva titulom záväzku zo zabezpečovacieho
prevodu práva a bol neskôr v dôsledku dohody o urovnaní vrátený Ing. arch. F. formou daru. Rovnako
je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný, ktorý bol priateľom Ing. arch. F., vedel o existencii
dohody o urovnaní z 30.07.2008 (na ktorú dohodu odkazuje článok I. predmetnej kúpnej zmluvy z
25.09.2008), v ktorej dohode je uvedená aj povinnosť dlžníka Ing. arch. F. uznať dlh vo výške 800.000,-
Sk a doba, dokedy má dlh zaplatiť. S poukazom na znalecký posudok, vyhotovený v trestnom konaní,
v ktorom bol areál kozej farmy v F. E. ocenený na asi 300.000 Eur, nemožno vyhodnotiť uzatvorenú
kúpnu cenu pri predaji predmetných nehnuteľností 20.000,- Sk (663,88 Eur) inak ako neprimeranú a
nezodpovedajúcu jej skutočnej hodnote.

13. S poukazom na ust. § 42a ods. 5 písm. v) Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie následne
správne konštatoval, že skutočným cieľom uzavretia kúpnych zmlúv bolo zmarenie vymoženia
pohľadávok žalobcom z dohody o uznaní dlhu, aby sa tento nemohol finančne uspokojiť z majetku kozef
farmy, pričom uvedený úkon bol urobený v posledných troch rokoch.

14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ani tento odvolací
dôvod nebol daný. Súd prvej inštancie v danej veci jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Obsah napadnutého rozhodnutia nemá žiaden súvis s porušením práva
na spravodlivý proces v rozsahu nároku na ústavne korektné dôvody rozhodnutia súdu. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových aj právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by
tieto závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sa žalovaný s názorom súdu
prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd záverom dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovaného, obsiahnutými
v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá, ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Tento záver vyplýva
jednoznačne z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.