Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/166/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205027
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:1320205027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, v zastúpení JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava IČO: 37 928 422, proti žalovanému
- L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 882,64 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11C/13/2021-87 zo dňa 21.
júl 2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 882,64 eur spolu s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 30.8.2017 až do zaplatenia. Žalovanému v spore úspešnému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podľa skutkových zistení súdu žalobca predmetný nárok viaže k poistnej udalosti zo dňa 18.3.2017,
pri ktorej žalovaný (ako vodič) motorovým vozidlom ŠPZ : CA - 129 CS spôsobil škodu na motorovom
vozidle ŠPZ : CA - 355 CV poškodenej J. Y.. Za opravu tohto poškodeného motorového vozidla
autorizovaný servis TOYOTA AT, a.s. Žilina faktúrou (daňový doklad č. 17010483 zo dňa 3.4.2017 -
dátum splatnosti 3.4.2017) vyúčtoval poškodenej sumu 4 413,18 eur. Žalobca ako poisťovateľ za
svojho poistenca zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom
nahradil poisťovni Allianz sumu 4 413,18 eur, ktorá poškodenej poskytla z havarijného poistenia

motorového vozidla poistné plnenie v uvádzanej výške. Podľa podstatného skutkového tvrdenia žalobcu
bolo povinnosťou žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu policajnému orgánu vzhľadom na výšku škody,
túto povinnosť žalovaný nesplnil, z uvedeného dôvodu voči nemu si uplatňuje časť z refundovanej sumy
poisťovni poškodenej.

3. Okresný súd v rovine právnej prioritne skúmal, či vznikla žalovanému povinnosť z pohľadu kritérií
vymedzených v ust. § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ..., (ako osobitného právneho

predpisu) oznámiť nehodu policajnému orgánu. Poukázal na to, že v zmysle označenej právnej normy
škodovúudalosťmožnopovažovaťzadopravnúnehoduvprípadenaplneniaaspoňjednejzoskutkových
podstát. V konkrétne súdenej veci pri udalosti dňa 18.3.2017 nedošlo k usmrteniu alebo zraneniu osoby,
nebola poškodená cesta, ani všeobecne prospešné zariadenie a nedošlo ani k úniku nebezpečnýchlátok. V ďalšom sa zameral na to, či na niektorom z poškodených vozidiel alebo na inom majetku
vrátane prepravovaných vecí došlo ku vzniku škody, ktorá zrejme prevyšovala 1,5-násobok väčšej
škody podľa Trestného zákona, to znamená sumu 3 990 eur s odkazom na vymedzenie § 125 ods.

1 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon v znení neskorších zmien a doplnkov). Súd označené
ustanovenie zákona vyložil tak, že „musí výška spôsobenej škody zjavne prekračovať sumu 3 990
eur“, avšak v tomto štádiu výšku škody odhadujú výlučne účastníci dopravnej nehody, ich odhad
s najväčšou pravdepodobnosťou nebude odborne kvalifikovaný a bude sa odvíjať od ich osobných
skúseností z minulosti, preto „od priemerne technicky zdatného účastníka nehody nemožno spravodlivo

požadovať, aby s úplnou presnosťou odhadoval výšku spôsobenej škody“. V posudzovanej veci
vyhodnotil za preukázané, že účastníci dopravnej nehody 18.3.2017 sa dohodli na zavinení, vlastným
pozorovaním odhadli škodu na poškodenom motorovom vozidle poškodenej neprevyšujúcu sumu 3 990
eur, nakoľko bol poškodený nárazník, piate dvere, iné poškodenia viditeľné neboli. Tvrdenia žalovaného
boli v kontexte s výsluchom poškodenej J. Y. (vypočutej ako svedkyne), ktorá potvrdila, že sama
volala na políciu číslo 158, kde jej bolo oznámené, že postačuje záznam o škodovej udalosti, pokiaľ

výška škody ohliadkou, vizuálnym ohliadnutím neprevyšuje hodnotu 4 000 eur, kedy nie je potrebné
privolať políciu. Spoločne so žalovaným sa dohodli tiež, že spíšu záznam o dopravnej nehode, ktorý
bol následne predložený poisťovni Allianz poškodenej. Uvedený postup súd vyhodnotil za úprimný
záujem plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo škodovej udalosti účastníkov dopravnej nehody, ktorí
nemali ani približnú predstavu o nákladoch opravy poškodeného vozidla v autorizovanom servise. Aj

z fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla predloženého žalobcom vyplýva poškodenie
nárazníka a piatych dverí motorového vozidla ŠPZ: CA 355 CV a z nej na prvý pohľad nie je zrejmá
nákladná výmena poškodených častí, takto to vyhodnotil žalovaný so svedkyňou osvojením si záveru,
že výška škody z pohľadu žalovaného ako aktéra dopravnej nehody nepresahovala sumu 3 990 eur
zjavne. Zhrnutím všetkých uvádzaných úvah a súvislostí okresný súd uzavrel, že žalovaný neporušil

právnu povinnosť, keď neprivolal policajný orgán na vyšetrenie dopravnej nehody čo platí bez ohľadu
na to, že výška škody sa po vykonaní opravy ukázala vyššia ako suma 3.990 eur. Žalobcovi preto
nevzniklo právo požadovať od žalovaného náhradu vyplateného poistného plnenia podľa § 12 ods. 1
písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z.

4. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP okresný súd priznal žalovanému v spore
úspešnému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, poznamenal tiež, že o
výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca, domáha sa zrušenia rozsudku a žiada

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V primárnej námietke vytýka
súdu jeho nesprávny skutkový záver, keď z fotografie zadnej časti poškodeného vozidla mal za
to, že „na prvý pohľad nie je zrejmá nákladná výmena poškodených častí „. V danej súvislosti
zdôrazňuje odvolateľ, že on už pri predložení predmetnej fotografie uviedol, že je na nej zachytená
veľká diera na zadnej časti vozidla. Pri škodových udalostiach pri strete prevádzok dôjde k ohnutiu,

prehĺbeniu, prasknutiu či k inému porušeniu dielov, avšak pri existencii stredne veľkej diery v mieste
nárazu je primerané predpokladať, že pokiaľ sa pôsobenie prevádzky motorového vozidla na druhé
prejavilo týmto spôsobom, náraz nespôsobil len poškodenie plechov. Súd odignoroval rozpor medzi
spôsobeným poškodením a vyjadrením žalovaného, ktorý tvrdil, že išlo o „ťuknutie v malej rýchlosti“.
Kritéria používané súdom v odôvodnení rozhodnutia, akými sú „zjavnosť“ a „odhad na základe

osobných skúseností z minulosti“ a „priemerne zdatný účastník dopravnej nehody“ by mal uplatniť
voči žalovanému objektívne, ak by tomu tak bolo, musel by súd hodnotiť tvrdenia žalovaného o
vzniku poškodenia („ťuknutie v malej rýchlosti“) ako vyjadrenie osoby, ktorú nemožno považovať
za „priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody“ a ktorého subjektívny odhad nie je spôsobilý
naplniť relevanciu odhadu priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody. Subjektívne ohodnotenie

žalovaného nemožno považovať za objektívne prijateľné, za súčasného preukázania výšky škody nad
rozsah 3990 eur. Preto je namieste vyvodiť záver o porušení povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu
žalovaným.

6. Za priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody nemožno podľa odvolateľa hodnotiť ani

poškodenú, nadväzne ani jej odhad nemožno považovať za objektívne spôsobilý naplniť relevanciu
hodnotenia priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody. Podľa výpovede poškodenej pri zisťovaní
obsahu svojich povinností telefonickou formou táto o zákonnom limite sa dozvedela od príslušníka
Policajného zboru SR a nie od žalovaného, čo znamená, že túto vedomosť na mieste činu predpredmetným telefonátom nemal ani žalovaný, ktorý viedol dopravné vozidlo bez toho, aby poznal
predpisy upravujúce výkon tejto činnosti. Vyvodenie skutkového záveru súdu o tom, že mal úprimný
záujem o splnenie všetkých svojich povinností, z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť. Súd

si aj protirečí, keď uvádza v rozhodnutí, že účastníci dopravnej nehody nemali ani približnú predstavu
o nákladoch opravy poškodeného vozidla v autorizovanom servise a v kontradikcii s týmto hodnotením
v otázke rozsahu poškodení presahujúcich sumu 3 990 eur hodnotí účastníkov dopravnej nehody tak,
že „vyhodnotil žalovaný so svedkyňou osvojením si záveru, že výška škody z pohľadu žalovaného
ako aktéra dopravnej nehody nepresahovala sumu 3.990 eur zjavne“. Uvedené protirečenia sú podľa

odvolateľa zásadného významu pri hodnotení účastníkov dopravnej nehody, nakoľko tie isté osoby
vo vzťahu k tej istej situácii nemožno identifikovať ako také, ktoré nemajú „ani približnú predstavu“ a
zároveň ich identifikovať ako osoby, ktoré hodnotia výšku škody tak, že nedosahuje zjavné presiahnutie
zákonného limitu 3.990 eur. Pre vytýkanú protirečivosť hodnotí odvolateľ v danej časti rozhodnutie súdu
za nepreskúmateľné, zakladajúce inú vadu konania. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného „ o ťuknutí
v malej rýchlosti“, z fotografie poškodení, výsluchu poškodenej je žalobca názoru, že odhad žalovaného

( ktorého nemožno považovať za priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody ) nemohol byť
spôsobilý naplniť relevanciu prijateľnosti odhadu podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle čoho mal žalovaný postupovať
obozretne s ohľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a ohlásiť
dopravnú nehodu Policajnému zboru SR. Nevedomosť žalovaného nemožno spravodlivo vykladať v

jeho prospech.

7. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení

že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu
ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, vychádzajúc aj z obsahu spisu, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v sporovej veci, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, z vykonaného dokazovania zistil správne aj
skutkový stav veci. V dôvodoch rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
relevantnými pre rozhodnutie, ozrejmil stranám sporu aj právne predpisy v zmysle ktorých postupoval

a tie do súdenej veci aj správne premietol.

10. Žalobca svoj nárok voči žalobcovi vyvodil z ust. § 12 ods. l písm. e) Z.č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, v zmysle tejto
úpravy „ poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti ktoré

za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak porušil povinnosť
ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Vzhľadom na právnu
charakteristiku tohto nároku bol náležitý postup okresného súdu, keď sa primárne zameral na to, či
vôbec vznikla povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu v znení účinnom ku dňu
vzniku škodovej udalosti. Žalobca sa usiloval spochybňovať „ odhadovanú škodu „ účastníkmi udalosti

v štádiu hneď po nej, polemizujúc o tom, že sa nejedná o „ priemerne zdatných účastníkov cestnej
premávky a z uvedeného dôvodu ani ich odhad škody - prioritným dôrazom u žalovaného relevantný
nie je“, a tak vzhľadom na výšku skutočnej škody bolo povinnosťou žalovaného oznámiť udalosť
policajnému orgánu. Odvolací súd po oboznámení sa najmä s obsahom listinného dôkazu - faktúrou
č. 17010483 (na č.l. 9 spisu) konštatuje, že skutočnú škodu predstavovala náhrada nákladov za opravu

poškodeného motorového vozila v autoservise. Cena opravy poškodených častí motorového vozidla
(materiál a práce) autorizovaným servisom bola účtovaná vo výške 3 677,65 eur, DPH vo výške 735,53
eur. Celková úhrada podľa faktúry v sume spolu 4 413,18 eur presahuje sumu 3 990 eur iba o 423 eur,
čo je ani nie 11 % nad odhadovanú sumu účastníkmi udalosti, pritom je pozoruhodné tiež, že oprava a
materiál boli účtované v sume 3 677,65 eur, t.j. v sume nižšej než účastníkmi udalosti odhadovaná. Za

tejto situácie potom odhad škody účastníkmi škodovej udalosti bezprostredne po nehode nepresahujúci
sumu do 3 990 eur podľa toho čo bezprostredne voľným okom videli a čo im bolo zrejmé, zapadá
do rámca odhadu objektívne spôsobilého naplniť relevanciu hodnotenia približnej škody, pretože v
danej fáze odhadovania nemožno od účastníkov škodovej udalosti spravodlivo požadovať, aby škoduustálili s úplnou presnosťou. Navyše, náhrada skutočnej škody predstavuje minimálny rozdiel oproti
odhadovanej. Za tejto situácie aj odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu uzatvára, že nebolo
povinnosťou žalovaného škodovú udalosť ohlásiť ako nehodu policajnému orgánu. Bez existencie

povinnosti žalovaného nemohlo byť potom naplnené ani kritérium ust. § 12 ods. 1 písm. e ) zák. č.
381/2001 Z.z. pre požadovaný nárok žalobcu.

11. Navyše, pokiaľ odvolateľ uvádzal odlišné argumenty ako súd prvej inštancie pri hodnotení
zdatnosti, objektivity odhadu, charakteristiky priemerne zdatného účastníka - vylúčenia takejto

charakteristiky u žalovaného aj u poškodenej - žalobca v tejto časti odvolania namieta hodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej
republiky ale z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodovalvsúladesjejvôľouapožiadavkami,aleaniprávo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( viď. aj IV. ÚS 252/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II. ÚS 253/03
a ďalšie ) a ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp.zn. I.ÚS 50/04 ).

12. Aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov konania okresný súd rozhodol správne, keď

aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP premietol do rozhodovania zásadu úspechu/neúspechu strán v spore.

13. Vzhľadom na konštatované súvislosti odvolanie žalobcu nebolo možné akceptovať.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. l CSP. Stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, vychádzal zo skutočnosti, že žalobca
nebol v odvolacom konaní úspešný a druhá úspešná strana - žalovaný si predmetný procesný nárok
neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu mali vzniknúť v súvislosti s odvolacím konaním
nejaké trovy.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.