Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220023
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315220023.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci žalobcu: SPP -
distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: C. K., T.. XX.XX.XXXX, H. N. G. X, G., zast.
advokátom Mgr. Marošom Ožvaldom, so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 351,35 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. októbra
2016, č.k. 11C 601/2015-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného

domáhal zaplatenia 351,35 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť ich žalovanému v plnej
výške.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca tvrdil že je vlastníkom a prevádzkovateľom
distribučnejsiete,aževykonávajejvyvažovanie,apretojespotrebaplynubezuzavretejzmluvyoodbere

spotrebou plynu patriaceho jemu. Žalobca poukázal na to, že po ukončení zmluvného vzťahu bol na
meradle spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby zaznamenaný stav 3144 m3 a pri kontrole dňa
30.09.2013 stav 3749 m3, čím mu vznikla škoda neoprávneným odberom vo výške 351,35 eur, keď ako
dôkazy označil faktúru a výpočet spôsobenej škody. Žalovaný nesúhlasil, keď uviedol, že je vlastníkom
rodinného domu na C. X D. G., ktorý neužíva a prenajíma ho, keďže od roku 1990 žije v G.. Poukázal
na to, že v období od októbra 2009 do 31.08.2013 mal jeho rodinný dom v prenájme M. R., ktorý mal

uzavreté zmluvy na dodávku služieb, aj zemného plynu. Rodinný dom preberal nový nájomca, ktorý si aj
sám uzatváral zmluvu o odbere zemného plynu, pričom žalovaný sa dodatočne dozvedel, že žalobca ku
dňu 20.02.2013 ukončil zmluvu o odbere plynu s odberateľom M. R. z dôvodov, ktoré on nepozná, avšak
v dodávke plynu bez uzatvorenia zmluvy s akýmkoľvek odberateľom naďalej pokračoval. Namietal, že
žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil, a že žiadny plyn neodoberal, keď zdôraznil, že žalobca identitu
odberateľa v rozhodnom období po celý čas pozná. V reakcii na tvrdenia žalovaného poukázal žalobca

na to, že žalovaný potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu
zemného plynu, pričom poukázal na rozhodnutia súdov a dovolával sa princípu právnej istoty.

3. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike. Skonštatoval, že
zákon o energetike definuje neoprávnený odber plynu - ak bol odber uskutočnený meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uviedol, že odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalovaný je vlastníkom domu na C. X D.G., pričom potvrdil, že tento dom prenajal na podnikanie pánovi R., keď v zmluve mali dohodnuté, že
energie si prihlási a bude platiť sám. Žalovaný uviedol, že nikdy nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke
zemného plynu, keďže toto si vybavovali nájomcovia sami. Svedok M. R. potvrdil, že mal uzatvorenú

zmluvu na dodávku plynu, a neskôr priestory prevzal pán C., ktorý tiež sám uzavrel zmluvu so žalobcom.
Svedok V.. C. K., syn žalovaného, vypovedal, že jeho otec dom prenajímal, a keď bol nájom ukončený,
bol spísaný protokol a nový nájomca uzatváral zmluvu na odber plynu sám. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda, pričom zmluvu na dodávku plynu mal uzatvorenú s
konkrétnymi nájomcami predmetnej nehnuteľnosti, a žalovaný ako vlastník nehnuteľnosť neobýval,

plyn nevyužíval a nemal dôvod na uzavretie zmluvy o dodávke plynu. Súd prvej inštancie nesúhlasil s
názorom žalobcu, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré poukazoval, je relevantné
aj na prejednávaný prípad. Nestotožnil sa ani s jeho názorom, že je irelevantné, aké boli vzťahy medzi
vlastníkom nehnuteľnosti a údajnými nájomcami, a že za vzniknutú škodu vždy zodpovedá vlastník
nehnuteľnosti, ktorý je zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádza k neoprávnenému odberu
zemného plynu. Vyhodnotil, že za situácie, keď žalobca mal uzatvorené zmluvy na odber zemného

plynu s konkrétnymi osobami a vedel kto plyn odoberá a kedy sa daný konkrétny zmluvný vzťah
skončí, nemožno od vlastníka nehnuteľnosti bez zmluvného vzťahu so žalobcom požadovať, aby niesol
zodpovednosť za prípadný neoprávnený odber. Uzavrel, že skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, nezakladá jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. a plne úspešnému

žalovanému priznal ich náhradu voči žalobcovi v plnej výške.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Opätovne tvrdil zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber zemného plynu v tejto

nehnuteľnosti a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob 122/2013,
z ktorého vyplýva, že nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného
vzťahu, a teda či nehnuteľnosť užíval jej vlastník alebo nejaký iný subjekt na základe nájomnej zmluvy,
keď práve vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore
so zákonom. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj ESĽP namietal, že súd prvej

inštancie rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty, pričom svoj nesúhlas s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici neodôvodnil. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, že on uzatvoril zmluvu o dodávke plynu s konkrétnymi nájomcami, a že vedel kto plyn
odoberá. V tejto súvislosti zdôraznil, že nikdy netvrdil, že uzatváral zmluvy o dodávke zemného plynu,
keďže takéto zmluvy ako dodávateľ ani neuzatvára, pretože plyn nedodáva, a je len prevádzkovateľom

distribučnej siete. Kompetencie dodávateľa zemného plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete sú aj
v zmysle legislatívy oddelené. Vyššie uvedené predpoklady súdu prvej inštancie sú preto v rozpore s
jeho tvrdeniami a obsahom súdneho spisu. V tejto súvislosti veľmi podrobne vysvetlil svoje postavenie
a úlohu podľa zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike ako prevádzkovateľa a vlastníka distribučnej siete a
súdu prvej inštancie vytkol, že vychádzal z nesprávneho posúdenia jeho činnosti a postavenia, ktoré

vyplývapriamozustanovenízákonaoenergetike.Napadnutérozhodnutiepovažovalajzanedostatočne
odôvodnené,keďzdôraznilpovinnosťsúduvyrovnaťsargumentom,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci
a vyžaduje sa naň špecifická odpoveď. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so
závermi rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob 122/2013 zo dňa 30.10.2013,
ktorý predložil do konania. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepresvedčivé a porušuje

jeho právo na spravodlivý proces.

5.Žalovanýžiadalvosvojomvyjadreníkodvolaniužalobcunapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca nezdôvodnil a nepreukázal jednotlivé predpoklady
nároku na náhradu škody, a to protiprávny akt jeho ako škodcu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym aktom a vznikom škody a zavinenie. Vyjadril presvedčenie, že žalobca neuniesol na svoje
tvrdenia dôkazné bremeno, a preto bola žaloba zamietnutá oprávnene. Poukázal na to, že jediným
odôvodnením žalovaného nároku bolo odvolávanie sa žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 41Cob 122/2013, ktoré sa ale vzťahuje na iné skutkové okolnosti, a to na odber plynu
neznámym páchateľom cez ilegálny prepoj, keď naviac toto rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne.

Mal za to, že nie je možné zodpovednosť za náhradu škody preniesť na vlastníka nehnuteľnosti len
všeobecným konštatovaním, že pre dodávateľa by to bolo inak komplikované. V posudzovanej veci bolo
naviac jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť užíval a plyn odoberal M. R. a nie on, čo je iná situácia
ako bola predmetom konania pred Krajským súdom Banská Bystrica. Poukázal na rozsudok Krajskéhosúdu v Bratislave sp. zn. 3Cob 132/2012 zo dňa 12.06.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Pezinok o zamietnutí žaloby totožného žalobcu o zaplatenie náhrady za neoprávnený odber
plynu, v ktorom súd uviedol, že na konštatovanie zodpovednosti konkrétneho subjektu a deklarovanie

povinnosti zaplatiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom musí byť preukázané, kto odoberal plyn.
Zdôraznil, že identita odberateľa bola žalobcovi po celý čas známa.

6. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval žalobca na svojej argumentácii, že vlastník nehnuteľnosti
zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti

poukázal na právne závery súdov rôznych stupňov, ktorých rozhodnutia potvrdzujú dôvodnosť jeho
žaloby,atoKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.41Cob122/2013,41Cob251/2011,Krajskéhosúdu
v Bratislave sp. zn. 10Co 92/2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 169/2016 a 5Co 308/2017,
Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C 113/2016 a Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Cbi 1/2015 a 27Cb
29/2016.

7. Žalovaný vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu zopakoval, že žalobca v skutočnosti nespochybňuje,
že jeho rodinný dom v rozhodnom čase, kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, užíval M.
R. a že on tento dom neužíval, keď táto skutočnosť bola žalobcovi známa už pred podaním žaloby.
Mal za to, že všetky žalobcom predložené rozhodnutia súdov vychádzajú v tejto podstatnej časti z
odlišnej skutkovej situácie a na prejednávaný prípad sa nedajú použiť, a opätovne poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob 132/2012 zo dňa 12.06.2013. Opätovne uviedol, že žalobca
stále nešpecifikoval splnenie jednotlivých predpokladov nároku na náhradu škody s poukazom na §
420 ods. 3 Obč. zák.. Nesúhlasil s právnym názorom vyjadreným Krajským súdom v Trenčíne, že za
odberateľa plynu podľa § 182 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike je potrebné považovať v zásade
osobu, ktorá nakupuje plyn, a ak takej osoby niet, je za odberateľa plynu, ktorý má povinnosť k

náhrade škody, potrebné považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta, lebo tá rozhoduje,
kto sa stane skutočným odberateľom na účel vlastnej spotreby, a že ide v podstate o objektívnu
zodpovednosť. Mal za to, že zo žiadnych ustanovení zákona o energetike sa nedá odvodiť záver, že
vlastníka nehnuteľnosti je možné považovať za odberateľa plynu, aj keď plyn v skutočnosti neodoberá.
Krajský súd v Trenčíne vykladal podľa jeho názoru pojem odberateľ v rozpore s jeho bežným jazykovým

významom a kreoval zodpovednostný vzťah, ktorý sa v zákone nenachádza. Poukázal na to, že zákon
o energetike má v otázkach zodpovednosti za neoprávnený odber plynu medzery, ktoré by mohli
viesť k sťaženiu uplatnenia si práva na náhradu škody, tieto ale musí vyriešiť zákonodarca a nie je
ich možné vyplniť aplikáciou práva súdom. Žalobcom citovanými rozhodnutiami súdov sa podľa jeho
interpretácievinieargument,žejepotrebnévzáujmespravodlivostiaochranyzáujmovdodávateľaplynu

identifikovaťsubjektzodpovednýzaneoprávnenýodberajvsituáciách,keďskutočnýodberniejeznámy,
a teda definovať akúsi prezumpciu odberateľa v osobe vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza
odberné miesto. Pri akceptovaní tohto pohľadu na vec musí však ísť o vyvrátiteľnú prezumpciu, ktorá
platí iba v prípade, ak sa nepreukáže opak. V prejednávanej veci sa opak preukázal, keď osoba
skutočného odberateľa je známa, a preto použitie prezumpcie zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti

za neoprávnený odber nie je na mieste. Naviac Občiansky zákonník stojí na princípe subjektívnej
zodpovednosti, pričom žalobca je dodávateľ a žalovaný spotrebiteľ, ktorý tvrdený neoprávnený odber
nijako nezavinil.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, nakoľko nie je v odvolacom konaní preskúmateľný. Vzhľadom na spôsob, ktorým súd prvej
inštancie rozsudok vypracoval, nie je možné pre nedostatok zákonom daných náležitostí rozsudku ako i
nedostatočnosť jeho odôvodnenia zistiť, o čom vlastne súd prvej inštancie konal, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ktoré tvrdené skutočnosti mal za preukázané, ako ich
právne posúdil, ani ako aplikoval ním uvedené zákonné ustanovenie.

9.Vtejtosúvislostidávaodvolacísúdsúduprvejinštanciedopozornosti,žepodľaust.§220ods.2C.s.p.
bolo jeho povinnosťou v odôvodnení rozsudku uviesť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,

aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Ďalej bolo jeho povinnosťou jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonalďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax.
V odôvodnení rozsudku musí byť teda uvedené, ktoré dôkazy súd vykonal, ktoré skutočnosti mal za
preukázané, a ktorými dôkaznými prostriedkami, pričom nestačí uviesť len veľmi strohé zistenia z

výsluchov a všeobecné konštatovanie o vykonaní dokazovania bez súčasného uvedenia vykonaných
dôkazov a akéhokoľvek ich vyhodnotenia (ako to bolo v danom prípade). Z ust. § 191 ods. 1 C.s.p.
vyplýva, že súd bol v rozsudku povinný vyhodnotiť dôkazy, a to podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, a zdôvodniť, ktoré dôkazy zobral pri rozhodovaní veci do
úvahy, a z akých dôvodov prípadne na niektoré z dôkazov neprihliadol. Po uvedení ktoré skutočnosti

mal za preukázané, bolo povinnosťou súdu vec posúdiť po právnej stránke, teda vyvodiť právne
závery a aplikovať na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
odôvodnenie rozsudku musí obsahovať dostatok dôvodov, ich uvedenie musí byť zrozumiteľné a
rozhodnutie presvedčivé.

10. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca domáha, a čo

tvrdí žalovaný, z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že obsah sporovými stranami v konaní
predložených listinných dôkazov do odôvodnenia svojho rozsudku vôbec neuviedol, a ani sa nimi
nezaoberal, neuviedol ani, ktoré skutočnosti mal za preukázané, hoci je na nich (čo však odvolací
súd pre absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia len predpokladá) založený výrok rozsudku o
zamietnutí žaloby. Po uvedení čoho sa žalobca domáha a ako sa vyjadril žalovaný uviedol súd prvej

inštancie znenie ust. § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike (hoci žalobca svoj nárok odvodzoval od ust.
§ 82 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike), pričom ani neuviedol, ako ho na posudzovanú vec aplikoval.
Ak skonštatoval, že zákon o energetike definuje neoprávnený odber plynu - ak bol odber uskutočnený
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,odvolacísúduvádza,
že tento záver jednak nie je správny, pretože v ust. § 82 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktoré aj na

posudzovanú vec dopadá, je uvedených niekoľko skutkových podstát, ktoré predstavujú neoprávnený
odber plynu, keď naviac práve uvedená skutková podstata vôbec nebola predmetom sporu, pretože
žalobca netvrdil, že k neoprávnenému odberu došlo meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Ďalej sú v odôvodnení uvedené zistenia z výsluchov žalovaného a
svedkov. Ak súd prvej inštancie zrejme na ich základe prijal záver o tom, že žalobca tvrdil, že mu

vznikla škoda, pričom zmluvu na dodávku plynu mal uzatvorenú s konkrétnymi nájomcami predmetnej
nehnuteľnosti, keď žalovaný ako vlastník nehnuteľnosť neobýval, plyn nevyužíval a nemal dôvod na
uzavretie zmluvy o dodávke plynu, a že za situácie, keď mal žalobca uzatvorené zmluvy na odber
zemného plynu s konkrétnymi osobami a vedel, kto plyn odoberá a kedy sa daný konkrétny zmluvný
vzťah skončí, nemožno od vlastníka nehnuteľnosti bez zmluvného vzťahu so žalobcom požadovať,

aby niesol zodpovednosť za prípadný neoprávnený odber, na základe ktorého žalobu bez ďalšieho
odôvodnenia zamietol, odvolací súd konštatuje, že tieto závery nemôžu v odvolacom prieskume obstáť.
Na základe akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca mal s konkrétnymi osobami
uzatvorené zmluvy na odber zemného plynu a vedel, kto plyn odoberá a kedy sa daný konkrétny
zmluvný vzťah skončí, zostalo nevysvetlené. Odvolací súd prihliadnuc na obsah žaloby a na odvolacie

námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil za dôvodné, z predloženého spisu zistil, že žiadne dôkazy, ktoré by
odôvodňovali vyššie uvedené závery neboli v konaní produkované, keď žalobca, ani nikdy netvrdil, že
by vôbec zmluvy na odber zemného plynu uzatváral, práve naopak, tvrdil, že plyn nedodáva, a že je len
prevádzkovateľom distribučnej siete. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne
považoval žalobcu za dodávateľa zemného plynu, ktorý s odberateľmi uzatvára zmluvy o dodávke

plynu. Ak na základe takýchto nesprávnych zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a
pri absencii akéhokoľvek vyhodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci, žalobu žalobcu zamietol,
nemôže byť jeho rozhodnutie správne.

11. Odvolací súd potom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nakoľko jeho veľmi

strohé odôvodnenie nie je vzhľadom na obsah spisu pochopiteľné a ani preskúmateľné. V tejto súvislosti
odvolací súd pripomína, že sporové strany majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu
o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali

pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany strán sporu, ktorým je takéto rozhodnutie určené.
Záverom už len uvádza, že mu neprislúcha hodnotiť a vyvodzovať právne závery z tvrdení a dôkazov,
ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nespomenul, nebral do úvahy, a ani nehodnotil.12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s
§ 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
vykoná navrhnuté dôkazy, a opätovne o žalobe žalobcu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní

tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v
prípadnom odvolaní reagovať. Odvolací súd už len pripomína, že žalobca tvrdil, že v nehnuteľnosti
žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu bez uzavretej zmluvy, preto bude úlohou súdu prvej
inštancie v prvom rade vyhodnotiť, či žalobca ním predloženými dôkazmi, svoje tvrdenie aj preukázal.
Ak dospeje k záveru, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, vyhodnotí dôkazy

predložené a produkované žalovaným na svoju obranu, vyhodnotí, ktoré skutočnosti má na základe
vykonaného dokazovania preukázané, a vec právne posúdi. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
žalobca svoj nárok odvodzuje od ust. § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, preto bude
v prípade, ak bude mať neoprávnený odber za preukázaný, úlohou súdu prvej inštancie právne posúdiť
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného (ustáliť, či v posudzovanej veci ide o subjektívnu alebo objektívnu
zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom) a podľa záverov, ku

ktorým dospeje, opätovne vo veci rozhodnúť.

13. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).