Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613203422
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1613203422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 53 255 739, proti žalovanému : R. E., nar. XX. X. XXXX, XXX XX
E. Č.. XXX/XX, o zaplatenie sumy 2.104,29 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Malacky zo dňa 15. 5. 2019 č.k. 4C/83/2016 - 105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,31
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,31 € od 21. 9. 2019 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (žalobca sa domáhal zaplatenia celkom sumy 2.104,29
€ s príslušenstvom) žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonaný dokazovaním zistil, že
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 20. 12. 2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupcapostúpilasvojupohľadávkuvočižalovanémuznesplatenéhoúverunažalobcu. Zoznámeniao
postúpení pohľadávky zo dňa 27. 12. 2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie
pohľadávky na žalobcu žalovanému, oznámenie doručoval prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.
Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 10. 2005 uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným súd prvej inštancie zistil, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 32.000 Sk/1.062,21
€ s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne. Výška splátky bola dojednaná v sume 869 Sk/28,85 €
mesačne, s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20. 11. 2005 a konečná splatnosť úveru nastane
dňa 20. 9. 2010. Každá splátka bola splatná k 20.dňu v kalendárnom mesiaci (bod I.1. zmluvy o úvere).
Poplatok za správu úveru dojednaný v zmluve predstavuje sumu vo výške 50 Sk/1,66 €. V zmluve sa
nachádza v čl. IV bod 2 údaj o RPMN predtlačeným formulárovým textom : Dlžník a veriteľ sa dohodli,

že ročná percentuálna miera nákladov je 9,89 %, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov
dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. RPMN sa počas trvania úverového vzťahu
mení v prípade, ak dôjde k zmene poplatkov a/alebo sa dlžník omešká so splátkou a/alebo uhradí
splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy. Zmluvné strany dojednali, že právne vzťahy výslovne
neupravené v zmluve o úvere sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Podľa bodu 7. 4. 8. VOP je banka oprávnená

jednostranne meniť výšku úrokov z omeškania alebo úrokov z prečerpania. Zmena výšky úrokov je
účinná rozhodnutím banky. Aktuálnu výšku úrokov z omeškania alebo úrokov z prečerpania určí banka
zverejnením. Z platobnej histórie žalovaného vyplýva (výpisy na č.l. 64 - 80 spisu), že žalovaný čerpalúver dňa 27. 10. 2006 vo výške 32.000 Sk/1.062,21 €. Žalovaný podľa tvrdení žalobcu uhradil na úver
sumu 969,90 € (659,90 € pred postúpením pohľadávky a sumu 310 € po postúpení pohľadávky). Ďalej
zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že si voči žalovanému uplatnil počas trvania zmluvného vzťahu

úrok z omeškania od 22. 12. 2006 do 15. 12. 2008 v sadzbe 26,4 % ročne, ku dňu 31. 12. 2008 v
sadzbe 16,2 % ročne, ku dňu 20. 8. 2011 do 19. 12. 2011 v sadzbe 25,30 % ročne.
2/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 290, § 295 CSP, §
497, § 499, § 502 ods. 1 Obch. zák., ďalej § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, ako aj § 54 ods. 1, 2,
§ 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., a tiež ust. zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to jeho ust. § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 6, tiež § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je záväzok
žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere; aj keď ide o tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 3 Obch. zák.), tak spotrebiteľské zmluvy (aj keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Preto súd prvej
inštancie na právna vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka
(pokiaľ ide o konkrétne práva a povinnosti) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúcich
sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Ak teda spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného
záväzkového vzťahu, je potrebné na tento vzťah použiť aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je

to pre spotrebiteľa priaznivejšie. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu
nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa
nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25. 1. 2011). Tieto závery
platia aj pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka s poukazom na
citované ustanovenia § 879f ods. 3 Obč. zák. V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy

o úvere, ani jeho čerpania žalovaným. Napriek skutkovému tvrdeniu žalobcu v podanej žalobe, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu neodstúpil od zmluvy a nevyhlásil
predčasnú splatnosť úveru, teda konečná splatnosť úveru nastala dňom dojednaným v zmluve t.j. 20.
9. 2010. Pre posúdenie dôvodnosti zosplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.414,29 €, ktorá
pozostáva z istiny 1.725,48 €, úroku 265,33 €, úroku z omeškania 423,48 €, posudzoval súd prvej

inštancie náležitosti uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere s poukazom na úpravu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Dospel k záveru,
že zmluva neobsahuje korektnú úpravu náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov na daný spotrebiteľský úver. Následkom absencie
RPMN v zmluve je, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva podľa

názoru súdu prvej inštancie neobsahuje korektný údaj o RPMN, keď tento je uvedený číselným údajom
9,89 %, avšak výpočtom podľa vzorca pri výške splátky, nákladov a počte splátok správny údaj činí
28,75 %, teda výrazne líšiaci sa od údaju uvedeného v predtlači zmluvy. Nesprávne a zavádzajúco
uvedenávýškaRPMNuvádzaspotrebiteľadoomylu,mázanásledokneplatnosťzmluvnéhodojednania,
teda poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

3/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukazoval na to, že TPMN predstavuje
údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľovi poskytuje informáciu podstatnú pre
rozhodnutie pre konkrétny úverový produkt na finančnom trhu, a to aké všetky náklady budú spojené
so spotrebiteľským úverom. Je pravdou, že do 1. 7. 2006, kedy nadobudla účinnosť opravná
novelizácia zákona č. 264/2006 Z.z., ktorou sa zosúladil vzorec RPMN so Smernicou č. XXX/XXX/

EHS (novelizáciou tejto smernice v r. 1990, bol zavedený jednotný matematický vzorec pre výpočet
RPMN), bol v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený nesprávny vzorec pre výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani tak neobstojí argumentácia
žalobcu, že RPMN síce bola uvedená v zmluve nesprávne, avšak v súlade so zákonným vzorcom,
ktorý bol uvedený v zákone chybne, na čo poukázala aj dôvodová správa k zákonu č. 264/2006 Z.z.

Súd prvej inštancie zdôraznil, že veriteľovi ako banke (teda subjektu odborne zdatnému v oblasti
úverovania spotrebiteľov) musela byť zrejmá nesprávnosť takéhoto výpočtu, preto nie je možné
pričítať túto nesprávnosť na ťarchu spotrebiteľa. Zákon určoval v § 2, čo vstupuje do výpočtu RPMN,
preto matematickým výpočtom nebolo možné k výške RPMN tak, ako je uvedená v zmluve, nijako
dospieť. Už len porovnaním úrokovej sadzby 17,3 % ročne logicky nemôže byť korektne RPMN vo

výške 9,89 %; uvedený údaj je klamlivý v neprospech spotrebiteľa. Povinnosťou banky v postavení
dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN
zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené).
Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľoviako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou
tak, aby spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu nezavádzal a poskytol mu korektné informácie o ním
ponúknutom finančnom produkte. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že poskytnutý úver je pre

neplatne uvedený údaj o výške RPMN nutné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov (analogicky Krajský
súd v Prešove, sp. zn. 17Co/239/2015).
4/ Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému 1.062,21 €, žalovaný
uhradil na úvere sumu 969,90 € (sumu 659,90 € pred postúpením pohľadávky a sumu 310 € po
postúpení pohľadávky), vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru potom súd prvej inštancie

zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,31 € (1.062,21 € - 969,90 €) a vo
zvyšku žalobu žalobcu v časti istiny zamietol. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, pričom toto
omeškanie trvá, potom žalobca dôvodne uplatňoval zaplatenie úrokov z omeškania. Úrok z omeškania
s úhradou splátok splatných za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobca vyčíslil
v žalobe, avšak ako vyplynulo z dokazovania, žalobca uplatnil úrok z omeškania v sadzbe, ktorá je
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v rozpore s maximálnou výškou sankcie za

omeškanie upravenou nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a tiež z istiny, ktorá pozostávala aj z nárokov,
ktoré žalobcovi nepatria (t.j. z úrokov a poplatkov, ktoré sa stali súčasťou istiny /čl. II.bod 3 zmluvy sa
splatné úroky a poplatky dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny/). Žalobca nepreukázal, a to ani
dojednaním v zmluve podľa § 4 ods. 2 písm. a/, ani iným dôkazom (napr. amortizačnou tabuľkou), aká
časť splátky bola zaúčtovaná na oprávnený nárok na zaplatenie istiny úveru, a teda s akou sumou bol

po akú dobu spotrebiteľ v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Z uvedeného dôvodu priznal súd
prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania len v zákonnej výške, a to odo dňa omeškania s plnením
peňažného záväzku, a to dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru 21. 9. 2010 až do zaplatenia.
Vo zvyšku žaloby v časti nároku na úrok z omeškania ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol. právne
posúdenievýškyúrokuzomeškaniavychádzazust.§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,keďzákladnáúroková

sadzba ECP v čase vzniku omeškania predstavovala 1 % ročne; potom zákonný úrok z omeškania
predstavuje výšku 9 % ročne. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 262
ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1CSP. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorý si však náhradu
trov konania voči žalobcovi neuplatnil a zo súdneho spisu mu vznik trovy ani nevyplýva, preto súd prvej
inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti
zamietajúcemu výroku, keď odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, keď súd poukazuje na chybný údaj o RPMN. Žalobca poukazoval na to, že od 1. 7. 2006 je
potrebné pri výpočte RPMN vychádzať z prílohy k zákonu č. 258/2002 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.
7. 2006, v ktorej sa uvádza vzorec :

K=m AK K´= m´ A´ K´
Suma ------------------ = suma ---------------

K=1 ( 1 + i ) na tK K´= 1 ( 1 + i ) na tK´

K je poradové číslo spotrebiteľského úveru
K´ je číslo splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru
AK je výška K-teho spotrebiteľského úveru

A´K´ je výška K´-tej splátky spotrebiteľského úveru
Suma je suma
m je poradové číslo posledného spotrebiteľského úveru
m´ je číslo poslednej splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru
tK je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého

spotrebiteľského úveru a K-teho spotrebiteľského úveru
tK´ je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého
spotrebiteľského úveru a K´-tou splátkou alebo platbou nákladov spotrebiteľského úveru
i je ročná percentuálna miera nákladov.
6/ Žalobca zdôraznil, že v danom prípade je nutné zobrať na zreteľ tú skutočnosť, že Zmluva o

splátkovom úvere bola uzavretá dňa 13. 10. 2005. V zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 sa ročná percentuálna miera nákladov vypočíta nasledovne :
r = (F/P) na 1/T - 1, kde r je neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, Fpredstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c) zákona, P predstavuje súčasnú hodnotu, t.j. nominálnu
hodnotu poskytnutého úveru a T predstavuje časové obdobie splácania úveru.
7/ Na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 10. 2005 bol žalovanému poskytnutý úver vo

výške 32.000,- Sk (nominálna hodnota poskytnutého úveru - P), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 59 mesačných splátkach splatných od 20. 11. 2005 do 20. 9. 2010 (časové obdobie splácania
úveru - T) po 869,- Sk, t.j. uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške 51.271,- Sk (budúca
hodnota - F). Vzhľadom na uvedené je výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov po prepočítaní
na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta vo výške 9,89 %. Žalobca zastáva názor, že

súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nemožno spochybniť,
že výška RPMN je vypočítaná v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy a v zmluve o
splátkovom úvere je teda uvedená v súlade s daným zákonným výpočtom. Z uvedeného vyplýva, že
súd na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola
platná ani účinná. Tento názor zastáva aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co/250/2014 zo
dňa 13. 10. 2015 : „Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom aj pokiaľ ide o nesprávne RPMN. Žalobca

a ani jeho predchodca nezodpovedajú za nesprávny vzorec pre výpočet RPMN, ktorý bol upravený
v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu vzniku zmluvy.“ Obdobne podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Co/464/2015 zo dňa 13. 1. 2016 : „Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. v znení do 30. 6. 2006 (do jeho novelizácie zákonom č. 264/2006 Z.z. účinnej od 1. 7.
2006) v prílohe obsahoval vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských

úveroch, taký ako použil pri výpočte RPMN navrhovateľ v podanom odvolaní aj veriteľ pri uzatváraní
danej spotrebiteľskej zmluvy. RPMN v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26. 4. 2006
bola teda vypočítaná plne v súlade s týmto zákonom. Je tiež známou skutočnosťou, že do pôvodného
znenia zákona o spotrebiteľských úveroch, do jeho prílohy o výpočte RPMN, sa už pri jeho tvorbe dostal
nevhodný vzorec pre prepočet ukazovateľa, v dôsledku čoho celková cena pôžičky, ktorú má RPMN

odzrkadľovať, bola opticky o polovicu nižšia. Podľa uvedeného vzorca správna by bola len vtedy, ak by
klient splatil požičané peniaze jednou splátkou na konci doby splatnosti, čo nebol daný prípad. Až po
štyroch rokoch v novelizácii zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 264/2006 Z.z. s účinnosťou
od 1. 7. 2006 došlo k zmene tohto vzorca. V prílohe č. 1 bola obsiahnutá základná rovnica, v prílohe
č. 2 príklady výpočtov RPMN, v prechodných a záverečných ustanoveniach k zák. č. 264/2006 Z.z.

k úpravám účinným do 1. 7. 2006 bolo ustálené, že právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších
predpisov. Nový vzorec pre výpočet RPMN preto nepôsobil retroaktívne. Je tak nutné uzavrieť, že
RPMN v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená a vypočítaná v súlade s prílohou
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ak by si

veriteľ ako dodávateľ (v danom prípade Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava) bol vedomý nesprávnosti
daného výpočtu RPMN, bol napriek tomu viazaný citovaným zákonom a RPMN v zmluve bol povinný
uviesť podľa prílohy. Záver súdu prvej inštancie o tom, že RPMN v predmetnej zmluve nie je uvedená v
súlade so zákonom, v dôsledku čoho bolo nutné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový, preto
nie je správny. Žalobca preto navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak,

že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, prípadne rozsudok v tejto časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
9 Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP (t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania, ako tzv. závislom výroku), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11/ Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku

dňu 13. 10. 2005), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
12/ V súdenej právnej veci je spor rozhodujúcou otázkou otázka, či súd prvej inštancie správne posúdil
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 10. 2005 ako bezúročnú a bez poplatkov, na

tom základe, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, resp. presnejšie, že túto obsahuje uvedenú nesprávne (zmluva
obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN).13/ Odvolací súd sa so záverom prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej
Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 10. 2005 stotožnil, keď dospel k záveru, že zákonná požiadavka
na uvedenie údaju RPMN nebola v danom prípade splnená náležito a v potrebnej miere, resp. že bola

splnená len formálne. Ust. § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zák. (účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy) upravuje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov).
Ako správne pripomenul súd prvej inštancie, RPMN predstavuje pre spotrebiteľa dôležitý údaj, tým, že
vyjadruje náklady na úver, a teda spotrebiteľovi poskytuje informáciu podstatnú pre jeho rozhodnutie o
tom - ktorom úverovom produkte na finančnom trhu a o tom, aké náklady budú s daným spotrebiteľským

úverom pre neho spojené. Ustanovenie o RPMN odráža potrebu ochrany spotrebiteľa v zmluvných
vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch,
ktoré z úveru pre neho vyplývajú. Vo vzťahu k spomínanému ust. § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zákona musel
byť spotrebiteľ zrozumiteľne - a nepochybne aj pravdivo - informovaný o tom, v akej výške sa budú
pohybovať náklady na daný úver.
14/ Žalobcovi treba dať za pravdu v tom, že si svoju povinnosť, plynúcu mu z cit. zákonného ustanovenia

(účinného v znení v čase uzavretia zmluvy) formálne splnil - do zmluvy o splátkovom úvere bola
pojatá informácia o RPMN, vypočítanej na základe vzorca v súlade so znením v tom čase platného
zákona, o ktorom ale žalobca (presnejšie jeho právny predchodca) pozitívne vedel, že je chybný,
a teda, že spotrebiteľovi poskytuje nesprávnu informáciu o výške RPMN. Na uvedenú chybovosť
žalovaného ako spotrebiteľa nijako neupozornil. Tým zároveň postavil žalovaného (ako spotrebiteľa) do

pozície klienta, ktorý sa rozhodoval na základe skreslených (a to v neprospech žalovaného) informácií.
Hoci argumentácii žalobcu (že v prípade RPMN nedošlo k porušeniu zákona, keďže údaj RPMN bol
vypočítaný na základe vzorca v zmysle v tom čase platného - hoci chybného - znenia zákona) nemožno
uprieť isté opodstatnenie, rovnako nepochybné je, že spôsob výpočtu RPMN podľa daného vzorca nie
je správny. Tento údaj mal v prípade žalovaným uzavretého úveru zo dňa 13. 10. 2005 hodnotu 9,89

%, v prípade ktorej nie sú pochybnosti o tom, že nebola správna. V skutočnosti sa pohybovala vo výške
takmer 3 x vyššej - a síce v hodnote 28,75 %. Žalobca v prípade prvoinštančným súdom uvádzanej
správnej výšky RPMN (28,75 %) namietal, že túto súd vypočítal aplikujúc neskoršiu právnu úpravu, ktorá
ešte v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 10. 2005 nebola platná a účinná. Uvedenú
námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú. Predovšetkým výpočtom RPMN na základe veličín,

ktoré mali byť po správnosti použité pre zistenie výpočtu skutočnej výšky RPMN (odrážajúcej skutočnú
výšku nákladov na daný úverový produkt) neaplikoval súd prvej inštancie budúcu právnu úpravu, ale
túto len využil na zistenie, v akom rozsahu došlo pri uzatváraní spornej zmluvy k chybe v prípade RPMN
v neprospech a na úkor žalovaného, ako spotrebiteľa.
15/ Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danom prípade založiť rozhodnutie len na jednoduchom

(a čisto formálnom) závere o tom, že žalobca (resp. jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s.)
bol predsa viazaný v tom čase platným znením zákona, pri súčasnom vedomí tej skutočnosti, že platné
znenie zákona obsahovalo chybný vzorec pre výpočet RPMN, čo v praxi viedlo k situáciám, kedy sa
záujemcovia o spotrebiteľský úver rozhodovali na základe skresleného údaju. Naopak, pri rozhodovaní
bolo nutné mať na zreteli nespornú skutočnosť o nesprávnosti vzorca použitého na výpočet RPMN v

danom prípade, s prihliadnutím na to, že spotrebiteľ je v danej veci tou slabšou stránkou sporu.
16/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správne právne závery. Správne vychádzal zo záveru, že žalovaný má v konaní
postavenie spotrebiteľa, a teda správne použil na rozhodnutie o uplatnenom nároku aj ust. § 52 a
nasl. Obč. zák. Žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a

hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia. V odvolaní žalovaný len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené
v konaní pred súdom prvej inštancie; súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyložil, na
akých úvahách založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd si dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu
osvojil, a na tieto v celosti poukazuje.

17/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako
vecne správny potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP.
18/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).