Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/173/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211204391
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8211204391.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. F., X.. XX.X.XXXX, Z. X, XXX XX F. - X.
E., právne zastúpenému: JUDr. Jana Švantnerová, advokátka, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o
zaplatenie sumy 6 516,11 Eur s príslušenstvom, o nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 1 691,24 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 691,24
Eur od 9.1.2014 do zaplatenia, to všetko v splátkach vo výške 150,- Eur mesačne splatných vždy k

poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s
tým, že v prípade omeškania sa so splatením čo i len jednej splátky, žalovaný stráca výhodu splátok a
celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

Vo zvyšku žalobný nárok na zaplatenie úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 6.7.2011 sa právny predchodca žalobcu (medzičasom zaniknutá spoločnosť
Credium Slovakia a.s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490) voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 6 516,11 Eur s úrokom z omeškania 0,1% denne zo sumy 6 516,11 Eur od 6.7.2010
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako leasingový prenajímateľ uzatvoril so

žalovaným ako leasingovým nájomcom 17.8.2007 kúpnu a leasingovú zmluvu č. Z., predmetom ktorej
bol finančný prenájom motorového vozidla Kia ceed 1,6 CRDi EX, rok výroby 2007, ktoré žalovaný
prevzal na základe preberacieho protokolu 17.8.2007. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal
po dobu 72 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky podľa splátkového kalendára
a po uplynutí doby leasingu bol oprávnený odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú cenu 39,50 Eur
(1 190,- SKK) s DPH. Žalovaný sa počas trvania leasingovej zmluvy dostal do omeškania s platením
leasingových splátok, na základe čoho žalobca odstúpil od uzavretej zmluvy v zmysle čl. 13 bodu I. písm.

b) obchodných podmienok listom z 30.4.2010. Žalobca uskutočnil finančné vysporiadanie leasingovej
zmluvy pri jej predčasnom ukončení, v ktorom vyúčtoval svoje finančné nároky a pohľadávky, ktoré
mu z leasingovej zmluvy voči žalovanému vznikli oproti úhradám žalovaného z leasingovej zmluvy. Na
základe tohto finančného vysporiadania si žalobca listom zo 16.6.2010 uplatnil voči žalovanému nárokvýške 6 516,11 Eur, ktorý pozostával zo súčtu neuhradených leasingových splátok v sume 1 070,63
Eur, poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy v sume 197,50 Eur, sumy penalizačných faktúr 65,47
Eur, neuhradených nákladov agentúry v sume 287,98 Eur, náhrady škody v súvislosti s odobratím a

predajom predmetu leasingu 1 554,22 Eur, straty z odpredaja majetku 3 174,34 Eur a zmluvnej pokuty
za nedodržanie doby nájmu v sume 165,97 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s platením
pohľadávky vyplývajúcej z finančného vysporiadania, žalobca si v zmysle čl. 11 bodu IV. obchodných
podmienok uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Lehota
na plnenie bola určená vo finančnom vyporiadaní v časovom horizonte do 14 dní, preto bol úrok z

omeškania žalobcom uplatnený od 6.7.2009.

3. V podaní z 5.12.2013 právny predchodca žalobcu doplnil, že súčet neuhradených leasingových
splátok v sume 1 070,63 Eur predstavuje zostatok nesplnených splátok do odstúpenia od zmluvy - t.
j. zostatok splátky č. 29. splatnej 7.1.2010 vo výške 136,52 Eur a súčet 30-tej až 32-tej splátky (každej
v sume 311,37 Eur) podľa splátkového kalendára. Nárok na poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy

žalobca odôvodnil čl. 7 bodom 5 obchodných podmienok. Položka „suma penalizačných faktúr“ 65,47
Eur predstavuje sankciu za omeškanie s platením leasingových splátok podľa obchodných podmienok
(0,1% denne). Nárok na položku neuhradené náklady agentúry v sume 287,98 Eur si právny predchodca
žalobcu uplatňoval v zmysle čl. 12 bodu 4 obchodných podmienok posledná veta na podklade faktúry č.
FAG/10/00878 a faktúry č. 1592/2010. Nárok na náhradu škody v súvislosti s odobratím a odpredajom

predmetu leasingu vo výške 1 554,22 Eur pozostával z náhrady nákladov na odhlásenie motorového
vozidla v sume 25,- Eur + 4,5 Eur kolky podľa faktúry č. 2010 054, nákladov na vyhotovenie znaleckého
posudku v sume 70,- Eur podľa predloženej faktúry č. 20370028, poplatku za parkovanie v sume 60,-
Eur podľa doložených faktúr č. 510058 a č. 510048 a nezaplatených úrokov odo dňa odstúpenia od
zmluvy do konca leasingu v sume 1 312,64 Eur. Položka strata z odpredaja v sume 3 174,34 Eur

mala predstavovať škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej
zmluvy pričom ide o rozdiel medzi zostatkovou hodnotou predmetu leasingu a kúpnou cenou, za ktorú
bol následne predmet leasingu odpredaný. Z obsahu spisu vyplýva, že podanie z 5.12.2013 bolo
elektronicky doručené súdu 10.12.2013 a doplnené v listinnej podobe podaním doručeným 13.12.2013
a preukázateľne doručené žalovanému (resp. jeho právnej zástupkyni na oboznámenie 8.1.2014.

4. V priebehu konania žalobca k námietkam žalovaného uvádzal, že predmet leasingu bol odovzdaný
9.4.2010 do depozitu pracovníkovi spoločnosti MABORO spol. s r.o. a 4.5.2010 prevezený do Bratislavy
na parkovisko spoločnosti ET Slovakia, s.r.o. Tvrdil, že predmet leasingu v čase od 4.5.2010 do
18.5.2010 neužívala žiadna iná osoba a po celé obdobie bol pristavený na parkovisku spoločnosti

ET SLOVAKIA, s.r.o. V podaní z 18.2.2020 doplnil, že dodatočné zmeny v Preberacom protokole zo
4.5.2010 nemajú vplyv na výšku uplatneného nároku, pretože prasknuté čelné sklo ani poškodenie
pravého blatníka nebolo v rámci predloženého znaleckého posudku vyhodnotené ako okolnosť vedúca
k zníženiu všeobecnej hodnoty predmetu leasingu, ktoré bolo následne odpredané.

5. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk 20.10.2011. Uznesením Krajského súdu v
Prešove č. k. 20Co/91/2012-52 z 30.4.2012 bola žalovanému ustanovená podľa § 30 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) právna
zástupkyňa z radu advokátov. V podaní z 12.6.2014 k meritu veci uvádzal, že žalobca sa od počiatku
dopúšťal protiprávneho konania voči žalovanému v záujme získať auto čo najlacnejšie a následne

ho predať. Tvrdil, že v znaleckom posudku sú zohľadnené poškodenia, ktoré evidentne nespôsobil
žalovaný,pretožeknimdošloažpoodovzdanímotorovéhovozidla,vobdobídovyhotovenieznaleckého
posudku. V podaní z 27.1.2015 vyjadril ochotu na úhradu sumy 363,47 Eur pozostávajúcej z poplatku
za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 197,50 Eur a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu
vo výške 165,97 Eur. Tvrdil, že pred odovzdaním auta žalovaný zisťoval u právneho predchodcu

žalobcu možnosť odkladu splátok o 3 mesiace z dôvodu straty zamestnania, a keďže nebol spôsobilý
uhrádzať výšku mesačných splátok, sám oznámil, že predmet leasingu odovzdá, k čomu došlo z jeho
strany dobrovoľne 9.4.2010 tak, že toto vozidlo odviezol na vopred dohodnuté miesto v Košiciach.
Motorové vozidlo v čase jeho odovzdania zodpovedalo jeho užívaniu počas obdobia 2,5 roka, v deň
jeho odovzdania bol jeho stav zaprotokolovaný v dokumente opatreným podpisom žalovaného aj osoby

poverenej právnym predchodcom žalobcu, ktorá protokol spísala. Tvrdil, že za technický stav tlmičov,
brzdy a náprav zodpovedal servis spoločnosti KIA Slovensko z dôvodu, že vozidlo bolo v záruke a v
priebehu celého obdobia podstupovalo pravidelné servisné prehliadky. Mal za to, že strata z odpredaja
na majetku vo výške 3 174,34 Eur predstavuje škodu, ktorú je žalobca povinný preukázať, rovnakoako zodpovednosť žalovaného za ňu. Poukazoval na dopisovanie poškodených dielov vozidla do
protokolu o odovzdaní motorového vozidla, ktoré vznikli až v čase po odovzdaní motorového vozidla.
Zodpovednosť za škody vzniknuté na predmete leasingu v období od 9.4.2010 do 4.5.2010 nemožno

pripísať žalovanému, pretože ju spôsobil pracovník spoločnosti MABORO s.r.o., v dôsledku ktorej bolo
predané za inú (nižšiu) trhovú cenu, než za akú by sa predalo bez týchto poškodení. V odvolaní voči
rozsudku 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 ďalej namietal, že o skutočnej výške pohľadávky žalobcu sa
dozvedel až z tohto rozsudku. Preto okrem iného odmietal platiť úrok z omeškania za obdobie pred
vydaním označeného rozsudku.

6. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou k 8.1.2020
k zmene zákonného sudcu, ktorým bol vo veci vydaný tento rozsudok.

7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3C/173/2011-225 z 27.7.2016, právoplatným 23.8.2016 bola na
návrh právneho predchodcu žalobcu pripustená zmena subjektov na strane žalobcu tak, že namiesto

spoločnosti Credium Slovakia, a.s., Einsteinova 21, Bratislava IČO: 35 845 490 do konania vstúpila
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 691,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

1 691,24 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
48%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V zamietajúcej časti nadobudol rozsudok
právoplatnosť 26.5.2020, v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1 691,24 Eur

nadobudol tento rozsudok právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/11/2020-428 z 30.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.1.2021.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 16Co/11/2020-428 z 30.11.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22.1.2021 zrušil v odvolacom konaní rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k.

3C/173/2011-390 z 21.5.2020 vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 691,24 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie odôvodnil záverom, že z odôvodnenia
zrušovaného rozhodnutia nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa súd I. inštancie riadil pri ustálení

doby odkedy je žalovaný v omeškaní. Podľa odôvodnenia súdu I. inštancie žalovaný sa dostal do
omeškania po doručení protokolu o finančnom vyporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 16.6.2010, ktorý
žalovaný prevzal 21.6.2010, s tým, že bol vyzvaný plniť v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Žalovaný
pritom dôvodne namietal výšku uplatneného nároku žalobcom a súd I. inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel aj k správnemu záveru, že uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške

0,1% denne (36,5 % ročne) je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že súd I. inštancie sa v odôvodnení svojho
rozsudku nevysporiadal tiež s argumentáciou, že žalovaný nevedel akú výšku uplatneného nároku má
plniť, keď počas celého konania tento nárok žalobcu dôvodne namietal a že výšku priznaného nároku
sa dozvedel až z rozhodnutia súdu I. inštancie. Z odôvodnenia zrušeného rozhodnutia ani nevyplývajú

dôkazy aké súd I. inštancie v tejto súvislosti vykonal a vyhodnotil a preto ani odvolací súd nemohol dať
odpoveď na odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu odkedy je v omeškaní, pretože sám nepoznal,
na základe ktorých dôkazov a úvah dospel súd I. inštancie k záveru o potrebe priznať úrok z omeškania
od 6.7.2010. Preto po vrátení veci uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa so všetkými tvrdeniami a
dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť

vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli
zjavne sporné medzi účastníkmi počas konania, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zjavné
úvahy, ktorými sa súd riadil pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania.

10. Po zrušení veci súd opätovne vec prerokoval na pojednávaní nariadenom na 3.6.2021, na ktoré

predvolal právneho zástupcu žalobcu (doručenie predvolania vykázané 4.5.2021), právneho zástupcu
žalovaného (doručenie predvolania vykázané 3.5.2021) a žalovaného (doručenie predvolania vykázané
6.5.2021). Ani jedna strana o odročenie nariadeného termínu pojednávania nepožiadala, žalobca aprávna zástupkyňa žalovaného sa na neho bez ospravedlnenia neustanovili a preto súd rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovanej.

11. V priebehu konania bolo v priebehu konania vykonané dokazovanie oboznámením sa s kúpnou a
leasingovou zmluvou č. Z. zo 17.8.2007, obchodnými podmienkami pre finančný prenájom motorových
vozidiel spoločnosti OTP leasing a.s., prílohou k leasingovej zmluve č. Z. Splátkový kalendár k
leasingovej zmluve č. Z., preberacím protokolom zo 17.8.2007, faktúrou vystavenou spoločnosťou
OPTIMAL SK s.r.o. č. 2007/05, evidenčnou kartou k odobratému vozidlu, úplným znením znaleckého

posudku znaleckej organizácie SLOVDEKRA s.r.o. Polianky č. 19, Bratislava č. 108/2010 z 18.5.2010,
kúpnou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a K. Š. z 11.6.2010 a preberacím
protokolom k nej, protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Z. zo 16.6.2010 s
doručenkou, odstúpením od zmluvy z 30.4.2010 spolu s doručenkou, protokolom o odovzdaní a
prevzatí predmetu leasingu z 9.4.2010, faktúrami právneho predchodcu žalobcu č. FRU/10/01243,
č. FRU/10/01244 a č. FRU/10/01247 zo 16.6.2010, č. FPE/10/00774 zo 4.1.2010, č. FPE/10/02921

z 1.4.2010 a č. FAG/10/00878 z 12.5.2010, faktúrou spoločnosti MARBORO s.r.o. č. 1592/2010 zo
6.5.2010, faktúrou spoločnosti SLOVDEKRA s.r.o. č. 20370028 z 26.5.2010, faktúrou spoločnosti
M.O.Plus s.r.o. č. 2010054 z 24.6.2010 a prílohami k nim vrátane výpisov z účtu právneho predchodcu
žalobcu k nim, záverečnou správou k inkasnému konaniu zo 4.5.2010, pokusom o zmier z 2.6.2011,
výpismi z obchodného registra, správami Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove z 10.10.2013,

13.12.2013, 24.7.2017, 25.4.2018, 10.10.2018, zmluvou o prevode portfólia z 9.10.2015 uzavretou
medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom a ostatným obsahom spisu.

12. Z kúpnej a leasingovej zmluvy č. Z. zo 17.8.2007 uzavretej právnym predchodcom žalobcu ako
prenajímateľom a poskytovateľom leasingu a žalovanou ako príjemcom a leasingovým nájomcom súd

zistil, že predmetom leasingu bolo motorové vozidlo Kia Ceed 1.6 CRDi EX s obstarávacou cenou 16
596,96 Eur (500 000,- SKK) bez DPH, resp. 19 750,38 Eur (595 000,- SKK) s DPH so zvýšenou splátkou
vopred 10% vo výške 1 975,04 Eur (59 500,- SKK) a dohodnutou splátkou vo výške 1,5766% v sume
311,38 Eur (9 380,50 SKK) mesačne. Doba finančného leasingu bola dohodnutá na 72 mesiacov pri
periodicite splátok mesačne. V zmluve bola uvedená ročná priemerná miera nákladov vo výške 8,338%.

Dňa 21.8.2007 bol právnym predchodcom žalobcu vydaný splátkový kalendár, ktorý podľa vyhlásenia
v zmluve mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy, rovnako ako Obchodné podmienky pre
finančný prenájom motorových vozidiel (ďalej len „obchodné podmienky“), ktorý bol podpísaný ako za
žalobcu, tak aj žalovaným 17.8.2007.

13. Z listu právneho predchodcu žalobcu z 30.4.2010 vyplýva, že v súlade s leasingovou zmluvou č. Z.
zo 17.8.2007, ktorej predmetom je Kia Ceed 1.6 CRDi EX, č. karosérie U5YFF24428L066812 právny
predchodca žalobcu odstúpil od leasingovej zmluvy s okamžitou platnosťou. Žalovaného v liste žiadal
o odovzdanie predmetu leasingu na parkovisku ET Slovakia s.r.o., Pod Prístavným mostom, 821 04
Bratislava. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému 14.5.2020.

14. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu z 9.4.2010 bolo motorové vozidlo
odovzdané osobe poverenej právnym predchodcom žalobcu (MABORO s.r.o.)v zastúpení pána Z., a to
už 9.4.2010 v Košiciach. K stavu poškodenia vozidla bolo pri jeho odobratí uvedené: poškrabaný predný
nárazník, preliačina na prednej kapote + predný ľavý nárazník, poškrabaný lak na viacerých miestach.

Z originálu tohto protokolu predloženého žalobcom bolo iným perom a písmom, podľa označenia s
pečiatkou dňa 4.5.2010 poverenou osobou spoločnosti ET SLOVAKIA s.r.o. pánom Kleinom do stavu
poškodení doplnené „+pravý blatník“ a slovo nárazník prečiarknuté, a na konci doplnené „prasknuté
čelné sklo“. Na stave tachometra vozidla bolo zaznamenaných 136 629 km.

15. Podľa protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo 16.6.2010 právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému ako celkové vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy
z dôvodu odobratia predmetu leasingu dlh v sume 6 516,11 Eur a to s položkami: súčet neuhradených
leasingových splátok 1 070,63 Eur, poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy 197,50 Eur, suma
penalizačných faktúr 65,47 Eur, neuhradené náklady agentúry 287,96 Eur, náhrada škody v súvislosti

s odobratím a predajom predmetu leasingu 1 554,22 Eur, strata z odpredaja majetku 3 174,34
Eur, zmluvná pokuta za nedodržanie doby nájmu 165,97 Eur. Žalobca predložil súdu dôkaz o tom,
že toto vyúčtovanie bolo doručené žalovanému dňa 21.6.2010, pričom na úhradu dlžnej čiastky
právny predchodca žalobcu žalovanému určil lehotu 14 dní. Dokazovaním nebolo preukázané,že by žalobca, resp. jeho právny predchodca súčasne žalovanému doručil aj všetky nevyhnutné
podklady (dokumentáciu) k tomuto vyúčtovaniu na jej preukázanie. Jej predloženie v rámci súdneho
konania vyplýva až z podania právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu 10.12.2013 (doplneného

12.12.2013), ktoré bolo na oboznámenie doručené právnej zástupkyni žalovaného 8.1.2014. Z úradného
záznamu v spise vyplýva, že s týmito podkladmi sa následne oboznámil aj žalovaný 27.1.2014 (č.l. 126).

16. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.4.2010, od
zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

20. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. V zmysle ustanovenia § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), v znení účinnom od 1.7.2010 a
v spojení s § 10b tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Už v predchádzajúcom konaní (v rozsudku 3C/173/2011-390 z 21.5.2020) tunajší súd zastal
názor, že právny predchodca žalobcu so žalovaným preukázateľne uzavreli kúpnu a leasingovú zmluvu,
ktorou sa žalovaný zaviazal plniť zmluvné podmienky, predovšetkým uhrádzať dohodnuté splátky.
Keďže žalovaný nedodržiaval svoje povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal, právny predchodca
žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami platne od úverovej zmluvy odstúpil. Oznámenie o

odstúpení od zmluvy bolo žalovanému doručené 14.5.2010, kedy nastali právne následky odstúpenia
od zmluvy, ktorými je podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka jej zrušenie od začiatku a tým vznik
vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa nej dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy tak vznikol medzi účastníkmi záväzok z bezdôvodnéhoobohatenia a účastníci zrušenej zmluvy boli povinní vrátiť si navzájom plnenia, ktoré dostali. Na
základe vykonaného dokazovania dospel tiež k názoru, že v čase uzatvorenia kúpnej a leasingovej
zmluvy č. Z. bolo predmetom leasingu nové motorové vozidlo obstarané od jeho predajcu v cene 19

750,38 Eur (595 000,- SKK), a pre neuhrádzanie leasingových splátok žalovaný 9.4.2010 dobrovoľne
odovzdal predmet leasingu osobe poverenej k odobratiu vozidla právnym predchodcom žalobcu (t. j.
spoločnosti MABORO spol. s r.o.) a že 4.5.2010 bolo toto vozidlo označenou spoločnosťou prevezené
do Bratislavy a odovzdané zástupcovi spoločnosti ET SLOVAKIA s.r.o. pánovi Kleinovi, ktorý v protokole
o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla vyznačil v opise stavu poškodení aj prasknutie čelného

skla a poškodenie pravého blatníka. Dňa 18.5.2020 bol k hodnote motorového vozidla vypracovaný na
objednávku právneho predchodcu žalobcu znaleckou organizáciou SLOVDEKRA s.r.o., Polianky 19,
Bratislava znalecký posudok č. 108/2010, podľa ktorého malo v čase ohodnocovania motorové vozidlo
všeobecnú hodnotu 7 115,- Eur aj s DPH. Následne za túto znalecky určenú cenu bolo vozidlo na
základe kúpnej zmluvy z 11.6.2010 odpredané pánovi K. Š.. Medzi stranami vyhodnotil za nesporné,
že žalovaný počas trvania leasingového vzťahu zaplatil žalobcovi sumu počiatočnej zvýšenej splátky 1

975,08 Eur (59 500,- SKK) a v necelých 29-tich splátkach splatných po uzavretí zmluvy (až do 7.1.2010)
spolu sumu 9 128,56 Eur. Teda po odpočítaní sumy získanej z odpredaja motorového vozidla (7 115,-
Eur) a všetkých žalovaným na splatenie lízingu zaplatených čiastok (11 103,64 Eur), rozdiel medzi
právnympredchodcomžalobcuposkytnutýmifinančnýmiprostriedkaminazakúpeniepredmetuleasingu
t.j.sumy19750,38Eur(595000,-SKK)avyššiešpecifikovanýmiúhradamipredstavujúcisumu1531,74

Eur, súd právne vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor právneho predchodcu
žalobcu, resp. po postúpení pohľadávky na úkor žalobcu, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi vydať
(vrátiť). Z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov súd považoval nárok na zaplatenie sumy 1 531,74
Eur z titulu bezdôvodného obohatenia za súčasť žalobcom špecifikovanej straty z odpredaja majetku
uplatnenej v sume 3 174,34 Eur. Právne posúdenie každého uplatneného nároku je vecou súdu, a

preto nie je podstatné, že túto stratu žalobca vysvetľoval ako náhradu škody vzniknutú v súvislosti s
predčasným ukončením zmluvy, keďže opísaný nárok na bezdôvodné obohatenie má taktiež právny
základ v predčasnom ukončení zmluvy, konkrétne v právnom akte odstúpenia od zmluvy, ku ktorému
podľa zistených skutkových okolností prípadu pristúpil právny predchodca žalobcu oprávnene. Pretože
právny predchodca žalobcu platne od zmluvy odstúpil a to so spätnými účinkami, na zmluvu sa hľadí

ako keby uzavretá nebola. Súd súčasne zastal názor, že odstúpením od zmluvy nebolo dotknuté
právo žalobcu na náhradu škody, ak zo skutočností, pre ktorú sa od zmluvy odstupuje, možno vyvodiť
aj zodpovednosť za škodu a dospel záveru, že z tohto právneho titulu je dôvodné priznať žalobcovi
náhradu nákladov na odhlásenie vozidla v sume 25,- Eur + 4,50 Eur na kolkové známky, vynaloženie
ktorých bolo preukazované faktúrou spoločnosti M.O.Plus s.r.o. v sume 1 017,40 Eur s pripojeným

rozpisom nákladov na jednotlivé motorové vozidlá, ktorých odhlásenie bol označenou spoločnosťou
pre žalobcu zabezpečený (žalovaného sa týkala pod položkou 7/ suma 25,- Eur). Ďalej považoval za
dôvodné priznať náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70,- Eur nakoľko
potrebavypracovaniaznaleckéhoposudkuvzniklavpríčinnejsúvislostisodobratímmotorovéhovozidla,
vypracovanie znaleckého posudku bolo v záujme zmluvných strán, pričom túto časť nároku žalobca

preukázal listinnými dôkazmi (faktúrou č. 20370028 z 26.5.2010 spoločnosti SLOVDEKTRA s.r.o.)
a napokon aj náhradu nákladov za parkovanie vozidla v období od 4.5.2010 do 2.6.2010, ktoré
boli preukázané listinnými dôkazmi (likvidačnými listami spoločnosti ET SLOVAKIA, s.r.o. k faktúre
č. 205100110 z 1.6.2010 a č. 207100038 z 1.7.2010 a výpismi z účtu o ich úhrade za spolu 30
dní realizovanej parkovania predmetu lízingu). Tieto všetky náklady súd považoval za primerané a

nevyhnutne vynaložené právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s odobratím a odpredajom vozidla,
ako aj zodpovedajúce jeho majetkovému úbytku v dôsledku porušenia povinností žalovaného a tak
aj za spĺňajúce podmienky pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za túto škodu. Zastal tiež názor
o neplatnosti zmluvného dojednania medzi stranami o práve požadovať úrok z omeškania vo výške
1% denne z neuhradených splátok s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a preto nad úrok z

omeškania 9% ročne zo sumy 1 691,24 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia súd označeným rozsudkom
č. k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 žalobu právoplatne zamietol. Na týchto právnych záveroch sa nič
nezmenilo ani po čiastočnom zrušení rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/173/2011-390 z
21.5.2020 v časti, v ktorej bolo vyhovené uplatnenému nároku na úrok z omeškania (t. j. 9% zo sumy 1
691,24 Eur za obdobie od 6.7.2010 do zaplatenia) a je z neho potrebné vychádzať aj pri ďalšom právnom

posúdení dôvodnosti zvyšnej časti uplatneného nároku.

27. V okolnosti veci súd považuje za potrebné zopakovať, že žalobcovi už právoplatne priznaný nárok
na zaplatenie sumy 1 691,24 Eur spočíva v nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume1 531,74 Eur a náhrady škody v rozsahu 159,50 Eur a to z dôvodov, ktoré boli konkretizované v
predchádzajúcombodeodôvodneniatohtorozsudku.Toaletiežznamená,ženároknaúrokzomeškania
nemožno posudzovať podľa žiadneho ustanovenia kúpnej a leasingovej zmluvy č. Z., keďže nejde o

omeškanie splnenia povinnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy, a teda ani čas plnenia priznaných nárokov
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, či náhrady škody nemohol byť zmluvne medzi stranami
dohodnutý. Čas plnenia tohto typu nároku nie je stanovený ani zákonom a ani nebol určený v žiadnom
rozhodnutí. Preto je žalovaný povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po
tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal, čo vychádza zo znenia § 563 Občianskeho zákonníka. V zmysle

ustálenej judikatúry, časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatene je prvý deň po tom, kedy
ten, na úkor ktorého bolo získané (t. j. veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať
(t.j. dlžníka) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie,
aby dlžník plnil. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014).

28. V danom prípade zo spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu si vyúčtoval voči žalovanému
svoj nárok na zaplatenie sumy 6 516,11 Eur Protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy
zo 16.6.2010, ktorý žalovaný prevzal 21.6.2010, o čom svedčí žalobcom predložená kópia doručenky v
spise. V tomto vyúčtovaní tiež právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy
do 14 dní. Tento, právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaný nárok, bol súdom posúdený ako dôvodný

len čiastočne, a to v už právoplatne priznanej sume 1 691,24 Eur. S prihliadnutím na citovanú judikatúru
je tak dôvodný záver, že žalovaný sa dostal do omeškania s priznanou časťou uplatneného nároku
po uplynutí 14 dní od doručenia označeného vyúčtovania. Keďže v okolnostiach prípadu posledný 14.
deň tejto lehoty bol voľným dňom (5.7.2010), posledným dňom, kedy nebol žalovaný v omeškaním bol
6.7.2010 a tak do omeškania so zaplatením sumy 1 691,24 Eur sa mohol dostať až 7.7.2010. V tomto

smere okresný súd pri ustálení počiatku omeškania žalovaného so zaplatením sumy 1 691,24 Eur v
rozsudku č. k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 nepatrne pochybil, keď pri svojom výpočte neprihliadol na
skutočnosť, že posledným dňom na plnenie dlhu bol deň pracovného pokoja. Súd tiež zastáva záver, že
výška úroku z omeškania sa spravuje § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády v znení účinnom v čase vzniku omeškania, teda 7.7.2010, podľa ktorých má žalobca nárok len

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8% vyššej ako je základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 7.7.2010 bola základná úroková sadzba ECB
na úrovni 1%, preto oprávnene mohol žalobca požadovať zaplatenie úroku z omeškania len vo výške
9% a nie v pôvodne požadovanej výške 36,5% ročne (na nárok na úrok z omeškania nad 9% ročne sa
vzťahuje výrok rozsudku č. k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti).

29. V ďalšom bol súd v zmysle usmernenia odvolacieho súdu nútený zaoberať sa aj v priebehu
odvolacieho konania prednesenou argumentáciou žalovaného v tom smere, že o skutočnej výške
pohľadávky voči žalobcovi sa prvý krát dozvedel až z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
3C/173/2011-390 z 21.5.2020 a preto až od tohto dňa je dôvodné priznať žalobcovi úrok z omeškania.

Vec posudzujúci súd sa však s touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje, pretože pre začiatok
omeškania dlhu právne založeného na právnych ustanoveniach o náhrade škody a na ustanoveniach
o bezdôvodnom obohatení je v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka potrebné iba, aby bol dlžník
na zaplatenie takéhoto dlhu vyzvaný, a k tomu skutočne došlo už doručením Protokolu o finančnom
vysporiadaní zo 16.6.2010. Aj v odvolaní z 19.6.2020 žalovaný v podstate potvrdzuje, že si bol

pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na doplatenie hodnoty pôvodnej kúpnej ceny motorového
vozidla vedomýtrvajúcnatom,abysiveriteľpohľadávkuvočinemuuhradilzpredajamotorovéhovozidla
s tým, že žalobcovi zaplatí len prípadný rozdiel. V priebehu súdneho konania vyplýva, že žalobcovi
ponúkal návrh na uzavretie zmieru v sume 1500,- Eur (na pojednávaniach konaných 11.12.2013 ako
aj 9.10.2014), čo znamená, že si musel byť vedomý určitého rozdielu medzi hodnotou poskytnutou

právnym predchodcom žalobcu, ktorý 17.8.2007 zaplatil kúpnu cenu motorového vozidla (19 750,38
Eur) a ním uhradenými splátkami a výnosu z predaja motorového vozidla. Preto neobstojí jeho
požiadavka na priznanie úroku z omeškania až od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
3C/173/2011-390, t.j. od 21.5.2020. Súd sa však s ohľadom na jeho námietky (a posúdenie otázky
súladnosti žalobcom požadovaného nároku v časti úrokov z omeškania) v ďalšom zaoberal obsahom

právnym predchodcom doručeného Protokolu o finančnom vysporiadaní zo 16.6.2010, z ktorého zistil,
že síce právny predchodca žalobcu v ňom uviedol rozsah splatených splátok žalovaného, avšak
neuviedol v ňom skutočnú výšku výnosu z predaja motorového vozidla, keď v bode 19. vyúčtovania
poskytol žalovanému nesprávnu informáciu o predajnej cene vozidla (5 978,99 Eur), hoci v skutočnostivozidlo odpredal za sumu 7 115,- Eur. Keďže spolu s vyúčtovaním neboli žalobcom ani jeho
právnym predchodcom doručené žalovanému aj podklady nevyhnutné pre ustálenie (preverenie) výšky
oprávneného nároku žalobcu a tieto preukázateľne boli doručené právnej zástupkyni žalovaného až

8.1.2014 (viď doručenka pri č.l. 91) spolu s dodatočnou špecifikáciou tohto nároku vyplývajúceho z
podania právneho zástupcu žalobcu z 5.12.2013, má súd za to, že napriek preukázaniu počiatku
omeškania žalovaného vo vzťahu k už právoplatne priznanému nároku, dostal žalovaný spravodlivo
možnosť posúdiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky, resp. jej časť až doručením tejto dokumentácie.

30. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na obsah § 3 Občianskeho zákonníka v tej časti, podľa
ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje súhrn
základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja
určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi
podstatná časť spoločnosti (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 151/2009). Výkon práva

v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom
majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade
so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov
spoločnosti.Uvedenéustanoveniejevšeobecnýmustanovenímhmotnoprávnejpovahy,ktorédávasúdu
možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie

je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len
vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je
dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi

účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn.25Cdo2895/99z29.3.2001).Aplikáciaustanovenia§3Občianskehozákonníkaumožňujezásah
do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku
vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje
iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo

144/2010). Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo odporovať
dobrým mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného
nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený. Tieto okolnosti by
pritom museli byť naplnené vo výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu
právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku voči zásahu spôsobenému

vlastníkom neoprávnenej stavby.

31. Aplikujúc zistené a vyššie opísané okolnosti prípadu, za akých bol žalobcov nárok voči žalovanému
uplatnený, s prihliadnutím na uvedené judikatórne východiská tak súd dospel k záveru, že výkon práva
žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý zostal predmetom tohto konania (t. j. 9% zo sumy

1 691,24 Eur za obdobie od 6.7.2010 do zaplatenia) možno za obdobie od 6.10.2010 do 8.1.2014
považovať za rozporný s dobrými mravmi, pretože žalobca až na základe doručenej špecifikácie z
5.12.2013, s ktorou sa žalovaný preukázateľne oboznámil až 8.1.2014 mohol vypočítať odôvodnenú
výšku svojho záväzku, ktorú súd napokon právoplatne priznal v konaní rozsudkom č.k. 3C/173/2011-390
z 21.5.2020. Keďže bol v tom čase právne zastúpený, mal všetky predpoklady pre to, aby si správne

vypočítal výšku svojho dlh voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Vychádzajúc tak z
opísaných okolností, za akých bol žalovaný nárok žalobcom uplatnený súd zastáva názor, že výkon
práva žalobcu na úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1 691,24 Eur za obdobie od 6.7.2010 do
8.1.2014 by viedol k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, a preto
aplikujúc § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovaný úrok z omeškania v dosiaľ nezamietnutej

časti za toto obdobie žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti (t.j. za obdobie od 9.1.2014 do zaplatenia)
naopak súd považoval nárok na úrok z omeškania za dôvodný, keďže po dni, kedy mal žalovaný
možnosť oboznámiť sa so všetkou relevantnou dokumentáciou, na podklade ktorej mal možnosť právne
si vyhodnotiť dôvodnosť uplatneného nároku v neskôr súdom priznanej časti, už neboli prítomné
také výnimočné okolnosti prípadu (dôvody), ktorých prevažujúcou motiváciou by mohol byť úmysel

znevýhodniť žalovaného výkonom práva, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil. Takouto výnimočnou
okolnosťou nie je ani dĺžka súdneho konania o tejto pohľadávke, keďže za neho žalovaný nenesie
žiadnuprávnuzodpovednosť. Sprihliadnutímnazistenie,žežalovanýdosiaľprávoplatnepriznanúistinu
nároku žalobcovi neuhradil, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zosumy 1 691,24 Eur za obdobie od 9.1.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobný nárok na zaplatenie
úroku z omeškania zamietol.

32. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného o povolenie splácania zvyšnej časti dlhu v splátkach, zastal súd
názor, že povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach zjavne neprimerane žalobcu v jeho práve na
zaplatenie priznanej sumy obmedzovať nebude. Vychádzal z výšky pohľadávky žalobcu na úrok z
omeškania ku dňu vydania rozsudku (1 126,36 Eur), a preukázaného príjmu žalovaného (lustráciou
príjmových pomerov žalovaného bol zistený jeho hrubý príjem cca v sume 1 500,- Eur mesačne (č.l.

385, 457-458) a overenú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu narodenému v roku 2021 a k manželke na
materskej dovolenke. Vzhliadol tak za primerané, povoliť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi postupné
splácanie judikovaného dlhu na úroku z omeškania, keďže vzhľadom na celkovú výšku priznaného
nároku (1 691,24 Eur + 1 126,36 Eur) a sociálnu situáciu žalovaného nie je možné predpokladať
zaplatenie priznaného úroku z omeškania inak ako v primeraných splátkach vo výške 150,- Eur mesačne
splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, za podmienky,

že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v deň jej splatnosti, stane sa dlh žalovaného úplne
splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany
žalovaného dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom priznaného dlhu.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc zo
záveru, žalobca bol procesne úspešný v rozsahu nároku na zaplatenie istiny vo výške 1 691,24 Eur,

ktorá predstavuje 26 % z uplatneného nároku, čo po odrátaní úspechu žalovaného v rozsahu istiny
uplatneného nároku v sume 4 824,87 Eur, ktorá predstavuje 74 % viedlo k priznaniu práva na náhradu
trov konania žalovanému v rozsahu ich rozdielu, t.j. 48%.

37. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže právny zástupca žalovaného bol ustanovený súdom
podľa medzičasom zrušeného § 30 O.s.p., v čase ustanovenia ktorého § 149 ods. 2 O.s.p. normoval,
že v prípade ustanovenia zástupcu účastníkovi súdom sa pri náhrade trov konania postupuje podľa
osobitného predpisu, ktorým aj v súčasnosti je zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisovvznenízákonač.8/2005Z.z.(ďalejlen„zákonč.327/2005Z.z.“),súdzáverompoznamenáva,
že nárok na náhradu trov konania žalovaného a jeho právnej zástupkyne sa spravuje týmto osobitným
zákonom. V zmysle § 15 ods. 2 v znení účinnom ku dňu ustanovenia právneho zástupcu žalovaného,
centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení

zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom súd
priznal náhradu trov konania. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať
advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto
advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Podľa aktuálne účinného znenia § 15 ods. 1
a 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania (v danom prípade

žalovanému), nemôže oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhradu trov právneho zastúpenia
s pohľadávkou nakladať a advokát je oprávnený túto pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby,
pričom okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka považuje za postúpenú na advokáta. Ak
oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum
odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na

náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo
na priznanie odmeny centrom nevznikne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Aksa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.