Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matka: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., L. XXX/XX, zastúpená
Mgr. Milanom Migom, advokátom so sídlom O. H., M. N. XXXX a otec: O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom

Y. L. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martou Bojo Vevurkovou, advokátkou so sídlom J., S. XXX, o zvýšenie
výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
7P/31/2019-146 zo dňa 22. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol

tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 200,- eur mesačne do každého 15. dňa
v mesiaci vopred do rúk matky maloletého počnúc dňom 18. 09. 2019. Súd zároveň vyčíslil zameškané
výživné za obdobie od 18. 09. 2019 do 22. 06. 2020 v sume 450,- eur a určil otcovi maloletého dieťaťa
povinnosť zaplatiť túto sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uviedol, že dochádza k
zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/4/2018-56 zo dňa 18. 06. 2018 v časti o výživnom
na maloleté dieťa. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na
ustanovenia Zákona o rodine, najmä § 75, § 78, resp. § 52 CMP. Konštatoval, že o výživnom bolo
naposledy rozhodované rozsudkom zo dňa 18. 06. 2018 a otec bol zaviazaný prispievať na výživu
dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. V tom čase mal otec priemerný mesačný príjem 1 372,34 eur.
Matka maloletého dieťaťa v hrubom dosahovala príjem 680,- eur. Maloletý V. býval v byte so svojou
matkou, navštevoval 3. ročník Základnej školy v Y.. V súčasnej dobe otec dieťaťa má príjem 1 530,32
eur, býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky, synovi okrem výživného platí sporenie 50,- eur

mesačne a poistenie so sporením vo výške 70,- eur mesačne. Okrem bežného výživného prispel na
školské potreby sumou 120,- eur. Synovi zakúpil oblečenie, obuv, či už v lete alebo aj na zimu. Na
Vianoce mu zakúpil hernú konzolu vo výške 380,- eur. So synom sa stretáva v priebehu pracovných
dní v poobedňajších hodinách, resp. cez víkendy syn u neho aj prespáva. Matke maloletého dieťaťa
pribudla jedna vyživovacia povinnosť vo vzťahu s S. S.. V súčasnej dobe poberá materský príspevok
vo výške 726,20 eur. V byte býva spoločne so svojím partnerom, ktorý jej prispieva mesačne sumou

300,- eur. Maloletý V. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval 5. ročník Základnej školy v
Y.. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že nedošlo k takej podstatnej zmene
pomerov, aby zdôvodnila zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky na 500,- eur mesačne. Maloletýnavštevuje rovnaký stupeň základnej školy, je len vo vyššom ročníku, má dobrý zdravotný stav. Dôvod,
pre ktorý matka žiadala zvýšiť výživné (otec dieťaťa prestal platiť za byt, v ktorom býva matka so svojím
novým partnerom), nepovažoval za dôvodný na požadované zvýšenie výživného. Vzhľadom na takto

zistený skutkový stav a vyjadrenie otca zvýšil súd prvej inštancie výživné na sumu 200,- eur mesačne
od podania návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
matka maloletého dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, určil otcovi

vyživovaciu povinnosť vo výške 500,- eur mesačne na maloletého V., v súlade s tým určil zameškané
výživné a priznal jej náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie zdôvodnila s poukazom na ust. §
365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Podľamatkyodposlednéhorozhodovaniasúduovýživnomdošlokpodstatnej
zmene pomerov v tom, že sa zvýšili platby spojené s bývaním a v splátkach hypotekárneho úveru

oproti stavu, ktorý bol pri poslednom rozhodovaní súdu o výživnom. Zvýšili sa tak základné mesačné
výdavky matky dieťaťa. Odvolateľka nesúhlasila ani so závermi súdu v tom, keď konštatoval, že nedošlo
k podstatnej zmene v príjme matky dieťaťa, ktorá poberá materské vo výške okolo 750,- eur mesačne a
tiež 300,- eur ako príspevok na bývanie od svojho partnera. Jej príjem predstavuje len materské v sume
726,20 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa má tak o 100 % vyšší príjem ako matka, čo však súd

nesprávne vyhodnotil. Otec dieťaťa podľa nej riadnym spôsobom nepreukázal, že na úspory prispieva
pre maloletého syna sporením vo výške 50,- eur mesačne, resp. poistenie so sporením v sume 70,- eur
mesačne. Ak by to aj bolo preukázané, trvá na tom, že zabezpečenie aktuálnych každodenných potrieb
dieťaťa má prednosť pred tvorbou úspor. Okrem tohto otec dieťaťa aktuálne vyzval navrhovateľku, aby
si vyporiadali majetok, ktorý patril do ich zaniknutého BSM s tým, že ak má navrhovateľka zostať bývať v

byte, má prevziať na seba aj záväzok splácať zostatok úveru (aktuálne okolo 40 000,- eur). Pokiaľ teda
súd napriek tomuto konštatoval, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, takýto záver je nesprávny.
Žiadala, aby súd v zmysle návrhu zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie vo veci.

3.Kpodanémuodvolaniusavyjadrilopatrovníkmaloletéhodieťaťa,ktorýuviedol,žeprirozhodovanísúd
prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a majetkové pomery otca. Určené
výživné je primerané veku dieťaťa, nakoľko otec prispieva aj na tvorbu úspor sumou 120,- eur mesačne,
ako aj svojou pravidelnou osobnou starostlivosťou o dieťa a odbremeňuje tak matku od zvýšených
nákladov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že vyjadrenie
opatrovníka je len všeobecné, až „alibistické“, pričom tento sa stotožnil so závermi súdu, ale vlastný
názor nevyslovil. Vyjadrila zásadný nesúhlas s názorom, ale aj celkovým konaním a postojom kolízneho
opatrovníka, ktorý vystupuje tak, že vlastne obhajuje otca dieťaťa namiesto hájenia záujmov samotného

maloletého dieťaťa.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 CMP
a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že o
výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/4/2018-56 zo
dňa 18. 06. 2018. Súd prvej inštancie zhodnotil príjem rodičov v čase posledného rozhodnutia súdu,
ako aj príjem súčasný, taktiež vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala, či už na strane maloletého

dieťaťa alebo aj na strane oboch rodičov (zvýšenie, resp. zníženie príjmu, narodenie dieťaťa, vyšší vek
maloletého V.).

7. V zmysle § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.8. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukazom na vykonané dokazovanie postupoval súd
prvej inštancie správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej
zmenepomerov,abybolomožnéinýmspôsobomprehodnotiťvýškuvyživovacejpovinnostivzhľadomna

odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Súd prvej inštancie vykonal obšírne
dokazovanie a vo svojom rozhodnutí opísal pôvodný stav, na základe ktorého rozhodoval súd vo veci
pôvodne určeného výživného, zhodnotil súčasnú situáciu ohľadom maloletého dieťaťa, ako aj možnosti
a schopnosti rodičov a vykonal tak dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď stanovil
sumu výživného na 200,- eur mesačne vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a

schopnosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom
o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožnil
a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto poukazuje.

9. Vo svojom odvolaní matka maloletého dieťaťa neuviedla žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už
nevysporiadalsúdprvejinštancie(okremdôvodu,žeotecdieťaťachcevyporiadaťBSM).Pokiaľtedasúd

zvýšil vyživovaciu povinnosť na 200,- eur mesačne, aj odvolací súd má za to, že takto stanovené výživné
je primerané základným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, resp. § 57 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).