Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014084
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119014084.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného O. Y., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písm. b)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.01.2022,
sp. zn. 3T/70/2019 na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný O. Y. uznaný vinným zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
prihliadnutím na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca október 2017 až najmenej do 11. januára 2022, s výnimkou obdobia od 08.02.2018
do 03.10.2018, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, v C. a ani na iných miestach na území
Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho maloletého syna Y. F., nar.
X.XX.XXXX, bytom u matky V. F. C., ul. Z. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo
Zákona o rodine a výška výživného mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
29.04.2014, sp. zn. 16P/15/2014-17, právoplatným dňa 21.05.2014, a to tak, že je povinný prispievať

mesačne na výživu syna Y. sumou 100,-Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. F., a
hoci si bol obžalovaný vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi Y. F., nejavil vážne
mienený záujem nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého
by mohol výživné uhrádzať, pričom na výživu syna Y. prispel len v mesiaci október 2018 sumou 20,50-
Eur, v mesiaci december 2018 sumou 30, Eur, v mesiaci január 2019 sumou 30,-Eur, v mesiaci marec
2019 sumou 30,-Eur, v mesiaci apríl 2019 sumou 40,-Eur a v mesiacu august 2019 sumou 40,-Eur, čím

mu za obdobie od mesiaca október 2017 do mesiaca december 2021 (vrátane) vznikol dlh na výživnom
vo výške najmenej 4.109,50-Eur,

pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
10.01.2017, sp. zn. 5T/15/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 21.09.2017, sp.
zn. 6To/97/2017, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Trestného zákona.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 201-205 spisu.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný O. Y.,
ktoré však do termínu verejného zasadnutia odvolacieho súdu bližšie písomne nezdôvodnil.

Okresný prokurátor sa vzdal práva na podanie odolania ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom
pojednávaní okresného súdu.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného a prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trnava.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný
a primeraný.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že si je vedomý toho, že je vinný, mal by záujem dĺžne

výživné splácať, od rozhodnutia súdu nezaplatil žiadnu čiastku, nechce ísť do výkonu trestu, urobí všetko
preto, aby výživné splatil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj

konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd
zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného k prejednávanej
veci, ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť a účel trestu prichádzalo

do úvahy pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností / § 36 písm. l) Tr. zák., §
37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák./, uloženie výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody
pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov. Takto uložený trest zároveň zohľadnil tak
okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného, preto ho považoval aj odvolací súd za plne
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Tr. zák., ako i požiadavke

nielen individuálnej, ale najmä generálnej prevencie.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd ma
opačný názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného (doposiaľ až 6 x súdne trestaného),
ako i fakt, že v danom prípade mu okresný súd za predmetnú trestnú činnosť uložil trest odňatia

slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v danom prípade 1 až 5 rokov odňatia slobody, čo
nemožno považovať za neprimerane tvrdé, nakoľko pri osobnostných charakteristikách obžalovaného
vyplývajúcich z jeho trestnej histórie, ako i dĺžke neplatenia výživného na svojho syna v rozsahu viac
ako štyroch rokoch, by bolo plne dôvodným uloženie i prísnejšieho trestu odňatia slobody, a to skôr
bližšie k stredu trestnej sadzby.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku
môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.

V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 14-tich
mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa
názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia
účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v
uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval
akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie.

Ani obžalovaným verbalizovaná snaha o nápravu a poskytnutie šance na úhradu výživného
nepresvedčila odvolací súd o tom, že obžalovaný bude schopný plniť si svoje rodičovské a zároveň
vyživovacie povinnosti potom, či viac ako 4 roky si svoje povinnosti neplnil a od rozhodnutia okresného
súdu neuhradil z dlžnej sumy žiadnu, ani minimálnu čiastku.

V danej súvislosti je potrebné tiež zvýrazniť, že k obžalovanému O. Y. boli súdy doposiaľ
rozhodne štedré, a to aj nad obvyklé zvyklosti, keď i po viacerých odsúdeniach v minulosti a výkone
nepodmienečného trestu mu v poradí 6. tom rozsudku uložili alternatívny trest v podobe trestu povinnej
práce aj napriek tomu, že jeho protiprávna činnosť v podstate gradovala, avšak podľa názoru krajského
súdu tento premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o náhodilé príp.

ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k
porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny
a slušný život.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie

činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov
obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež
rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza
verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia

verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. b)
Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný

už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.