Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/268/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717207286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7717207286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal.
deti E.: J. nar. XX.X.XXXX a X. nar. XX.X.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: V. E., rod. R. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej na G. ul. č. XX v Michalovciach právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so
sídlom AK na Nám. Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach a N. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. nad
W. č. XXX právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so
sídlom na Kováčskej ul. č. 53 v Košiciach v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na

čas po rozvode manželstva o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.5.2021 č.k.
15P/59/2017 - 405 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

„I. Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti E. a to J., nar. XX.X.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 100 Eur mesačne
a maloletého X. výživným vo výške 80 Eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný prispievať k rukám
matky, vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode
manželstva.

III. Dlžné výživné za obdobie od 22.11.2017 do 30.4.2021 na maloletú J. v sume 2 489 Eur a na

maloletého X. v sume 1 663,99 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 30 eurových mesačných splátkach na
každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá
splátka je splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

IV. U p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletou J. E.,
nar. XX.X.XXXX a maloletým X. E., nar. XX.X.XXXX každý párny víkend od piatka do nedele s tým,
že otec maloleté deti prevezme po ukončení ich vyučovania v škole, ktorú maloleté deti navštevujú a

matke ich odovzdá v nedeľu o 17.00 hod. pred vchodom bytového domu v Michalovciach, kde matka
s maloletými deťmi býva.V. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi každoročne počas letných prázdnin v mesiaci
júl a v mesiaci august a to druhý a štvrtý týždeň, každoročne počas jarných prázdnin od pondelka do
piatku, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od pondelka do utorka a každý párny rok počas

vianočných sviatkov od 24.12. do 26.12. s tým, že otec maloleté deti prevezme o 9.00 hod. prvého dňa
styku pred bytovým domom, kde matka s maloletými deťmi býva a maloleté deti matky odovzdá posledný
deň styku o 18.00 hod. na tom istom mieste.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o trovách konania) podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal.
detí s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zverí mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov v týždňových intervaloch, neurčí výživné a neupraví styk. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a podľa § 62 ods.
1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Má za to, že súd prvej inštancie

sa po zrušení svojho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nevysporiadal
s najzásadnejšími skutočnosťami vyplývajúcimi z priebehu konania, nezohľadnil platnú právnu úpravu,
ustálenújudikatúru,aninázoryprávnejvedy,čipsychológov.Vrozporesozásadamihodnoteniadôkazov
prihliadol len na tvrdenia detí, ktoré nie je možné považovať za ich názor. Ak by tieto tvrdenia aj boli
ich názorom, nie je ich možné vnímať izolovane od ostatných preukázaných skutočností. Namieta

nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože z neho nie je možné zistiť, z čoho súd prvej
inštancie vychádzal pri vynášaní rozhodnutia čím sa pri rozhodovaní riadil, čím vykazuje znaky svojvôle,
arbitrárnosti a porušuje tak jeho právo na spravodlivé prejednanie veci a spravodlivý proces. Má za to,
že na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti boli splnené podmienky. V tejto súvislosti
poukázal na to, že do odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa zodpovedne o mal. deti staral a aj po

ich odchode (ktorý bol svojvôľou matky) im poskytol niekoľkodňovú opateru. Bolo preukázané, že matka
má absolútne nevhodné podmienky na poskytovanie osobnej starostlivosti, pretože býva s mal. deťmi
v jednej izbe v byte svojej matky, kým on žije v udržiavanom dome, kde majú mal. deti samostatné izby
a potrebné súkromie pre ich priaznivý vývin. Správaním matky bol tiež preukázaný jej negatívny vplyv
na jeho vzťah s maloletými deťmi, pretože s ním absolútne nekomunikuje a podmieňuje jeho rodičovské

práva svojím svojvoľným rozhodovaním. Matka nie je schopná potlačiť svoje citové ochladnutie voči
nemu a tým mu kazí vzťah s deťmi. O negatívnom vplyve matky na jeho vzťah s mal. deťmi svedčí aj
takmer prekazený spoločný výlet, výbuchy hnevu mal. J. voči nemu, ktoré zvrátil rozumným vysvetlením
situácie maloletej, či samotné výpovede mal. detí v priebehu konania. Namietal, že súd prvej inštancie
neskúmal všetky relevantné aspekty tvorby vôle mal. detí a nezohľadnil pritom znalecký posudok, v

zmysle ktorého mal. deti neboli schopné vedome ovplyvniť svoje vnútorné pocity a interpretovať ich
na účely znaleckého dokazovania spôsobom, ktorý by mohol zodpovedať možným predstavám matky.
Odpovede mal. detí boli v prospech matky bez súvisu s položenou otázkou, boli naučené s použitím
profesionálnych výrazov neprimeraným ich veku, boli totožné takmer u oboch mal. detí. „Naučenosť“
výpovedí bola potvrdená neschopnosťou maloletej zodpovedať styk počas jarných sviatkov, ktoré v

konaní opomenula úpravou pokryť matka. Rovnako podľa jeho názoru absentujú relevantné dôvody pre
starostlivosť len zo strany matky, nebol preukázaný a dokonca ani len tvrdený akýkoľvek relevantný a
závažný dôvod pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti. Práve naopak, bolo preukázané splnenie
všetkých subjektívnych, ako aj objektívnych kritérií na jeho strane pre zavedenie striedavej osobnej
starostlivosti. Záverom namietal, že súd prvej inštancie po vrátení veci neodstránil nedostatky, ktoré

mu vytýkal odvolací súd v zrušujúcom uznesení a nevysporiadal sa s dôvodmi jeho predchádzajúceho
odvolania, hoci mu to uložil odvolací súd.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny a dôvodný. Uviedol, že sociálnymi šetreniami v domácnostiach rodičov bolo zistené, že

vzájomná komunikácia rodičov je evidentne naštrbená, toho času nedokážu kooperovať na úrovni
konštruktívnej komunikácie pri výchove mal. detí. Pokiaľ je záujem mal. detí, prvoradým hľadiskom,
predpokladomnarozhodnutiesúduozverenídieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti,jevysokámiera
schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb mal. dieťaťa.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poukázala na to, že odvolanie otca obsahuje viaceré aj urážlivé hodnotenia na adresu súdu (termíny
ako „povrchné, hodnotenie dôkazov bez hĺbkovej analýzy, nekvalitné“), ktoré nemajú miesto v
procesnoprávnych predpisoch Slovenskej republiky. Zároveň otec zavádza, keď uvádza skutočnosti,ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané. Poprela, že by mala dokonca „absolútne nevhodné
podmienky pre poskytovanie osobnej starostlivosti“, pretože šetrenie kolízneho opatrovníka nič podobné
nepreukázalo. Na druhej strane, dom otca je stále v stave rozostavanosti. Nestotožnila sa ani s názorom

otca, že by mala nepriamo negatívne ovplyvňovať jeho vzťah s mal. deťmi. Nikdy mu nebránila stýkať sa
s mal. deťmi, práve naopak, otec je tvrdohlavý a neoblomný vo svojich postojoch a vôbec neprihliada na
záujem oboch mal. detí. Uviedla, že mal. deti s ňou žijú vyše 4 rokov v spoločnej domácnosti, tento stav
im vyhovuje a sú spokojné, čo je v ich záujme. Poukázala na to, že deti sú vo veku 11 a 16 rokov, preto
tvrdiť, že ich vyjadrenia boli naučené, je úplne iracionálne. Má za to, že otec v konaní nepredložil svoje

skutočne reálne príjmy. Nebola spokojná s rozhodnutím o výživnom, avšak v záujme ukončenia sporu,
sa voči týmto výrokom neodvolala. Je presvedčená, že snaha otca o striedavú osobnú starostlivosť je
podmienená snahou neplatiť výživné, o čom svedčí skutočnosť, že po celú dobu jej na výživu prispieval
len po 40 Eur mesačne na každé dieťa.

5. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by Civilný sporový

poriadok obsahoval akékoľvek ustanovenie normujúce termíny na hodnotenie rozsudkov. Stupeň
rozostavania jeho domu rozhodne nebráni jeho užívaniu. Má za to, že v konaní bolo prostredníctvom
snímok obrazoviek zachytávajúcich sms komunikáciu medzi ním a matkou preukázané, že v minulosti
(v r. 2017) viackrát neumožnila jeho styk s mal. deťmi. Z objektívnych okolností je zrejmý jeho
nesporný záujem o mal. deti, ktorý sa prejavuje jeho záujmom o stretávanie sa s mal. deťmi, snahou

o budovanie zdravého vzťahu a vo výraznej aktivite v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že neustále
čelí spochybňovaniu jeho schopností a záujmov matkou. Námietka matky smerujúca k preukazovaniu
jeho príjmov nemá súvis s rozhodnutím o jeho styku s mal. deťmi. Konštatovanie matky týkajúce
sa motívu jeho návrhu na zverenie mal. detí do jeho striedavej osobnej starostlivosti celkom zjavne
nezohľadňuje jej podstatu. Zverením mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti sa nezbaví svojej

vyživovacej povinnosti, táto sa bude prejavovať formou osobnej starostlivosti o deti a bezprostredného
zabezpečovania ich potrieb. Záverom poukázal na to, že model striedavej osobnej starostlivosti fungoval
počas prázdnin 2021 do času, kým bolo matke doručené jeho odvolanie, o ktorom informovala mal. J., v
dôsledku čoho ku nemu nechcela prísť a vyčítala mu podanie opravného prostriedku, ako aj nepravdivú
skutočnosť, že neplatí výživné. Kolízny opatrovník im poskytol sociálne poradenstvo a matku upozornil,

aby mal. deti viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Model striedavej osobnej starostlivosti má podľa jeho
názoru potenciál fungovať aj naďalej.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

po vrátení veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine,
správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými
okolnosťami prejdnávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať presnú odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, abysa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného
práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý
proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a
po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V danej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa
všetky zákonné atribúty a dáva odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ako aj na
odvolacie námietky otca uplatnené pred zrušením veci, ktoré mali pre vec podstatný význam.

11. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade súd prvej inštancie zohľadnil
platnú právnu úpravu, aplikoval správny právny predpis a správne ho aj interpretoval v kontexte

konštantnej súdnej praxe. Otázka posúdenia najlepšieho záujmu mal. detí nie je otázkou skutkovou,
ale právnou a ako už bolo spomenuté, súd pri tomto posudzovaní nie je viazaný právnym názorom
účastníka konania. Odvolací súd ďalej podotýka, že nesprávnym procesným postupom v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca

strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Pojem procesný postup nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len priebeh konania sám, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo
234/2018).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine,
ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28
ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením

akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru
o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí byť záujem
dieťaťa. Tento je prvoradým hľadiskom a predpokladom aj pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 Zákona o rodine). Predpokladom pre jeho fungovanie je
však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie

týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť môže teda skutočne fungovať iba pri
vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencie ich spoločnej
vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však
podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov potlačením ich vzájomnej rivality bojom o dieťa
a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. V záujme

dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie
a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových
a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované práva
dieťaťa. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať
(daný prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť detí a ich schopnosť sa vysporiadať so záťažou,

ktorú rozpad rodiny prináša. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu detí, aj hodnotu danú stálosťou
výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám
aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy - a to
najmä u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú
výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. Odvolací

súd má pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritériá zohľadnil a splnil, vysporiadal sa s
najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami a odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení
záujmu maloletých detí podloženého vykonaným dokazovaním.13. Model striedavej starostlivosti síce možno vo všeobecnosti považovať za model starostlivosti,
ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to však absolútne. I keď striedavá starostlivosť má svoje
pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, je nutné uvedomiť si, že prináša aj

zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Prináša zvýšené nároky na
ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa a
na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže
mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie ako
vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže

odraziť aj na ich psychickom vývine. Z uvedeného dôvodu je potrebné náležite skúmať, či sú splnené
zákonné predpoklady na striedavú starostlivosť o dieťa, predovšetkým či je uvedené v záujme dieťaťa.
Vzhľadom na preukázanú problematickú komunikáciu rodičov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre
uľahčenie adaptácie detí na striedavú starostlivosť v záujme riadneho zabezpečenia ich potrieb a vývoja,
nepovažuje ani odvolací súd striedavú starostlivosť vo forme akú navrhuje otec za súčasného stavu za
vhodnú. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu mal. detí

amal.detimajúobochrodičovradi,nepostačujenazáverovhodnostistriedavejstarostlivostirodičov.To,
že obaja rodičia nedokážu medzi sebou konštruktívne komunikovať, čo nakoniec vyplýva i z listinných
dôkazov založených v celom spise a potvrdzuje sa to aj v odvolacom konaní, odôvodňuje dostatočný
podklad pre záver, že striedavá osobná starostlivosť by v tomto štádiu konania nezabezpečila deťom
stabilitu, zdravý prirodzený vývin a lepšie podmienky, ako majú už dlhšiu dobu v osobnej starostlivosti

matky. Odvolací súd akcentuje, že nejde o jediný rozhodujúci faktor, ale ako už bolo vyššie uvedené,
vzájomná komunikácia je pri nariadení striedavej starostlivosti veľmi dôležitá. Pri striedavej starostlivosti
je potrebné, aby rodičia spolu komunikovali, a to nielen pri odovzdávaní mal. detí, ale aj o ich výchove,
školských aktivitách, zdravotnom stave, trávení voľného času a vôbec všetkých záležitostiach, ktoré s
výchovou detí súvisia. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

považuje v záujme maloletých detí, ich zverenie do výchovy len jedného z rodičov, a to matky, v ktorej
starostlivosti sú mal. deti už vyše 4 roky a v tomto smere neboli zistené žiadne nedostatky. Napokon,
tento záver je i v súlade s názorom mal. detí prejaveným pred kolíznym opatrovníkom, aj pred súdom
na pojednávaní konanom dňa 5.5.2021, že chcú byť v starostlivosti matky počas trvania prezenčnej
výučby v škole a s otcom by chceli tráviť spoločne dva víkendy v mesiaci a prázdniny. Súd prvej inštancie

citlivo zvážil dosah prejavenej vôle mal. detí s ohľadom na ich vek aktuálne už 17 rokov a 12 rokov,
rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletých detí
ako relevantný pri posúdení aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov po zohľadnení
subjektívneho faktoru na strane maloletých detí, ktoré majú rovnocenný vzťah k obom rodičom a majú
medzi sebou pekný súrodenecký vzťah. S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, že súd je povinný

postupovať diferencovane s ohľadom na rozumovú schopnosť dieťaťa vnímať priebeh konania, dovoľuje
záver,ženázormal.detívovzťahukstriedavejosobnejstarostlivostijeplnerelevantný.Odvolacísúdtiež
poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho
záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Je potrebné uviesť
aj to, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je

v jeho najlepšom záujme. Vzájomné prepojenie týchto dvoch zložiek bolo kolíznym opatrovníkom a
predovšetkým súdom navzájom konfrontované, nota bene zisťovanie vôle maloletých detí bolo v súlade
so zákonom (§ 38 a § 116 CMP). Odvolací súd tiež poznamenáva, že relevantné ustanovenia Zákona
o rodine o úprave práv maloletého dieťaťa reagujú na Dohovor o právach dieťaťa aj v tom zmysle,
aby dieťa nebolo chápané iba ako objekt výchovy bez možnosti vyjadrovať slobodne svoj (samostatne

vytvorený) názor na otázky, ktoré sa ho dotýkajú. Odvolací súd neakceptoval námietky otca, že mal. deti
boli pri formulovaní svojich názorov nepriamo ovplyvňované matkou, pretože takýto záver nevyplýva
ani zo zápisnice o pojednávaní, ani zo správ kolízneho opatrovníka, a ani zo záverov znaleckého
posudku. Spôsob akým mal. deti formulovali svoje názory, je podľa názoru odvolacieho súdu autentický
a primeraný ich veku, nie je slovníkom dospelej osoby, ako sa snažil odvolací súd presvedčiť otec mal.

detí. Pokiaľ by matka skutočne počas 4 rokov, odkedy má mal. deti vo výlučnej osobnej starostlivosti,
kontinuálne ovplyvňovala mal. deti proti otcovi, tak by sa to prejavilo aj na ich negatívnom vzťahu, čo
zistené nebolo. Otec na podporu svojich tvrdení označil len dve udalosti z roku 2017 a údajne pár
prekazených stykov s mal. deťmi v roku 2017, pričom názor mal. detí bol zisťovaný v roku 2021. Ani
znalkyňa, ktorá podávala v tejto veci znalecký posudok v roku 2019, si po otcom tvrdených udalostiach v

roku 2017 nevšimla, že by boli mal. deti nejakým spôsobom ovplyvňované matkou, ani že by nedokázali
samostatne formulovať svoje názory, ako deklaruje otec. Naopak, konštatovala rovnocenné vzťahy mal.
detí k matke, aj k otcovi, pričom na strane matky nezistila nič, čo by sa dalo negatívne hodnotiť vo vzťahu
k výchove mal. detí (č.l. 255 spisu). Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá J. má už 17 rokov ao pár mesiacov nadobudne plnoletosť, kedy bude schopná samostatne rozhodovať o všetkých veciach,
ktoré sa jej týkajú, t.j. aj o tom, s kým chce bývať, preto aktuálne rozhodnúť v rozpore s jej názorom, by
mohlo spôsobiť u maloletej rezignáciu na samostatné vyjadrovanie jej pocitov a názorov v budúcnosti,

čo by rozhodne nebolo v jej záujme.
14. Ďalším predpokladom pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorý musí byť
splnený kumulatívne, je okrem jednoznačného záujmu dieťaťa na zverení do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, aj lepšia možnosť zaistenia potrieb mal. detí pri tomto spôsobe osobnej
starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rozdielne domácnosti, ktoré

rodičia v súčasnosti vedú, by lepšie nezabezpečili potreby mal. detí, pretože mal. deti navštevujú školu
v Michalovciach, kde aj bývajú s matkou, kým otec býva v Bánovciach nad Ondavou. Ani skutočnosť, že
otec býva v rodinnom dome, kde mal. deti majú samostatné izby automaticky neznamená, že by boli ich
potreby lepšie zabezpečené, ak by každý týždeň striedali domácnosti. Maloleté deti si túto skutočnosť
uvedomujú a napriek tomu si priali ostať počas týždňa bývať s matkou, pretože viac ako komfort vlastnej
izby preferujú komfort školy v mieste ich bydliska a starostlivosť matky, na ktorú už zvyknutí a vyhovuje

im. Odvolací súd nezistil, že by matka mala „absolútne nevhodné podmienky pre poskytovanie osobnej
starostlivosti“, ako tvrdí otec len preto, že bývajú v 3 izbovom byte so starou matkou a v tejto súvislosti
poukazuje na správu kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril bytové pomery matky a skonštatoval, že
matka má vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Práve takéto vnímanie
bytových podmienok matky a spôsob ich prezentácie pred odvolacím súdom vytvárajú o hodnotách otca

nie príliš lichotivý obraz. Skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť údajne fungovala počas prázdnin
2021, bez ďalšieho neznamená, že by fungovala aj počas školského roka a lepšie zaisťovala potreby
mal. detí. Odvolací súd už vyššie podrobne vysvetlil, prečo nepovažoval striedavú starostlivosť počas
školského roka za súladnú so záujmami mal. detí, pričom názor mal. detí nebol jediným kritériom, ktorý
bol v tomto smere zohľadnený, ako tvrdí otec. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací

súd nevyhovel návrhu otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti.

15. Pokiaľ ide o styk otca s mal. deťmi, odvolací súd je toho názoru, že jeho úprava vychádza zo
zákonných kritérií v spojení so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými súdom prvej inštancie
v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery

rodičov, vzdialenosť bydlísk a vek mal. detí a ich názor tak, aby sa ich vzťah udržiaval a prehlboval,
a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletými deťmi počas školského roka, i
počas prázdnin a sviatkov.

16. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloleté deti na čas po

právoplatnosti výroku o rozvode, ktorá nastala dňa 22.11.2017. Vychádzal pritom zo zákonných kritérií
určovania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných ustanovení citovaných v
napadnutom rozsudku zohľadniac pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s
jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s odvolacou
argumentáciou odvolateľa.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl.
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa totorozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).