Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211204391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8211204391.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
J. F., X.. XX.X.XXXX, Z. X, XXX XX F. - X. E., právne zastúpený: JUDr. Jana Švantnerová, advokátka,
Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, IČO: 36 164 038 o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 1 691,24 eur od 6.7.2010 do zaplatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 3C/173/2011-464 zo dňa 3. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobný nárok na zaplatenie úroku z
omeškania zamietol.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 691,24
Eur od 9.1.2014 do zaplatenia, to všetko v splátkach vo výške 150,- Eur mesačne splatných vždy k

poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s
tým, že v prípade omeškania sa so splatením čo i len jednej splátky, žalovaný stráca výhodu splátok a
celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

Vo zvyšku žalobný nárok na zaplatenie úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 3 ods. 1, § 48 ods. 1, ods. 2, § 39, § 420 ods.
1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 457, § 458 ods. 1, ods. 2, § 563, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežaloboudoručenousúdu6.7.2011saprávnypredchodca
žalobcu (medzičasom zaniknutá spoločnosť Credium Slovakia a.s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35845 490) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6 516,11 Eur s úrokom z omeškania 0,1% denne
zo sumy 6 516,11 eur od 6.7.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 691,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1 691,24 eur od 6.7.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
48 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V zamietajúcej časti nadobudol rozsudok
právoplatnosť 26.5.2020, v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1 691,24 eur
nadobudol tento rozsudok právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/11/2020-428 z 30.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.1.2021.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 16Co/11/2020-428 z 30.11.2020, ktorý nadobudol

právoplatnosť 22.1.2021 zrušil v odvolacom konaní rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k.
3C/173/2011-390 z 21.5.2020 vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 691,24 eur od 6.7.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po zrušení veci súd prvej inštancie opätovne vec prerokoval na pojednávaní nariadenom na
3.6.2021. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
preukázateľne uzavreli kúpnu a leasingovú zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal plniť zmluvné
podmienky, predovšetkým uhrádzať dohodnuté splátky. Keďže žalovaný nedodržiaval svoje povinnosti,

na ktoré sa zmluvne zaviazal, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami platne
od úverovej zmluvy odstúpil. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo žalovanému doručené 14.5.2010,
kedy nastali právne následky odstúpenia od zmluvy, ktorými je podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka
jej zrušenie od začiatku a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy tak vznikol

medzi účastníkmi záväzok z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy boli povinní vrátiť
si navzájom plnenia, ktoré dostali. Na základe vykonaného dokazovania dospel tiež k názoru, že v
čase uzatvorenia kúpnej a leasingovej zmluvy č. Z./XX/XXXXX bolo predmetom leasingu nové motorové
vozidlo obstarané od jeho predajcu v cene 19 750,38 eur (595 000,- SKK), a pre neuhrádzanie
leasingových splátok žalovaný 9.4.2010 dobrovoľne odovzdal predmet leasingu osobe poverenej k

odobratiu vozidla právnym predchodcom žalobcu (t. j. spoločnosti H. spol. s r.o.) a že 4.5.2010 bolo
toto vozidlo označenou spoločnosťou prevezené do L. a odovzdané zástupcovi spoločnosti ET R. s.r.o.
pánovi F., ktorý v protokole o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla vyznačil v opise stavu poškodení
aj prasknutie čelného skla a poškodenie pravého blatníka. Dňa 18.5.2020 bol k hodnote motorového
vozidla vypracovaný na objednávku právneho predchodcu žalobcu znaleckou organizáciou R. s.r.o., J.

XX, L. znalecký posudok č. XXX/XXXX, podľa ktorého malo v čase ohodnocovania motorové vozidlo
všeobecnú hodnotu 7 115,- eur aj s DPH. Následne za túto znalecky určenú cenu bolo vozidlo na základe
kúpnej zmluvy z 11.6.2010 odpredané pánovi K. Y.. Medzi stranami vyhodnotil za nesporné, že žalovaný
počas trvania leasingového vzťahu zaplatil žalobcovi sumu počiatočnej zvýšenej splátky 1 975,08 eur
(59 500,- SKK) a v necelých 29-tich splátkach splatných po uzavretí zmluvy (až do 7.1.2010) spolu

sumu 9 128,56 eur. Teda po odpočítaní sumy získanej z odpredaja motorového vozidla (7 115,- Eur)
a všetkých žalovaným na splatenie lízingu zaplatených čiastok (11 103,64 eur), rozdiel medzi právnym
predchodcomžalobcuposkytnutýmifinančnýmiprostriedkaminazakúpeniepredmetuleasingut.j.sumy
19 750,38 eur (595 000,- SKK) a vyššie špecifikovanými úhradami predstavujúci sumu 1 531,74 eur,
súd právne vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu,

resp. po postúpení pohľadávky na úkor žalobcu, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi vydať (vrátiť).
Pretože právny predchodca žalobcu platne od zmluvy odstúpil a to so spätnými účinkami, na zmluvu
sa hľadí ako keby uzavretá nebola. Podľa názoru súdu prvej inštancie priznal titulom náhrady škody
žalobcovi náhradu nákladov na odhlásenie vozidla v sume 25,- eur + 4,50 eur na kolkové známky,
náhradunákladovzavypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške70,-eurnakoľkopotrebavypracovania

znaleckého posudku vznikla v príčinnej súvislosti s odobratím motorového vozidla, náhradu nákladov
za parkovanie vozidla v období od 4.5.2010 do 2.6.2010, spolu v rozsahu 159,50 eur Súd prvej
inštancie zastal tiež názor o neplatnosti zmluvného dojednania medzi stranami o práve požadovať úrok
z omeškania vo výške 1% denne z neuhradených splátok s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka apreto nad úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 691,24 eur od 6.7.2010 do zaplatenia súd označeným
rozsudkom č. k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 žalobu právoplatne zamietol.

7. Žalovaný je povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ho
žalobca o plnenie požiadal, čo vychádza zo znenia § 563 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej
judikatúry, časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatene je prvý deň po tom, kedy ten, na
úkor ktorého bolo získané (t. j. veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (t.j.
dlžníka) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie,

aby dlžník plnil. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014).

8. V danom prípade zo spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu si vyúčtoval voči žalovanému svoj
nárok na zaplatenie sumy 6 516,11 eur Protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo
16.6.2010, ktorý žalovaný prevzal 21.6.2010, o čom svedčí žalobcom predložená kópia doručenky v

spise. V tomto vyúčtovaní tiež právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy
do 14 dní. Tento, právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaný nárok, bol súdom posúdený ako dôvodný
len čiastočne, a to v už právoplatne priznanej sume 1 691,24 eur. S prihliadnutím na citovanú judikatúru
je tak dôvodný záver, že žalovaný sa dostal do omeškania s priznanou časťou uplatneného nároku
po uplynutí 14 dní od doručenia označeného vyúčtovania. Keďže v okolnostiach prípadu posledný 14.

deň tejto lehoty bol voľným dňom (5.7.2010), posledným dňom, kedy nebol žalovaný v omeškaním bol
6.7.2010 a tak do omeškania so zaplatením sumy 1 691,24 eur sa mohol dostať až 7.7.2010. V tomto
smere súd pri ustálení počiatku omeškania žalovaného so zaplatením sumy 1 691,24 eur v rozsudku č.
k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 nepatrne pochybil, keď pri svojom výpočte neprihliadol na skutočnosť,
že posledným dňom na plnenie dlhu bol deň pracovného pokoja.

9. V priebehu odvolacieho konania žalovaný namietal, že o skutočnej výške pohľadávky voči žalobcovi
sa prvý krát dozvedel až z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/173/2011-390 z 21.5.2020 a
preto až od tohto dňa je dôvodné priznať žalobcovi úrok z omeškania. Súd prvej inštancie sa s touto
argumentáciou žalovaného nestotožnil, pretože pre začiatok omeškania dlhu právne založeného na

právnych ustanoveniach o náhrade škody a na ustanoveniach o bezdôvodnom obohatení je v zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka potrebné iba, aby bol dlžník na zaplatenie takéhoto dlhu vyzvaný, a k
tomu skutočne došlo už doručením Protokolu o finančnom vysporiadaní zo 16.6.2010. Aj v odvolaní
z 19.6.2020 žalovaný v podstate potvrdzuje, že si bol pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na
doplatenie hodnoty pôvodnej kúpnej ceny motorového vozidla vedomý trvajúc na tom, aby si veriteľ

pohľadávku voči nemu uhradil z predaja motorového vozidla s tým, že žalobcovi zaplatí len prípadný
rozdiel. V priebehu súdneho konania vyplýva, že žalobcovi ponúkal návrh na uzavretie zmieru v sume
1 500,- eur (na pojednávaniach konaných 11.12.2013 ako aj 9.10.2014), čo znamená, že si musel byť
vedomý určitého rozdielu medzi hodnotou poskytnutou právnym predchodcom žalobcu, ktorý 17.8.2007
zaplatil kúpnu cenu motorového vozidla (19 750,38 eur) a ním uhradenými splátkami a výnosu z predaja

motorového vozidla. Preto neobstojí jeho požiadavka na priznanie úroku z omeškania až od vyhlásenia
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/173/2011-390, t.j. od 21.5.2020. Súd sa však s ohľadom
na jeho námietky (a posúdenie otázky súladnosti žalobcom požadovaného nároku v časti úrokov z
omeškania) v ďalšom zaoberal obsahom právnym predchodcom doručeného Protokolu o finančnom
vysporiadaní zo 16.6.2010, z ktorého zistil, že síce právny predchodca žalobcu v ňom uviedol rozsah

splatených splátok žalovaného, avšak neuviedol v ňom skutočnú výšku výnosu z predaja motorového
vozidla, keď v bode 19. vyúčtovania poskytol žalovanému nesprávnu informáciu o predajnej cene vozidla
(5 978,99 eur), hoci v skutočnosti vozidlo odpredal za sumu 7 115,- eur. Keďže spolu s vyúčtovaním
neboli žalobcom ani jeho právnym predchodcom doručené žalovanému aj podklady nevyhnutné pre
ustálenie (preverenie) výšky oprávneného nároku žalobcu a tieto preukázateľne boli doručené právnej

zástupkyni žalovaného až 8.1.2014 (viď doručenka pri č.l. 91) spolu s dodatočnou špecifikáciou tohto
nároku vyplývajúceho z podania právneho zástupcu žalobcu z 5.12.2013, mal súd za to, že napriek
preukázaniu počiatku omeškania žalovaného vo vzťahu k už právoplatne priznanému nároku, dostal
žalovaný spravodlivo možnosť posúdiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky, resp. jej časť až doručením
tejto dokumentácie.

10. Aplikujúc zistené a vyššie opísané okolnosti prípadu, za akých bol žalobcov nárok voči žalovanému
uplatnený, s prihliadnutím na uvedené judikatórne východiská tak súd dospel k záveru, že výkon práva
žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý zostal predmetom tohto konania (t. j. 9 % zo sumy1 691,24 eur za obdobie od 6.7.2010 do zaplatenia) možno za obdobie od 6.10.2010 do 8.1.2014
považovať za rozporný s dobrými mravmi, pretože žalobca až na základe doručenej špecifikácie z
5.12.2013, s ktorou sa žalovaný preukázateľne oboznámil až 8.1.2014 mohol vypočítať odôvodnenú

výšku svojho záväzku, ktorú súd napokon právoplatne priznal v konaní rozsudkom č.k. 3C/173/2011-390
z 21.5.2020. Keďže bol v tom čase právne zastúpený, mal všetky predpoklady pre to, aby si správne
vypočítal výšku svojho dlh voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Vychádzajúc tak z
opísaných okolností, za akých bol žalovaný nárok žalobcom uplatnený súd zastáva názor, že výkon
práva žalobcu na úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 691,24 eur za obdobie od 6.7.2010 do

8.1.2014 by viedol k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, a preto
aplikujúc § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovaný úrok z omeškania v dosiaľ nezamietnutej
časti za toto obdobie žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti (t.j. za obdobie od 9.1.2014 do zaplatenia)
naopak súd považoval nárok na úrok z omeškania za dôvodný, keďže po dni, kedy mal žalovaný
možnosť oboznámiť sa so všetkou relevantnou dokumentáciou, na podklade ktorej mal možnosť právne
si vyhodnotiť dôvodnosť uplatneného nároku v neskôr súdom priznanej časti, už neboli prítomné

také výnimočné okolnosti prípadu (dôvody), ktorých prevažujúcou motiváciou by mohol byť úmysel
znevýhodniť žalovaného výkonom práva, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil. Takouto výnimočnou
okolnosťou nie je ani dĺžka súdneho konania o tejto pohľadávke, keďže za neho žalovaný nenesie žiadnu
právnu zodpovednosť. Sprihliadnutím na zistenie, že žalovaný dosiaľ právoplatne priznanú istinu nároku
žalobcovi neuhradil, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1

691,24 eur za obdobie od 9.1.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobný nárok na zaplatenie úroku
z omeškania zamietol. Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti žalovaného splácať dlh v splátkach vo výške
150,- eur mesačne vzhľadom na jeho sociálnu a finančnú situáciu, ktorú mal súd v konaní preukázanú.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc zo

záveru, žalobca bol procesne úspešný v rozsahu nároku na zaplatenie istiny vo výške 1 691,24 eur,
ktorá predstavuje 26 % z uplatneného nároku, čo po odrátaní úspechu žalovaného v rozsahu istiny
uplatneného nároku v sume 4 824,87 eur, ktorá predstavuje 74 % viedlo k priznaniu práva na náhradu
trovkonaniažalovanémuvrozsahuichrozdielu,t.j.48%.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže

právny zástupca žalovaného bol ustanovený súdom podľa medzičasom zrušeného § 30 O.s.p., v čase
ustanovenia ktorého § 149 ods. 2 O.s.p. normoval, že v prípade ustanovenia zástupcu účastníkovi
súdom sa pri náhrade trov konania postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým aj v súčasnosti je
zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len
„zákon č. 327/2005 Z. z.“).

12. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný včas. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok - vo výroku o zaplatení úrokov v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1691,24,- eur od 21.05.2020 do
zaplatenia. Namietal, že žalobcovi úroky nemali byť priznané a ak, tak od dátumu, kedy sa rozhodlo o
zaplatení sumy 1691,24,- t.j. od 21.05.2020. V čase od 9.1.2014 až do 21.5.2020 nevedel o tom, že
má zaplatiť sumu 1691,24,- pokiaľ nevedel akú sumu má platiť, nemohol byť v omeškaní. Žiadal, aby
odvolací súd preskúmal, či napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom

(§39 Občianskeho zákonníka).

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa názoru žalobcu žalovaný v podanom odvolaní
neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného. Navrhol, aby
súd vyhovel podanej žalobe.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Správnym je záver súdu prvej inštancie v tom smere, že uzatvorená kúpna a leasingová zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalobcu, a že je namieste aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia
zmluvy.

17. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia právny predchodca žalobcu so žalovaným
preukázateľne uzavreli kúpnu a leasingovú zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal plniť zmluvné
podmienky. Žalovaný však nedodržiaval svoje povinnosti, ktoré sa zmluvne zaviazal, čo medzi stranami
sporné nebolo, a preto právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami platne odstúpil
od úverovej zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo žalovanému doručené 14.5.2010, kedy
nastali právne následky odstúpenia od zmluvy, ktorými je podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka

jej zrušenie od začiatku a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy tak vznikol
medzi účastníkmi záväzok z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy boli povinní vrátiť
si navzájom plnenia, ktoré dostali. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody
vzniknutej porušením zmluvy.

18. Žalovaný v dôsledku zlej finančnej situácie odovzdal predmet leasingu dobrovoľne s tým, že
po odpredaji predmetu leasingu, bude nárok spoločnosti Credium a.s. uspokojený z predaja. Z
predloženého Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Z./XX/XXXXX odstúpenej z
dôvodu neplatenia zo dňa 16.6.2010 (č.l. 5 spisu) vyplýva, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi

žalobcu prvú navýšenú splátku 1975,08 eur, súčet všetkých uhradených leasingových splátok vo výške
9128,56eur,spolutedauhradil11.103,64eur.Predmetleasingudobrovoľnevrátildňa9.4.2010.Zfaktúry
č. O./XX/XXXXX zo dňa 16.6.2010 vyplýva, že vozidlo bolo odpredané p. Y. za cenu 7.115,- eur (č.l.
82 súdneho spisu). Právny predchodca žalobcu Credium Slovakia a.s. sa voči žalovanému žalobou
domáhal vyplatenia sumy 6.516,11,- eur. Pokusom o zmier (č.l. 21) zo dňa 2.6.2011 sa domáhal právny

predchodca žalobcu zaplatenia sumy 8712,04 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal
z uplatneného nároku žalobcu sumu 1691,24,- eur.

19. Žalobca podaním zo dňa 5.12.2013 doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.12.2013 označeným
ako „Vyjadrenie k vyjadreniu odporcu; Špecifikácia položiek finančného vysporiadania“ (č.l. 73 - 88

spisu)doplnilsúdušpecifikáciupoložiekfinančnéhovysporiadaniauvedenúvnávrhunazačatiekonania.
Podané vyjadrenie spolu so špecifikáciou uplatneného nároku bolo právnej zástupkyni žalovaného
doručenédňa8.1.2014.Zúradnéhozáznamuonazretídosúdnehospisuaovyhotovenífotokópiizodňa
27.1.2014 (č.l. 126 spisu) vyplýva, že žalovaný sa s predloženými listinami oboznámil dňa 27.1.2014.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

22. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť ; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Občiansky zákonník v prípade práva na náhradu škody a práva na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia nestanovuje splatnosť nárokov veriteľa. Ustanovenie § 563 predpokladá situáciu, keď čas
splnenia dlhu nie je daný vôbec, teda nevyplýva z dohody účastníkov, z právneho predpisu a nie
je určený ani súdnym rozhodnutím. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že za daných okolností a pri
absencii iného dojednania je dlh splniteľný od svojho vzniku a splatným sa stáva v deň nasledujúcipo žiadosti veriteľa o plnenie. Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom
veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť
a v prípade nesplnenia záväzku v deň nasledujúci po jej doručení sa dostáva do omeškania (§ 517

Občianskeho zákonníka). Od žiadosti veriteľa o plnenie je však nevyhnutné odlišovať poskytnutie
dodatočnej primeranej lehoty na plnenie podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto dodatočná
lehota nemá žiaden bezprostredný vzťah k splatnosti dlhu, ani k jeho splniteľnosti. Ide výlučne o
dodatočnú lehotu mimo režimu splatnosti záväzku, ktorej márnym uplynutím vzniká veriteľovi právo
odstúpiť od zmluvy. Na splatnosť dlhu na základe žiadosti veriteľa sa vzťahuje všeobecná úprava

počítania času podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka a pokiaľ je táto žiadosť doručená dlžníkovi v
piatok, sobotu alebo deň pred sviatkom, stáva sa dlh splatným až v najbližší nasledujúci pracovný deň.
Žalovanému bol Protokol o Finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Z./XX/XXXXX odstúpenej z
dôvodu neplatenia doručený dňa 21.6.2010. Žalobca poskytol žalovanému 14 dňovú lehotu na plnenie,
t.j. do 5.7.2010, ktorý bol štátnym sviatkom a teda lehota na plnenie uplynula dňa 6.7.2010. Žalobca by
mal nárok na úrok z omeškania odo dňa 7.7.2010.

24. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júna 2008, sp.zn. 1Cdo 99/2007
cit.: „Úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v
Občianskom zákonníku u nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (ako pri nároku na náhradu
škody) nie je ustanovený čas splnenia, treba vychádzať z ustanovenia § 563 OZ, podľa ktorého ak čas

splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak nedošlo k požiadaniu skôr, treba za
kvalifikované požiadanie považovať návrh, keď dňom zúročenia pohľadávky uplatnenej v návrhu nebude
deň nasledujúci po podaní návrhu na súde, ale deň po doručení návrhu odporcovi (pokiaľ nie sú úroky
uplatnené od neskoršieho termínu).“ (Pozri aj Najvyšší súd ČR, sp. zn. 30Cdo 4720/2007 (C 7983),

Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25Cdo 1523/2004 (C 3452), Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 MCdo 5/2014, Najvyšší
súd SR, sp. zn. 1Cdo 210/2005 (ZSP, 2006, č. 37))

25. Žalobca v protokole zo dňa 16.6.2010 nešpecifikoval žalovanému skutočnú cenu, za ktorú
predmetné vozidlo predal, ale do protokolu uviedol sumu 5979,99 eur, pričom z Faktúry č. O./XX/

XXXXX zo dňa 16.6.2010 (č.l. 108 spisu) vyplýva predajná cena osobného auta F. vo výške 7115,-
eur. Žalobca nepredložil žalovanému dokumentáciu, z ktorej by mohol žalovaný posúdiť oprávnenosť
nároku požadovaného žalobcom vo výške 6516,11 eur. Listiny preukazujúce (ne) opodstatnenosť
uplatneného nároku žalobca predložil až v súdnom konaní na základe výzvy súdu. Žalovaný na
pojednávaní dňa 11.12.2013 (č.l. 90 spisu) a na pojednávaní dňa 9.10.2014 navrhol uzavretie zmieru

čo do zaplatenia sumy 1500,- eur (č.l. 163 spisu). K plneniu zo strany žalovaného nedošlo. Súd
prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 3C/173/2011-390 zo dňa 21.5.2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 16Co/11/2020-428 zo dňa 30.11.2020 priznal žalobcovi nárok na istinu titulom
bezdôvodného obohatenia a titulom náhrady škody spolu vo výške 1691,24 eur.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v bode 29
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že napriek preukázaniu počiatku omeškania žalovaného vo
vzťahu už k právoplatne priznanému nároku, dostal žalovaný spravodlivo možnosť posúdiť dôvodnosť
uplatnenej pohľadávky, resp. jej časť až doručením tejto dokumentácie. Do dispozície právnej
zástupkyne žalovaného sa doručená špecifikácia uplatneného nároku dostala dňa 8.1.2014. Na základe

dokumentácie aj s ohľadom na právne zastúpenie žalovaný si mohol vypočítať výšku svojho záväzku,
ktorý bol nakoniec priznaný rozsudkom zo dňa 21.5.2020. Vzhľadom na vyššie uvedené je spravodlivé
a dôvodné priznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.1.2014 do zaplatenia, tak ako
rozhodol súd prvej inštancie, nie od 7.7.2010 ako by mal podľa § 563 Občianskeho zákonníka nárok
žalobca.

27. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % .Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).