Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/142/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215195
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7617215195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú H. I. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov: matky H. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. č. XXX zastúpenej JUDr.
Marcelou Kuníkovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Bernolákovej
ulici č. 17 a otca B. I. nar. XX.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v obci O. nad D. t.č. bývajúceho
v M. A. v I. na U. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Košiciach na Idanskej ulici č. 17 v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku otca s mal.

dieťaťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 12P/105/2018 - 312
zo dňa 29.12.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zvýšil výživné zo strany otca na mal. H. zo
sumy minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa na sumu 120 Eur mesačne od 7.9.2017, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred. Výrokom II. zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné na mal. H. za obdobie od 7.9.2017 do

29.12.2020 v celkovej sume 3.162,16 Eur matke v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným
výživným, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Výrokom III.
v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Výrokom IV. upravil styk otca s mal. H. tak, že je oprávnený
sa s ňou stýkať každú párnu sobotu v mesiaci od 9:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska matky s
tým, že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletú si vyzdvihnúť v mieste bydliska
matky a v čase určenom ako koniec styku je povinný ju odovzdať matke v mieste jej bydliska a matka
je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, v čase určenom ako začiatok styku je povinná ju

otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a v čase určenom ako koniec styku je povinná si ju od otca
prevziať v mieste svojho bydliska. Výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k.
9P/59/2014-17 zo dňa 20.6.2014 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. H.. Výrokom VI. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že od posledného rozhodovania o výživnom vo veci Okresného súdu
Košice - okolie sp. zn. 9P/59/2014 zo dňa 20.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatosť dňa 8.8.2014

uplynulo6rokov,atedadošlokpodstatnejzmenepomerovoprotitýmpomerom,zktorýchsúdvychádzal
pri svojom rozhodnutí. Zo spisu sp. zn. 9P/59/2014 vyplynulo, že v tom čase boli matka aj otec
nezamestnaní a vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mal. H. mala v roku 2014 tri roky. Krúžky
v tom čase nenavštevovala a ak aj nejaké navštevovala boli súčasťou škôlky a boli bezplatné. V časerozhodovania súdu prvej inštancie mala 9 rokov a chodila do 4. ročníka základnej školy, čiže u nej došlo
k podstatnej zmene pomerov a matke sa zvýšili výdavky na ňu v každom ohľade, čo do zabezpečenia
stravy, ošatenia, hygieny, školy, či záujmov a podstatne sa zvýšili aj náklady na život. Súd prvej inštancie

poukázal na to, že maloletá navštevuje školu mimo svojho bydliska, nakoľko v obci kde žijú, základná
škola nie je a teda vznikajú takto ďalšie náklady na cestovanie. Do úvahy zobral aj zdravotné problémy
maloletej s uškom, ktoré má od svojho prvého roka. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Z predložených dokladov otcom súdu prvej inštancie vyplynulo,

že tento pracoval vo firme AD - FAIR, s.r.o., Košice, pôsobil v nej ako spoločník a konateľ od 12.4.2018
do 11.12.2018. Otec uviedol, že chcel podnikať a zarobiť peniaze, avšak bol oklamaný a do spoločnosti
nedal vklad 5.000 Eur a nemal z nej žiaden príjem. Taktiež figuroval v spoločnosti R&H Company, s.r.o.,
Praha, avšak uviedol, že o tomto sa dozvedel až na základe uvedeného konania a taktiež bol oklamaný.
V súčasnosti už v danej spoločnosti nefiguruje, svoj obchodný podiel previedol a z ním doručenej zmluvy
o prevode obchodného podielu vyplynulo, že ho previedol na inú osobu za 10.000 Kč. Priznal, že na

stavbách vie zarobiť od 350 Eur do 500 Eur. Ako uviedol, nemá zdravotné problémy takého charakteru,
ktoré by mu znemožňovali pracovať, na stavbe robí manuálne, nosí tehly. Už v roku 2014 deklaroval len
brigádnickú činnosť, nikdy nepracoval na zmluvy, iba brigádnicky. Uviedol, že ho nik nechcel zamestnať,
nakoľko má po päťdesiatke. Matka v priebehu konania pracovala ako barmanka. Bar, kde predtým
pracovala zatvorili, bola nútená odísť za prácou do Rakúska. Od 26.2.2020 pracuje ako opatrovateľka

v dvojtýždňových turnusoch. Jej príjem je 900 Eur mesačne, z toho 200 Eur dáva na odvody a 100 Eur
minie v Rakúsku na nákupy a pre dcéru. Agentúre, ktorá ju zamestnáva hradí 26,60 Eur. Náklady na
bývanie v Kojšove hradí jej priateľ, striedajú sa čo sa týka nákupov. Keď príde z Rakúska, urobí nákup za
cca 180 Eur mesačne. V Kojšove v dome platí internet 45 Eur mesačne. Výdavky na potreby maloletej
bez nákladov na bývanie vyčíslila na 367 Eur, v čom zahrnula tanečný krúžok 10 Eur mesačne, platba

Základnej škole 30 Eur ročne, 10 až 20 Eur strava v škole mesačne, 15 Eur mesačne školské potreby,
10 Eur výdavok za telefón pre maloletú, 120 Eur oblečenie a obuv pre maloletú, 17 Eur poistenie, 25
Eur mesačne sporenie, 35 Eur na lekárov a lieky, 17 Eur cestovné do školy, 100 Eur strava pre maloletú.
Mimo to matka uviedla a zdokladovala aj ďalšie výdavky, ktoré má na seba a domácnosť a v súvislosti
so svojim zamestnaním, náklady na auto, zákonná poistka 62,75 Eur za pol roka. Súd prvej inštancie

konštatoval, že otec uviedol, že zarába od 350 Eur do 500 Eur. Ako výdavky uviedol 270 Eur na bývanie,
čo je polovica nájmu, 150 Eur na stravu, 20 Eur na lieky, 30 Eur na mestskú hromadnú dopravu, 20
až 30 Eur na oblečenie pre seba, 20 Eur za telefón a okrem toho je fajčiar. Poukázal na to, že otcom
deklarované výdavky prevyšujú jeho príjmy. K tomu otec uviedol, že mu pomáha kamarátka. Súd prvej
inštancie poznamenal, že kamarátka pracuje v nemocnici s príjmom 700 Eur a má 3 maloleté deti.

Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti na reálne, ale aj potenciálne príjmy otca a výdavky
na strane maloletej a matky, určil výživné v sume 120 Eur mesačne a to počnúc od podania návrhu,
t.j. od 7.9.2017, teda matke nevyhovel v celom rozsahu a nepriznal výživné v sume akú žiadala a odo
dňa 1.9.2017. Súd prvej inštancie určil takéto výživné aj napriek tomu, že sa otec od novembra 2020
nachádzal vo výkone väzby, nakoľko išlo o dôvod, za ktorý maloletá a ani jej matka nemôžu a navyše

ani do novembra 2020, kedy otec nebol vo väzbe a ani odkedy sa vedie toto konanie otec nepreukázal,
aby sa snažil nejakým spôsobom zvýšiť svoj príjem, opustiť svoju komfortnú zónu, ako to urobila matka
vycestovaním za prácou do Rakúska, ba práve naopak, otec sa v konaní snažil dokázať najmä to, že nie
je konateľom a ani spoločníkom v žiadnych uvádzaných spoločnostiach, že ho nik poriadne nezamestná,
lebo má vek vyše päťdesiat rokov. Pri výpočte dlžného výživného nebolo súdu prvej inštancie sporné,

akú sumu otec od podania návrhu platil. Nedoplatok vyčíslil ako súčet sumy novourčeného výživného
za obdobie od podania návrhu, t.j. od 7.9.2017 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 29.12.2020 od ktorej
odpočítal otcom zaplatenú čiastku, čo spolu predstavuje sumu 3.162,16 Eur, ktorú povolil otcovi splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Pretože matka žiadala vyššie výživné a žiadala ho

priznať od 1.9.2017, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vzhľadom na svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/59/2014 zo dňa 20.6.2014
vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. H.. Na úprave styku sa rodičia fakticky dohodli. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a to len proti výrokom
o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe zaplatenia dlžného výživného. Odvolanie podal
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je založené na nesprávnej aplikácii predpisov hmotného a procesného práva na súdenú

vec, čo malo za následok vydanie nedostatočne odôvodneného a vecne nesprávneho rozhodnutia
v napadnutom rozsahu. Zdôraznil, že už v čase vyhlásenia rozsudku bol vo výkone väzby a to od
17.11.2020 do 29.1.2021 pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona. Vec nebola právoplatne ukončená, on svoju vinu popiera. V súčasnosti býva v ubytovni v
Košiciach a platí za nájom 180 Eur mesačne. Jeho príjem pozostáva zo sumy 67,80 eur titulom sociálnej

dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu bola prvýkrát vyplatená v marci 2021, pričom od februára 2021 je
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Na ubytovanie si je nútený požičiavať od
známych, keďže iný pravidelný príjem nemá. Je toho názoru, že pri určení výšky výživného súd prvej
inštancieneprihliadolnajehoreálneschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Poukázalpritomnasvoje
výpovede na pojednávaniach, v ktorých podrobne opísal svoju životnú situáciu a dlhodobo nepriaznivé
majetkové a príjmové pomery s tým, že jeho príjem mu nepostačoval ani na pokrytie jeho základných

životných potrieb, teda nie je schopný platiť výživné na mal. H. v prisúdenej sume. Nemožno ho predsa
nútiť, aby si požičiaval prostriedky na výživné, ktoré zo svojho príjmu nie je schopný platiť. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zníži výživné z jeho strany na mal. H. na
sumu 50 Eur mesačne od 7.9.2017 matke do 15. dňa v mesiaci vopred a dlžné výživné za obdobie
od 7.9.2017 do 29.12.2020 bude povinný uhrádzať matke v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s

bežným výživným.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej
lehote. Poukázala na to, že rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi otca dňa 21.1.2021, na súd
bolo odvolanie podané dňa 16.3.2021. Lehota na podanie odvolania pritom uplynula dňom 5.2.2021.

Navrhla odvolanie ako neskoro podané odmietnuť. Z opatrnosti sa však vyjadrila aj k dôvodom odvolania
otca pričom uviedla, že otec bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo väzbe za trestný čin
nebezpečného vyhrážania, čiže konal vedome a jeho konanie malo za následok rozhodnutie súdu o jeho
väzbe, čo nemôže byť na ťarchu dieťaťa. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nezobral
do úvahy jeho majetkové a príjmové pomery poukázala na bod 72 odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie, kde súd dostatočným spôsobom vysvetlil svoje rozhodnutie a vysporiadal sa s argumentmi
a dôkazmi vyprodukovanými otcom v priebehu konania. Zdôraznila, že uvedené konštatovanie súdu
je dostatočné a zohľadňuje potencialitu príjmových možností otca. Otcom uvádzané tvrdenia a dôkazy
iba preukazujú, že jeho výdavky prevyšujú príjmy. Jeho skutočný príjem z brigádnickej činnosti nijakým
spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani to, že sa pokúšal nájsť si zamestnanie. Ona už v priebehu

konania poukazovala na možnosti a schopnosti otca dosahovať vyšší príjem, a preto navrhovala
uplatniť princíp potenciality príjmu otca pri rozhodovaní o výške výživného, pretože otec je vyučený
automechanik a má mnohoročnú prax ako stavebný robotník, preto sa môže na trhu práce ľahko
uplatniť. Z aktuálnych pracovných ponúk, ktoré v konaní predložila vyplynulo, že otec sa vie zamestnať
v práci kde by dosiahol príjem v hrubom okolo 1.300 Eur mesačne. Poukázala na to, že otec minie

mesačne na cigarety viac ako 50 Eur a v rovnakej výške navrhuje určiť výživné. Cigarety pritom nie sú
nevyhnutným výdavkom a tieto peniaze by mohol použiť na výživné pre maloletú. Uviedla, že v priebehu
konania vyšlo najavo, že otec predal spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, avšak napriek tomu dcére
neplatil dobrovoľne vyššie výživné, dokonca vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne a vznikol mu na
výživnom dlh. Bolo preukázané, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v Košiciach, ktorá sa

momentálne ponúka na predaj za približne 66.000 Eur. Je toho názoru, že otec sa ani nepokúšal nájsť
si výhodnejšie zamestnanie a úmyselne sa vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti napriek tomu, že je
v jeho schopnostiach zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje. Navrhla, aby
odvolací súd v prípade, ak odvolanie otca ako neskoro podané neodmietne, rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky uviedol, že na strane
mal. H. došlo k podstatným zmenám rozhodným pre zvýšenie výživného. Od posledného rozhodovania
uplynulo viac ako 6 rokov, za dané obdobie maloletá vyrástla, v septembri 2017 nastúpila do prvého
ročníka Základnej školy Veľký Folkmar a touto zmenou sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jej potrieb

v každej oblasti. Zdôraznil, že mal. H. navštevuje školu mimo bydliska, nakoľko v obci kde žijú sa škola
nenachádza. Aj v tejto oblasti preto vznikajú náklady na zvýšenie jej potrieb. Maloletá má zdravotné
problémy a pravidelne navštevuje odborného lekára mimo miesta bydliska a užíva lieky, za ktoré sa
dopláca. Poukázal na to, že matka z dôvodu zabezpečenia potrieb svojej rodiny vycestovala za prácoumimo miesta trvalého bydliska aj napriek nízkemu veku dieťaťa. Konštatoval, že otec nie je nápomocný
pri zabezpečovaní potrieb mal. H.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a v záujme
mal. dieťaťa, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že jeho právnemu zástupcovi bol rozsudok súdu prvej
inštancie doručený dňa 22.1.2021 a odvolanie bolo podané dňa 15.3.2021 pričom v zmysle ust. § 8 písm.
a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby Covid -19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinného

od 19.1.2021 lehota na podanie odvolania mu začala plynúť od 1.3.2021 a teda odvolanie podal včas. K
skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa nachádzal vo väzbe uviedol, že z väzby bol
prepustený dňa 29.1.2021 s tým, že trestná vec má byť postúpená na priestupkové konanie, v ktorom
je taktiež potrebné dokazovať jeho zavinenie. Z dôvodu pandémie Covid-19 považuje za irelevantné
predložené ponuky zamestnania na sumu 1.300 Eur mesačne v hrubom, keďže on nemá kvalifikáciu
na pozíciu stavebného robotníka, na murárske, tesárske a izolačné práce, nespĺňa požiadavky firiem na

zamestnanca,ktorépredložilamatka.Poukázalajnato,žeodvyučeniapred36rokminikdynevykonával
prácu automechanika, v tomto smere nemá žiadne skúsenosti. Brigádoval len ako pomocný stavebný
robotník na vyslovene pomocné nekvalifikované stavebné práce za minimálnu mzdu na základe dohôd.
V súčasnosti je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Zopakoval, že býva v ubytovni a
za ubytovanie v jednej izbe mesačne platí 180 Eur. Jeho príjem pozostáva len zo sociálnej dávky v sume

67,80 Eur, dávku v nezamestnanosti nepoberá. Na ubytovane si je nútený požičiavať od známych. Iný
pravidelný príjem v súčasnosti nemá. Potvrdil, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti predal svojmu
bratovi ešte v roku 2017. Získané peniaze použil na zaplatenie exekúcii a iných dlhov viaznucich na jeho
spoluvlastníckom podiele, čo bol nútený urobiť, inak by bol jeho podiel za minimálnu cenu vydražený
v exekučnom konaní. Pokiaľ je v súčasnosti spoluvlastníkom inej nehnuteľnosti, sám svoj podiel, ktorý

je zaťažený záložným exekučným daňovým právom predať nemôže a spoluvlastnícky podiel ďalšieho
spoluvlastníka vlastní už zomrelá osoba, resp. je na ňu zapísaný, teda tiež ho predať nemôže. Zdôraznil,
že by chcel dosahovať vyššie príjmy, preto je aj evidovaný v evidencii nezamestnaných a nijako sa
úmyselne nevyhýba v plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Tvrdenie matky o jeho fajčení a nákladoch
na fajčenie považuje za jej osobnú konštrukciu. Na záver poukázal na skutočnosť, že mu matka nijako

neumožnila počas celého súdneho konania styk s mal. H. a to ani vo forme telefonického styku.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že tento dlhodobo nemá záujem pracovať, vyhýba
sa riadnemu pracovnému pomeru. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.3.2021
vyplýva, že za obdobie predchádzajúcich 4 rokov bol riadne zamestnaný iba 96 dní. Sám uviedol, že

pracuje brigádnicky bez preukázania výšky príjmu. Z toho sa javí, že otec nie je spokojný so žiadnou
prácou, nechce sa mu pracovať, čo však nemôže byť na ťarchu maloletej. Aj keď uviedol, že je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, nepreukázal, že by si prácu aktívne hľadal. Zdôraznila, že pracovné
ponuky sú aj v čase pandémie Covid-19, čo preukázala predloženými ponukami na trhu práce. Zároveň
poukázala na aktuálne pracovné ponuky z portálu www.profesia.sk, ktoré sú vhodné pre neho ako

napríklad predavač pre oddelenie podlahy a dlažby Košice s ponukou práce za 850-900 Eur, operátor
výroby v automobilovom priemysle v Košiciach so mzdou 850 Eur brutto, pričom táto ponuka bola i so
zabezpečením ubytovania zdarma a celozávodné stravovanie, ďalšia ponuka bola na pozíciu stavebný
robotník so zárobkom 1.000 Eur brutto plus ubytovanie a hradená cesta. Tým preukazuje, že i v čase
pandémie Covid-19 firmy hľadajú zamestnancov a ponuky práce sú. Za irelevantné teda považuje

argumenty otca týkajúce sa nemožnosti nájsť si prácu. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že posledných 36
rokov pracoval ako pomocný stavebný robotník, čo v nej evokuje otázku, čo tých 36 rokov na stavbách
robil, keď tvrdí, že uvedené bežné neodborné práce na stavbách robiť nevie. Poukázala aj na to, že
žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom použil peniaze z predaja spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti, aké exekúcie a aké iné dlhy viaznuce na jeho spoluvlastníckom podiele vyplatil.

Nestotožňuje sa s jeho tvrdením, že výdavky na cigarety sú relevantnými výdavkami. Čo sa týka
argumentu, že mu nijako neumožňuje počas celého súdneho konania styk s maloletou dcérou, k tomu
uviedla, že ona mu v styku nebráni. Ak sa s maloletou chce stretnúť, musí o styk v prvom rade prejaviť
záujem. On však dcéru žiadnym spôsobom nekontaktuje, nedodržiava styk ani v rozsahu upravenom
rozsudkom súdu prvej inštancie. Nespomenul si na ňu, ani keď mala narodeniny.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniam otca uviedol, že zotrváva na svojich pôvodných
písomných vyjadreniach. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a v záujme maloletého
dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.9. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, o styku otca s maloletou a o
zmene predchádzajúceho rozhodnutia neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto

neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( § 367 ods. 2 CSP ).

10. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo

bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené

zákonomalebourčenésúdomnavykonanieprocesnéhoúkonuvkonanípredsúdomúčastníkmikonania
a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre
obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

12. Odvolací súd, skôr ako pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti podaného odvolaniu, skúmal, či odvolanie

bolo podané v zákonnej lehote. Zo spisu mal preukázané, že právnemu zástupcovi otca bol rozsudok
súdu prvej inštancie doručený dňa 22.1.2021. Odvolanie bolo podané dňa 15.3.2021. Z toho vyplýva, že
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení otec podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

13. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 34 CMP, ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením
určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi
nepoužijú.

16. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23.Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochozvýšenívýživného,
dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje.

24. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol

oveciopakovanerozhodnúťjezmenapomerov.Zmenapomerovmôžebyťodôvodnenábuďsubjektívne
(okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného) alebo objektívne (vývojom životných nákladov).
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/59/2014-17 zo dňa 20.6.2014 právoplatným dňa
8.8.2014, súd zveril mal. Zinu do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu
sumou 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Styk neupravoval. Obaja rodičia

boli v tom čase nezamestnaní. Otec brigádami zarobil do 300 Eur mesačne. Odvolací súd konštatuje,
že z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že podstatná zmena pomerov
nastala predovšetkým u mal. Ziny, ktorá v čase pôvodného rozhodnutia navštevovala materskú školu,
v súčasnosti mala 11 rokov, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovala 4. ročník základnej
školy v obci Veľký Folkmar, kam musí cestovať. Matka vyčíslila nevyhnutné náklady na mal. H. na sumu

367 Eur bez pomerných nákladov na bývanie. Zmena pomerov nastala aj u matky, ktorá sa zamestnala
ako opatrovateľka v Rakúsku, zarába 900 Eur mesačne, žije s priateľom a maloletou v rodinnom dome
v obci Kojšov. Otec okrem toho, že figuroval v dvoch obchodných spoločnostiach bez toho, aby o tom
v podstate vedel, naďalej žil iba z brigád a podľa jeho vyjadrenia zarábal od 350 do 500 Eur mesačne.
Býva v ubytovni. Za celé obdobie nepreukázal, že by si aktívne hľadal prácu. Je evidovaný ako uchádzač

o zamestnanie na úrade práce, poberá len dávku v hmotnej núdzi 67,80 Eur mesačne. Ním vyčíslené
výdavky však presahujú jeho príjem. Vyššie uvedením bola dostatočne preukázaná zmena pomerov
účastníkov, aby mohlo byť opätovne rozhodnuté o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

25. K odvolacej námietke otca, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnenéodvolací
súd poukazuje na § 34 CMP, ktorý vyslovene uvádza, že ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkoch procesnej obrany sa v konaniach podľa CMP nepoužijú.

26. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,

je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je
výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že
dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v

sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné
a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).

27. Čo sa týka odvolacej námietky otca, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom
konaní súd zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP). V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný
stav.28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva,
že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní a dodáva, že pri rozhodovaní
o výživnom sa použijú zásady citované v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých

vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby
ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním

vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku

zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne
známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné
výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové
pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.
Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni
podieľalo a malo z nich úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade

určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že
miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným
štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že
odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru
všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že

súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. H. a zistil okolnosti rozhodujúce pre
posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

29. Matka podaním návrhom žiadala zvýšiť výživné zo sumy 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.9.2017 na sumu 180 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zvýšil

výživné na mal. Zinu na 120 Eur mesačne od 7.9.2017, t.j. od podania návrhu do budúcna. Odvolací súd
po dôslednom porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými
pomermi dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie, že zvýšené výživné zodpovedá potrebám
maloletej a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou.
Nestotožnil sa s námietkou otca, že nemôže platiť vyššie výživné, lebo v čase vyhlásenia rozsudku bol

vo väzbe, pretože v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Mal. H. ani matka nemohli za
to, že bol vo väzbe, preto ani maloletá nemôže znášať následky za danú okolnosť. Neobstojí ani jeho
námietka, že si nevedel nájsť prácu pre Covid-19, pretože nepracoval ani pred vypuknutím pandémie a
žiadnym dôkazom nepreukázal, že by si aktívnym spôsobom prácu hľadal.

30. Odvolací súd ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí konštatuje, že žiaden
účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp.
povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak

rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej
svojím predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním
alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má
zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne

môžesúdvziaťdoúvahy,jezistenieavyčísleniemesačnýchnákladovpovinnéhorodiča.Vtomtoprípade
otec v konaní uviedol, že jeho mesačný náklad na mobilný telefón je 20 Eur a denne vyfajčí 10 cigariet,
pričom len tieto náklady sú v prepočte vyššie, ako platil mesačne výživné na mal. H..31. Je potrebné zdôrazniť, že potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo
objektívne je možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na

to, že otec sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj v inom regióne mimo košického kraja.
V tejto veci otec nepredložil žiaden dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém pracovať, zamestnať
sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potenciálne schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v
rozsahu primeranom veku a potrebám mal. H. tak, ako ju zvýšil súd prvej inštancie. Vzhľadom k tomu,
že otec vo svojom odvolaní uviedol, že je stále nezamestnaný, odvolací súd pri posudzovaní základu na

určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potenciálnych schopností, možností uplatniť
sa na trhu práce a schopností zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho
deklarované príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zvýšenie výživného
v rozsahu, ako to navrhol otec, by znamenalo presunúť jeho zodpovednosť za zdravie a život dieťaťa
na matku, ktorá sa osobne stará o maloletú a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na
hranici svojich možností vzhľadom na svoj príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so Zákonom o

rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo
vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že zvýšenie výživného súdom prvej inštancie je vzhľadom
na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané
a korešpondujúce skutočnému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že zvýšené
výživné 120 Eur mesačne (4 Eurá denne) zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. H.

a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej
všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca,
pretože o dcéru sa osobne stará a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich
schopností. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú

povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom
rozsudkom súdu prvej inštancie.

32. K odvolacej námietke otca o nesprávnom výpočte dlžného výživného odvolací súd uvádza, že
vzhľadom na určenie správnej sumy mesačného výživného 120 Eur od 7.9.2017 bolo dlžné výživné do
dňavyhlásenianapadnutéhorozsudku,t.j.do29.12.2020súdomprvejinštancievypočítanématematicky
presne a preto odvolací súd naň odkazuje. K povoleniu splácať dlžné výživné v mesačných splátkach
100 Eur spolu s bežným výživným odvolací súd uvádza, že ustanovenia § 232 ods. 3, 4 CSP z ktorých

vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby
sám nezávisle na návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a
zároveň či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné
venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť

a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd
je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia
v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci
(výživné na mal. dieťa), priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (od 7.9.2017), nepovažuje za

spravodlivé priznať nižšie mesačné splátky (otec navrhol 30 Eur), pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako
si plnil vyživovaciu povinnosť (od 2/2020 výživné neplatil) a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť
dlžné výživné a postupne vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, pretože je nepochybné, že ani
matka pri uspokojovaní potrieb mal. H. nebola zvýhodnená splátkami a musela jej potreby uspokojovať
postupne tak ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži. Odvolací súd len poznamenáva,

že pri otcom navrhovanej splátke by splácanie dlžného výživného trvalo viac ako 8 a pol roka, čo nie je
vzhľadom na postoj otca vhodné a nebolo by to ani v záujme maloletej.

33. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom
ako aj o spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené
dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).