Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010142
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5921010142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej na verejnom zasadnutí konanom 31. marca 2022 prejednal
odvolanie podané obžalovaným L. B. a prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 0T/14/2021 z 19.10.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.
zn. 0T/14/2021 z 19.10.2021 v časti: vo výroku o treste odňatia slobody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného L. B., nar. XX.X.XXXX v Y. W., trvale bytom L.
XXX/XX, L.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 0T/14/2021 z 19.10.2021 bol obžalovaný L. B. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 7.5.2021 o 16:50 hod viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felicia, červenej farby, ev.
č. MT516DH, po miestnej komunikácii bývalého závodu TEXICOM v smere závodu na ulicu Textilná,
kde na križovatke ulice Textilná a miestnej komunikácie bývalého závodu TEXICOM bol opoznaný
hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Ružomberok, následne bol predpísaným
spôsobom zastavený a kontrolovaný, pričom bol podrobený kontrole dokladov a taktiež dychovej
skúške na zistenie alkoholu v dychu, ktorá bola s negatívnym výsledkom, následne bolo ďalším
šetrením zistené, že menovaný viedol motorové vozidlo v čase uloženého zákazu činnosti, ktorý vydal

správny orgán Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Ružomberok Rozhodnutím o priestupku č.k.
ORPZ-RK-OD12-P-268/2020 na dobu 12 mesiacov a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2020 a
vykonateľnosť dňa 17.12.2020.Za súdený trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., §
36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. Súd podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel vo výmere 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podali riadne a včas odvolania obžalovaný aj prokurátor.

Obžalovaný L. B. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu j obhajkyne uviedol,
že súdom uložený trest považuje za neprimerane prísny, ktorý nezodpovedá všetkým hľadiskám
rozhodným pre ukladanie trestov. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že je potrebné mu ukladať nepodmienečný
trest odňatia slobody. Je toho názoru, že v jeho prípade by vzhľadom na závažnosť spáchaného činu,

ako aj na okolnosti spáchania skutku a s prihliadnutím na jeho osobu, aj fakt, že má nezaopatrené
deti, bolo dostačujúce uloženie niektorého z alternatívnych trestov v podobe trestu povinnej práce alebo
peňažného trestu. Poukázal aj na skutočnosť, že uložené tresty neignoroval, pretože o nich nevedel.
Totiž v dobe, kedy mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/25/2021
zo dňa 19.4.2021, bol pohádaný s manželkou, ktorá ako splnomocnenec preberala jeho poštu a práve

ona prevzala aj predmetný trestný rozkaz, avšak o tomto mu nepovedala a on tak objektívne nemohol
vedieť o danom odsúdení. Podobne sa nedozvedel ani o Rozhodnutí správneho orgánu OR PZ ODI
RK sp.zn. ORPZ-RK-OD12-P-268/2020. Marenia výkonu úradného rozhodnutia sa síce dopustil, avšak
z jeho nedbanlivosti. Je toho názoru, že uložením niektorého z alternatívnych trestov bude splnené
kritérium individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie. Je otec dvoch maloletých detí, má

rodinu, ktorú sa snaží živiť. Je mladý človek, ktorý urobil chyby. Verí však, že dokáže nájsť poučenie
a nápravu jeho osoby aj bez uloženia trestu odňatia slobody. V rámci skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia žil príkladným životom, až na toto ojedinelé zlyhanie, ktoré však nedosiahlo až tak vysokú
závažnosť, aby mu musel byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Myslí si, že pre spoločnosť
bude väčším prínosom, ak sa bude ďalej starať o svoju rodinu, resp. ak by mu bol uložený trest povinnej

práce, tak táto práca by bola oveľa prospešnejšia ako odňatie slobody. Nemôže sa preto stotožniť s
názorom okresného súdu, že u neho nie sú dané dôvody na uloženie alternatívneho trestu. Nesúhlasí
s tvrdením súdu, že na zabránenie páchania trestnej činnosti je mu nutné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že mu uloží trest povinnej práce v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy sa
obžalovaný mal dopustiť prejednávaného skutku ani nie mesiac po predchádzajúcom odsúdení za
obdobný trestný čin, je zrejmé, že u obžalovaného sa jedná o špeciálneho recidivistu, pričom ani hrozba
uloženianepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyspoluspredchádzajúcimivýkonminepodmienečných

trestov nedokázala obžalovanému zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaný má navyše
v priebehu ostatných dvoch rokov pred spáchaním skutku evidovaných v doprave vyše 20 priestupkov,
čo len dokresľuje postoj obžalovaného k dodržiavaniu zákonom stanovených pravidiel. Z uvedeného
dôvodu je toho názoru, že uložený trest je síce zákonný, avšak mierny. Z dôvodu nespokojnosti
obžalovaného s druhom a výškou uloženého trestu je preto dôvodné ponechať na zvážení odvolacieho

súdu výšku a druh uloženého trestu, avšak s možnosťou jeho úpravy aj smerom k prísnejšiemu trestu,
teda uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere. Trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V konkrétnom prípade prevažuje u

obžalovanéhopotrebauplatneniaprioritneprvkurepresie,keďžedoterajšietrestysprvkamiindividuálnej
prevencie neviedli k náprave obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku
o treste zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a sám vo veci rozhodol.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že s ním nesúhlasí. Podané

odvolaniepovažujezanedôvodnéaneopodstatnené.Vplnomrozsahuzotrvalnanímpodanomodvolaní
a tvrdeniach v ňom uvedených. Nesúhlasí s názorom prokurátora, že trest uložený na spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby je neprimerane mierny. Naďalej je toho názoru, že v jeho prípade
vzhľadom na závažnosť spáchaného činu, ako aj na okolnosti spáchania skutku a s prihliadnutím najeho osobu, ako aj skutočnosť, že má nezaopatrené deti, by bolo dostačujúce uloženie alternatívneho
trestu. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §
317 Tr. por., zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas, v lehote stanovenej § 309
Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.,
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný L. B. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom
Ružomberok konanom dňa 19.10.2021 urobil vyhlásenie o priznaní viny ku súdenému skutku podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 148-149 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred

nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových
zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon
rešpektuje a umožňuje. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že súd mu uloží
trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia
obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej

viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o

vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods.
4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal len výrok súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody. Po splnení
preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
L. B. nie je dôvodné a odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestuodňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide výmeru

trestu, ktorú za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a neosvojil si argumenty obžalovaného o
neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti. Na druhej strane odvolací
argument prokurátora, že prvostupňový súd uložil obžalovanému neprimerane mierny trest je úplne
dôvodný.
Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného existuje jedna

poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu
priznal a konanie úprimne oľutoval). Tiež zistil, že u obžalovaného existuje jedna priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a na túto skutočnosť je možné
prihliadať).

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne potrestaný. Zo spisu
vyplýva, že obžalovaný teraz súdený trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
vo veci Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/25/2021, pričom išlo o odsúdenie za rovnaký trestný
čin (podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.), ako v teraz prejednávanej trestnej veci. Z výpisu z registra
priestupkov vyplýva, že doposiaľ bol dvadsaťkrát postihnutý najmä za priestupky na úseku cestnej

premávky.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd
zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery,
pokiaľ ide o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, či páchateľ

má sklony k páchaniu trestnej činnosti alebo či spáchanie oboch trestných činov je v inak riadnom
živote páchateľa len náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť
jeho nápravy a pod. Ak však páchateľ už bol za trestný čin i odsúdený, môže súd okrem uvedených
skutočností hodnotiť tiež ďalšie skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na
páchateľaodsúdenieauloženietrestu,prípadneivýkonuloženéhotrestu.Ztýchtoskutočnostímôžesúd

robiť už mnohom konkrétnejšie závery o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou
trestu a pod.

Zo správania obžalovaného počas skúšobnej doby vo veci sp.zn. 8T/25/2021 je teda zrejmé, že
výkon podmienečného trestu zjavne nepostačuje na jeho nápravu, pretože obžalovaný aj napriek

uloženému podmienečnému trestu naďalej nerešpektoval rozhodnutia štátnych orgánov, ani samotný
zákon. Podmienečné odsúdenie ho neovplyvnilo natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako
ostatní občania tejto republiky viesť riadny život, naviac ak „nad ním visel Damoklov meč“ v podobe
hrozby výkonu trestu v prípade porušenia základných pravidiel spolunažívania medzi občanmi. Pri
vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v Slovenskej

republike nemožno prehliadnuť, že má sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony nie je
schopný rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.

Iný, miernejší trest (trest povinnej práce), ktorého uloženia sa obžalovaný domáhal v písomných
dôvodoch odvolania, v prípade obžalovaného neprichádzal do úvahy. Krajský súd zároveň konštatuje,

že nezistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per
analogiam), a to aj napriek tej skutočnosti, že obžalovaný pred okresným súdom urobil vyhlásenie
o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktoré okresný súd prijal. Odvolací súd v uvedených
súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnoteníosoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre
hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže
však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu

k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia
prognózjehobudúcehovývojasprávania,nazákladeobjasneniajehoosobnýchvlastnostíaichspojitosti
so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Páchateľom, ktorí sa opakovane
dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti, napr. krátko po odsúdení za inú ich trestnú činnosť, treba ukladať

nepodmienečné tresty, s náležitým využitím rozpätia zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o nenapraviteľného páchateľa, ktorý sa opakovane
dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti. Na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného, krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a sám obžalovanému uložil prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 1 rok. Takýto trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6
rokov je podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným, zákonným a spravodlivým, spôsobilým
plniť funkciu individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Ide tiež o trest,
ktorý v dostatočnej miere zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Snáď
takýto druh a výmera trestu obžalovaného v budúcnosti vyvaruje od páchania ďalšej trestnej činnosti,

v opačnom prípade musí očakávať ukladanie prísnych nepodmienečných trestov, nie na dolných
hraniciach trestných sadzieb.

Stavu veci a zákonu zodpovedá zaradenie obžalovaného na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných

10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.