Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119419844
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119419844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, so
sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanej: Helena Černochová, adresa Šaľa, Štúrova 852/37, IČO:
32 335 466, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, o zaplatenie
6.736,42 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
8Cb/2/2020-189 zo dňa 27.7.2021, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol, výrokom II. rozhodol
o náhrade trov konania tak, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške
100% trov, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdu prvej inštancie.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 76 ods. 1, 8, 11, § 82 ods. 1, 2, 3, 4, 5
zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej tiež „ZoE“) a vecne tým, že žalobca sa domáhal na

žalovanej zaplatenia požadovanej sumy titulom neoprávneného odberu zemného plynu, keďže táto
odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
- plomba, kedy porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znalcom.
Žalovaná sa v spore bránila tým, že zo znaleckého posudku vyplýva, že odtlačky plombovacích
klieští na spornej a kontrolnej vzorke (dodanej SPP) sa nezhodujú, avšak tiež z neho vyplýva, že
overovacia a zabezpečovacia značka meradla, ako i meradlo samotné a tiež plomba krytu číselníka, sú
nepoškodené a neporušené. Dôvodila tiež, že v júli 2011 bolo premiestnené pôvodné meradlo z fasády

nehnuteľnosti do skrinky na dvore a rozdelenie odberu na dve samostatné a nezávislé miesta spotreby
so samostatnými meradlami, pri ktorých úpravách a prácach žalovaná prítomná nebola. Neboli jej
poskytnuté žiadne informácie, ani doklady o použitých číslach meradla, plomb a iných zabezpečovacích
prvkov ma meradle, ktoré evidentne vykonali zamestnanci žalobcu. Mala za to, že nárok žalobcu je
nepreukázaný, a tým aj spochybniteľný. K tejto obrane žalobca uviedol, že žalovaná je objektívne
zodpovedná za vzniknutú škodu, pričom znaleckým posudkom č. 507/PL-2018 je potvrdené poškodenie
zabezpečovacej značky, znalec konštatoval, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

bolo porušené a nahradené inou plombou. Znalec zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.5.2018 bola vykonaná kontrola
odberného miesta na základe príkazu na odbernom mieste Kráľová nad Váhom 257, výrobné číslo
plynomeru 6815566, na ktorom bol stav počítadla 11305 m3. Pracovníkmi žalobcu bolo zistené, že

meradlo bolo za bránou, odberateľka bola pri výmene prítomná. Plynomer bol demontovaný a odoslaný
na odborné posúdenie znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška vyhotovil znalecký posudok dňa 18.7.2018,
pričom v posudku uviedol, že čo sa týka zabezpečovacieho a overovacieho znaku číselníka na plombe
osadenej na kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.r.o.
Stará Turá. Optickým skúmaním potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné

odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov. Znalec nezistil poškodenie ako ani prítomnosť
lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Konštatoval s pravdepodobnosťou blížiacou
sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené
a nahradené inou plombou. Nebolo zistené poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla.
Nebolo zistené poškodenie krytu ani meradla. Znalec uviedol, že časti z plomby vložil k tretiemu výtlačku
znaleckého posudku. Znalec bol súdom vyzvaný na predloženie tretieho výtlačku znaleckého posudku,

pričom posudok bol predložený, avšak bez plomby. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že sporné
odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti
SPP- distribúcia, a.s., na ktorých sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.r.o.
Stará Turá. Podľa znalca za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť
spoločnosť SPP - distribúcia. Ďalej uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené

čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolovaných odtlačkov. Pri výsluchu znalec Ing. Peter Leška uviedol, že plynomery sú
mu predkladané prostredníctvom kuriérskej služby. Má odtlačky, ktoré by mali byť originálne, a tieto
potom porovnáva s otlačkami na skúmanom plynomeri. Momentálne disponuje 32 ks vzormi odtlačkov.
Znalec to videl tak, že originálnu plombu niekto odstránil a nahradil ju inou plombou. Čo sa týka

plombovacích klieští, je možné, aby si ich nechal hocikto vyrobiť. SPP - distribúcia požiadala ELSTER
o vyrobenie kontrolných odtlačkov. Spoločnosť ELSTER to vyrobila, dodala to SPP - distribúcii a táto
spoločnosť to dodala znalcovi. V roku 2012 dostal znalec 6 ks, v roku 2017 20 ks, v roku 2018
6 ks odtlačkov. Pri skúmaní plomb používa mikroskop a kameru. Na základe znaleckého posudku
podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. žalobca vypočítal škodu, ktorá mu mala

vzniknúť neoprávneným odberom, a ktorú vyčíslil na sumu 6.736,42 eura, a ktorú si u žalovanej uplatnil
vyúčtovaním č. 9000296982 zo dňa 20.7.2018.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že znalec kontroluje to, či došlo k zásahu - úprave posudzovaných
plomb, pričom sa počas znaleckého skúmania takéhoto konania sám dopúšťa. Náležitým

zdokumentovaním demontáže plomby v znaleckom posudku by sa zabezpečila preskúmateľnosť
aj tohto štádia znaleckého skúmania. Znalec mal k dispozícii 32 ks kontrolných odtlačkov, čo by
znamenalo do znaleckého posudku vložiť ďalších 64 ks porovnaní v drvivej väčšine prípadov druhovo
rozdielnychmechanoskopickýchstôp.Priloženiefotodokumentácieovykonanomporovnanísovšetkými
relevantnými kontrolnými odtlačkami by viedlo k inému, resp. odlišnému názoru od toho, k akému

dospelznalecpovykonanomporovnaníapriloženípríslušnejfotodokumentácielenjednéhovykonaného
pozorovania. Z tohto dôvodu súd považuje postup znalca za chybný. Znalec musí porovnávať sporné
odtlačky so všetkými originálnymi odtlačkami kontrolných klieští, ktoré sa v rozhodnom období používali
na plombovanie plynových meračov. Nepriložením fotodokumentácie o vykonanom porovnaní odtlačkov
všetkých kontrolných klieští so spornými odtlačkami znalec znemožňuje adresátom znaleckého úkonu

overiť to, či sú v zhode alebo nie. Znalec oprel svoje tvrdenia o to, že posúdil optickú, tvarovú, obsahovú
a rozmerovú zhodu. Znalec v posudku neuviedol, a ani z fotodokumentácie nevyplýva, v čom spočívajú
tieto špecifické znaky, ktoré skúmal, a na základe čoho dospel k predmetným záverom. Znalec v
znaleckom posudku neuviedol, aké rozmerové, tvarové, či obsahové nezhody zistil, neuviedol žiadne
odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové,

zrakové vnemy, ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami. Súd zdôraznil, že znalecké posudky
musia byť vypracované tak, aby boli presvedčivé, aby ich závery boli logickým vyústením popísaného
postupu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 9.3.2021 sp.
zn. III. ÚS 114/2020.

5. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v spore plne
úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca
uviedol, že celé konanie prebiehalo od začiatku až do vydania súdneho rozhodnutia neštandardne.
Advokát protistrany mal v konaní len minimálny priestor riadne zastupovať žalovanú, všetku prácu v

konaní vykonal sudca, ktorý vec prejednával. Žalovaná vystupovala v konaní ako podnikateľ. Nadmerná
aktivita súdu a spôsob vedenia konania, keď žalobca nemohol reagovať pri prvom ani neskoršom
pojednávaní na argumenty žalovanej potlačila úplne charakter sporového konania. Súd kládol otázky
advokátovi žalobcu, sám vypočúval svedkov, advokát žalobcu nemal možnosť vyjadriť sa k argumentácii
žalovanej, záverečná reč žalovanej obsahovala ďalšie nové zásadné argumenty, na ktoré žalobca už
nemohol reagovať. Súd dokonca pripustil, aby advokát žalovanej neprečítal sám svoju záverečnú reč,

ale sudca ho vyzval, aby ju v písomnej forme doložil do spisu a sám sudca z nej čítal to, čo považoval za
dôležité. Advokát žalobcu pri komunikácii s advokátom žalovanej počas čakania na vyhlásenie rozsudku
zistil, že súd protistrane nedoručil podanie žalobcu zo dňa 3.7.2020, v ktorom žalobca predložil súdu
písomnosti na jeho vyžiadanie a tiež navrhol protistrane uzatvoriť súdny zmier na podstatne nižšiu sumu,
ako bolo dovtedy navrhované v konaní. Tieto dôkazy (vyúčtovanie k znaleckému posudku, vyjadrenie

spoločnostiElster-osoby,ktoráplombunaplynomerosadila)aichnevykonaniepočassúdnehokonania,
uvedenie zásadných tvrdení v záverečnej reči žalovaného, keď sa žalobca nemal možnosť vyjadriť k
nálezu Ústavného súdu a celé vedenie konania majú tak závažný charakter, že spôsobili nielen vydanie
rozhodnutia, ktoré je nepredvídateľné, ale aj súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

7. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Súd úplne vynechal zo svojho odôvodnenia tie skutočnosti, ktoré mu s
rozhodnutím neladia a vôbec sa s nimi nevysporiadal, pritom sú podstatné. Ide napríklad o odpoveď

spoločnosti Elster s. r. o. (autorizovanej spoločnosti), ktorá plombu na plynomer umiestnila) zo dňa
17.10.2018, kedy táto uviedla, že „toto logo (spoločnosti Elster na razníkoch) je jedinečné a neexistujú
jeho alternatívy.“ Razníky sú vyrábané na CNC zariadeniach a sú zhodné. Presnosť zhody, ktorú
zabezpečuje výrobca je v stotinách milimetra. To vysvetľuje, prečo znalec nepotreboval vyobrazovať
a fotografovať 64 kusov razníkov tak, ako to žiadal súd. K opotrebovaniu razníkov tento autorizovaný

subjekt uviedol, že pri používaní razníkov môže dôjsť k ich opotrebovaniu, ktoré sa prejavuje hĺbkou
odtlačkov, pričom štruktúra a vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi ako i tvar je zachovaný, teda
nedochádza k posunutiu znakov. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Pri výsluchu
znalca, znalec jednoznačne jasne a zrozumiteľne uviedol, že nezistil, že plomba by bola poškodená,

prerezaná. Mal za to, že originálnu plombu niekto odstránil a nahradil ju inou plombou. S číselníkom sa
mohlo manipulovať vtedy, keď bola odstránená originál plomba do doby inštalácie falošnej plomby. Nie je
pravdou to, čo uvádza súd v bode 21. napadnutého rozsudku. Je to naopak výslovná nepravda, keď súd
tvrdí, že znalec oprel svoje tvrdenia o to, že vykonal optickú, tvarovú, obsahovú a rozmerovú zhodu a že
znalecvposudkuneuviedolžiadneodbornémetódyapostupyprevyvodeniesvojichzáverov,uviedoliba

svoje subjektívne pocitové zrakové vnemy, ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami. Súčasťou
znaleckého posudku je vyjadrenie znalca, že porovnával sporné a kontrolné odtlačky, použil metódu
optického skúmania, obrázky č. 1-5 zhotovil pomocou digitálnej mikroskopickej kamery pri konštantnom
23 násobnom zväčšení, ďalej na strane 5 vidíme porovnanie sporných (obrázky naľavo) a kontrolných
odtlačkov (obrázky napravo). Tieto výsledky porovnania sú už vizuálne tak zásadne odlišné, že každý

bežný človek musí vidieť markantné rozdiely, ktoré zodpovedajú vyjadreniu v znaleckom posudku na
str. 6, keď znalec optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští
zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.
Znalec sa v posudku vyjadruje aj k momentu, kedy plombu poškodil, a to na str. 3 v II. A. nálezovej časti
posudku, kde v druhom odseku uvádza, že plombu pri demontáži poškodil. Preto teoretické úvahy súdu

v bode 19. napadnutého rozhodnutia nemajú opodstatnenie. Jeho vyjadrenie presne zaznamenáva to,
že plombu poškodil on pri demontáži. Bez poškodenia by ju ani nemohol riadne skúmať. Znalec má
odbornú spôsobilosť a rozsiahle znalosti ako má pri skúmaní plomby postupovať, je preto účelové a
nepresvedčivé spochybňovať postup znalca a určovať želateľný postup podľa vlastných kritérií.8. Žalobca mal tiež za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v podstate prevzal
právnu argumentáciu z nálezu Ústavného súdu zo dňa 9.3.2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020. Ústavný súd

tu právne posudzoval všeobecnými súdmi aplikované právne predpisy a dospel k ich inému výkladu
ako je ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, avšak tento odklon presvedčivo, rozumne
a logicky neodôvodnil. Naopak svoje závery vyvodil z nepochopenia účelu a zmyslu jednotlivých
ustanovení aplikovaných zákonných a podzákonných predpisov. Žalobca považuje závery Ústavného
súdu SR za nesprávne. Ak Ústavný súd uvádza, že „Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu

teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných
hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé,“ tak podľa žalobcu
používať pojem „fiktívny výpočet“ je právne nekorektné, osobitne ak takýto postup určuje vykonávacia
vyhláška. Argumentácia, keď ÚS SR preberá bez hlbšieho prieskumu a naštudovania rozhodnutia
Ústavného súdu ČR, potom nie je na mieste. Náš právny poriadok už skoro 30 rokov aplikuje na
riešenie obdobných právnych problémov zásadne odlišné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy

i vykonávacie predpisy. Vyhláška platná na území SR, podľa ktorej bola výška škody spôsobená
neoprávneným odberom zemného plynu vypočítaná, v žiadnom prípade nepočíta s maximálnym
množstvom odobratého zemného plynu a jeho nepretržitého trvania. Vo výpočte škody je jednoznačne
uvedený typ spotrebiča a jeho prevádzka v hodinách podľa prevádzkovej doby zariadenia a typu
zariadenia. V žiadnom prípade sa nejedná o nepretržitý a maximálny odber zemného plynu. Práve

preto, aby zákonodarca primerane žalovanému kompenzoval zvýhodnenie žalobcu uplatnením inštitútu
objektívnejzodpovednosti,výrazneznížilhodnotymnožstvaplynu,ktoréžalovanýreálnemoholodobrať.
To vykonal tak, že určil druhy prevádzok alebo charakter obydlia, v ktorom určil maximálne hodnoty
pre výpočet náhrady škody. Vykonávacia vyhláška pri neoprávnenom odbere berie do úvahy ročné
obdobie, charakter bývania alebo podnikania, či poskytovania iných služieb, spotrebiče a ich technické

parametre zistené v mieste neoprávneného odberu. Vyhláška upravuje optimálne predpoklady pre
rozumné stanovenie limitov, na základe ktorých si žalobca môže náhradu škody uplatniť. Určuje
tiež maximálne obdobie, za ktoré si žalobca môže uplatniť náhradu škody, a to obdobím 1 roka od
posledného fyzického odpočtu, pričom reálny neoprávnený odber mohol trvať aj niekoľko rokov. Najvyšší
súd SR sa pritom vo viacerých rozhodnutiach vysporiadal s tým, že predchádzajúce priemerné ročné

ani budúce ročné spotreby nie je možné použiť, a to najmä z dôvodu, že zmluvný odber sa riadi
inými pravidlami ako neoprávnený odber, ktorý pravidlá nemá ustanovené. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Obdo/49/2018 vyplýva, že „pokiaľ ide o určenie presného množstva plynu v
prípade neoprávneného odberu zemného plynu, žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá
objektívne ako zistiť aké množstvo plynu bolo odobraté počas doby trvania neoprávneného odberu ..

Množstvo skutočne odobratého plynu počas rozhodného obdobia ... nie je možné určiť ani na základe
údajov o spotrebe plynu, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne nasledovalo po
neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého
plynu počas obdobia neoprávneného odberu.“ Z toho je zrejmé, že v prípade neoprávneného odberu
zemného plynu, nie je možné určiť množstvo skutočne odobratého plynu na účely určenia skutočne

vzniknutej škody znaleckým posudkom. Čiže odporúčania Ústavného súdu SR sú neaplikovateľné.
Neoprávnený odberateľ má neobmedzené možnosti úpravy číselníka meradla a tým manipulácie so
stavom odobratého zemného plynu, ktorý mu bude vyúčtovaný. Ak by vykonávacia vyhláška nebola
použitá, neoprávnený odberateľ by na neoprávnenom odbere vždy získal, lebo by prinajhoršom podľa
odporúčaniaÚstavnéhosúduSRzaplatilmaximálnelenškodunapr.vovýškepriemernýchspotrieb.Keď

neviete od kedy, ako dlho a v akom množstve neoprávnený odberateľ plyn odoberal, nemôžete chcieť,
aby škodu vedel niekto presne určiť. Práve preto je tu vyhláška, ktorá má určiť rozumné pravidlá výpočtu
náhrady škody neoprávneného odberu a tá rozumne určuje pravidlá. Je zárukou primeranosti pre obe
strany. Čo sa týka spotrebičov na odbernom mieste, s tými už vyhláška automaticky počíta. Ústavný
súd sa riadne s vykonávacím predpisom neoboznámil. Čo sa týka započítania platieb, tie žalobca v

žiadnom prípade nemôže započítať, lebo započítať sa dá len to, čo bolo zaplatené. Zálohy, prípadne
iné platby v súvislosti s odberom zemného plynu sú riešené vo vzťahu dodávateľ zemného plynu a
odberateľ, nie vo vzťahu neoprávnený odberateľ a prevádzkovateľ distribučnej siete. Žalobcovi žalovaný
žiadne platby za zmluvný odber nikdy neuhrádzal. V bode 61. nálezu, Ústavný súd podotýka, že len
samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky

znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné a bolo by patričné
zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami
na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Takéto argumenty a úvahy sú absolútne neoprávnené
a zmätočné, pretože Ústavný súd v takto formulovaných nárokoch spája viaceré samostatné skutkovépodstaty neoprávneného odberu upravené v § 82 ods. 1 písm. a) - h) do jednej jednoliatej masy bez
akéhokoľvek rozlišovania subjektívnej a objektívnej zodpovednosti. Žalobca presne označil skutkovú
podstatu, o ktorú opiera právne odôvodnenie neoprávneného odberu. Čo sa týka argumentácie o

potrebe zisťovať, či meradlo vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené, nemá
vzhľadom na technickú stránku veci v sebe žiadny racionálny prvok. Ak meradlo stratí v zmysle Zákona
o metrológii schopnosť poskytovať reálny obraz o meranej spotrebe zemného plynu, takéto údaje na
meradlebezďalšiehonemôžubyťpodkladompreakékoľvekzáväznénakladaniestýmitoúdajmi.Okrem
iného ani reálne nie je možné akýmkoľvek spôsobom určiť, či niekto s číselníkom meradla manipuloval a

ako. Poškodením zabezpečenia sa umožní odberateľovi a komukoľvek s číselníkom nakladať ľubovoľne
a meniť stav odobratého množstva plynu. Preto zákonodarca s poškodením zabezpečenia meradla
spája objektívnu zodpovednosť. Takúto manipuláciu nie je možné žiadnym spôsobom ani subjektom
odhaliť, len ak by sa sám oprávnený páchateľ k tomu priznal. V bode 62. nálezu, Ústavný súd v
rámci zachovania proporcionality upozorňuje na možnosť moderačného práva súdu a zaoberať sa
zanedbaním prevenčných povinností žalobcu podľa § 415 a 417 OZ. Avšak moderačné právo nie

je bezbrehé a vyrovnávať tak na základe subjektívnych kritérií proporcionalitu, ktorá už je primerane
zohľadnená vo vykonávacom predpise, podľa ktorého sa škoda vypočíta, pôsobí len ako ďalšie umelé
znižovanie výšky škody v prospech neoprávneného odberateľa. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6Obdo/51/2017 a sp. zn. 3 Obdo/49/2019 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti
neoprávnených odberov plynu, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Žalobca tak dôvodil,

že nález neobsahuje žiadne rozumne odôvodnené a relevantné dôvody na zmenu ustálenej praxe
Najvyššieho súdu SR a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na záver poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.6.2021, ktorým Najvyšší súd zrušil
rozsudok Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Komárno, vydané po zverejnení nálezu Ústavného
súdu II. ÚS 114/2020. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd

žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

9. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu podala prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne správne. K hodnoteniu priebehu súdneho konania zo strany žalobcu uviedla, že je subjektívne,

žalobca uvádza svoje domnienky. Obsah tejto časti odvolania považuje žalovaná za hrubo porušujúci
zásady slušného správania a taktiež základné pravidlá advokátskeho poriadku, keď vyjadrenia advokáta
majúbyťvecné,neosobnéanesmúbyťvedomenepravdivé.Spôsob,akýmžalobcahodnotípostupsúdu
v časti oboznámenia strán s obsahom záverečnej reči, nepriamo naznačuje, akoby advokát žalovanej
komunikoval so sudcom pred pojednávaním, ba dokonca akoby záverečnú reč advokáta napísal sám

sudca, čo je absurdné a nepravdivé tvrdenie a voči takémuto vyjadreniu sa advokát žalovanej dôrazne
ohradzuje. V súdnych konaniach aj na iných súdoch je bežné, že ak záverečnú reč má strana sporu
v písomnej podobe, táto sa založí do spisu na výzvu súdu. Obsah nálezu Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021 bol zverejnený dávnejšie pred pojednávaním v tejto veci a je
právne záväzným zdrojom pre rozhodovanie všetkých civilných súdov v obdobných právnych veciach;

precedentný charakter rozhodnutí Ústavného súdu vyplýva aj z ust. čl. 3 základných zásad CSP a tiež
z ust. § 193 CSP. Ako súd, tak aj strana sporu má poznať relevantnú judikatúru ako prameň práva,
z ktorého o. i. súd pri rozhodovaní sporov vychádza, takže argumentácia v tom smere, že žalobcovi
nebolo umožnené vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu z roku 2021 je nenáležitá. Pokiaľ žalobca
argumentuje podaným návrhom na súdny zmier a predloženými dôkazmi spolu s podaním žalobcu zo

dňa3.7.2020,takžalovanáuvádza,ženebolapočaskonaniakontaktovanážalobcomsnávrhomukončiť
spor mimosúdnou dohodou alebo súdnym zmierom. Každopádne s návrhom na uzatvorenie súdneho
zmieru tak, ako bol uvedený v písomnom podaní zo dňa 3.7.2020 by žalovaná nesúhlasila aj preto, že v
konaní vyšlo najavo, že tvrdenie žalobcu o neprístupnosti merača, ktoré malo byť dôvodom, prečo nebol
vykonaný odpočet plynu v decembri 2017, bolo nepravdivé, keď súdom vypočutá svedkyňa p. Bičanová

uviedla, že žalovaná nebola zaradená do zoznamu pre periodický odpočet dňa 19.12.2017 a ona osobne
vykonala 26 odpisov, pričom plynomer žalovanej je uvedený v zozname, ktorý bol súdu svedkyňou
predložený a z ktorého vyplýva, že odpočet plynomeru v prevádzke žalovanej bol dňa 19.12.2017
vykonaný a tomuto argumentu nasvedčuje fakt, že následne doručená vyúčtovacia faktúra za rok 2017
uvádzala skutočne nameraný stav a nie stav odhadom. Rovnako by s týmto návrhom zmieru žalovaná

nesúhlasila preto, lebo mala snahu riešiť vec mimosúdne, o čom svedčia listinné dôkazy a písomné
vyjadrenia. Na poslednom pojednávaní dňa 27.7.2021 žalobca založil do spisu dve listiny. Prvou bol
Montážny list meradla číslo 7209661221, ktorá listina je vyhotovená dopísaním údajov na počítači do
formuláru, je datovaná 17.1.2011 a nie je nikým podpísaná, ku ktorej listine považuje žalovaná po jejpreštudovaní a porovnaní s Montážnym listom meradla č. 1300450702 zo dňa 17.1.2011, ktorý má
odložený vo svojej evidencii, za potrebné uviesť, že listina predložená žalobcom nie je skutočným
dôkazom o montáži meradla vykonanej v januári 2011. Je to len papier bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty,

ktorý sa v mnohých smeroch odlišuje od obsahu originálneho dokladu, ktorý bol žalovanej vydaný
pri výmene zariadenia v januári 2011 (uvedenie umiestnenia zariadenia, rozličné montážne značky /
plomby/, rôzne poznámky). Pokiaľ ide o druhú listinu Kalibračný certifikát č. 30/20 vydaný dňa 7.7.2020,
tak pre meritum veci je nepodstatný, pretože vypovedá iba o tom, že dňa 29.9.2010 bola vykonaná
kalibrácia meradla s výrobným číslom 6815566 výrobcu Elster s. r. o. Legitímna je otázka, prečo žalobca

nedisponuje originálnym dokladom o vykonaní kalibrácie z roku 2010.

10. K argumentácii žalobcu o nesprávnosti skutkových zistení súdom prvej inštancie z dokazovania
znaleckým posudkom, ktorý súd vyhodnotil ako nepresvedčivý dôkaz o tom, že na odbernom mieste
žalovanej došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, žalovaná uviedla, že ak
má byť listina označená ako znalecký posudok skutočne znaleckým posudkom a nie iba súkromnou

listinou, t. j. ak má byť braný tento dokument ako správny, pokiaľ ide o jeho odborné závery, musí byť
opatrený doložkou podľa § 209 ods. 1 CSP. Ak takýto posudok nie je opatrený uvedenou doložkou,
čo je aj prípad znaleckého posudku Ing. Leška č. 507/Pl-2018, podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a
to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov,
t. j. na takýto posudok súd hľadí iba ako na súkromnú listinu. Podstatné pre hodnotenie listiny, ktorá

má byť braná ako potvrdenie odbornej znaleckej osoby, ak neobsahuje formálne vyhlásenie podľa
§ 209 CSP, je tiež také zdokumentovanie priebehu preskúmania zariadenia, pri ktorom dochádza k
poškodeniu plomby znalcom (neopakovateľný, nenávratný úkon), aby bola výpoveď znalca obsiahnutá
v dokumente preskúmateľná, vierohodná a podložená zdokumentovaním celého priebehu deja. Zvlášť
ak tento úkon a následný dokument vyhotovil znalec pred začatím konania na objednávku žalobcu,

t. j. osoby, ktorá má z takéhoto dokazovania prospech a bez prítomnosti osoby, ktorej sa výsledok
dokazovania bezprostredne týka a ktorá ani netušila, že nejaký znalec ide vykonať neopakovateľný a
nenávratný úkon, z ktorého pre ňu vyplývajú závažné právne následky. Zadanie znaleckého posudku
je sugestívne - úlohou znalca je „potvrdiť“ neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona
o energetike, ktoré samé o sebe a tiež v kontexte toho, ako a kto si tento posudok objednal, možno

hodnotiť ako vzbudzujúce oprávnené pochybnosti o nezaujatosti a objektívnosti znaleckého skúmania
či odborného posúdenia. Súd uložil znalcovi na pojednávaní, na ktorom bol tento vypočutý, aby súdu
zaslal originál znaleckého posudku, pričom podľa obsahu znaleckého posudku sú časti plomby priložené
k tretiemu výtlačku posudku. Nič také sa podľa rozsudku súčasťou spisu nestalo, znalec zaslal súdu
tretí výtlačok bez sporných plomb. Spôsob, akým pracovníci žalobcu vykonali demontáž plynomeru

dňa 22.5.2018 bol veľmi neštandardný. Zamestnanci žalobcu ako dôvod výmeny meradla uviedli, že
ide o bežnú výmenu meradla. Do formuláru, ktorý jej bol vydaný ako doklad o demontáži tesne pred
odchodom zamestnancov, takže jeho obsah si nemala možnosť dostatočne a v kľude preštudovať v
ich prítomnosti, zaškrtli ako dôvod návštevy, že ide o kontrolu odberného miesta na základe príkazu.
Žalovaná prevádzkuje maloobchodnú predajňu rozličného tovaru v malej obci. Demontované meradlo

bez jej prítomnosti zabalili do krabice a už zabalené a prelepené priniesli na jej podpis do predajne, kam
ju predtým poslali. Ak by jej vtedy uviedli ako dôvod demontáže podozrenie z neoprávnenej manipulácie
s meradlom, sama by okamžite volala políciu, aby sa vec riadne zadokumentovala, pretože ona sa
žiadnehoprotiprávnehokonanianedopustila.Vôbecnetušila,žetakéniečo,akozabezpečovacieplomby
na meradle existuje a nemala najmenší dôvod umelo znižovať merané hodnoty na meradle, ktoré

meria spotrebu maloobchodnej predajni rozličného tovaru. V tomto súdnom konaní nebolo preukázané
hodnovernýmspôsobom,žedošlokporušeniuzabezpečovacíchprvkovplynomerunaodbernommieste
žalovanej, nebolo preukázané ani to, či vôbec došlo k takémuto skutku, pretože znalec porovnal niečo
(porušené plomby nie sú súčasťou spisu a je otázne, či ešte vôbec existujú a kde sa nachádzajú a či sú to
skutočne plomby z konkrétneho plynomeru žalovanej, pretože v znaleckom posudku nie sú nijak bližšie

označené ani kontrolné odtlačky a ani sporné odtlačky, napr. uvedenie konkrétneho čísla kontrolného
odtlačkualeboniečotaké,keďužznalecuvádza,žemákdispozícii32ksrôznychkontrolnýchodtlačkov)
sniečím(sjednouzneidentifikovanýchkontrolnýchvzoriekzcelkovéhopočtu32ks),alejehozistenianie
je možné verifikovať. Znalec v posudku uviedol, že skúmaný predmet, ktorý má v reály rozmery väčšieho
hrášku, zväčšil 23-násobne (mimochodom kvalita fotografií na obrázkoch 1.-5. je taká podpriemerná,

že aj horší mobil by tie predmety odfotil oveľa lepšie). Svedkovi Rizdorferovi stačil púhy pohľad voľným
okom, aby zistil, že zabezpečovacia značka nevykazuje znaky, ktoré by mala mať. Znalec nezistil žiadne
poškodenie ako meradla, tak ani krytu a tiež ani samotnej plomby. Takže buď ako tvrdí znalec, že
pôvodné zabezpečenie bolo odstránené a nahradené iným, a to bez akéhokoľvek poškodenia meradlači jeho krytu, čo svedčí o tom, že takýto úkon vykonal ťažký profesionál a v tom momente mal žalobca pri
takomto voľným okom pozorného zamestnanca zistiteľnom zásahu do zariadenia hlásiť podozrenie zo
spáchania trestného činu polícii, alebo sa priebeh deja tak, ako tvrdí žalobca jednoducho neudial. Nie je

tiež podstatné, že znalec uviedol, že má k dispozícii 32 kontrolných odtlačkov, ktoré mu postupne dodala
spoločnosť žalobcu od roku 2012 (6ks), potom 2017 (20 ks) a 2018 (6 ks) - ak však znalec mal ambíciu
vykonať hodnoverné porovnanie sporného a kontrolného odtlačku, bolo prirodzené, aby predovšetkým
porovnal sporný odtlačok s takým kontrolným odtlačkom, ktorý nespochybniteľne spoločnosť výrobcu
plynomerov používala v roku, kedy bol plynomer naposledy pred montážou u žalovanej kalibrovaný - a

to je odtlačok max. z roku 2010. Aj spôsob, akým bolo zariadenie demontované, odvezené a následne
znalcom otvorené (nenávratné poškodenie plomby znalcom) a preskúmanie bez prítomnosti žalovanej,
vyvoláva závažné a celkom oprávnené pochybnosti o základných tvrdeniach žalobcu. Žalobca si vznik
objektívnej zodpovednosti vykladá veľmi zúžene a jednoducho. K vzniku objektívnej zodpovednosti je
nutné, aby boli splnené tri základné predpoklady: 1. musí dôjsť k neoprávnenému odberu (hodnoverné
preukázanie naplnenia skutkovej podstaty uvedenej v zákone, t. j. protiprávneho úkonu/stavu), 2. musí

vzniknúť škoda- tá však nevznikne, ak meradlo funguje/počíta, 3. musí existovať príčinná súvislosť
medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená,
že podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu nie je existencia reálnej škody. A samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Z vykonaného dokazovania súd správne
dospel k záveru, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Spôsob vyčíslenia „vyhláškovej“ výšky

škody považuje žalovaná za absurdný. Prevádzkuje malú nevýrobnú prevádzku - obchod s rozličným
tovarom a od roku 2007 je v zmluvnom vzťahu s SPP, a.s. na dodávku zemného plynu. Jej spotreba za
poslednéobdobieminimálne3rokov(2015-2019)jeporovnateľnásnaposledyriadnezdokumentovaným
stavom na meradle (vyúčtovacia faktúra za rok 2017), pričom jej priemerná ročná spotreba za obdobie
posledných 3 rokov pred rokom 2018 sa pohybovala na úrovni cca 1500 m3 (cca 15.000kWh ) ročne.

Vyplýva to z vyúčtovacích faktúr za obdobie 2015-2017 založených do spisu. Odber žalovanej nijak
dramatickyneklesalacelkovýnameranýstavk22.5.2018,kedybolplynomerdemontovanývskutočnosti
zodpovedá celkovému obdobiu, v ktorom bol tento namontovaný v prevádzke žalovanej (od 1/2011 do
5/2018, t. j. 7 rokov a 5 mesiacov bol nameraný stav cca 11.300 m3, čo zodpovedá priemerným ročným
hodnotám odberu u žalovanej na úrovni cca 1.400-1.500 m3). Žalobca tvrdiac, že mu škoda vznikla,

ale túto nevie vyčísliť, lebo meradlo sa podľa Zákona o metrológii považuje za nefunkčné, túto vyčíslil
podľa vyhlášky, hoci ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike ho odkazuje najprv na skutočne vzniknutú
škodu a len v prípade, ak túto nie je možné zistiť z objektívnych a spoľahlivých dokladov, odkazuje na
použitie vyhláškového výpočtu. Z obsahu vyčíslenia škody, ktoré žalobca vyčíslil s pomocou vyhlášky
MH SR č. 449/2012 Z. z. na sumu 6.736,42 eura (keď žalovanú ročne dodávka plynu vyšla cca 800-900

eur) vyplýva, že do výpočtu boli vzaté nasledovné veličiny: 1. celkové neoprávnene odobraté množstvo
ZP 12.996,20 m3 (keď za obdobie 7 rokov a 5 mesiacov to bolo 11.305,683 m3), 2. prepočet ZP na
m3 na KWh pri sadzbe 0,04676 eur za 1 kWh resp. 46,75 eura za 1.000 kWh = 139.761,135 kWh
(keď za obdobie 2015-2017 bola skutočne nameraná hodnota 15.000 kWh ročne). Doplnením takto
absurdných čísel do tabuľky vyšlo číslo 6.533,83 eura predstavujúce výpočet údajnej škody žalobcu,

za ktorý má niesť zodpovednosť prevádzkovateľka jednej malej predajne rozličného tovaru v obci na
južnom Slovensku. Preto žalovaná považuje odvolanie aj v tejto časti za nedôvodné.

11. K časti odvolania, v ktorom žalobca prezentuje svoje stanovisko k nálezu Ústavného súdu SR zo
dňa 9.3.2021, sp. zn. III. ÚS 114/2020 žalovaná uviedla, že právne názory prezentované v uvedenom

náleze sú správne, spravodlivé a pre súdy konajúce v obdobných veciach záväzné. Ústavný súd podľa
žalovanej riadne, zrozumiteľne a logicky vysvetlil, v čom spočíva neprimeraný zásah do (vlastníckeho)
práva odberateľa automatickým použitím vyhláškového výpočtu škody, a to k náhrade (skutočnej)
ujmy v majetkovej sfére poškodeného t. j. plní kompenzačnú funkciu). Že škoda vyčíslená s pomocou
vyhlášky MH SR neplní túto funkciu bez ustálenia, či vôbec nejaká škoda vznikla a či nie je skutočne

možné jej výšku ustáliť zo spoľahlivých podkladov. Existuje množstvo súdnych rozhodnutí aj krajských
súdov, ktoré sa naplnením predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu a otázkou určenia škody
a jej výšky zaoberali detailnejšie a hlbšie ako niektoré rozhodnutia súdu najvyššieho. Pokiaľ žalobca
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 106/2020, tak žalovaná k nemu uvádza,
že dovolateľom nastolená otázka, na ktorej NS SR nakoniec zrušil napadnuté rozhodnutie, je veľmi

všeobecná a nekonkrétna. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vôbec nereagoval na sporný nález ÚS
SR z roku 2021, takže z odôvodnenia nie je možné zistiť, či sa s ním súd oboznámil, či ho vzal pri
svojom rozhodovaní do úvahy a rozhodol napriek nemu tak, ako je v písomnom vyhotovení uvedené.
Okrem toho, nakoľko tu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako dôvod pre zamietnutie žalobynepoužil žiadny argument o preskúšaní meradla ako podmienke vzniku zodpovednosti za neoprávnený
odber, je predložené rozhodnutie NS SR pre meritum tohto sporu nepodstatné. Žalovaná je teda toho
názoru,žesúdsprávnežalobuzamietol,keďžalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadompreukázania

protiprávneho konania za ktoré žalovaná zodpovedá, a preto nemohol byť preukázaný ani vznik škody a
príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a škodou, ktorá bola vyčíslená v absolútne rozpornej
výške bez prihliadnutia na podstatu náhrady škody, ktorou je plnenie kompenzačnej funkcie. Preto
navrhovala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že súd
nesprávnym procesným postupom spôsobil to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
vydanie nepredvídateľného rozhodnutia. Súd nedal stranám riadny priestor na dokazovanie, vyjadrenie
sa k dôkazom a nepostupoval procesne správne. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uvádzanovéskutočnostiapredkladádôkazy,ktorévkonanínepredložila.Pokiaľideozáverečnúreč,nie
je problém v tom, aby bola založená do spisu. Problémom bolo to, že buď ju mal priamo prečítať advokát

žalovanej alebo jedno písomné vyhotovenie malo byť dané k dispozícii advokátovi žalobcu, aby sa s
ňou mohol podrobne oboznámiť. Zásadným problémom bolo, že v záverečnej reči bola uvádzaná úplne
nová ťažisková právna argumentácia (nález ÚS), ktorou súd odôvodnil kompletné právne posúdenie
veci. Žalobca nemal žiadnu príležitosť sa k týmto argumentom vyjadriť. Pokiaľ súd v právnom posúdení
veci nevyjadril svoj názor a neupozornil na nález, ktorým argumentuje a protistrana v priebehu celého

konania takýto nález vo svojich argumentoch nepoužila, žalobca nemal na čo reagovať. Žalobcovi
nález bol známy, ale nevidel dôvod sa k nemu vyjadrovať, ak ho súd ani protistrana nezmienili. Takýto
postup súdu možno hodnotiť ako porušenie zásady rovnosti zbraní. Advokát navrhol riešiť zmier tak,
ako je obvyklé, odpustenie 20% istiny a úrokov z omeškania. Žalovaná návrhy odmietala. V písomnom
podaní, ktoré žalobca doručil súdu 3.7.2021 označenom ako „predloženie písomností na základe výzvy

súdu“ okrem dokladov a vysvetlení žalobca opäť navrhol vysporiadať spor zmierom, ktorý bol svojim
obsahom výrazne výhodnejší ako pôvodný návrh. Žalobca navrhol odpustiť žalovanej 35% istiny a
úroky z omeškania. Žalobca nepozná dôvod, prečo súd tento návrh nepostúpil žalovanej na vyjadrenie.
Súd má povinnosť kedykoľvek v priebehu konania viesť sporové strany k zmieru (čl. 7 ods. 2 CSP, §
148 ods. 1 CSP). Nič na tom nemení „dodatočné“ stiahnutie podania z e-spisu žalovanou 4.10.2021.

Tvrdenia žalovanej, že vedúca pošty preukázala, že odpočet plynu bol fyzicky vykonaný inak, ako reálne
potvrdil dodávateľ a vykonávateľ odpočtov Slovenská pošta, sú zavádzajúce a účelové. Z výpovede
svedkyne vyplýva, že nevedela, ktorý odpočet na akom plynomeri vykonala. Na otázky advokáta žalobcu
odpovedala, že nevie. Ona ako fyzická osoba ani nie je osobou, ktorá odovzdáva konečnú informáciu
o vykonaných odpočtoch žalobcovi. Jej výpoveď bola zaujatá a nepresvedčivá, plná nejasností a

nepresných odpovedí. Ak mal súd pochybnosti o vykonaní posledného odpočtu, mal si tieto informácie
vyžiadať od oprávnenej osoby. Aj po vypočutí tejto svedkyne jednoznačne zostali rozpory nevysvetlené.
Dodatočné vyjadrenia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sú oneskorené, sú to novoty, na
ktoré súd nemá prihliadať. Tento stav spôsobil súd prvej inštancie, ktorý nedal riadny priestor obom
stranám, aby sa k veci mohli vyjadriť. Takáto písomnosť ako montážny list, ktorý predložila žalovaná

nebol súčasťou súdneho spisu. Montážny list predložený žalobcom v konaní je dokladom, ktorý bol
uchovaný v informačnom systéme žalobcu. Čo sa týka kalibračného certifikátu, ten vydáva certifikačná
autorita žalobcovi v prípade súdneho konania na vyžiadanie. Takýto certifikát žalobca nemá bežne k
dispozícii. Znalecký posudok mal všetky náležitosti. Znalec potvrdil osobne pri výpovedi na pojednávaní,
že znaleckú doložku doplnil o vyhlásenie, ktoré zodpovedá náležitostiam CSP, aby súd mohol posudok

hodnotiť ako znalecký posudok. V tejto časti žalovaná uvádza v odvolaní nové argumenty, ktoré v konaní
neboli uplatnené. V zápise o zdokumentovaní neoprávneného odberu sú všetky skutočnosti vysvetlené
a nahliadnutím do zápisu je to možné overiť tak, ako to uviedol advokát žalobcu v konaní. Žalovaná
vedela, že ide o posúdenie neoprávneného odberu zemného plynu. V zápise zo dňa 22.5.2018 je to
uvedené v druhej polovici tlačiva „Meradlo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu podľa § 82

zákona č. 251/2012 Z. z. z dôvodu podozrenia na porušenie/nesúlad over./zabezp. značky“. Žalovaná
bola pri výmene podľa zápisu prítomná, v časti tlačiva, v ktorej dala svoju pečiatku a podpis mala
možnosť sa vyjadriť. Neuviedla žiadne vyjadrenie. Žalobca nemá zákonnú povinnosť podávať trestné
oznámenia podľa toho ako si to predstavuje. Argumentácia posledným aktuálnym rozhodnutím NS SR
po vydaní nálezu ÚS, má logický zmysel a význam. Podporuje tvrdenia žalobcu, právne posúdenie veci

a poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorou sú povinné všeobecné súdy sa
riadiť. Nález ÚS považuje žalobca za exces v súvislosti s rozhodovacou praxou. Pokiaľ sa súd chce od
takejto ustálenej rozhodovacej praxe odkloniť, je jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých
dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci akceptovať stranou prezentovanú súdnu prax. Odklon odustálenej praxe pritom môže byť odôvodnený rozdielnosťou skutkového stavu, ale aj vývojom právneho
názoru. Bezvýnimočne však platí, že odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé. Podľa
žalobcuniejeprípustnéaniprávnekorektnéodkloniťsazásadnýmspôsobomodustálenejrozhodovacej

súdnej praxe a podrobne odklon neodôvodniť. V danom prípade citovaný nález III. ÚS 114/2020 sa ani
neusiloval niečo zdôvodňovať.

13. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 6.736,42 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou v období 23.5.2017 do 22.5.2018 na
odbernom mieste Kráľová nad Váhom 257 zamietol, pretože predloženým znaleckým posudkom nemal
za preukázané, že na odbernom mieste žalovanej došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii, a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mala
žalovaná spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na danom
odbernom mieste odoberala zemný plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného
odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne olovenej plomby krytu číselníka plynomeru,
žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 507/PL-2018 zo dňa 18.7.2018 znalca z odboru
kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

17. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo
namontované prevádzkovateľom siete.

19. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).21. Citované ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a § 82 ods. 2 ZoE, upravujú osobitný
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym
ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim všeobecnú

zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením
§ 82 ods. 2 ZoE, sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej
zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá

zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým
protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom
prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu
zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci

v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik
skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete
a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti
medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody.

22. Odvolací súd sa v danom prípade v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že v predmetnej právnej veci žalobca predovšetkým nepreukázal základný predpoklad objektívnej
zodpovednostižalovanejzaškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomzemnéhoplynu,atoskutočnosť,
že žalovaná odoberala v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko znalecký posudok č. 507/PL-2018 zo dňa

18.7.2018, znalca Ing. Petra Lešku, ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu
zemného plynu žalovanou neobstojí.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok spĺňa náležitosti súkromného
znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, nakoľko obsahuje príslušnú doložku znalca o tom,

že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, teda čo sa týka hodnotenia
jeho záverov, platia v tomto prípade tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom,
avšak aj znalecký posudok súd hodnotí voľne (čl. 15 a § 191 CSP), v súvislosti s ostatnými
dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd teda hodnotí presvedčivosť posudku pokiaľ ide o

jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s
ostatnýmivykonanýmidôkazmi.Súdhodnotíznaleckýposudokkomplexne,vrátaneprípravyznaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať

si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

24. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení
znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel

znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca
(či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska
materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa §
17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu

skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré
podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudkupoužil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

25. Hodnoteniu súdom teda nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
ale hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

26. V danom prípade zadávateľ posudku - žalobca, požiadal ním vybraného znalca o spracovanie

znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Tu treba uviesť, že zadávateľ posudku - strana
sporu, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne, ale naformulovala úlohu pre
znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva
zo žiadosti o posudok zo dňa 23.5.2018, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku.
V posudku potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním označení, ktoré boli

vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických
znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k uvedenému
záveru znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku v nepoškodenom obale predložený
konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pričom znalec zistil,
že na plombe sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti ELSTER s. r. o., Stará Turá a

znalec plombu pri demontáži poškodil. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích
klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalobcu, na ktorých sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti
ELSTER, s. r. o., pričom za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť
zadávateľ posudku - žalobca. Následne odtlačky odfotil zväčšil a vykonal optické porovnanie, ktorým
zistil nezhodu. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie jednoznačne správne uzavrel, že takýto

opis postupu znalca je nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého
posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania
a znaleckého posudku totiž nie je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne
došlo k porušeniu plomby daného meradla, t. j. k odstráneniu a výmene jej zaisťovacích prvkov, či k
tomuto porušeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovanou, alebo v procese výmeny meradla, či pri

jeho presune od žalovanej k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti.

27. Ako použitú odbornú metódu svojho znaleckého skúmania, znalec uviedol, že použil optické
skúmanie, pričom fotografie skúmaného materiálu zhotovil digitálnym fotoaparátom pomocou digitálnej
mikroskopickej kamery pri 23-násobnom zväčšení. Týmto znalec vysvetlil, len ako zhotovil zväčšenie

zobrazenia kontrolných a sporných odtlačkov, avšak znalec v rámci použitej optickej metódy neuvádza
žiadne konkrétne špecifické znaky kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré sledoval na
predložených sporných odtlačkoch z plynomeru žalovanej a ktoré sa nezhodujú, resp. znalec v posudku
neuvádza vôbec v čom konkrétne sa kontrolné a sporné odtlačky líšia. Uvádza len všeobecne, že zistil
obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu. Neuvádza žiadne konkrétne údaje, teda aký mal byť obsah

odtlačku, aký mal byť tvar jednotlivých časti pozorovaných znakov a ich rozmer, prípadne vzdialenosti.

28. Znalec v posudku uvádza, že tak kontrolné ako aj sporné otlačky mu predložil žalobca, ktorý teda
v plnej miere nesie zodpovednosť za sporný a porovnávací materiál, ktorý znalec hodnotil. Závery
tohto predloženého dôkazného prostriedku, tak vychádzajú výlučne z podkladov, ktoré znalcovi predložil

žalobca. V tom prípade, ak bola žalovaná vylúčená z procesu prenosu demontovaného plynomeru k
znalcovi, ako aj procesu znaleckého skúmania, je na mieste obrana žalovanej spočívajúca v tom, že jej
bola znemožnená účasť na tomto neopakovateľnom úkone. Všetky tieto okolnosti - demontáž plomby
a priebeh znaleckého skúmania, mohol pritom znalec zaznamenať napríklad na obrazovo- zvukový
záznam, čím by bol jeho postup dodatočne preskúmateľný.

29. Znalec teda v znaleckom posudku ani vo svojej výpovedi exaktne neopísal, o čo oprel svoje odborné
závery o nezhode špecifických znakov (najmä ktoré to sú), sporných a kontrolných odtlačkov. Opis
postupu znalca v znaleckom posudku, doplnený jeho výpoveďou v konaní pred súdom je nedostatočný,
znalecký posudok znalca je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný, a preto jeho

záver o tom, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a
nahradené inou plombou, a to pred demontážou plomby znalcom, nie je nepochybný. Zákon od znalca
vyžaduje, aby v posudku opísal postup svojej znaleckej činnosti a použité znalecké metódy tak, aby
jeho závery boli preskúmateľné. Znalec v podstate v tomto prípade v posudku neopísal žiadne použitéodborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne zrakové vnemy
(„optickým skúmaním zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami, v podstate vychádzal iba zo

svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil.

30. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil,
nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie bez identifikácie posudzovaných
špecifických znakov porovnávaných odtlačkov a uvedenia zistených rozdielov v konkrétnych

porovnávaných konštantách, len bez ďalšieho so stručným záverom o optickej nezhode, nie je
možné takýto znalecký posudok vzhľadom na predloženie tak sporného ako aj porovnávacieho
materiálu znalcovi výlučne žalobcom, bez účasti žalovanej a nedostatočnú odôvodnenosť prijatých
odborných záverov, považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Nedostatočný opis
priebehu znaleckého skúmania v danom prípade neumožňuje preskúmať obsah a overiť odôvodnenosť
znalcových postupov a záverov. Znalec v danom prípade neuvádza žiadnu analýzu hodnotených

skutočností, teda rozbor skúmaného materiálu, javy a skutočnosti, ku ktorým prihliadal, príslušné
porovnanie a vyvodené závery o zistených nezhodách. Ak totiž záver znaleckého posudku znie, že
došlo odstráneniu pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a jeho nahradenia inou
plombou, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo
znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porovnávané rozdiely špecifických znakov

zabezpečovacích zariadení - plômb, najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom
druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní, a tiež v prípade, ak vybratie plomby
znalcom z daného plynomeru je neopakovateľným úkonom, teda nie je viac možné postup znalca
preskúmať iným znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca a ani jeho odborných záverov z vyššie
uvedených dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie

záveru, že pôvodné originálne zabezpečenie bolo nahradené.

31. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo žalobcom
jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii
a k neoprávnenému odberu zemného plynu. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný

predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) ZoE, a to tvrdený protiprávny úkon.

32. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovanej v
období od 23.5.2017 do 22.5.2018 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo

porušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,t.j.nepreukázalexistenciuprotiprávnehoúkonu
- neoprávneného odberu zemného plynu, preto ani nemohol byť preukázaný vznik škody na strane
žalobcu, keďže škoda na jeho strane vzniká iba v prípade neoprávneného odberu, pričom v relevantnom
období mala žalovaná uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s konkrétnym dodávateľom, ďalej
nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom

zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov
spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobca domáhal. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovanej, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu v podanom odvolaní boli už potom pre rozhodnutie vo veci
samej nerozhodné. Z vedenia konania súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil zaujatosť vec
prejednávajúceho sudcu, ani porušenie zásady rovnosti strán pri dokazovaní, keď právny zástupca
žalobcu mal priestor na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu. Nie je pravda, ako uvádza žalobca
v odvolaní, že na poslednom pojednávaní súd pristúpil priamo k záverečným rečiam, nakoľko z obsahu

zápisnice zo dňa 27.7.2021 vyplýva, že právny zástupca žalobcu mal ešte prednes k veci samej na
danom pojednávaní. Skutočnosť, že súd pri písomne predloženej záverečnej reči žalovanej zvolil ten
postup, že túto čítal sám, súvisí s jeho oprávnením v zmysle § 157 CSP, postupovať v konaní rýchlo a
hospodárne. Pokiaľ ide o nedoručenie podania žalobcu zo dňa 3.7.2020 žalovanej, tak odvolací súd z
obsahu tohto podania zistil, že obsahuje len stručné vyjadrenie o montáži plomby na daný plynomer, a

tiež vyjadrenie žalobcu o tom, že z dôvodu hospodárnosti uvažuje o tom, uzavrieť so žalovanou zmier
na 65% pôvodne požadovanej istiny, t. j. na sumu 4.379 eur plus trovy konania 2.700 eur. Právnemu
zástupcovi žalobcu však nič nebránilo na nasledujúcom pojednávaní tento svoj návrh zopakovať.
Vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, je však už tento jeho odvolací argument irelevantný.Pokiaľ žalobca dôvodí tým, že žalovaná v záverečnej reči uviedla zásadný argument rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2011, o ktorý súd prvej inštancie rovnako
oprel svoje zamietajúce rozhodnutie, tak odvolací súd k tomu uvádza, že žalobca bol s týmto nálezom

oboznámený (nakoľko sa týkal jeho samotného), preto mu nič nebránilo v rámci procesnej obozretnosti
k nemu v konaní zaujať postoj. Navyše odvolací súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného
súdu ani nakoniec nebolo pre vec samu dôležité, keďže tu žalobca nepreukázal základný predpoklad
uplatneného nároku, a to neoprávnený odber zemného plynu žalovanou.

34. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol, vrátane závislého a odvolaním osobitne
nenapadnutého výroku o náhrade trov konania sporových strán, ako vecne správny potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej

priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).