Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010529
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 12. mája 2022 prejednal
odvolanie podané obžalovanou Ing. M. U. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3T/112/2020 zo 16.6.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn.3T/112/2020zo16.6.2021včastivovýrokuovineatrestezatrestnýčinmareniavýkonuúradného
rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanú Ing. M. U., nar. XX.XX.XXXX v U. O., trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX U. O.,

o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2
Pv 374/19/5505-32 z 26.11.2020, podľa ktorej sa mala dopustiť prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017 a na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 21PPOm 1/2017 zo dňa 26. 9. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2018 a
vykonateľnosť dňa 26. 9. 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoPom 1/2017
zo dňa 29. 12. 2017, bola maloletá D. G., nar. XX. X. XXXX, zverená do osobnej starostlivosti otca Mgr.
O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX, U. C., okres U. O., a napriek uzneseniu Krajského súdu
Žilina sp. zn. 7CoP/39/2018 zo dňa 30. 8. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.

9. 2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a bol upravený styk Ing. M. U. s maloletou dcérou
D. G. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do
18.30 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca a matka
je povinná maloletú po ukončení styku v určenú dobu a hodinu odovzdať otcovi v mieste bydliska s tým,
že prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky, dňa
18. 5. 2019 o 17.00 hod. maloletú neodovzdala otcovi, čím porušila predmetné nariadené neodkladné
opatrenie,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/112/2020 zo 16.6.2021, bola
obžalovaná Ing. M. U. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Tr. zák.

Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená podľa § 349 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), §
38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. jej súd výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej súd určil skúšobnú
dobu na 1 (jeden) rok.

Zároveň podľa § 285 písm. f) Tr. por. a § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd oslobodil obžalovanú spod
bodu 2./ obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2 Pv 374/19/5505-32 zo
dňa 26.11.2020, pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že:
hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov a jej výška jej bola za obdobie od 18. 2. 2019 stanovená na základe posúdenia predbežnej

otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľom PZ na sumu výživného vo výške 50,- Eur
mesačne, ktoré bola povinná plniť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám
otca Mgr. O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, U. C., okres U. O., na mal. D. G., nar. XX. X. .
XXXX, trvale bytom ako otec, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti otca uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa

23. 10. 2017, právoplatným dňa 11. 11. 2017, túto svoju povinnosť v U. O. ani inde neplnila pravidelne
a v plnej výške, pretože dňa 22. 2. 2019 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši z dôvodu, že dňa 18. 2. 2019 jej vznikol pracovný
pomer v spoločnosti Danone, s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, pričom napriek vedomosti o
vyživovacej povinnosti ku dňu 7. 3. 2019 pracovný pomer ukončila a od 8. 7. 2019 sa zamestnala v

Slovenskej pošte, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, kde pracuje doposiaľ a má
pravidelný príjem, čím za uvedené obdobie na výživnom dlhovala otcovi Mgr. O. G., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom Z. XXX/XX, U. C., okres U. O. sumu najmenej 1.400,- Eur, pričom na výživnom dodatočne
zaplatila dňa 20. 2. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 20. 5. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 4. 6. 2020 a 15. 6. 2020
sumu 516,64 eura, v mesiaci júl 2020 sumu 50,- Eur, v mesiaci august 2020 sumu 50,- Eur, dňa 14. 9.

2020 sumu 50,- Eur, dňa 14. 10. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 13. 11. 2020 sumu 50,- Eur, 15. 12. 2020
sumu 50,- Eur, dňa 15. 1. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 25. 1. 2021 sumu 207,36 eura, dňa 28. 1. 2021 sumu
66,- Eur, dňa 15. 2. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 3. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 4. 2021 sumu 50,- Eur,
dňa 13. 5. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 14. 6. 2021 sumu 50,- Eur,
ktorým mala spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože zanikla

trestnosť činu.

Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie obžalovaná, a to prostredníctvom svojho
obhajcu. Uviedla, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku. Má za to, že zákonné ustanovenie § 349 Tr. zák., ktoré obsahuje skutkovú podstatu prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia nemožno vykladať spôsobom, akým to vykonal konajúci súd
v predmetnom konaní. Podmienka nutnosti „bezvýsledného použitia opatrení v civilnom procese
smerujúce k výkonu“ musí byť bezvýhradne splnená aj v prípade neodkladných opatrení, avšak ani
táto skutočnosť nepostačuje na automatické vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Trestnoprávne
opatrenia sú posledným, teda krajným riešením posudzovaných vzťahov a porušenia povinností s tým,

že prv musia byť použité všetky dostupné opatrenia civilnoprávneho charakteru smerujúce k výkonu
rozhodnutia. Zo skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia vyplýva,
že k nástupu trestnoprávnej zodpovednosti dochádza len vtedy, ak je v civilnom procese vydané
neodkladné opatrenie, súčasne boli bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia (nielen opatrenie)
občianskoprávneho charakteru smerujúce k výkonu neodkladného opatrenia súdu a dochádza zo strany

povinnej osoby ku konaniu, ktorým rozhodnutie nie je vykonané a vykonať ho nie je možné alebo len s
veľkými ťažkosťami resp. za podstatne sťažených podmienok. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
že by bolo ktorékoľvek z opatrení použité, resp. bezvýsledne použité. Vzhľadom na rešpektovanie
princípu „ultima ratio“ je pritom nevyhnutné, aby boli vyčerpané všetky prostriedky civilnoprávneho
charakteru, ktoré právny poriadok ponúka a až v prípade, ak pomocou týchto prostriedkov nedôjde k

naplneniu povinnosti sledovaného rozhodnutia, je možné pri súčasnom naplnení ostatných podmienok a
znakov skutkovej podstaty, začať vôbec rozmýšľať o trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa. Nemarila
a nesťažovala výkon žiadneho rozhodnutia, ani neodkladného opatrenia. Okresný súd v danom prípade
nepoužil pred nariadením a uskutočnením výkonu prakticky žiadne prostriedky, resp. nevyčerpal všetkyprostriedky, ktoré mu CMP umožňuje použiť. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby bola rozhodnutím
odvolacieho súdu spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodená, nakoľko skutok v bode 1./ obžaloby nie
je trestným činom.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovanej nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods.

1 písm. b), obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovanej Ing. M. U. je dôvodné, avšak z iných dôvodov.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov vyplýva z dikcie čl. 17 Ústavy. Je najdôležitejšou zásadou
trestného konania. Dôvodom trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania
trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom. Táto zásada je
procesným doplnkom zásady „nullum crimen sine lege“, ktorá v trestnom práve hmotnom predstavuje
zásadu zákonnosti. Ide však nielen o zásadu trestného práva, ale aj o zásadu ústavnú, preto má

prednosť pred záujmom na náležitom zistení skutkového stavu, pri ktorom vždy musí byť zákonnosť
zachovávaná. Skutkový stav nemožno zisťovať spôsobom, ktorý odporuje zákonu. Stíhať podľa
Trestného poriadku možno len pre trestný čin.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa dôsledne neriadil citovanými
zákonnými ustanoveniami.

Krajský súd zistil, že napadnutým rozsudkom, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený
zákon v neprospech obžalovanej v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12 , § 199 ods. 3, § 206
ods. 3 Tr. por.

Poverený príslušník OO PZ v Liptovskom Mikuláši, uznesením ČVS:ORP-215/1-VYS-LM-2019 z

30.9.2019 podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Tr. por.
vzniesol obvinenie vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., ktorého
sa mala dopustiť Ing. M. U., tým, že s poukazom na uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
23.10.2017, sp.zn. 9P/94/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2017, ktorým bola maloletá D.G., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca Mgr. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX,
U. C., napriek uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Cop/39/2018-877 zo dňa 30.8.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.9.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie

tak, že bol upravený styk matky M. U. s maloletou dcérou D. G. tak, že matka je oprávnená stýkať
sa s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu v
mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca a matka je povinná maloletú po ukončení
styku v určenú dobu a hodinu prevziať a odovzdať otcovi v mieste bydliska otca s tým, že prevzatie a
odovzdanie maloletej sa uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky, dňa 18.5.2019 o 17.00

hod. maloletú neodovzdala otcovi, čím porušila predmetné nariadené neodkladné opatrenie.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 27.11.2020 na Ing. M. U. obžalobu pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. a prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. sa dopustí ten, kto po tom,
čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia
súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia
alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu
osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Žiada sa pripomenúť,

že opatrením v civilnom procese sa rozumejú miernejšie spôsoby donútenia, ktoré možno použiť na
dosiahnutie výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“). Zdôrazniť treba, že najskôr by museli byť bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia,
občianskoprávneho charakteru, v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu neodkladného
opatrenia súdu a až následné úmyselné konanie smerujúce k zmareniu výkonu takého neodkladného

opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, by bolo možné posúdiť ako prečin podľa § 349 Tr.
zák.

V danom prípade v nadväznosti na ustanovenie § 367 ods. 3 CMP je potrebné rozlišovať
medzi vykonateľnosťou neodkladného opatrenia a výkonom rozhodnutia neodkladného opatrenia. Je

nepochybné, že neodkladné opatrenie ako forma rozhodnutia je vykonateľné jeho vyhlásením, prípadne
jeho vyhotovením, čo však znamená, že účastník konania môže podľa tohto rozhodnutia konať ihneď a
využívať právo, ktoré mu bolo priznané, na rozdiel od iných rozhodnutí, kde vykonateľnosť rozhodnutia
môže byť upravená rozdielne. Ako však zo znenia príslušných ustanovení CMP vyplýva, zákon pozná
aj výkon rozhodnutia neodkladného opatrenia, čo znamená, že ak povinný účastník nebude plniť

dobrovoľne to, čo mu neodkladné opatrenie ukladá, môže sa prikročiť na návrh, a v tomto prípade
bez návrhu, k výkonu samotného rozhodnutia, čo má však predpísané postupy a spôsoby. CMP
pozná niekoľko spôsobov výkonu rozhodnutia od výzvy na dobrovoľné plnenie cez ukladanie pokút
až po nútené odňatie dieťaťa. Neodkladné opatrenie o úprave styku rodičov s deťmi sa nevykonáva
bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti. Výkon tohto neodkladného opatrenia nastupuje až vtedy,

keď povinný dobrovoľne povinnosť určenú neodkladným opatrením nerešpektuje. Marenie výkonu
neodkladného opatrenia znamená, že neodkladné opatrenie, ktoré má byť v dobe činu vykonané,
fakticky v dôsledku konania páchateľa vykonané nie je a vykonať ho nemožno. Nariadenie výkonu je
však primárnou podmienkou, aby mohlo byť neodkladné opatrenie vykonané.

Existenciasamotnéhoneodkladnéhoopatreniavovecistarostlivostisúduomaloletýchnemôžezakladať
trestnosť v zmysle § 349 Tr. zák., kým sa nepristúpilo v civilnom konaní k opatreniam smerujúcim
k zabezpečeniu výkonu tohto rozhodnutia, pretože tým nie je naplnený znak skutkovej podstaty
marí „výkon“ rozhodnutia. Neodkladné opatrenie o úprave stykov rodičov s deťmi sa nevykonáva
bezprostredne po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, ale na jeho výkon má zákon predpísaný postup.

Trestnoprávna ochrana sa neposkytuje vydanému vykonateľnému neodkladnému opatreniu, ak nebolo
začaté konanie o jeho výkone jedným zo zákonných dôvodov. K trestnému postihu páchateľa by mohlo
dôjsť v danom prípade až za situácie, kedy sa nariadilo konanie o výkone neodkladného opatrenia a
páchateľ by úmyselným konaním maril výkon takéhoto neodkladného opatrenia v rámci konania o jeho
výkone.

V predmetnom prípade teda malo najskôr dôjsť k nariadeniu výkonu neodkladného opatrenia, a až
vtedy, ak by obžalovaná úmyselne na výzvu splnenia toho, čo pre ňu z neodkladného opatrenia
vyplývalo, nereagovala a konala by tak, aby nariadený výkon neodkladného opatrenia zmarila, bybolo možné vzniesť obvinenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Tr. zák. Skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a pre ktorý bola podaná obžaloba, je formulovaný
tak, že obžalovaná Ing. M. U. dňa 18.5.2019 o 17.00 hod. maloletú dcéru neodovzdala otcovi,

čím porušila uznesením nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.
9P/94/2017 z 23.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7CoP/39/2018 zo
dňa 30.8.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.9.2018. Krajský súd si v rámci
odvolacieho konania zabezpečil spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Em/1/2019, z ktorého
zistil, že návrh na výkon predmetného neodkladného opatrenia bol podaný až 23.5.2018, na základe

ktorého bolo vydané uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Em/1/2019 z 28.5.2019 o
nariadení výkonu predmetného neodkladného opatrenia. Súčasne s vydaním uznesenia o nariadení
výkonu rozhodnutia, súd vyzval obžalovanú na dobrovoľné plnenie povinnosti uloženej vykonateľnými
rozhodnutiami. Predmetné uznesenie a výzvu si obžalovaná prevzala 14.6.2019. Obžalovaná sa tak
protiprávneho konania mohla dopúšťať až po nariadení výkonu neodkladného opatrenia a po doručení
výzvy na dobrovoľné plnenie, a teda od 14.6.2019, pričom v skutku je uvedený dátum páchania trestnej

činnosti už od 18.5.2019. Konanie, pre ktoré bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba (skutok), nie
je trestným činom.

Po preskúmaní spisu v konečnom dôsledku krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel
k záveru, že odsudzujúci výrok napadnutého rozsudku nie je v súlade so stavom veci a zákonom z

dôvodov, že skutkový dej, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Tr. zák. nie je trestným činom a ani iným protiprávnym konaním.

Krajský súd poukazuje na to, že predmetom trestného stíhania nie je pomenovanie trestného činu
s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa významný z hľadiska trestného práva

hmotného, t.j. taký skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu alebo
trestných činov v prípade jednočinného súbehu. Konkrétny skutok treba odlišovať od znakov skutkovej
podstaty určitého trestného činu, ktoré samy o sebe nie sú skutkom. Vzhľadom na citovanú základnú
zásadu trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon (§ 2 ods. 1 Tr. por.), konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť

trestné stíhanie, musí byť v súlade s ustanovením § 199 ods. 3 a § 206 ods. 3 Tr. por. popísaný tak,
aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému
stíhaniu chýba jeho predmet a teda niet skutku, o ktorom by bolo možné konať a rozhodovať.

Tu odvolací súd poukazuje aj na znenie § 8 Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého

znaky sú uvedené v tomto zákone, ako tento zákon nestanovuje inak.

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré
tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie
a jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Z hľadiska

obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na
posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných
ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom
zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj
nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky

uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných
činov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie
spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský

vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná
súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj
pohnútka - motív).

Náležité zistenie skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. predpokladá aj náležité objasnenie

všetkých znakov trestného činu, tak aby bolo zrejmé, že skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, skutočne
je trestným činom.
Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru
dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátorapodľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne objasnenie veci minimálne v
takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,

- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Skutková veta musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré

sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie. Vecné, miestne, časové, či prípadne iné
parametre skutku ukotvujú znaky skutkovej podstaty trestného činu v čase a priestore a v súhrne
predstavujú logický a časovo harmonizovaný dej, ktorý v konečnom dôsledku skutkovej vete poskytuje
kvalitu jednoznačnej identifikovateľnosti a nezameniteľnosti s iným skutkom.

Krajský súd zistil, že jednak skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1

Tr. por. a v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. nie je trestným činom marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., a zistil, že trestným činom marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. nie je ani skutok, uvedený v obžalobe, pretože skutok, tak ako je
formulovaný v uvedených uzneseniach a v obžalobe nevykazuje obligatórne znaky nielen skutkovej
podstaty stíhaného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., ale ani

žiadneho iného trestného činu.

Skutok, tak ako bol opísaný v skutkovej vete uvedených uznesení a obžalobe, nezodpovedá použitej
právnej kvalifikácii ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., nakoľko
skutková veta neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obžalovanej, ktorým mala naplniť zákonné

znaky súdeného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Keďže odvolanie proti rozsudku bolo podané len obžalovanou, súd nemohol pochybenie
prvostupňového súdu napraviť pri rešpektovaní zásady zákazu „reformatiou in peius. Ak by odvolací
súd sám upravil skutkovú vetu a stanovil by spáchanie trestného činu zo strany obžalovanej od dátumu

14.6.2019, kedy do vlastných rúk prevzala výzvu na dobrovoľné plnenie a uznesenie o nariadení výkonu
neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na obsah celej skutkovej vety, by porušil zákon v neprospech
obžalovanej.

Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd uzatvára, že trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie bolo

vznesenépreskutok,ktorýnieježiadnymtrestnýmčinom.Vtrestnomkonanívedenomprotiobžalovanej
Ing. M. U. tak došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Tr. por.).

Krajský súd preto napravil pochybenie okresného súdu tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a sám obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por.

K výroku, ktorým okresný súd podľa § 285 písm. f) Tr. por. a § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd
oslobodil obžalovanú spod bodu 2./ obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zák., krajský súd len dodáva, že tento výrok odvolaním napadnutý nebol, preto ho krajský
súd nepreskúmaval.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.