Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agnesa Hvastová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202686
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7819202686.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobkýň 1.) K. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y. XXXX/XX, XXX XX X.Ž., 2.)
S. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpených Hronček & Partners, s. r. o., Kálov
1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému Smartwings, a.s., K Letišti 1068/30, 160 08 Praha
6, Česká republika, IČO: 25 663 135, o zaplatenie 813,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. konanie z a s t a v u j e,

II. žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je zaplatenie sumy 813,00 eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd Rožňava vo veci vydal dňa 02.09.2020 európsky platobný rozkaz. Žalovaný dňa

08.10.2020 doručil tunajšiemu súdu odpor proti európskemu platobnému rozkazu. S poukazom na
uvedené súd uznesením sp. zn. 9C/42/2019 - 114 zo dňa 20.10.2020 zrušil vyššie uvádzaný európsky
platobný rozkaz a následne vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobcom podanej žalobe.

3. Žalovaný, reagujúc na vyššie uvádzanú výzvu súdu, predložil tunajšiemu súdu dňa 01.10.2021
vyjadrenie, v ktorom namietal nepríslušnosť súdu. Poukázal na to, že vzhľadom ku skutočnosti, že

sa jedná o cezhraničný súdny spor, riadi sa tento Nariadením Brusel I a Nariadením 261/2004. Vo
všeobecnosti podľa Bruselu I je v zásade miestne príslušný súd štátu, kde má žalovaná strana bydlisko.
Ďalej môže byť osoba žalovaná, pokiaľ predmet sporu tvorí zmluva alebo nároky zo zmluvy, na súde
miesta, kde záväzok, o ktorý sa jedná, bol alebo mal byť splnený; miestom plnenia záväzku sa v prípade
poskytovania služieb rozumie miesto na území členského štátu, kde služby podľa zmluvy boli alebo mali
byť poskytnuté. Brusel I v článku 17 ods. 3 vylučuje aplikáciu ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľov na

prepravné zmluvy.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že prípadmi, kedy sa jedná o priamy let prevádzkovaný jednou leteckou
spoločnosťou so sídlom v členskom štáte EÚ a miesto odletu i príletu sa nachádza na území EÚ, sa
zaoberá Súdny dvor vo veci C-204/08 zaoberajúcou sa určením miesta, „ktoré zabezpečuje najužšiu
väzbu medzi predmetnou zmluvou a príslušným súdom, predovšetkým miesta, kde sa na základe tejto
zmluvy má uskutočniť hlavné poskytnutie služieb“. Služba prepravy osôb v sebe zahrňuje celý rad

dielčich služieb poskytovaných v rôznych štádiách prepravy a technicky na území či vo vzdušnom
priestore rôznych štátov. Európsky súdny dvor dochádza v judikáte Rehder k jednoznačnému záveru,
a to, že: „jediné miesta, ktoré vykazujú priamu väzbu s uvedenými službami poskytovaných plnením
záväzkov súvisiacich s predmetom zmluvy, sú miesta odletu a príletu lietadla pri upresnení, že pojmy
„miestaodletuapríletu“trebachápaťakomiestadohodnutévpredmetnejzmluveoprepraveuzatvorenej
s jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá je prevádzkujúcim dopravcom“. Tieto miesta sú tak miestami

hlavného poskytovania služieb pri leteckej preprave. Prípadné medzipristátie v ďalšom štáte sa pre
tieto účely za miesto poskytovania nepovažuje. K podaniu žaloby tak prichádzajú do úvahy až tri súdy,a síce príslušný súd miesta odletu, príslušný súd miesta príletu a príslušný súd bydliska žalovanej
spoločnosti. Voľba medzi týmito variantmi je úplne v dispozícii žalobcu. Žalobkyne tak mali možnosť
voľby medzi miestom príletu a miestom odletu, zvolili však miesto svojho bydliska, ktoré však právne

predpisy výslovne neuvádzajú.

4. Žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili tunajšiemu súdu dňa 15.10.2021
vyjadrenie, vo vyjadrení ktorom odôvodnili príslušnosť Okresného súdu Rožňava konať a rozhodnúť
v prejednávanej veci. Výkladové usmernenie k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí
nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (ďalej ako „Výkladové usmernenie
261/2004“) uvádza nasledovné: „Pri letoch z jedného členského štátu do iného členského štátu
uskutočňovaných na základe zmluvy uzavretej s jediným leteckým dopravcom, ktorý je prevádzkujúcim
dopravcom, môže navrhovateľ podľa vlastnej voľby uplatniť nárok na náhradu podľa nariadenia podaním
žaloby na vnútroštátnom súde, ktorý je príslušný buď pre miesto odletu, alebo miesto príletu uvedené v

prepravnej zmluve v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 (ďalej ako
„Nariadenie Brusel I“). Podľa ustanovenia článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel I sa cestujúcim ponecháva aj
možnosť predložiť vec súdu, ktorý je príslušný miestu bydliska odporcu (leteckého dopravcu).“ V súlade
s uvedeným boli žalobkyne oprávnené podať žalobu na súde v Tureckej republike podľa miesta odletu,
v Slovenskej republike podľa miesta príletu, alebo v Českej republike podľa miesta sídla leteckého

dopravcu. Treba tiež uviesť právnu úpravu uvedenú v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej ako „Nariadenie Rím I“), Článok 5 ods. 2
Nariadenie Rím I uvádza „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave
cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého
pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto

krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu
prepravcu.“ V súlade s uvedeným žalobkyne zvolili za rozhodné právo, právo slovenské. Súčasťou
právneho poriadku Slovenskej republiky je procesnoprávny predpis určujúci príslušnosť jednotlivých
súdov v rámci súdnej hierarchie v Slovenskej republiky. Nariadenie Brusel I odkazuje len na sústavu
súdov daného štátu a nie na konkrétny súd v rámci sústavy súdov, tento súd musí byť zvolený v súlade

s vnútroštátnou právnou úpravou. Príslušnosť súdov určuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“). Ustanovenie § 19 písm. d) CSP určuje za
miestne príslušný v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak
ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského
konania. V tomto prípade nie je pochýb, že ide o spotrebiteľský spor, keďže sa týka spotrebiteľskej

zmluvy. Za spotrebiteľskú zmluvu je považovaná, v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca je spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a žalovaný je dodávateľom, prípadne predajcom, ktorý pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Miestom trvalého pobytu žalobkýň je Rožňava. Záverom prezentovanej úvahy je názor, že príslušným
súdom na konanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Rožňava.

5. Súd po preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že na posúdenie otázky právomoci

(medzinárodnej príslušnosti) súdu na konanie a rozhodnutie v danej veci je potrebné aplikovať
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a tiež NARIADENIE
(ES) č. 261/2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim
pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov .

6. Podľa ust. § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
7. Podľa Oddielu 1 (Všeobecné ustanovenia), Článku 4, bodu 1. NARIADENIA EURÓPSKEHO

PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej v texte len ako „Nariadenia č. 1215/2012“) ak nie
je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich
štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.8. Podľa Oddielu 2 (Osobitná právomoc), Článku 7, bodu 1. Nariadenia č. 1215/2012 osobu s bydliskom
na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch
podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa

účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji
tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí
služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa
neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
9. Podľa Oddielu 4 (Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv), Článku 17, bodu 3. Nariadenia

č. 1215/2012 tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je
zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.
10. Podľa Článku 1 bodu 1. písm. c) Nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá
systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo
veľkého meškania letov
toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: ich

let má meškanie.

11. Podľa Článku 3 bodu 1. písm. b) Nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá
systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo
veľkého meškania letov

toto nariadenie sa uplatňuje: pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na
letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im
nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým
dopravcom je dopravcom spoločenstva.

12. Podľa bodu 8.1.Výkladových usmernení k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí
nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov pri letoch z jedného členského
štátu do iného členského štátu uskutočňovaných na základe zmluvy uzavretej s jediným leteckým
dopravcom, ktorý je prevádzkujúcim dopravcom, môže navrhovateľ podľa vlastnej voľby uplatniť nárok

na náhradu podľa nariadenia podaním žaloby na vnútroštátnom súde, ktorý je príslušný buď pre miesto
odletu, alebo miesto príletu uvedené v prepravnej zmluve (62) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 1215/2012 („Brusel I“) (63) . Podľa ustanovenia článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel I sa cestujúcim

ponecháva aj možnosť predložiť vec súdu, ktorý je príslušný miestu bydliska odporcu (leteckého
dopravcu).

13. V danom konkrétnom prípade ide o cezhraničný spor, pričom vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovanej právnej úpravy súd konštatuje, že nemá právomoc na konanie a rozhodnutie

v predmetnej veci, pričom vec nie je možné postúpiť súdu príslušnému v obvode sídla žalovaného, a
preto, postupujúc v súlade s ust. § 9 CSP, súd konanie zastavil.

14. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania zavinili

žalobkyne, avšak z obsahu spisu nevyplýva vznik trov na strane žalovaného, preto súd náhradu trov
žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.