Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121207087.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľky Z.. S. F. G., K.., notárky, so
sídlom Košice, Vojenská 14, IČO: 34 901 507, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s.r.o., so
sídlom Bratislava, Radvanská 1, IČO: 52 522 211, proti odporcovi S.. I. H. - notárovi, IČO: 42 107 237, so
sídlom Košice, Kmeťova 13, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Bajzova 2,

o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu 38C/33/2021-376 z 25.2.2022
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie okrem lehoty na uloženie povinnosti plniť „v lehote do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia“, v ktorej napadnuté uznesenie m e n í tak, že odporcovi povinnosť
uloženú vo výroku II. ukladá od doručenia uznesenia na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnej miere
na vykonanie úkonov definovaných vo výroku II. napadnutého uznesenia.

P r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) po zrušení svojho predchádzajúceho uznesenia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, vyzval navrhovateľku v intenciách uznesenia Krajského súdu
v Košiciach ako súdu odvolacieho, na upresnenie označenia odporcu a po vykonaní príslušných

procesných úkonov zo strany navrhovateľky následne návrhu v plnom rozsahu vyhovel - pripustil zmenu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľky z 18.2.2022 v celom rozsahu
aodporcoviuložilstrpieťvstupnavrhovateľkyvsúčinnostispoverenýmipracovníkmiNotárskoukomorou
Slovenskej republiky do priestorov notárskeho úradu S.. I. H. na adrese H. XX, H., za účelom odobratia
všetkých neukončených dedičských spisov vedených odporcom, ako aj všetkých závetov spísaných
alebo uschovaných a registrovaných v NCRza u odporcu a súčasne spisov všetkých neukončených

notárskych úschov a s tým súvisiacich vecí minimálne v rozsahu, ktorý je presne špecifikovaný a
konkretizovaný v návrhu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

2. Skutkovo návrh vychádzal z okolností konkretizovaných a podrobne rozpísaných v predchádzajúcom
uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 2Co/12/2022-348 zo 7.2.2022, podľa ktorých v stručnosti bola

navrhovateľka (na základe skutočností všeobecne známych z médií, pozn. odvolacieho súdu) Notárskou
komorou Slovenskej republiky v zmysle § 17 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti dňa 14.6.2021 ustanovená za zástupcu S.. I. H. - notára, IČO: 42 107 237, so sídlom H. XX,
XXX XX H., s účinnosťou od 15.6.2021. Zastupovaný notársky úrad jej doposiaľ neposkytol súčinnosť
a nevydal žiadané spisy, ktorými disponuje, naopak, pristúpil k rôznym obštrukciám. Odkazom na ust.
Notárskeho poriadku navrhovateľka dôvodila, že pokiaľ je odporca právoplatne zastúpený vo vzťahu

k výkonu činnosti notára jej osobou, nesmie počas trvania zastupovania vykonávať činnosť notára a
je povinný vydať zastupujúcemu notárovi notárske spisy vo veciach, ktoré neznesú odklad, pretože vopačnom prípade zastupujúci notár nie je schopný vykonávať svoju činnosť vo vzťahu k samotnému
zastúpeniu. Nevydaním spisov vznikajú ich účastníkom ale aj účastníkom v iných dotknutých dedičských
spisoch prieťahy a hrozí vznik škody z nich. Podobne vo vzťahu k vydaniu spisov týkajúcich sa

notárskej úschovy peňazí uviedla, že pokiaľ nedisponuje spisom nemôže oprávnenej osobe z úschovy
vydať peňažné prostriedky. Pokiaľ sa jej ako zastupujúcej notárke nedostanú do osobnej dispozície
všetky notárske spisy nevydaných notárskych úschov peňazí vedených zastupovaným notárom, nebude
schopná vykonávať činnosť zastupujúceho notára vo vzťahu k notárskym úschovám a môže dôjsť k
vzniku škody na strane tak zložiteľov notárskych úschov ako aj oprávnených z notárskych úschov.

Vo vzťahu k vydaniu notárskych úschov závetov a závetov spísaných vo forme notárskej zápisnice
registrovaných v notárskom centrálnom registri závetov uviedla, že pokiaľ ich nebude mať k dispozícii
ako zastupujúca notárka, nebude schopná vykonávať povinnosti súvisiace už so súčasnou potrebou
ako aj budúcou potrebou ich vydania oprávnene osobe, hroí riziko vzniku škôd vo vzťahu k oprávneným
dedičom zo závetu a to v konaniach, ktoré po poručiteľoch ako závetcoch už prebiehajú ako aj v prípade
náhleho úmrtia závetcu.

3. Súd na vec aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, § 123 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že návrh je dôvodný a vzťahy medzi stranami je potrebné upraviť v rozsahu
vymedzenom vo výroku rozhodnutia. Konštatoval, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania, ktoré nemá charakter dočasnosti a konzumuje vec samu. Poukázal v tejto súvislosti

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017. Argumentoval, že odporca doposiaľ
dobrovoľne neukončené spisy vedené jeho notárskym úradom neodovzdal navrhovateľke ako legitímne
ustanovenej zástupkyni notára. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal osvedčené, že
odporca počas svojej dlhodobej práceneschopnosti, kedy nebol schopný vykonávať funkciu notára,
dobrovoľne nesprístupnil a neodovzdal navrhovateľke, ako notárskej zástupkyni menovanej Notárskou

komorou SR dňa 15.6.2021 neukončené notárske spisy (úschovy, dedičské veci), a to ani po jej
predchádzajúcich výzvach zo dňa 15.6.2021, 18.6.2021 (podaním trestného oznámenia), 21.6.2021,
ale ani po výzve predsedu Okresného súdu Košice I. zo dňa 1.7.2021. Nárok uplatnený mal preto za
dôvodný v celom rozsahu a uložil odporcovi strpieť vstup navrhovateľky tak, ako je uvedené v bode
1. tohto odôvodnenia do priestorov notárskeho úradu notára Mgr. Vojtecha Kavečanského, za účelom

odobratia všetkých spisov.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie

tak, že nepripustí zmenu návrhu navrhovateľky a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. Vytkol súdu nedostatočné odôvodnenie uznesenia
a nevysporiadanie sa s relevantnými okolnosťami prípadu. Mal za to, že pokiaľ bol odporca v
pôvodnom návrhu nesprávne označený, išlo o nedostatok podmienok konania a nie vadu návrhu. Dal do
pozornosti § 327 podľa ktorého sa ustanovenia o odstraňovaní vád pri neodkladnom opatrení nepoužijú.

Zopakoval chronológiu veci, t.j. že bol obeťou vydieračského únosu, z ktorého dôvodu bol PN, postup
a konanie jemu ustanovenej zástupkyne Z.. G., postup jeho rodičov ako splnomocnených zástupcov
vo veci (ne)odovzdania spisov. Namietal, že súd sa nevysporiadal s tým, či vydanie spisov v rozsahu
špecifikovanom v napadnutom uznesení nie je v rozpore s ustanoveniami Notárskeho poriadku a teda
či povinnosť strpieť vstup navrhovateľky za účelom odobratia všetkých neukončených vecí je skutočne

vymedzením úkonov, ktoré neznesú odklad. Vyjadril názor, že výrok uznesenia je zmätočný, nepresný
a nevykonateľný, napadnuté uznesenie umožňuje navrhovateľke odobrať veci a spisy podľa vlastného
uváženia, čo je neakceptovateľné. Vo veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, najmä naliehavosť takéhoto zásahu.

5. Navrhovateľka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že má dôvod sa domnievať, že odvolanie bolo
podané po lehote. Uznesenie považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené. Poukázala na to, že
v prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k rozhodnutiu, ktoré má povahu
rozhodnutia vo veci samej, tak, ako v prejednávnej veci, súd je povinný aplikovať ust. § 129 CSP.
Zároveň ak nie je zrejmé, kto je označený ako strana sporu, súd je povinný v prvom rade vykonať

kroky k odstráneniu vád návrhu a až následne posudzovať otázku existencie procesnej podmienky
konania (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/219/2016, 4Cdo/143/2006). Procesný postup súdu, ktorým ju
vyzval k odstráneniu vád podania bol preto správny. Uviedla, že k existencii naliehavej potreby úpravy
pomerov strán konania sa rozsiahlo vyjadrovala vo svojich podaniach adresovaných súdu. Zdôraznila,že odporca bol zadržaný dňa 4.8.2021 v súvislosti s podozrením zo spáchania obzvlášť závažného
zločinuspreneveryanáslednevzatýdoväzby.Notárskyúradnemážiadnychzamestnancovaakákoľvek
jeho činnosť je preto znemožnená, nie je možné určiť kedy a či vôbec odpadnú dôvody zastúpenia. Nie

je možné preto prisvedčiť argumentácii týkajúcej sa neexistencie neodkladnosti úkonov zastupujúcej
notárky či už vo vzťahu k závetom osôb, notárskych úschov, notárskych zápisníc. Bez akýchkoľvek
pochybností je preukázané, že notársky úrad odporcu je nefunkčný a odporca nie je schopný plniť svoje
povinnosti vyplývajúce zo zákona o notároch a nie je vôbec možné určiť, kedy a či odpadnú dôvody jeho
zastúpenia. Preto je potreba odobratia všetkých neukončených notárskych spisov vedených odporcom

dôvodná a preukázaná. Pokiaľ súd vydal uznesenie, ktorým naviazal vykonateľnosť uznesenia na jeho
právoplatnosť, ide o chybu výlučne z pochybenia súdu a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP
nariadil neodkladné opatrenie tak, ako to pôvodne navrhol, teda bez výroku súdu „a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia“.

6. Odporca reagoval na vyjadrenie navrhovateľky samostatným písomným podaním ako aj

prostredníctvom svojej advokátky. Táto zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní, uviedla, že v dňoch
22.7.2021, 26.7.2021 29.7.2021 odporca prostredníctvom svojich zamestnancov opakovane žiadal
Notársku komoru SR o ukončenie zastupovania, ale Notárska komora sa jeho podaniami nezaoberala a
v predmetnej veci preto podal sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti, ktorá doposiaľ nebola vyriešená.
V konečnom dôsledku nebol daný dôvod, pre ktorý by malo ďalej pretrvávať jeho zastupovanie Z.. G..

Notárska komora opatrením č. 0019/2021/E z 15.11.2021 s účinnosťou ku dňu 18.11.2021 ukončila jeho
zastupovanie Z.. G. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne dňa 15.11.2021 opatrením č.
0019/2021/E s účinnosťou od 19.11.2021 opäť ustanovila Z.. G. za jeho zástupkyňu, a to do času trvania
jeho väzby, teda prepustením z väzby na slobodu pominú aj dôvody jeho zastupovania. Odporca takisto
uviedol, že Notárska komora opatrením č. 0019/2021/E z 15.11.2021 s účinnosťou ku dňu 18.11.2021

ukončilajehozastupovanieZ..G.zdôvodudočasnejpracovnejneschopnosti.Pretoniejemožnéopierať
uznesenie o toto zastúpenie, ktorého dôvody zanikli. K dedičským spisom, ktorých odobratie má strpieť
uviedol, že v každej jednej dedičskej veci je potrebné urobiť vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrad za stratu času. Po citácii § 23 ods. 3, 4 zákona č. 305/2013 Z.z. a § 18 ods. 2
Notárskeho poriadku poukázal na to, že navrhovateľka ako jeho zástupkyňa nedisponuje mandátnym

certifikátom zástupcu notára S.. I. H., a preto nie je spôsobilá vydať ani jedno uznesenie v konaní o
dedičstveakozástupcanotáravsúladesozákonom.Vyjadrilmyšlienku,žekzávetombybezvýslovného
súhlasu závetcu, okrem prípadov, ktoré predpokladá zákon, nemala mať prístup iná osoba a to ani iný
notár. Vyplatenie notárskych úschov bolo práve ustanovením jeho zástupcu zmarené a navrhovateľka
nevyplatila ani jednu úschovu a podľa jej vyjadrenia to ani nie je z jej pohľadu možné. Zopakoval

skutočnosti, ktoré uviedla aj jeho advokátka, týkajúce sa toho, že opakovane žiadal Notársku komoru
SR o ukončenie zastupovania, ale Notárska komora sa jeho podaniami nezaoberala.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov
a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2
CSP a dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výroku tohto uznesenia.

8. Odvolací súd v súvislosti s námietkou týkajúcu sa toho, že ak bol odporca v pôvodnom návrhu
nesprávne označený, išlo o nedostatok podmienok konania a nie vadu návrhu a zároveň, že podľa
§ 327 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád pri neodkladnom opatrení nepoužijú, odkazuje na
svoje skoršie rozhodnutie vo veci, v ktorom uložil súdu prvej inštancie vyzvať navrhovateľku procesne
predpísaným spôsobom na odstránenie vád v označení odporcu 1/ (v tom čase) a opätovne posúdiť

návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd pritom pokázal a citoval
z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25.10.2017, sp. zn. 4Cdo/219/2016 podľa ktorého nedostatok
podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak
nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako
strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa

zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane
žalovaného. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia strany v žalobe je dôvodom pre postup podľa §
129CSP(por.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.júna2006sp.zn.4Cdo143/2006).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017 „rozhodnutie o neodkladnom opatrenímá povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.
Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po
skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP,
konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“.
V takýchto veciach, teda ak má navrhované neodkladné opatrenie povahu veci samej, je povinnosťou
súdu aplikovať § 129 CSP a odstrániť jeho vady prostredníctvom uznesenia - výzvy, doručenej tomu, kto
návrh podal. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na svoje uznesenie 2Co/12/2022-348 z 2.2.2022.

Súd prvej inštancie výzvou adresovanou navrhovateľke na odstránenie vád svojho návrhu v označení
odporcu, postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a procesne nepochybil.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)

pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov
pre jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené
vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny
vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie
(kumulácia nie je vylúčená), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, e/ právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
(§ 324 ods. 3 CSP).

14. Neodkladné opatrenie je teda zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán
sporu,akideostav,ktorýneznesieodklad.Prinariaďovanísamotnéhoneodkladnéhoopatreniaprevláda
požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba
zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z

ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

15. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom jeho

navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom
nariadeného neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné

riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2 MCdo/3/2010), čo je
jednoznačnenaplnenéajvtomtoprípadeatosozreteľomnaprebiehajúcetrestnéstíhaniepredmetného
notára s tým, že súdy sú povinné v takýchto prípadoch poškodeným poskytnúť zvýšenú súdnu ochranu.16. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa

vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo/171/2010).

17. Je nesporné, že medzi navrhovateľkou ako zastupujúcou notárkou a pôvodným notárom, ktorý
doposiaľ dobrovoľne nepristúpil k súčinnosti s ňou, je potrebné upraviť vzťahy. Naliehavosť tejto
úpravy je jednoznačne daná, lebo ako vyplýva z obsahu spisu minimálne od 30.4.2021 (kedy na

ňom mal byť spáchaný zločin únosu) doposiaľ odporca nevykonáva svoju činnosť notára. Vo všetkých
veciach pôvodného notára, na všetkých úsekoch notárskej činnosti dochádza tak k prieťahom len z
dôvodov na strane pôvodného notára a za súčasnej situácie (notár je toho času v ÚVV a ÚVTOS,
Floriánska 18, Košice) notár S.. H. v jemu súdom zverených a aj iných spisoch nemôže vykonávať
úkony a nie je známe, dokedy bude trvať tento stav. K námietke, že Notárska komora opatrením
č. 0019/2021/E z 15.11.2021 s účinnosťou ku dňu 18.11.2021 ukončila jeho zastupovanie Z.. G. z

dôvodudočasnejpracovnejneschopnosti(tedaodpadoldôvodnazastupovanieuplatňovanývnávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia) a následne dňa 15.11.2021 opatrením č. 0019/2021/E s účinnosťou
od 19.11.2021 opäť ustanovila Z.. G.Š. za jeho zástupkyňu, a to do času trvania jeho väzby, odvolací
súd dodáva, že v čase rozhodovania je skutková situácia nezmenená, odporca nemôže vykonávať
činnosť notára z dôvodov svojej väzby a na jeho zastupovanie je ustanovená navrhovateľka. Argument

odporcu, že je mu ustanovená na zastupovanie len na dobu väzby, odvolací súd dáva do pozornosti, že
výkon jeho notárskeho úradu bol pozastavený rozhodnutím ministerky spravodlivosti č. 25729/2021/152
zo 6.10.2021 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v trestnom konaní vedenom Krajským
riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach pod ČVS: KRP-84/2-VYS-KE-2021, preto aj keď dôvody
jeho väzby pominú, jeho notársky úrad nebude môcť vykonávať činnosť a aj na čas do právoplatného

skončenia trestného konania mu bude musieť byť ustanovený zástupca.

18. V okolnostiach prejednávanej veci, na prieťahy už doposiaľ existujúce (od 30.4.2021) ako aj na
predpoklad,žeodporcaešterelatívnedlhšíčasnebudemôcťvykonávaťsvojučinnosť(doprávoplatného
skončenia trestného konania) existuje naliehavá potreba neodkladným opatrením zabrániť ďalším

prieťahom vznikajúcim vo všetkých veciach pôvodného notára, ktorý v nich výlučne z dôvodov na svojej
strane nemôže vykonávať potrebné úkony. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod logický ani právny, aby
navrhovanému neodkladnému opatreniu nevyhovel, berúc najmä do úvahy práva tretích strán, ktoré
žiadnym spôsobom nezavinili prieťahy a svojich práv sa nemôžu dočkať v primeranom čase. Odvolací
súd má za to, že neodkladným opatrením nedôjde do práv odporcu k neprimeranému zásahu, resp.

tento je neporovnateľný v porovnaní s ujmou vznikajúcou klientom jeho notárskeho úradu z dôvodu jeho
dlhodobej nečinnosti spôsobenou len v okolnostiach na strane odporcu..

19. Odvolací súd má za to, že za súčasnej situácie, kedy je odporca vo väzbe a činnosť jeho úradu je
pozastavená, jeho správanie nemožno nazvať inak ako obštrukčným, už aj z toho dôvodu, že vie, že

úkony vo veciach nemôže vykonávať nielen on sám, ale nikto z jeho notárskeho úradu, lebo tento nemá
zamestnancov. Argumenty o potrebe vyúčtovať notársku odmenu za ním vykonané úkony, sú v tomto
konaníirelevantné,aničnemenianajednoznačnejnaliehavostiapotrebenariadiťneodkladnéopatrenie,
v dôsledku ktorého sa odstráni doterajšia nečinnosť vo všetkých veciach klientov jeho notárskeho úradu.

20. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté uznesenie pokiaľ ide o povinnosť strpieť vstup notárky a
odobratie spisov ako vecne správne.

21. Primárnym cieľom neodkladných (aj zabezpečovacích) opatrení je poskytnutie rýchlej ochrany.
Osobitosť tohto inštitútu sa preto prejavuje aj vo vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia, ktoré je v zásade vykonateľné doručením bez ohľadu na paričnú lehotu (§ 332 CSP), ktorá
by v ňom prípadne bola uvedení. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu v lehote na plnenie („do 3
dní od právoplatnosti uznesenia“) a v súlade s ust. § 332 ods. 1 CSP rozhodol, že neodkladné opatrenie
je vykonateľné doručením.

22. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecnéhosúdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS

115/2003).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej navrhovateľke
boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd pritom prihliadol na skutočnosť,
že navrhovateľka sa správne domáhala vykonateľnosti rozhodnutia od jeho doručenia, k pochybeniu pri

stanovení lehoty na plnenie podľa neodkladného opatrenia došlo zo strany súdu, ktorý pripustil zmenu
návrhu v správnom, navrhovanom znení, ale pri rozhodovaní o ňom prekročil navrhovaný petit (zrejme
opomenutím, alebo chybou v písaní) a uložil naviac lehotu „do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“, ktorú
návrh neobsahoval.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).