Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622200385
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6622200385.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: N. Y., narodená
XX. XX. XXXX, bytom P. XX, zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, so sídlom Na Troskách 3,
Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom Búdkova cesta
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Vyd/1/2022-53 zo dňa 21. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Vyd/1/2022 - 40 zo dňa 16. 02. 2022 z r u š u j e .

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Vyd/1/2022-53 zo dňa 21. 03. 2022 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“)
výrokom I. návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol.
Výrokom II. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka doručila súdu dňa 01.
02. 2022 návrh v zmysle ust. § 359a Civilného mimosporového poriadku na začatie konania o potvrdení

vydržania. Uviedla, že v katastrálnom území P., obec P., okres D., je v súčasnosti na liste vlastníctva
č. XXX evidovaný pozemok s parc. č. KN „C“ XXX/XX, o výmere 1281 m2, druh pozemku orná pôda.
Ako vlastníci pozemku sú na predmetnom liste vlastníctva evidovaní Y. M., v podiele 1/2 k celku, a P.
T., rovnako v podiele 1/2 k celku, bez uvedenia ďalších údajov o nich. Navrhovateľka uviedla, že sa
jedná o prastarého otca navrhovateľky (P. T.) a jeho sestru (Y. M.). Podľa vedomostí navrhovateľky, Y. M.
umrela ako bezdetná. Nakoľko k tomuto úmrtiu mohlo dôjsť odhadom ešte v 19. storočí, Navrhovateľka

nemala o tejto skutočnosti doklad, ktorý by mohla súdu predložiť. Taktiež už zosnulý P. T., vedený na
predmetnom LV, mal syna, ktorým bol U. T., narodený XX. XX. XXXX, ktorý umrel XX. XX. XXXX, a ktorý
je starým otcom navrhovateľky. O tomto úmrtí disponuje navrhovateľka i dokladom - úmrtným listom,
ktorý pripojila. Navrhovateľka s ohľadom na značný časový odstup nevie povedať, či prv umrela Y. M.,
alebo P. T.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že ide o pozemok patriaci rodine Y. a uvedená skutočnosť je i
v obci P. všeobecne známa a táto skutočnosť nebola v minulosti spochybnená. V roku 1998 bol firmou

GEODÉZIA ŽILINA a.s., Prevádzka č. 205, Lučenec, prakticky pre všetky podobné susedné pozemky
vrátane tohto pozemku vypracovaný Geometrický plán č. XX XXX XXX-XX/XX, pod č. XXX/XX úradne
overený Okresným úradom v Lučenci, katastrálnym odborom dňa 23. 03. 1998. I v tomto čase teda
navrhovateľka nakladala s pozemkom ako s vlastným, a aj v rámci tohto geometrického plánu bola
vedená ako jeho vlastníčka. Inak povedané, navrhovateľka tak už v tom čase vykonávala vlastnícke
právo k pozemku, čo bolo určitým spôsobom akceptované i vtedajším katastrálnym odborom, keď tento

predmetný geometrický plán úradne overil. Po smrti P. T., Y. M., starého otca a otca navrhovateľky v
súčasnosti existuje len jediný potomok, resp. dedič, na ktorého meno by mal byť vedený predmetnýpozemok, a týmto je nepochybne navrhovateľka. Doteraz mala za to, že pozemok jej patrí, pretože
tento musel byť predmetom dedičských konaní vedených po jej právnych predchodcoch, tento pozemok
zdedila,dlhérokysaknemusprávaakokvlastnému,ataksaknemusprávaliajjejprávnipredchodcovia

počnúc P. U.. Jediné dedičské konanie po jej právnom predchodcovi, ktorého spisovú značku pozná,
prebiehalo na Okresnom súde Lučenec pod zn. D 646/66 - čo bolo konanie po U. T., starom otcovi
navrhovateľky, zomrelom XX. XX. XXXX. Navrhovateľka má pozemok v držbe minimálne od roku 1966.
Nedisponuje však ďalšími dokladmi o úmrtiach jej právnych predchodcov alebo o dedičských konaniach
po nich, okrem tých, ktoré súdu už predložila.

3. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že z potvrdenia obce P. je zrejmé, že
navrhovateľkaplatídaňznehnuteľnostinazákladepodanéhodaňovéhopriznaniakdaniznehnuteľností
v roku 2005, a jedná sa o „C“ KN parcelu číslo XXX/XX o výmere 1281 m2. I keď daňové priznanie bolo
podané v roku 2005, nie je vylúčené, že za uvedené nehnuteľnosti platila daň aj v predchádzajúcich
obdobiach. Súd vlastnou lustráciou zistil, že navrhovateľka v konaní spisová značka 14D/465/2021

sa podaným návrhom zo dňa 14. 05.2021 domáhala začatia konania o dedičstve o novoobjavenom
majetku na tom istom skutkovom základe, ktorý je aj predmetom konania o potvrdení vydržania.
Okresný súd Lučenec prostredníctvom notára JUDr. Marty Jurinovej uznesením sp. zn. 14D/465/2021
konanie navrhovateľky o novoobjavenom majetku zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 09.
2021. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia je zrejmé, že navrhovateľka žiadala prejednať majetok po

poručiteľovi U. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Keďže na uvedenom LV poručiteľ
ako vlastník uvedený nie je, konanie v zmysle § 187 ods. 1 CMP bolo zastavené. Ďalej súd na
návrh navrhovateľky sa pokúšal zistiť tvrdenia uvedené v návrhu, či osoby, ktorých označila v návrhu
navrhovateľka, sú jej právnymi predchodcami (prastarý otec, starý otec, otec), avšak v rámci lustrácie
v Registri obyvateľov SR sa súdu táto skutočnosť nepodarila zistiť. Lustrácia v registri obyvateľov na

U. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX bola s negatívnym výsledkom, nakoľko uvedená
osoba sa v registri nenachádza. Z uvedeného dôvodu sa súdu nepodarilo zistiť ani blízke osoby U. T..

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 359a, § 359c a § 359e Civilného mimosporového
poriadku, ktorých citáciu v odôvodnení uznesenia i uviedol. Ďalej konštatoval, že z predložených

listinných dôkazov navrhovateľkou, resp. vlastnou lustráciou zistil, že navrhovateľka žiadnym dôkazom
nepreukázala, že Y. M., uvedená na Liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. P. ako podielová spoluvlastníčka
v spoluvlastníckom podiele 1/2 bola sestrou P. T., ktorý je tiež vedený ako podielový spoluvlastník
predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2, ani to, že P. T. bol jej prastarým otcom.
Tiež nie je preukázané, že Y. M. bola bezdetná, či bola vydatá a kedy zomrel jej manžel a tiež nie je

preukázané, že Y. M. bola jej právna predchodkyňa, a že nehnuteľnosti mala po nej zdediť. Pokiaľ ako
listinný dôkaz predložila rozsudok Okresného súdu Lučenec, spisová značka 7C/167/79, z odôvodnenia
predmetného rozsudku vyplýva len tvrdenie navrhovateľky, že Y. M. bola sestrou P. T., čo tvrdí i v
predmetnom návrhu. Z predložených listinných dôkazov navrhovateľka len preukázala, že U. T., nar.
XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, bol jej starým otcom, čo vyplýva z pripojeného spisu Okresného

súdu Lučenec, D646/66, a taktiež je preukázané, že jeho syn U. T., otec navrhovateľky, zomrel skôr.
Súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko neboli splnené procesno-právne podmienky konania o
potvrdení vydržania. Návrh neobsahuje účastníkov konania, ktorých účastníctvo je dané kogentne, a to
zákonným ustanovením § 359c ods. 2 CMP s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 CMP. Je zrejmé,
že účastníkom konania v zmysle § 359c ods. 2, okrem navrhovateľky má byť aj ten, kto má v čase

začatiakonaniaopotvrdenívydržaniazapísanénalistevlastníctvavlastníckeprávoknehnuteľnosti,čov
danomprípadeabsentuje(protipôvodneoznačenýmosobámvnávrhubolouznesenímOkresnéhosúdu
Lučenec č. k. 12Vyd/1/2022-40 zo dňa 16. 02. 2022 konanie právoplatne zastavené dňom 04. 03. 2022).
Keďže návrh navrhovateľky neobsahoval kogentný okruh účastníkov konania, ktorí musia byť uvedení v
návrhu, nerozlučný okruh účastníkov konania, ktorý musí byť zhodný s okruhom spoluvlastníkov spornej

nehnuteľnosti, súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a f) Civilného

sporového poriadku. Navrhovateľka namietala, že napádané uznesenie trpí najmä procesnými vadami
a je výsledkom nesprávneho procesného postupu a príliš formalistického prístupu súdu k jej veci.
Uvedené uznesenie má i logické nedostatky, ktoré v spojitosti s procesnými nedostatkami vyvolali
potrebu uplatnenia opravného prostriedku. Navrhovateľka poukázala na záver súdu prvej inštancie,keď konštatoval, že návrh navrhovateľky neobsahuje účastníkov konania, ktorých účastníctvo je dané
kogentne, a to zákonným ustanovením § 359c ods. 2 CMP. Nie je pravdou uvedené tvrdenie Okresného
súdu Lučenec, že by návrh neobsahoval kogentný okruh účastníkov konania, že by neobsahoval

označenie osôb zapísaných na liste vlastníctva, podľa § 359c ods. 2 písm. b). Návrh toto označenie
obsahoval, dokonca pre prehľadnosť s priamo s odkazom na uvedené ustanovenie CMP. Procesno-
právne podmienky splnené boli, a ak by aj navrhovateľka pripustila, že splnené neboli, ich nesplnenie
spôsobil sám súd zastavením konania voči Y. M. a P. T., a to uznesením zo dňa 16. 02. 2022, čo
nemôže byť navrhovateľke na ťarchu. Navrhovateľka vníma takýto postup súdu ako krivdu, považuje

ho za vyslovene nesprávny, či už len z dôvodov rozporu s logikou, alebo aj rozporu s procesnoprávnou
úpravou. Takýto postup navrhovateľka považuje do budúcna i za neudržateľný, pretože určite nejde
a nepôjde o jediný návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, kde by osoby uvedené na liste
vlastníctva - účastníci konania v zmysle § 359c ods. 2 písm. b) CMP - boli zosnulé a vyvstala tak
otázka ich označenia v návrhu či ďalšieho vedenia konania s nimi, ak patria do „kogentného“ okruhu
účastníkov konania o návrhu na potvrdenie vydržania. To, že daní účastníci sú zosnulí, nemôže v konaní

o potvrdenie vydržania predstavovať podklad k zamietnutiu návrhu, a už vôbec nie s odôvodnením, že
by v návrhu neboli označení. Môže to predstavovať podklad k tomu, aby konanie bolo z časti voči nim
zastavené,avšakjepotrebnévkonanípokračovať,sozostávajúcimiúčastníkmikonania,vtomtoprípade
s navrhovateľkou a Slovenským pozemkovým fondom. Navrhovateľka je názoru, že v prípade Y. M. a
P. T. môže ísť o vlastníkov, ktorí nie sú známi, vo význame podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 330/1991 Zb. o

pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch. V tomto prípade
by teda mohlo konanie pokračovať aj s týmito účastníkmi, v zastúpení Slovenského pozemkového
fondu, v každom prípade ale nenastal dôvod pre zamietnutie návrhu. Navrhovateľka má za to, že
samotná zákonná úprava prikazuje navrhovateľom, aby návrh podali voči, resp. aby účastníkov konania
označili procesne nespôsobilé (zosnulé) osoby, keď ako účastníkov konania označuje osoby, ktoré

zosnulé môžu byť, čoho dôsledkom ale v žiadnom prípade nemôže byť zamietnutie návrhu. Uvedenému
nesvedčí ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu CMP. Na podporu svojich tvrdení poukázala
navrhovateľka napríklad na konania vedené pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 65Vyd/1/2021,
v ktorom sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania k nehnuteľnostiam, ku ktorým ani nebol založený
list vlastníctva. Podobne i Okresný súd Považská Bystrica v konaní 7Vyd/1/2021 vydal vyzývacie

uznesenie, pričom list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nebol ani založený. Okresný súd Levice
vydal vyzývacie uznesenie v konaní 9Vyd/1/2021, kde k nehnuteľnosti rovnako nebol právny vzťah
evidovaný na liste vlastníctva. Pre Okresný súd Zvolen v konaní 19Vyd/1/2021 nebolo prekážkou to,
že na liste vlastníctva sú ako vlastníci vedené zosnulé osoby, bez bližšie uvedených údajov, aj v tomto
prípadevydalOkresnýsúdZvolenvyzývacieuznesenie.Pretománavrhovateľkapostupokresnéhosúdu

vpredmetnomkonanínazaneudržateľný,prílišformalistickýaprocesnenesprávny.Ďalejnavrhovateľka
napadla záver súdu obsiahnutý v bode 20 a nasl. uznesenia, ktorým sa súd venuje hmotnoprávnym
aspektom návrhu. V tomto je uvedené, že navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala, že by Y.
M. bola sestrou P. T., a nepreukázala, že títo sú jej právnymi predchodcami. Navrhovateľka v návrhu
uviedla, z akého dôvodu nie je dobre možné tieto skutočnosti preukázať listinným dôkazom, a navrhla,

aby aj tieto skutočnosti boli podporené jej výpoveďou, a tiež výpoveďou jej syna. Tak pripojila všetky
listiny, ktorými v tejto veci disponuje, a dodatočne navrhla ako dôkaz obhliadku na mieste samom,
kde by boli preukázané ďalšie, ňou tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o konanie vedené na OS Lučenec
pod sp. zn. 14D/465/2021, v tomto konaní bola navrhovateľka, v zastúpení jej synom F. Y. na ústnom
pojednávaní 14. 06. 2021 informovaná, že notár - súdny komisár by ani nevedel konať o návrhu, kde

by ako poručitelia boli označení Y. M. a P. T. - práve z dôvodu, že nie je zrejmé, a nie je dnes ani
možné s istotou zistiť, ani len to, kedy umreli. Navrhovateľka má za to, že ani nie je potrebné, aby inak
ako jej tvrdením, prípadne inými dôkaznými prostriedkami, ktoré navrhla preukazovala príbuzenstvo
medzi ňou, a osobami uvedenými na liste vlastníctva a ďalšie hmotnoprávne náležitosti. V zymsle
čl. 6 CMP platí že súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné

dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, čo v spojitosti s § 32 CMP predstavuje princíp materiálnej
pravdy. Od súdu sa vyžaduje, aby v civilnom mimosporovom konaní zistil skutočný stav veci. Pokiaľ mal
súd za to, že navrhovateľkou uvedené tvrdenia a dôkazy z hmotnoprávneho hľadiska nestačia ani na
vydanie vyzývacieho uznesenia, je povinný sám zistiť, a preveriť všetko potrebné. Ak súdu nestačila
lustrácia v registri obyvateľov a tvrdenia a listiny predložené navrhovateľkou, bol povinný vykonať aj

ďalšie potrebné dôkazy. Nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci súdom aj samo o sebe
zakladá odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 CMP. Poukázala tiež na ust. § 26 CMP, podľa ktorého platí,
že pokiaľ je pripojenie listín - dôkazov pre navrhovateľa spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí,
ak navrhovateľ tieto označí - a následne súd postupom súladným s § 35 CMP tieto listiny zabezpečí.Taktiež netreba vo vzťahu k hmotnoprávnym aspektom návrhu opomenúť ani 6-mesačnú lehotu na
podanie námietok voči vyzývaciemu uzneseniu v prípade jeho vydania, danú prakticky každému, kto
by mohol byť nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním dotknutý. Uvedenému svedčí aj dôvodová

správa k § 359e CMP. K vydaniu vyzývacieho uznesenia súdu musí stačiť predpoklad, resp. možnosť
považovať hmotnoprávne podmienky za splnené, pričom ich splnenie následne prejde „skúškou“ v
podobe zverejnenia vyzývacieho uznesenia a možnosti podať voči nemu námietky. Taktiež pokiaľ
okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že z rozsudku okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/167/79,
ktorý bol prílohou návrhu, má vyplývať len to, že P. M. je sestrou P. T., uvedené podľa navrhovateľky nie

je pravdou, pretože z tohto rozsudku vyplýva i to, že P. T. je prastarým otcom navrhovateľky - nakoľko to
v predmetnom rozsudku nebolo spochybnené, a výrok tohto rozsudku vychádza aj z tejto skutočnosti.
Ďalej je z rozsudku zrejmé aj to, že A. T. bol vnuk P. T., a že otcom navrhovateľky bol (ďalší) U. T. -
tak, ako to tvrdila i v návrhu. Navrhovateľka má tak za to, že postupom Okresného súdu Lučenec bol
porušený i princíp právnej istoty, a preto navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
zrušil a „žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania“.

6. Odvolanie navrhovateľky v zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP per analogiam doručované na vyjadrenie
nebolo.

7.Vdôsledkupodanéhoodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č.
161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa ust. § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd
zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

10. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

13. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je:
a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

14. Podľa § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

15. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností aoznačeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

16. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný

17. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento
návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil

všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov
vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných
náležitostí podľa § 127 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené
všeobecne pre každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 CMP. Medzi
tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ
domáha.

18. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon
vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností

opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý
predmet držby, pričom nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí opísať
všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal
len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K
tejtomusínavrhovateľuviesťskutočnosti,odktorýchodvodzujesvojudobromyseľnosť.Dobromyseľnosť

sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo
nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom. Predmetom
dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti
vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec

alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať
s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým)
predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie
držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité
skúmať to, či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho

dôvodu alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ
označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie
vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov
vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.

19. Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvú možno nazvať ako konanie o vydaní
vyzývacieho uznesenia a druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Podľa osobitnej právnej
úpravy môže súd po skúmaní podmienok konania a skúmania či má návrh na začatie konania potrebné
náležitosti v tomto štádiu konania, rozhodnúť tromi spôsobmi, a to: odmietnuť návrh na začatie konania,
zamietnuť návrh na začatie konania, prípadne vydať vyzývacie uznesenie. Súd odmietne návrh na

začatie konania ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by však navrhovateľ tvrdil,
že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto navrhovateľ je účastníkom
konania podľa § 359c ods. 1 CMP, preto odmietnutie návrhu neprichádza do úvahy. Nedostatok v splnení
predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie konania zamietne (§ 359e ods.
2 CMP), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho štádia, ktoré by inak nasledovalo

po vydaní vyzývacieho uznesenia.

20. V danom prípade súd návrh na začatie konania zamietol, keď konštatoval, že navrhovateľka
neoznačila v návrhu okruh „kogentných“ účastníkov konania a tiež z dôvodu, že navrhovateľka
nepreukázala a ani neosvedčila splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k

označenej nehnuteľnosti vydržaním.

21. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovateľka v návrhu doručenom súdu dňa
02. 02. 2022 označila ako účastníkov konania navrhovateľku (právne zastúpenú) a tiež v zmysle § 359cods. 2 písm. b) CMP osoby zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre kat. úz. P., obec P., okres
D.. Týmito boli: 1/. Y. M., bez uvedenia dátumu narodenia, rodného čísla, bydliska a 2/. P. T., rovnako bez
uvedenia dátumu narodenia, rodného čísla a bydliska. Navrhovateľka ako účastníka konania označila

taktiež Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, s odkazom na ust.
§ 359c ods. 2 písm. d) CMP.

22. Súd prvej inštancie po prijatí návrhu na začatie konania učinil dopyt na register obyvateľov a lustroval
osoby U. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX (syna P. T., navrhovateľkou v návrhu

označeného účastníka konania) a N. T., rod. W., za účelom zistenia generálií jej manžela U. T. - otca
žalobkyne. Z uvedených zistení, podľa úpravy konajúcej sudkyne, mal v úmysle pripojiť dedičský spis.
Súd prvej inštancie tiež sám zisťoval, či U. T., nar. XX. XX. XXXX, mal nejakých súrodencov, pričom
žiadal uviesť ich mená, priezviská a dátumy narodenia, prípadne úmrtia.

23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy,

odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, súdu oznámilo zistené údaje osoby U. T., a to len dátum
narodenia XX. XX. XXXX (ktorým údajom už súd prvej inštancie disponoval).

24. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Vyd/1/2022-40 zo dňa 16. 02. 2022 konanie proti
1/. Y. M. a 2/. P. T. zastavil z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti a rozhodol o trovách konania

tak, že menovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uvedeného uznesenia súd prvej inštancie citáciou poukázal na ust. § 161 ods. 1, 2 CSP,
§ 61 a § 62 CSP a uviedol, že skúmaním procesných podmienok konania zistil, že navrhovateľkou
označení účastníci konania, ktorých vlastníctvo je zapísané na liste vlastníctva a proti ktorým návrh
smeruje, zomreli. Napriek tomu, že dátum úmrtia ani u jedného z nich nie je zistený, je vzhľadom ku

skutočnosti, že sa narodili v 19. storočí, nepochybné, že v čase začatia konania o potvrdenie vydržania
už nežili. Fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a preto nemôže mať ani
procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, a teda nie je možné, aby bola účastníkom v súdnom konaní.

Následne, po zistení, že súdom žiadaný archívny spis 7C/167/1979 sa v registratúrnom stredisku súdu

ani samostatne archivované rozhodnutie nenachádza, súd uznesením návrh navrhovateľky zamietol
(odvolanímnapadnutéuznesenie).Vuvedenomsúdprvejinštancie včastiodôvodneniao.i.konštatoval,
že žalobkyňa neoznačila kogentný okruh účastníkov konania, tak ako to má na mysli § 359c ods. 1, 2
CMP.

25. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky, týkajúce sa vyššie popísaného
procesného postupu súdu prvej inštancie, ako sčasti dôvodné.

26. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, ktorým
osobám svedčí vlastnícke právo k predmetnému pozemku parc. registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere 1

281m2.Uvedenýmiosobami podľa častiB(Vlastníciainéoprávnenéosobyzprávaknehnuteľnostiam)
sú: B 1 Y. M. v spoluvlastníckom podiele 1/2 a B 2 P. T. rovnako v podiele 1/2. Iný vlastník predmetnej
majetkovej podstaty z listu vlastníctva nevyplýva. Uvedené osoby navrhovateľka v návrhu na začatie
konania uviedla a označila, tak ako sú označené v liste vlastníctva, menom a priezviskom, bez iných
identifikačných údajov. Následne konajúci súd prvej inštancie vlastnou rozhodovacou činnosťou konanie

voči týmto subjektom zastavil z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity.

27. Odvolací súd dospel k záveru o nutnosti zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie, keď jedným z
dvoch nosných dôvodov pre zamietnutie návrhu navrhovateľky o potvrdení vydržania bolo odôvodnenie
súdu prvej inštancie o nedostatku v okruhu účastníkov konania, pričom uvedený procesný stav navodil

sám konajúci súd uznesením zastavujúcim konanie voči Y. M. a P. T.. V tejto súvislosti odvolací súd
prisvedčuje navrhovateľke v tom, že z ust. § 359c ods. 2 písm. b) CMP vyplýva, že účastníkom konania
je ten, kto má v čase začatia konania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka.

28. Uvedené konanie o potvrdení vydržania je špecifické tým, že prvoradým predpokladom účastníctva
v tomto druhu konania je svedčiace vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva, pričom uvedený
subjekt v čase začatia konania už nemusí existovať, t. j. pokiaľ ide o fyzickú osobu, táto už nemusí
byť žijúca. V danom prípade je možné analogicky poukázať na aprobovaný postup súdov napr.v konaniach o určenie vlastníckeho práva po / s neznámymi vlastníkmi, zastúpenými Slovenským
pozemkovým fondom podľa zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom a podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, keď v
niektorých prípadoch v konaniach pred súdom, neznámi vlastníci sú označení len menom a priezviskom
a nie je zrejmé, či sa jedná o žijúce osoby, alebo naopak, z údajov o narodení, resp. úmrtí je
zrejmé, že takáto osoba už nie je alebo nemôže byť žijúca. I v prípade zastúpenia takého neznámeho
vlastníka zákonom určeným (zriadeným) subjektom - Slovenským pozemkovým fondom - nebola

judikatúra pri otázke posúdenia procesnej spôsobilosti jednotná a ustálená. Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 04. 02. 2016 k otázke procesnej subjektivity neznámych,
resp. nezistených vlastníkov v súdnych konaniach konštatoval : „V záujme spriechodnenia procesu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu
evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti
s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol

o.i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. 1
§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena
d) rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategória pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku
„pozemky s nezistením vlastníkom“ (tu por. I čl. I §13 § 16 ods. 1 písm. b) zákona 180); pričom pri

takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované
podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií alebo ak sa nepreukáže inak zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je
práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi
a inými orgánmi verejnej správy ( čl. I § 16 ods. 2 zákona 180). Priblížená právna konštrukcia

podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu
za zástupcu presne označeného ( a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom
a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do
rámca definície z ustanovenia čl. 1 § 8 ods. 1 písm. c) zákona 180, teda len u tých, o ktorých je
nepochybné, že existujú ( čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a právnických osôb, že vznikli

a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla. Takéto označenie
ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto,
že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť
opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia
o predmete sporu, aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení

konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím
jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces.“ „....Riešením ako tento problém preklenúť, sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti....,
zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného

pozemkovoknižného vlastníka menom ...“ zast. Slovenským pozemkovým fondom...“.

29. V protiklade k tomu odlišný právny názor bol obsiahnutý v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, napr. 1Cdo/148/2017, 2Cdo/150/2016, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konal s vlastníkmi
(neznámymi) v žalobe označenými len menom a priezviskom bez toho, aby zisťoval, či títo nezistení

vlastníci pozemkov v čase začatia konania boli nažive alebo nie.

30. Odvolací súd v súdenej veci tak opätovne zvýrazňuje, že prvoradým predpokladom účastníctva
v tomto druhu konania je v zmysle ust. § 359c ods. 2 písm. b) Civilného mimosporového poriadku
svedčiace vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva. Tam uvedenú osobu je potrebné považovať

za účastníka osobitného konania o potvrdení vydržania v zmysle ust. § 359a až 359k Civilného
mimosporového poriadku.

31.Zdôvodu,ženeobstojí odôvodneniesúduprvejinštancieotom,ževdanejveci„návrhnavrhovateľky
neobsahuje účastníkov konania, ktoré účastníctvo je dané kogentne a to zákonným ustanovením §

359c ods. 2 CMP“, po tom, čo konanie voči takto označeným osobám súd sám uznesením zastavil,
odvolací súd pristúpil k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia, keď vyhodnotil odvolacie námietky
navrhovateľky v tejto otázke ako dôvodné.32. K odvolacím námietkam navrhovateľky týkajúcich sa posúdenia hmotnoprávnych podmienok
vydržania odvolací súd opätovne, tak ako v úvode svojho odôvodnenia uvádza, že zo skutočností
opísaných navrhovateľom v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania.

Navrhovateľtakmusískutočnostišpecifikovanézákonomtvrdiťapodporiťpredloženýmiresp.minimálne
označenými dôkazmi tak, aby mal súd splnenie všetkých predpokladov pre vydržanie za osvedčené,
tieto skutočnosti za vysoko pravdepodobné.

33.Jenepostačujúceabynavrhovateľvnávrhuvovzťahuk osobám,ktorýchvlastníctvokprejednávanej

nehnuteľnosti vyplýva z listu vlastníctva tvrdil, že je ich právnym nástupcom bez akéhokoľvek
predloženého, či označeného dôkazu, objektivizujúceho jednostranné tvrdenia navrhovateľa. Nie je
ani prípustné prenášať takúto aktivitu či zodpovednosť na súd, dôvodiac povinnosťou súdu zistiť
skutočný stav veci v zmysle § 32 Civilného mimosporového poriadku a dôvodiac princípom materiálnej
pravdy. I v predmetnom druhu konania má zodpovednosť za výsledok konania navrhovateľ (keď konanie
možno začať len na návrh), pričom z ustanovenia § 359e ods. 2 CMP vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ

neosvedčí, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
zamietne. Navrhovateľ musí v konaní preukázať, že jeho návrh je dôvodný.

34. Odvolací súd v danom prípade prisvedčuje záverom súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľka

na základe ňou predložených či označených dôkazov neosvedčila všetky zákonné predpoklady pre
vydržanie vlastníckeho práva, kedy predovšetkým k osobe Y. M. nie je osvedčené, že by navrhovateľka
mohla byť dobromyseľnou v tom, že jej (navrhovateľke) vlastníctvo patrí, keď z verejne dostupného
registra katastra nehnuteľností jednoznačne vyplýva vlastnícke právo Y. M., pričom navrhovateľkou
nebol preukázaný a ani osvedčený akýkoľvek príbuzenský vzťah s evidovanou vlastníčkou, nebol

osvedčený ani žiadny domnelý prechod (či prevod) vlastníckeho práva, nie je osvedčené (dokonca ani
zistené), kto sú právni nástupcovia (dedičia) po menovanej, či je jedným z nich navrhovateľka, resp. či je
dedičkou jedinou. Rovnaký záver, že navrhovateľka neosvedčila ani príbuzenský vzťah k osobe, ktorej v
súčasnosti vlastníctvo formálne svedčí, možno konštatovať i vo vzťahu k osobe P. T.. Uvedená okolnosť
má pritom podstatný význam k dobromyselnosti držby, keď dosiaľ nie je zrejmé, na základe akej právnej

skutočnosti sa navrhovateľke domnievala, že práve jej predmetná nehnuteľnosť patrí.

35.Opätovnejepotrebnézdôrazniť,ževrámciosvedčeniasplneniazákonnýchpredpokladovvydržania,
navrhovateľka musí v konaní osvedčiť, že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, nemohla mať pochybnosti o tom, že jej

vec právom patrí. Predmetom skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, ale len
skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti,
že mu vec alebo právo patrí. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že na základe dosiaľ zisteného
skutkového stavu sa minimálne uvedený predpoklad vydržania nejaví ako splnený.

36. Záverom a na odvolaciu námietku navrhovateľky o tom, že „...k vydaniu vyzývacieho uznesenia
súdu musí stačiť predpoklad, resp. „možnosť“ považovať hmotnoprávne podmienky za splnené, pričom
ich splnenie následne prejde „skúškou“ v podobne zverejnenia vyzývacieho uznesenia a možnosti podať
voči nemu námietky“, odvolací súd uvádza, že uvedenému nemožno prisvedčiť; navrhovateľka je
povinná osvedčiť, že už splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v

tejto fáze konania. Súd tak už vo fáze „pred vyzývacím uznesením“ musí mať skutočnosti špecifikované
zákonom za osvedčené, t.j. vysoko pravdepodobné. V zmysle ust. § 359f ods. 1 CMP, len v prípade, ak
navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie
uznesenia, v opačnom prípade súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne.

37. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd, postupujúc podľa ust. § 389 ods. 2
CSP zrušil i právoplatné uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie proti 1/ Y. M. a 2/ P.
T., keďže bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvej
inštancie bude mať daný okruh účastníkov konania, tak, ako ich navrhovateľka sama v návrhu na začatie

konania označila. Súd prvej inštancie sa potom bude zaoberať zodpovedaním otázky, či navrhovateľka
osvedčila, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním,
pričom konajúci súd prihliadne na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení o nutnostiosvedčenia splnenia všetkých predpokladov dobromyselnej držby trvajúcej minimálne desať rokov (pri
nehnuteľnostiach) už v štádiu konania „pred vyzývacím“ uznesením.

38. Keďže odvolací súd odvolaním napadnutým uznesením zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd o trovách konania nerozhodoval. O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

39. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).