Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210854
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119210854.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Michal Guman, advokát so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: 1. rade Q.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX V. -W., 2. rade U.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX V. - W., obe zastúpené Q.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom

R. XX, XXX XX V. - W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a
žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 14C/25/2019- 485 zo dňa 09.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Potvrdzuje uznesenie s upresnením, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyslovil, že žalobca má voči žalovaným v 1. rade a 2.
rade v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tiež v konaní o protižalobe
žalovaných o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie, že žalobca nie je vlastníkom nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok („CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol

úspešný žalobca a aj protinávrh žalovaných bol zamietnutý. Uvedený rozsudok bol okrem výroku
o trovách konania potvrdený. Výrok o trovách konania bol odvolacím súdom zrušený. Súd prvej
inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu vyzval právneho zástupcu na preukázanie toho, že žalobca
pred podaním žaloby vyzýval žalované na uzavretie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Na túto výzvu reagoval právny zástupca žalobcu dňa 09.02.2022, ktorý uviedol, že
žalobca viedol so žalovanými v roku 2018, 2019 telefonicky i osobne mimosúdne rokovania ohľadom

predaja ich spoluvlastníckych podielov, prípadne iného riešenia vzťahov k predmetnej parcele, ktoré
však neboli akceptované. Zo strany žalovaných nebol predložený ani žiaden iný návrh na riešenie
veci zmierlivým spôsobom. Navyše žalované od začiatku sporu so žalobou nesúhlasili, a to dokonca
ani so zrušením podielového spoluvlastníctva namietajúc spoluvlastníctvo žalobcu. Za týchto okolností
súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešným
žalovaným, keďže nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu výnimočného § 257 CSP. Súčasťou tohto konania

bolo aj konanie o protižalobe žalovaných o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie, že žalobca nie je
vlastníkom nehnuteľností. Žalované boli aj v tejto časti konania neúspešné, a preto súd prvej inštancieaj v tomto spore priznal žalobcovi voči nim nárok na náhradu trov konania, keďže opäť nezistil žiaden
dôvod pre použitie § 257 CSP .

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovej lehote odvolanie žalované v 1. a 2. rade, ktoré
namietali, že súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalobcovi, čím
porušil všetky procesné práva žalovaných, ktorí nemali možnosť vyjadriť sa k prebiehajúcemu konaniu.
Tiež uviedli, že sa domnievajú, že došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s rozhodovaním a
postupom súdu prvej a druhej inštancie, a to vydaním Uznesenia 14C/25/2019- (bez čísla za pomlčkou)

zo dňa 09.02.2022. Nakoľko súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. 14C/25/2019- (bez identifikačného
čísla), v ktorom rozhodol o trovách konania v prospech žalobcu, a neskúmal či je vo veci vedené trestné
stíhanie, v ktorom by mohli byť podozrivými osobami žalobca, advokát, sudca prvostupňového súdu,
sudcovia odvolacieho súdu a dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry V., žalované v 1. a 2. rade
majú za to, že týmto nesprávnym procesným postupom spôsobil konajúci súd neodstrániteľnú vadu
konania. Súd prvej inštancie ďalej nezohľadnil prebiehajúce dovolacie konanie, v ktorom žalované v

1. a 2. rade navrhli pozastaviť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 19Co/21/2021-444
zo dňa 23.11.2021, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej žalované
v 1. a 2. rade majú za to, že napadnuté uznesenie má neodstrániteľnú vadu, podľa ktorej nie je
možné identifikovať presne číslo rozhodnutia, keďže mu chýba aj číslo strany v súdnom spisu a v

súvislosti s tým majú obavu aj z možného protiprávneho konania zákonnej sudkyne, a preto podali
trestné oznámenie pre podozrenie z obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Právny zástupca JUDr. Michal
Guman pri výsluchu do zápisnice vo vyšetrovaní trestného činu marenia spravodlivosti uviedol, že už
nie je právnym zástupcom žalobcu (teda v čase pred 09.02.2022, t. j. pred dňom vydania napadnutého
uznesenia), no zároveň dňa 09.02.2022, v reakcii na výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca

viedol so žalovanými v rokoch 2018 a 2019 telefonicky i osobne mimosúdne rokovania ohľadom
predaja ich spoluvlastníckych podielov, prípadne iného riešenia vzťahov k predmetnej parcele, ktoré
však neboli akceptované. Vzhľadom na protichodné tvrdenia právneho zástupcu žalobcu majú žalované
v 1. a 2. rade podozrenie, že zo strany právneho zástupcu žalobcu došlo k spáchaniu trestného
činu krivej výpovede podľa § 346 Zákona č. 300/2005 Z. z. a zavádzania súdu, čím mohlo dôjsť

k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Zákona č. 300/2005 Z. z. Súčasne
poukázali na skutočnosť, že predmetná vec je dozorovaná prokurátorom Generálnej prokuratúry SR,
súčasne prebieha vyšetrovanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa
mohol dopustiť prokurátor trestného úseku Okresnej prokuratúry V.. Dôkazy o možnej obzvlášť závažnej
trestnej činnosti sudcov, prokurátorov, advokáta a iných osôb, ktoré rozhodovali v predmetnej veci

predložili Generálnej prokuratúre SR, Slovenskej informačnej službe a PPZ NAKA a iným útvarom
orgánov činných v trestnom konaní. Žalované v 1. a 2. rade podali aj žalobu o neplatnosť kúpnych zmlúv
žalobcu(sp.zn.20C/11/2022).Tiežplánujúpodaťžalobunaobnovukonania,ústavnúsťažnosťaplánujú
sa domáhať, aby Generálny prokurátor SR podal v tejto veci mimoriadne dovolanie. Majú záujem aj na
prejednaní celej veci pred ESĽP a domáhať sa náhrady škody spôsobenej štátnym aparátom Slovenskej

republiky. Majetok, ktorý súd prisúdil žalobcovi bol nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom SR
a možným spáchaním trestného činu pri vydržaní, čo je predmetom vyšetrovania orgánov činných v
trestnom konaní. Sudca mohol nesprávnym postupom spáchať trestný čin pri zakrývaní porušovania
zákonného predkupného práva a možnom podvode súvisiacom s vydržaním, keďže neskúmal výslovne
opakujúcu sa námietku absolútnej neplatnosti právnych úkonov a právnych skutočnosti, na základe

ktorých sa stal žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. So zreteľom na vyššie
uvedené skutočnosti majú žalované v 1. a 2. rade za to, že sú splnené zákonné dôvody pre podanie
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) a § 365 ods. 2 CSP. V zmysle ČI. 46 ods. 1 Ústavy
SRgarantovanézákladnéprávonasúdnuochranu,akoajprávonaspravodlivésúdnekonaniezaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené, tak ako aj základné

ľudské právo podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, a preto navrhli, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a prerušil konanie do doby rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

5. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa žalobca nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúcev zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je nedôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na rozhodnutie už iba o trovách konania
(Keďže vec sama bola právoplatne rozhodnutá) dospel k správnym skutkovým zisteniam a nárok na
náhradu trov konania správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie
zistené skutočnosti, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na náhradu trov

konania, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym zisteniam, a pretože
v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo vzťahu k trovám konania, s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého uznesenia.

9. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovaným v 1. a 2. rade, ktoré v odvolaní navyše neuviedli
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd
prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania a
správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý,

najmäaksažalovanéneúspešnebránilialebouplatniliprotižalobousvojenárokyvovzťahukpredmetnej
nehnuteľnosti tiež neúspešne, niet zásadne prekážok, aby súd použil ustanovenie § 255 CSP.

12. Pre prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy aplikácia
ustanovenia § 255 CSP, prípadnú tvrdosť možno korigovať použitím § 257 CSP.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14.Prepoužitieustanovenia§257CSPvkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva

má význam zistenie toho, či žalobca pred podaním návrhu na vyporiadanie navrhol vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou, ako aj toho, akým spôsobom uplatnil zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci (viď
napr. Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/489/2005).

15. K rozhodovaniu o trovách konania je potrebné zistenie podkladov pre ich priznanie, včítane zistenia,
či nie sú u niektorej zo strán sporu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd
výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať. Takýmto dôvodom môže byť aj stanovisko k návrhu
nazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvapredpodanímnávrhunasúde,akspoluvlastník
súhlasilsozrušenímspoluvlastníctvaajehovyporiadanímspôsobom,akýžalobcaajvnávrhunazačatie

súdneho konania navrhoval, potom takýto postoj umožňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva podľa ust. § 141 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska použitia ust. § 257 CSP má teda
význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde urobil spoluvlastníkom návrh na zrušenie
spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a dosiahol
plný úspech vo veci (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 2 Cz/4/71, R 31/1972).

16. Z obsahu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, doručenej súdu prvej
inštancie dňa 18.06.2019 vyplýva, že strany sporu k mimosúdnej dohode nedospeli, a preto sa v
predmetnej veci žalobca obrátil na súd. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca viackrát vyvinul snahuvysporiadať predmet sporu mimosúdnou cestou. Žalované však s návrhom žalobcu nesúhlasili a
nesúhlasili ani so zrušením podielového spoluvlastníctva. Žalované dokonca namietali spoluvlastníctvo
žalobcu, a preto podali protižalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie, že žalobca nie je vlastníkom,

ktorú súd zamietol.

17. Sumu, ktorú navrhoval žalobca zaplatiť žalovaným ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, ktoré
by boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, súd ustálil v súlade so závermi Znaleckého posudku
č. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2019, ktorý vypracoval znalec H.. Q. E. na základe žiadosti žalobcu.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokúsil o možnosť mimosúdneho vysporiadania
veci, no neúspešne (č. l. 140), a preto vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 14C/25/2019-305
zo dňa 04.12.2020, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti
a vyporiadal ho tak, že podiely žalovaných na tejto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu, ktorému uložil povinnosť vyplatiť ako náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných na

tejto nehnuteľnosti, a to žalovanej v 1. rade sumu 791,80 eur a žalovanej v 2. rade sumu 638,64
eur. Pri ustálení sumy, ktorú súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 2. rade ako náhradu za
ich spoluvlastnícke podiely, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, tento vychádzal z
vyššie uvedeného znaleckého posudku. V kontexte uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o výške náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely

rozhodol v súlade so žalobným návrhom.

19. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov,
odvolací súd má za to, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimočného ust. § 257
CSP. Bolo preto správne priznať žalobcovi, ktorý bol úspešný čo do žaloby o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, ako aj čo do protižaloby žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane
konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s

konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu
nebolo konanie pred všeobecným súdom.

21. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte dodáva, že ani skutočnosť, že na napadnutom uznesení,
ktoré bolo doručené žalovaným, nie je uvedené číslo konania - číslo listu, pod ktorým je toto uznesenie

zažurnalizované v spise, nie je podstatným pre rozhodnutie o trovách konania. Mohlo by ísť iba o chybu
súdu v písaní, nemajúcu vplyv na správnosť uznesenia. Ani skutočnosť, že sa vedie dovolacie konanie
nebola dôvodom, aby súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu trov konania. Ak právny
zástupca žalobcu mal v inom konaní tvrdiť, že žalobcu už nezastupuje, ale túto skutočnosť neoznámil
či už on alebo žalobca sám, v predmetnom konaní nebolo možné na takéto tvrdenie žalovaných

prihliadať.Jepotrebnétiežuviesť,žeaniďalšieodvolacieargumentyžalovanýchnebolispôsobilézmeniť
napadnuté rozhodnutie.

22. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

23. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie

odvolateliek, na ktorej založili svoje odvolacie dôvody, preto napadnuté uznesenie postupom podľa ust. §
387ods.1a2CSP,potvrdilakovecneaprávnesprávnysupresnením,žeovýšketrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

24.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP

tak, že v odvolacom konaní neúspešné žalované v 1. a 2 rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací
súd rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).