Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207087
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121207087.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v právnej veci navrhovateľky Z.. S. F. G., K.., J., N. N.O.
H., I. XX, F.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s.r.o., so sídlom Bratislava,
Radvanská 1, IČO: 52 522 211, proti odporcom 1/ J. Ú. S.. I. H. - J., F.: XX XXX XXX, N. N. H.,
H.Ť. XX, 2/ Z.. Z.J. M., J.. XX.X.XXXX, G. H., M. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou,

so sídlom Košice, Bajzova 2, 3/ K.. S. H., J.. XX.XX.XXXX a 4/ S.. I. H., J.. XX.XX.XXXX, Q. G. Y.
XX, za účasti intervenienta na strane odporcov 2/ - 4/ S..I. H.E., J., N. N. H., H. XX, F.: XX XXX
XXX, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky a odporkyne 2/ proti uzneseniu
38C/33/2021 z 30.9.2021 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e napadnuté uznesenie vo výroku I. o zastavení konania vo vzťahu k odporcovi 1/ a v rozsahu
zrušenie vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie rozhodnutie.

M e n í napadnuté uznesenie vo výroku II. vo vzťahu k odporkyni 2/ tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia proti odporkyni 2/ z a m i e t a a vo výroku o trovách konania tak, že v právnom
vzťahu medzi týmito stranami im náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie vo výrokoch II. a III. o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/ a o zamietnutí návrhu na uloženie sankcie za
nesplnenie povinnosti vydať veci.

V právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou 2/ priznáva odporkyni 2/ náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcami 3/ a 4/ stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
právnom vzťahu k odporcovi 1/ zastavil. Odporkyni 2/ uložil povinnosť vydať navrhovateľke vo výroku
špecifikované súdne spisy v dedičských veciach, závety a iné úkony pre prípad smrti spísané v notárskej

zápisnici alebo uschované u notára registrované v registri závetov konkrétne vymedzené vo výroku,
konkrétne vymedzené spisy notárskych úschov ako aj neskončených úschov listín pod sp. zn. U 25/2021
N 357/2021 do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti odporcom 3/ a 4/ návrh zamietol. Návrh
na uloženie sankcie vo výške 1.000 € za nesplnenie povinnosti vydať veci uvedené vo výroku II. petitu
navrhovateľke od uplynutia paričnej lehoty do vydania vecí vo vzťahu k odporcom 2/ až 4/ zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľka má nárok na náhradu v rozsahu 1/5 trov konania, ktoré

jej zaplatí odporkyňa 2/ na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd rozhodne o ich výške.2. Rozhodol takto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa jeho navrhovateľka od
označených odporcov 1/ - 4/ domáhala vydania všetkých neukončených dedičských súdnych spisov

vedených odporcom 1/ a všetkých neukončených notárskych úschov a s tým súvisiacich vecí minimálne
v rozsahu v petite konkrétne označených spisov spisovými značkami a aby odporcov v prípade, že jej
ich nevydajú, zaviazať k úhrade sankcie 1.000 € za každý deň nesplnenia povinnosti vydať veci, od
uplynutia paričnej lehoty do vydania vecí.

3. Skutkovo návrh odôvodnila tým, že v zmysle § 17 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti bola dňa 14.6.2021 Notárskou komorou Slovenskej republiky ustanovená za zástupcu
Notárskeho úradu S.. I. H. - J., IČO: 42 107 237, so sídlom H. XX, XXX XX H., s účinnosťou od 15.6.2021.
Bezodkladne po prevzatí ustanovenia za zástupcu notára dňa 15.6.2021 vyzvala zastupovaný notársky
úrad na poskytnutie súčinnosti a mimo iné aj o poskytnutie všetkých neukončených notárskych spisov,
ktorými notársky úrad disponuje. Po rôznych obštrukciách zo strany odporcov 3/, 4/, ktoré rozpísala

v návrhu, doposiaľ k vydaniu požadovaných spisov nedošlo. Odkazom na ust. Notárskeho poriadku
dôvodila, že pokiaľ je odporca 1/ právoplatne zastúpený vo vzťahu k výkonu činnosti notára jej osobou,
nesmiepočastrvaniazastupovaniavykonávaťčinnosťnotáraajepovinnývydaťzastupujúcemunotárovi
notárske spisy vo veciach, ktoré neznesú odklad, pretože v opačnom prípade zastupujúci notár nie je
schopný vykonávať svoju činnosť vo vzťahu k samotnému zastúpeniu. Poukázala na to, že odporca 1/

bol predsedom Okresného súdu Košice I vyzvaný, aby v lehote 5 dní odovzdal zastupujúcej notárke
všetky súdne spisy týkajúce sa dedičskej agendy, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Argumentovala,
že aktívne bránia vydaniu spisov odporcovia 3/ a 4/ vydávaním záväzných pokynov zamestnancom
notárskeho úradu. Nevydaním spisov vznikajú ich účastníkom ale aj účastníkom v iných dotknutých
dedičských spisoch prieťahy a hrozí vznik škody z nich. Podobne vo vzťahu k vydaniu spisov týkajúcich

sanotárskejúschovypeňazíuviedla,žepokiaľnedisponujespisomnemôžeoprávnenejosobezúschovy
vydať peňažné prostriedky. Pokiaľ sa jej ako zastupujúcej notárke nedostanú do osobnej dispozície
všetky notárske spisy nevydaných notárskych úschov peňazí vedených zastupovaným notárom, nebude
schopná vykonávať činnosť zastupujúceho notára vo vzťahu k notárskym úschovám a môže dôjsť k
vzniku škody na strane tak zložiteľov notárskych úschov ako aj oprávnených z notárskych úschov.

Vo vzťahu k vydaniu notárskych úschov závetov a závetov spísaných vo forme notárskej zápisnice
registrovaných v notárskom centrálnom registri závetov uviedla, že pokiaľ ich nebude mať k dispozícii
ako zastupujúca notárka, nebude schopná vykonávať povinnosti súvisiace už so súčasnou potrebou ako
aj budúcou potrebou ich vydania oprávnenej osobe, hrozí riziko vzniku škôd vo vzťahu k oprávneným
dedičom zo závetu a to v konaniach, ktoré po poručiteľoch ako závetcoch už prebiehajú ako aj v prípade

náhleho úmrtia závetcu.

4. Na posudzovanú vec súd aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, 2, § 123 ods. 2 CSP, § 60, § 61, § 62, § 161 ods. 1 CSP, § 2 ods.1, 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 §
5, §§ 17 až 27 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti, § 2 ods. 1 vyhlášky 324/2015

Ministerstva spravodlivosti SR o kancelárskom poriadku pre notárov, § 18 ods. 1, § 31, § 39, § 123, § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z, § 21 CMP. Konštatoval,
že ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nemá charakter dočasnosti a
konzumuje vec samu. Vo vzťahu k odporkyni 2/ dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery v rozsahu ako vymedzil vo výroku svojho rozhodnutia. Preskúmaním listinných dôkazov dospel

k záveru, že odporkyňa 2/ je v pracovnom pomere u notára S.. I. H. na základe Pracovnej zmluvy zo
7.7.2014 v pracovnej pozícii notársky kandidát, a na základe Poverenia z 1.12.2015 bola poverená
výkonomvšetkýchúkonov,ktorésúpredmetomnotárskejčinnosti,vrátanečinnostípodľa§5Notárskeho
poriadku. Notár S.. H. I. L.. S.. I. H. doručil súdu listinu „Dohoda o skončení pracovného pomeru s
Z.. Z. M. z 31.8.2021, ktorá je podpísaná zamestnávateľom „Mgr. Vojtechom Kavečanským - notárom,

v zast. S.. I. H.“ a na druhej strane Z.. Z. M.. Túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uviedol, že
je nesporné, že fyzická ale aj právnická osoba sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou
osobou, ak na tento účel udelia plnomocenstvo, aby za nich tieto osoby robili právne úkony, v ktorom
uvedú rozsah oprávnenia zástupcu. Ide o jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým
sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Z hľadiska

počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje sa rozlišuje: 1. všeobecné (generálne)
plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony a 2. osobitné (špeciálne) plnomocenstvo
oprávňujúce zástupcu konať v rozsahu a) iba jedného právneho úkonu, b) určitého druhu právnych
úkonov. Zastúpenie notára v rámci jeho notárskej činnosti je striktne upravené v Notárskom poriadku v§ 17 až § 27, v zmysle ktorých zákon pripúšťa zastúpenie: 1. zástupcom notára (§ 17), 2. náhradníkom
notára (§ 19), 3. notárskym kandidátom (§ 24), 4. ďalšími zamestnancami notára (§ 27). Rovnako aj pri
zastúpení notára ako zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, vyžaduje sa osobné konanie notára,

prípadne však zákon nevylučuje zastúpenie zamestnancami notára (§ 9 ods. 2 ZP). Iné osoby, ako
uvedené v bodoch 46. a 47. uznesenia súdu prvej inštancie, neprichádzajú do úvahy na zastúpenie
notáravrámcijehonotárskejčinnostialeboúkonovvpracovno-právnejoblasti.Ztohovyplýva,žeS..I.H.
nemal oprávnenie konať ako zástupca a podpisovať listiny, resp. vykonávať úkony v mene notára S.. I. H.
na základe generálnej plnej moci zo dňa 5.5.2021. Preto Dohoda o skončení pracovného pomeru s Z.. Z.

M. zo dňa 31.8.2021, podpísaná S.. I. H., ako zástupcom notára na základe generálnej plnej moci zo dňa
5.5.2021, je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje
zákonu . Súd preto dospel k záveru, že Z.. Z. M., ako notársky kandidát, je pasívne legitimovanou
osobou v tomto konaní a napriek výzvam navrhovateľky povinnosť vydať spisy dobrovoľne nesplnila.
Súd preto uznal nárok navrhovateľky vo vzťahu k odporkyni 2/ za dôvodný a zaviazal ju k povinnosti v
rozsahu vymedzenom vo výroku II. svojho uznesenia. Návrh voči odporcom 3/ a 4/ o vydanie vecí súd

vyhodnotil ako nedôvodný a zamietol ho, lebo títo odporcovia nemajú žiadne oprávnenie disponovať s
notárskymi spismi, s notárskou agendou, resp. s čímkoľvek, čo sa týka notárskeho úradu notára S.. I. H..
Nie sú pasívne legitimovaní vo veci, nakoľko zo žiadneho zákona, resp. právneho úkonu im povinnosť
odovzdať notárske a iné spisy nevyplýva. Poukázal na to, že v prípade pokračovania takéhoto konania
by po vykonateľnosti tohto rozhodnutia, do úvahy prichádzala prípadná trestno-právna zodpovednosť

žalovaných 3/ a 4/ za marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Súd tiež poznamenal, že pokiaľ odporcovia
3/ a 4/ bránia navrhovateľke vo vstupe do budovy notárskeho úradu neodovzdaním kľúčov od dverí
notárskeho úradu, pre takéto rozhodnutie súdu absentuje výrok v petite návrhu.

5. Vo vzťahu k označenému odporcovi 1/ súd konštatoval, že procesná subjektivita je základnou

podmienkou civilného súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať
procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená na oboch stranách v priebehu
celého súdneho konania a súd ju skúma ex offo. V prípade nedostatku tejto podmienky konania ide o
neodstrániteľnú prekážku konania a súd po zistení tejto skutočnosti konanie musí zastaviť. Súd poukázal
na listinné dôkazy, podľa ktorých navrhovateľka je rozhodnutím Notárskej komory Slovenskej republiky

zo 14.6.2021 (č. 018/2021/A) ustanovená zástupcom notára S.. I. H., notára so sídlom Kmeťova 13, 040
01 Košice. Za odporcu 1/ však označila Notársky úrad notára S.. I. H., J. N. N. H. XX, XXX XX H.Š..
Notársky úrad je pritom v zmysle § 2 ods. 3 Notárskeho poriadku iba sídlom notára a nie je právnickou
osobou v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka. Notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide
len o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom o notároch a notárskej činnosti, ktorá súvisí s oprávnením

štátu zriaďovať notárske úrady. Notársky úrad je v zmysle ust. § 2 ods. 3 NP sídlom (miestom) pre výkon
notárskejčinnostištátompoverenouosobou-notárom,fyzickouosobou(§2ods.1NP),ktoréjezriadené
rozhodnutím ministra spravodlivosti na základe zákona o notároch a notárskej činnosti, resp. tvorí súbor
miestností, v ktorých notár vykonáva notársky úrad. Z toho vyplýva, že notár a notársky úrad majú
z hľadiska právnej subjektivity rôzne právne postavenie. Štát prostredníctvom ministra spravodlivosti

zriadi notárske úrady, kde funkciu notára vykonávajú fyzické osoby. Avšak samotný notársky úrad
nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, nemá spôsobilosť na právne
úkony (vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti), nemá deliktuálnu spôsobilosť, a ani
procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania a spôsobilosť vystupovať v samotnom
konaní. Súd preto dospel k záveru, že odporca 1/ nemá procesnú subjektivitu, pričom absencia

spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok
zastavenie konania. Preto súd v súlade s ust. § 62 CSP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/ zastavil. V súvislosti s nesprávnym označením odporcu 1/ súd
zdôraznil, že nesmie poučovať strany sporu nad rámec poučení o právach a povinnostiach v rozsahu
§ 160 CSP a zvlášť nie prípade, ak je strana sporu zastúpená advokátom, navyše pri neodkladnom

opatrení sa vady podania neodstraňujú (§ 327 CSP).

5. Napokon súd zamietol aj navrhovateľkou uplatnený nárok na zaplatenie sankcie 1.000 € za každý deň
omeškania voči odporcom 1/ až 4/, nakoľko pre takéto rozhodnutie je potrebné právoplatné meritórne
rozhodnutie súdu o uložení povinnosti.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd poukazom na § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 1/5, lebo bola úspešná len v jednom z 5 navrhovaných výrokov a
žalovaným 1/ až 4/ ich súd nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.6. Podaním doručeným súdu 9.11.2021 S.. I. H., J. N. N. H., H. XX, IČO: 42107237, t.č. v ÚVV a ÚVTOS
Floriánska 18 oznámil, že vstupuje do konania ako intervenient z vlastného podnetu na strane odporcov.

Súd uznesením 38C/33/2021-155 z 11.11.2021 oznámil stranám vstup intervenienta do konania.

7. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním navrhovateľka a odporkyňa 2/.

8. Navrhovateľka namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a vyhovel v plnom
rozsahu navrhovanému neodkladnému opatreniu. Nesúhlasil so spôsobom právneho posúdenia súdom
prvej inštancie otázky procesnej subjektivity odporcu 1/ a mal za to, že vychádzajúc z ustálenej judikatúry

súdov, v prípade ak bola strana sporu označená nesprávne a táto nesprávnosť spočíva len v chybe
v písaní, musí súd vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až následne skúmať otázku
existencie procesnej podmienky. Z identifikačných znakov uvedených v návrhu vo vzťahu k odporcovi
1/ jednoznačne vyplýva, že návrh nesmeroval proti notárskemu úradu ako takému ale voči notárovi,
ktorým bol predmetný notársky úrad riadený, táto skutočnosť vyplýva z označenia odporcu celým

jeho názvom aj uvedením identifikačného čísla a sídla notára. Súd mal preto v prvom rade odstrániť
zjavnú chybu v písaní a jeho prílišným formalizmom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu
proti odporkyni 2/ namietal, že sa síce stotožňuje s argumentáciou súdu, ale vytkol, že súd v rozpore
s navrhovaným petitom nariadil nesprávny a neúplný výrok, v dôsledku čoho je zmarený samotný

účel neodkladného opatrenia. Neúplnosť výroku II. uznesenia spočíva v nedostatočnom vymedzení
rozsahu povinností odporkyne 2/, keď súd opomenul prvú časť petitu návrhu, ktorú do výroku nezahrnul
a zároveň o nej ani inak nerozhodol. Zdôraznila, že žiadala, aby odporcovia boli zaviazaní vydať jej
všetky neukončené dedičské súdne spisy, neukončené notárske úschovy a s tým súvisiace veci a to
„minimálne v nasledujúcom rozsahu...“, kedy vymenovala notárske spisy o ktorých má vedomosť z

notárskych registrov, avšak tento nemusí byť úplný. Namietala tiež, že žiadala, aby povinnosť plniť bola
odporcom uložená do 3 dní od doručenia uznesenia súdu a nie do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Nesúhlasilasnázoromsúdu,žeodporcovia3/a4/niesúpasívnelegitimovanívoveci,leboneodkladným
opatrením sa domáhala uložiť odporcom vydať veci, ktoré neoprávnene zadržiavajú a ktoré sú povinní
umožniť jej prevziať. Povinnosť vydať vec, ktorú subjekt neoprávnene zadržiava, sa netýka oprávnenia

s požadovanou vecou nakladať, ale práve skutočnosti, že ju zadržiava neoprávnene a tým pádom ňou
neoprávnene nakladá. Argumentácia súdu o nedostatku ich pasívnej legitimácii preto nie je správna
a zároveň je v rozpore s § 126 ods. 1, 2 OZ, v zmysle ktorého osoba, ktorá je oprávnená mať vec u
seba, sa môže na súde domáhať ochrany v podobe uloženia povinnosti neoprávnenej osobe vydať vec,
ktorú neoprávnene zadržiava a ktorú je navrhovateľ oprávnený mať u seba. Poukázala na to, že pokiaľ

súdom nebude nariadená aj sekundárna povinnosť odporcov v podobe povinnosti znášať peňažnú
sankciu za nesplnenie primárnej povinnosti vydať požadované veci, nebude neodkladné opatrenie súdu
exekvovateľné, pretože v prípade nesplnenia povinnosti odporcami vydať požadované veci, nebude de
facto existovať žiadna priama sankcia, ktorá by ich donútila splniť primárnu povinnosť.

9. Odporkyňa 2/ napadla odvolaním uznesenie vo výrokoch II. a IV. z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
videla v absencii dostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktoré založilo jeho nepreskúmateľnosť.
Mala za to, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného oparenia,
lebo navrhovateľka nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia. Uviedla, že na základe pracovnej zmluvy bola
zamestnancom notára S.. I. H., ktorý bol práceneschopný od 23.5.2021 do 24.9.2021, z ktorého dôvodu
mu bol ustanovený zástupca - navrhovateľka. V nadväznosti na tieto skutočnosti pristúpila odporkyňa 2/
k dohode o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2021, ktorá bola vyhotovená S.. H., ktorého na
tento úkon splnomocnil Mgr. Kavečanský a ktorá plná moc priamo obsahuje aj udelenie splnomocnenia

pre S.. H., aby „uzatváral a ukončoval právne vzťahy vrátane pracovnoprávnych vzťahov“. Zdôraznila,
že nie je zamestnancom notára, nemá prístup do Notárskeho úradu, ku spisom, kľúče odovzdala pri
skončení pracovného pomeru a nie je oprávnená ďalej spravovať agendu notárskeho úradu. Z tohto
dôvodupovinnosť,ktorájejbolasúdomuložená,jenevykonateľná.Vytklasúdu,ženeboloprávnenýsámposudzovať ne/platnosť dohody o ukončení pracovného pomeru a tým, že tak urobil, vybočil z rámca
sporu vymedzeného návrhom. Citovala § 17 ods. 2, § 77 Zákonníka práce a dôvodila, že vo vzťahu
k skončeniu pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pri ktorej platí, že právny

úkon sa považuje za platný, až kým sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti skončenia pracovného
pomeru na súde. Oprávnenou osobou je len účastník pracovného pomeru, teda zamestnávateľ alebo
zamestnanec. V žiadnom prípade súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neprináležalo posudzovať platnosť skončenia pracovného pomeru, ak sa takejto platnosti nedovolávala
ona sama alebo jej zamestnávateľ a otázku ne/platnosti skončenia pracovného pomeru súd nemôže

zodpovedať ani ako otázku predbežnú. Pokiaľ súd odkazoval v tejto súvislosti na Notársky poriadok,
dala do pozornosti, že súdom citované ust. § 17 až 27 vymedzujú osoby, ktoré môžu zastúpiť notára
v rámci jeho notárskej činnosti a tieto nezahŕňajú skončenie pracovného pomeru. Právny názor súdu,
ktorý prísne formálnym výkladom zakazuje udelenie splnomocnenia tretej osobe pre pracovnoprávne
vzťahy, je v rozpore s ochrannou funkciou pracovného práva. Navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil
uznesenie v ňou napadnutom výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a

prizná jej náhradu trov konania.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporkyňa 2/ uviedla, že sa stotožňuje s tým, že
navrhovateľka ako odporcu 1/ označila subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu a nie je vo veci
možné aplikovať ust. § 129 CSP pretože nešlo o vadu označenia odporcu 1/ ale tento bol označený

úplne, presne, určito a zrozumiteľne. Dala do pozornosti navrhovateľkou nesprávne formulovaný petit,
keď sa domáha vydania spisov vedených Notárskym úradom a nie notárom - notárske spisy pritom
vedie notár a nie notársky úrad. Navrhovateľka má prístup do centrálneho informačného systému,
preto nemožno nepresnosť jej petitu odôvodňovať tým, že nemá vedomosť o všetkých neukončených
dedičských spisoch. Ňou navrhované znenie výroku je z dôvodu neurčitosti nevykonateľné. Mala za

to, že súd správne rozhodol, že odporcovia 3/ a 4/ nie sú pasívne legitimovaní najmä z dôvodu, že
nie sú a v čase podania návrhu ani neboli oprávnení nakladať s notárskymi spismi (neboli nositeľmi
hmotnoprávnej povinnosti), a teda ani ich vydať navrhovateľke. Odporcovia 3/ a 4/ nie sú vlastníkmi
veci, ani tieto nezadržiavajú u seba, nie sú oprávnení s nimi nakladať a ani ich uchovávať, nemajú
prístup k notárskym spisom a nemožno im spravodlivo a v súlade so zákonom nariadiť povinnosť veci

vydať navrhovateľke. Navrhovateľka ani žiadnym spôsobom neosvedčila, aby odporcovia 3/ a 4/ spisy
zadržiavali. Uloženie sankcie, ktorej zaplatenia sa navrhovateľka domáha, nie je dôvodné ani s ohľadom
na to, že navrhovateľka sa primárne domáha vydania notárskych spisov. Nevznikol jej pritom žiadny
peňažný nárok, ktorý by bolo treba kompenzovať uložením sankcie. Výrokom rozhodnutia súdu, ktorým
by bola uložená aj sankcia, by došlo k neprimeranému zásahu do jej práv. Uloženie sankcie len z dôvodu

„istoty“ je minimálne v režime konania iniciovaného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
absolútne neopodstatnené.

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 2/ dala na zváženie, či bolo odvolanie podané
včas. Nesúhlasila s argumentáciou odporkyne vo vzťahu k posúdeniu existencie jej pracovnoprávneho

vzťahu, stotožnila sa s právnym názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jej rozviazanie pracovného
pomeru dohodou. Tvrdenia odporkyne 2/ v odvolaní považovala za nedôvodné a žiadala, aby odvolací
súd „zamietol“ odvolanie odporkyne 2/.

12. Z vyjadrenia navrhovateľky k vyjadreniu odporkyne 2/ k jej odvolaniu vyplýva, že táto sa nestotožňuje

s jej právnou argumentáciou, považuje ju za chybnú a pridržiava sa svojho odvolania a skutočností,
ktoré uviedla vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 2/. Petit svojho návrhu považuje za jasný, dostatočne
špecifikovaný. Výpočet ňou uvedených spisov bol demonštratívny a nie taxatívny z toho dôvodu, že s
odkazom na kontrolu vykonanú Notárskou komorou na notárskom úrade S.. H. má dôvodné podozrenie,
že tento neevidoval všetky notárske spisy v centrálnom informačnom systéme komory, preto nie je

objektívne schopná uviesť v petite svojho návrhu úplný výpočet požadovaných notárskych spisov.

13. Odporcovia 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v podstatnom poukázali na to, že notársky
úrad S.. I. H., ich syna, sídli v prenajatých priestoroch a jeho kancelárie majú zhodné špeciálne kľúče,
z ktorých nie je možné vyrobiť duplikáty. Kľúče každého zamestnanca, s ktorým bol ukončený pracovný

pomer, sa okamžite odovzdávali správcovi budovy. Každý zamestnanec mal správcom objektu pridelený
svoj vlastný kód, ktorý sa mu po skončení pracovného pomeru zrušil. Notársky úrad pozostáva z troch
miestností (trakt 1), v ktorých sa zdržiaval notár S.. H., notársky kandidát Z.. H. M. J. H. S.. S. P. a všetci
traja disponovali rovnakým kľúčom. Notárska kandidátka Z.. Z. M. mala kanceláriu (trakt 2) zvlášť v inejčasti budovy a disponovala iným kľúčom. Ak nebol nik z troch menovaných prítomný v trakte 1, Z.. M. sa
do traktu 1 nedostala. Popísali spôsob akým došlo k jednaniu a k pripravovaniu spisov k odovzdaniu,
uviedli, že nikdy nemali záujem brániť odovzdaniu spisov, ale mali záujem, aby odovzdávanie spisov

prebehlozákonnýmspôsobom.Nastretnutia,ktorévtejtosúvislosti navrhliZ..S.F.G.,tátonereagovala.
Dňom 23.6.2021 bola z ich strany ukončená akákoľvek komunikácia a pôsobenie v Notárskom úrade
S.. H., okrem dňa 31.8.2021 pri ukončení pracovného pomeru dohodou s Z.. M., o výzve predsedu
Okresného súdu Košice I na odovzdanie dedičských spisov nemali vedomosť, do priestorov notárskeho
úradu nemali a nemajú prístup (len za prítomnosti zamestnancov), nedisponovali a nedisponujú kľúčmi

od priestorov notárskeho úradu, nikdy nemali prístupový kód do priestorov notárskeho úradu, nepoznajú
žiadny bezpečnostný kód ani heslo na legálne prekonanie prekážky v podobe zabezpečenia Notárskeho
úradu, priamy kontakt so spismi nemali a nemajú, informácie o nich mali vždy len od zamestnancov
notárskeho úradu, od 23.6.2021 sa v kanceláriách notárskeho úradu nezdržiavali žiadni zamestnanci,
preto ani nemohli vydávať žiadne záväzné pokyny, takže ani také, ktorých podstata by spočívala v
marení povinnosti vydať Z.. G. požadované veci. Mali vedomosť, že dňa 4.8.2021 bola v notárskom

úrade políciou vykonaná prehliadka priestorov a nikto nevie ako bolo nakladané s notárskou agendou.
Napokon uviedli, že žiadne notárske spisy nezadržujú ani nezadržiavali, nemajú k nim prístup a nemajú
vedomosť, kde sa v súčasnosti notárske spisy nachádzajú.

14. Odporkyňa 2/ k vyjadreniu navrhovateľky k jej odvolaniu uviedla, že odvolanie bolo podané včas,

predložila doklad o doručení súdu 12.11.2021. Zdôraznila, že súd opomenul relevantný fakt, že Notársky
poriadok vymedzuje zastupovanie notára iba pri výkone jeho notárskych činností špecifikovaných v § 3,
§ 5, kedy má notár postavenie verejného činiteľa a vykonáva moc verejnú. Tieto však nemožno aplikovať
na skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zotrvala na všetkých
skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní a mala za to, že navrhovateľka ich žiadnym spôsobom

nespochybnila.

15. V ďalšom písomnom vyjadrení navrhovateľky ako reakcii na súdom doručené vyjadrenie odporkyne
2/ navrhovateľka zopakovala už skôr uvádzané argumenty týkajúce sa pracovného pomeru odporkyne
2/ u notára a jeho ukončeniu dohodou. Konanie odporkyne 2/ a odporcu 4/, na základe ktorého malo

dôjsť k skončeniu jej pracovného pomeru dohodou vyhodnotila ako účelové, vzbudzujúce minimálne
dôvodné podozrenie, že tak konala v súčinnosti s odporcom 4/ výhradne za účelom zmariť vydanie
požadovaných notárskych spisov.

16. K vyjadreniu odporcov 3/ a 4/ k jej odvolaniu navrhovateľka uviedla, že nepopreli, že disponujú kľúčmi

odporcu 1/ k notárskemu úradu a vyjadrila názor, že sú schopní bez neprimeraných ťažkostí, v súčinnosti
so správcom budovy legálne prekonať zabezpečenie úradu a vydať notárske spisy, ktorých sa domáha.
Tvrdila, že z listinných dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že odporcovia zamestnankyni S.. S. P. po
oznámení, že spisy sú pripravené na ich odovzdanie, uviedli, že notárske spisy nemôžu byť vydané inou
osobou ako notárom. Z toho nespochybniteľne vyplýva, že tvrdenia odporcov 3/ a 4/ o nepripravenosti

požadovaných notárskych spisov nie sú pravdivé. Nie sú správne ani ich názory, že ňou požadované
spisy bol oprávnený vydať len odporca 1/, resp. že tento ich minimálne musel skontrolovať. Poukázala v
tejto súvislosti na znenie § 17 Notárskeho poriadku. K tvrdeniu odporcov o liste z 23.6.2021, ktorým jej
odporcovia mali navrhnúť osobné stretnutie za účelom dohodnutia podmienok odovzdania notárskych
spisov uviedla, že tento list jej nikdy nebol doručený a zároveň ním odporcovia vyvracajú svoje tvrdenie,

že k notárskym spisom nemali prístup a že nebránili žiadnym spôsobom vydaniu spisov.

17. Odporcovia 3/ a 4/ reagovali písomným vyjadrením, v ktorom zopakovali, že je nemožné, aby
kľúčmi od priestorov notárskeho úradu mohol disponovať niekto iný ako jeho zamestnanec, zdôraznili
že nedisponovali a nedisponujú kľúčmi od priestorov notárskeho úradu. Nie je pravdou tvrdenie

navrhovateľky, že nevedela o liste z 23.6.2021, lebo sama tento uviedla ako dôkaz v bode 2.4 na
strane 3 svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Znovu uviedli, že navrhovateľka nikdy
nereagovala na navrhnuté stretnutia, odovzdanie spisov žiadala v neprimeranej lehote aj keď vedela o
práceneschopnosti notára, ignorovala snahu o vyriešenie situácie.

18.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolanienavrhovateľkyajodporkyne
2/ ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnenýchodvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle
ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné a odvolanie
odporkyne 2/ je dôvodné v plnom rozsahu.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. V danom prípade neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože smeruje
k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a samotné nariadenie neodkladného opatrenia
konzumuje vec samu. Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe

žaloby, v tomto prípade žaloby na vydanie hnuteľných vecí. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8 Cdo 83/2017 „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej
vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade
návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok
§ 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím

konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaakonzumujevecsamu“.Vtakýchtoveciach,tedaakmánavrhované
neodkladné opatrenie povahu veci samej, je povinnosťou súdu aplikovať § 129 CSP a odstrániť jeho
vady prostredníctvom uznesenia - výzvy, doručenej tomu, kto návrh podal.

24. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby
naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako
strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa
zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane
žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Cdo/219/2016).

25. V označenom uznesení najvyšší súd konštatoval, že pod odňatím možnosti pred súdom konať (od
účinnosti CSP rozumej „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces“)trebarozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť pred
súdom konať sa považuje aj zastavenie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky,
pretože sa takým rozhodnutím bráni účastníkovi konania v realizácii procesného práva na súde domáhať
sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. O takýto prípad v danej veci ide pokiaľ ide o

odporcu 1/.

26. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

27. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

28. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.29. Medzi základné podmienky konania treba zaradiť procesnú spôsobilosť strany sporu. V prípade jej
nedostatku má súd povinnosť vyvodiť procesné dôsledky, ktoré mu zákon ukladá. Procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP).

Táto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Spôsobilosť byť účastníkom
zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 18 a
nasl. Občianskeho zákonníka. V sporovom konaní stranami sporu sú žalobcu a žalovaný (§ 60 CSP);
žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to
bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí

hmotnoprávna vecná aktívna alebo pasívna legitimácia). Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom
samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

30. Súd prvej inštancie súd dôsledne nerozlišoval medzi nedostatkom podmienky konania a vadou
žaloby ako navzájom nezameniteľnými pojmami procesného práva, samostatne upravenými, ktoré majú
odlišné dôsledky a s ktorými sa spája aj rozdielny postup súdu. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia

strany v žalobe je dôvodom pre postup podľa § 129 CSP (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. júna 2006 sp.zn. 4 Cdo 143/2006).

31. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že označenie odporcu 1/ bolo nejasné, keď
navrhovateľka za odporcu 1/ označila síce Notársky úrad S.. I. H. (notársky úrad nemá vlastnú právnu

subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať
notárske úrady) avšak s dovetkom „notár, IČO: 42 107 237, so sídlom Košice, Kmeťova 13, ktorý je
subjektom s procesnou spôsobilosťou. Je pravdou, že spôsob ako navrhovateľka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia označila odporcu 1/ vyvolával pochybnosti, či za stranu chcela označiť len
Notársky úrad S.. I. H. M. S.. I. H., notára, pričom uviedla aj jeho IČO a sídlo úradu notára. Bolo preto

povinnosťou súdu prvej inštancie postupom podľa § 129 CSP pokúsiť sa o odstránenie tejto vady návrhu
a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť stranou sporu,
konkrétne odporcom 1/. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a naplnil odvolací dôvod namietaný
navrhovateľkou § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pre ktorý musí vždy odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemôže byť považované za

správne. V prejednávanej veci odvolací súd preto zrušil napadnuté uznesenie vo výroku I. o zastavení
konania vo vzťahu k odporcovi 1/.

32. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)
pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov

pre jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené
vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny
vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie
(kumulácia nie je vylúčená), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, e/ právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
(§ 324 ods. 3 CSP).

33. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Š., S.. M. H. Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana
309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

34. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom jeho
navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžuuplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom
nariadeného neodkladného opatrenia.

35. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať
sa o konečnú súdnu ochranu.

36. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

37. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou 2/ neboli splnené.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (30.9.2021)
odporkyňa 2/, vychádzajúc z obsahu spisu, nemala žiaden právny vzťah (pracovnoprávny ani iný) nielen
k notárovi S.. H., IČO: 42 107 237, so sídlom Košice, Kmeťova 13 ale ani k samotnej navrhovateľke.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentmi odporkyne 2/, že v tomto konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia o vydanie hnuteľných vecí, súd nemal vecnú kompetenciu riešiť otázku ne/platnosti dohody o
skončení jej pracovného pomeru s notárom S.. H., IČO: 42 107 237, jeho závery o tejto otázke nie sú
záväzné a sú nepoužiteľné v tomto konaní. Za situácie, keď odporkyňa 2/ skončila pracovný pomer s
notárom dňa 31.8.2021 a navrhovateľka neosvedčila, že aj po tomto dátume odporkyňa 2/ mala reálnu

možnosť vstupovať do priestorov notára a nejakým spôsobom disponovať s notárskymi spismi, je voči
nej navrhované neodkladné opatrenie nevykonateľné. Dokonca aj za stavu, ak by odporkyňa 2/ po
skončenípracovnéhopomerumalanaďalejprístupdonotárskychpriestorov,jejuloženápovinnosť(resp.
zákonnosť takejto povinnosti) vydať notárske spisy by bola veľmi diskutabilná práve z dôvodu, že ako
už nie zamestnankyňa notára (nebola oprávnená nakladať s notárskymi spismi) by mala disponovať s

vecami, s ktorými môže výlučne disponovať len notár.

38. Vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/ je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Nebolo zo strany
navrhovateľky osvedčené, že títo disponovali kľúčmi a kódmi ku vstupu do priestorov notára (odporcovia
3/, 4/ to zhodne popierali s tým, že vstup mali umožnení len v prítomnosti zamestnanca notára), nebolo

osvedčené, že osobne manipulovali alebo disponovali so spismi po 15.6.2021, kedy bola za zastupujúcu
notárku určená navrhovateľka (podľa obsahu súdneho spisu s nimi disponovali v rozhodnom čase ešte
zamestnanci notára S.. P., K.K. Z.. H.), takisto nebolo osvedčené, že po 31.8.2021, kedy ukončila
pracovný pomer Z.. M. mali umožnený vstup (kľúčmi a kódmi) do priestorov notára (tiež to popreli).
Okrem dôvodov na zamietnutie návrhu, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/

je navrhované neodkladné opatrenie proti nim aj nevykonateľné, preto odvolací súd uznesenie v tomto
právnom vzťahu, teda vo výroku II. ako vecne správne potvrdil.

39. Je nesporné, že medzi navrhovateľkou ako zastupujúcou notárkou a pôvodným notárom, ktorý
doposiaľ dobrovoľne nepristúpil k súčinnosti s ňou, je potrebné upraviť vzťahy. Vo veciach pôvodného

notára dochádza k prieťahom a za súčasnej situácie (notár je toho času v ÚVV a ÚVTOS, Floriánska
18, Košice) notár Mgr. Kavečanský v jemu súdom zverených a aj iných spisoch nemôže vykonávať
úkony a nie je známe, dokedy bude trvať tento stav. Jednoznačne je povinný vydať spisy zastupujúcej
notárke, lebo situácia, v ktorej sa ocitol, nemôže ísť na úkor jeho klientov. Treba zdôrazniť, že liknavosť
alebo odmietanie z jeho strany (napriek nesprávnemu označeniu v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia mu bol známy stav veci, vedel o čo ide a aj bez súdom nariadeného neodkladného opatrenia
mohol dobrovoľne zabezpečiť vydanie požadovaných spisov) môže viesť k vzniku škody, ktorú si budú
poškodené strany aj voči nemu uplatňovať.

40. Škoda ako taká v súčasnosti ešte neexistuje, táto pokiaľ aj vznikne, tak nie navrhovateľke, preto

niet žiadneho zákonného dôvodu, aby bola navrhovateľke platená sankcia 1.000 € denne za každý deň
nesplnenia povinnosti vydať veci od uplynutia paričnej lehoty do vydania vecí. Odvolací súd preto aj v
tejto časti ako vecne správny potvrdil zamietavý výrok III. napadnutého uznesenia.41. Neodkladným opatrením má byť zabezpečená rýchla úprava pomerov strán. Súd však môže
takúto rýchlu ochranu poskytnúť, len ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bezchybný. V
prejednávanej veci tomu tak nebolo, keď navrhovateľka svoju osobu ako notárku označila správne a

úplne nepochopiteľne pochybila pri správnom označení odporcu 1/ ako notára. Vzhľadom na existujúcu
situáciu na strane odporcu 1/ (po jeho správnom označení) odvolací súd dáva na zváženie formuláciu
petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, resp. jeho rozšírenie. Povinnosť vydať vec smeruje k
uloženiu povinnosti fyzickej (prípadne právnickej) osobe konkrétne veci odovzdať osobe, ktorá sa ich
vydania domáha. Keďže notár je vo väzbe (táto skutočnosť bola známa už v čase podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia) a javí sa, že nemá žiadnych zamestnancov úradu, odvolací súd
dáva na úvahu, či v záujme vykonateľnosti petitu by nebola vhodnejšia jeho inak zvolená formulácia
(napr. notár je povinný strpieť vstup do notárskych priestorov a odobratie konkrétnych spisov, umožniť
vstup vymedzeným spôsobom a prevzatie vecí, atď.).

42. Odporkyňa 2/ bola výlučne v odvolacom konaní zastúpená advokátkou, bola v plnom rozsahu

úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods.
2 CSP). V konaní pred súdom prvej inštancie odporkyni 2/ žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto
bolo rozhodnuté, že stranám sa náhrada trov na tomto stupni súdneho konania nepriznáva.

43. Odporcovia 3/ a 4/ boli v odvolacom konaní síce úspešní, ale žiadne preukázateľné a účelné trovy

im nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že v právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a týmito odporcami sa
stranám náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

44. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať navrhovateľku procesne predpísaným spôsobom na
odstránenie vád v označení odporcu 1/ a opätovne posúdiť návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne
a presvedčivo vyporiadal aj so skutkovo a právne relevantnými otázkami v odvolaní navrhovateľky.

45. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi
aktuálnymi stranami sporu.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).