Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010207
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010207.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovanej B. B. proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8 T 88/13 z 18.11.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.februára 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovanej B. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná B. B. uznaná vinnou z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b), c) Tr.zák., ktorý spáchala tak, že

v čase od 13.02.2009 do 27.02.2013 v N. si riadne neplnila vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom I.
B., nar.XX.XX.XXXX a L. B., nar.XX.XX.XXXX, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Veľký

Krtíš z 10.12.2007, sp.zn. 7P 173/07 vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na každé
maloleté dieťa k rukám toho ktorého ústavného zariadenia do 25.dňa v mesiaci vopred a za uvedené
obdobie dlhuje Detskému domovu v B. na obe maloleté deti čiastku 2.309,58 Eur a tohto konania sa
dopustila napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12.02.2009, sp.zn. 9 T 7/2009
bola odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b) Tr.zák., na trest
odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36

mesiacov a ďalej jej bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné pre Detský
domov W. B. a Detský domov v B..

Za to bola odsúdená podľa § 207 ods.3 Tr.zák. s použitím § 36 písm.l), § 38 ods.3 Tr.zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. bola pre výkon
uloženého trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V odôvodnení tohto rozsudku sa okresný súd bližšie vinou obžalovanej nezaoberal, pretože táto vinu
priznala a súd jej vyhlásenie o priznaní viny akceptoval.

Pri ukladaní a výmere trestu okresný súd poukázal najmä na to, že obžalovaná je nezamestnaná,
zúčastňuje sa na aktivačných prácach v obci ( za čo dostáva príplatok 63 € k sociálnej dávke ); doposiaľ

bola jedenkrát súdne trestaná a teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustila bezprostredne po
vyhlásení odsudzujúceho rozsudku za obdobnú trestnú činnosť; obžalovanej poľahčovalo, že trestnú
činnosť oľutovala; pri hodnotení relevantných skutočností mal okresný súd za to, že je potrebné
uložiť obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, to
znamená v trvaní pätnástich mesiacov a zaradiť ju pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nepodmienečný trest odňatia slobody pred

spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti nevykonávala.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o treste, podala odvolanie obžalovaná v zákonnej lehote a toto aj
prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnila. Navrhovala, aby bol výrok o treste v napadnutom
rozsudku zrušený a aby jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Odvolateľka argumentovala najmä tým, že: trestné stíhanie v tejto veci bolo proti obžalovanej začaté
počas obdobia, kedy bola vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody ( kde riadne pracovala a
snažila plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dvom maloletým deťom ); obžalovaná sa stará riadne
aj o ďalšie dve deti, pre ktoré zabezpečuje výchovu a výživu spolu so svojím manželom L. B.; hoci

sa zapája aj do verejnoprospešných prác v mieste bydliska, ťažké je pre ňu nájsť si adekvátnu prácu,
keďže nevie čítať ani písať a nemá žiadne vzdelanie; výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody
neprispeje ani k skoršiemu plneniu dlžného výživného a ani k výchove ďalších detí, ktoré by museli byť
dané do náhradnej starostlivosti; po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaná už
nepácha žiadnu ďalšiu trestnú činnosť.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok v
napadnutom výroku o treste, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovanej je nedôvodné
a treba ho zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obžalovaná už bola rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9 T 7/2009 z 12.9.2009 ( ktorý v ten

istý deň nadobudol aj právoplatnosť ) uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1, ods.3 písm.b) Tr.zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov, výkon
ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, pričom jej bola uložená
povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné v sume 1.092,40 €.

Keďže obžalovaná v skúšobnej dobe nezaplatila žiadne zameškané ani bežné výživné, uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5 To 62/12 z 24.7.2012 bolo rozhodnuté, že obžalovaná sa
v skúšobnej dobe neosvedčila a vykoná uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov v ústave s
minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaná tento trest vykonávala od 28.2.2013 do 28.10.2013.

Z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaná si neplnila riadne vyživovaciu povinnosť
od vyhlásenia rozsudku v predošlej trestnej veci ( 12.2.2009 ), až do doby, keď nastúpila výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody za predchádzajúcu trestnú činnosť ( 28.2.2013 ).

Za týchto okolností neprichádzalo preto do úvahy, aby jej krajský súd za teraz prejednávanú trestnú

činnosť uložil podmienečný trest odňatia slobody, ako sa toho domáhala obhajoba. Ohľadne predošlej
trestnejčinnostineplneniavyživovacejpovinnostisaobžalovanávskúšobnejdobeneosvedčilaamusela
nastúpiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto skúšobnej dobe páchala aj teraz
prejednávanú trestnú činnosť a preto je nelogické, aby jej bol uložený miernejší trest, ako trest odňatia
slobody nepodmienečný.

Okresnýsúdprihliadolnavšetkyskutočnosti,ktorébolinaprospechobžalovanej,vrátanejejnepriaznivej
finančnej a sociálnej situácie, ako aj starostlivosti o maloleté deti a uložil jej trest odňatia slobody
pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby ( ktorá činí 1 až 5 rokov odňatia slobody ). Takýto trest
považuje krajský súd za akceptovateľný, vrátane spôsobu výkonu trestu, to znamená zaradenia do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním teraz
prejednávanej trestnej činnosti obžalovaná nevykonávala nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu považovaný za správny a
zákonný, odvolanie obžalovanej za nedôvodné a ako také bolo preto zamietnuté podľa § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.