Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/355/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122229107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122229107.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti povinnému: W. M., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 395,- Eur s prísl.,
o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/355/2022 zo dňa 27. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/355/2022 zo
dňa 27. apríla 2022 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/355/2022 zo dňa 27. apríla 2022 vyšší
súdny úradník vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia

§ 53 ods. 3 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) a vo výroku II. oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného
konania.

2. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 31.01.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo

výške 395,- Eur na základe exekučného titulu: Notárskej zápisnice sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX napísanej na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom dňa 15.04.2003
(ďalej len „exekučný titul“). Zo spisu vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie,
ktorý bol podaný v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných
konaní (ďalej len „ZoUNEK“). Súd uviedol, že základným predpokladom na to, aby mohla byť notárska
zápisnica akceptovaná ako exekučný titul je to, že táto musí byť formálne a materiálne vykonateľná.

Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice,
tak ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových
náležitostí predpísaných ustanovením § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Nakoľko v notárskej
zápisnici ide o uznanie dlhu voči oprávnenému zo strany povinného, inštitút uznania dlhu sa spravuje
ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“). Súd
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku

za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a zistil, že
skutkovým a právnym základom na spísanie notárskej zápisnice bola Zmluva o úvere č. XXXXXXX
uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 17.12.2002, ktorou bol povinnému poskytnutý úver vo
výške 10 000 Sk (t. j. 331,93 Eur). Podľa bodu 2. exekučného titulu súčasťou notárskej zápisnice mala
byť aj príloha - splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil V.. C. K. na spísanie exekučného titulu,
t .j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru. Podľa bodu 3. exekučného titulu konal namiesto

povinného V.. V. W., a to na základe substitučnej plnej moci od V.. C. K.. Vzhľadom k tomu, že v
danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, súd preskúmal spotrebiteľskú dokumentáciu.Preskúmaním Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.12.2002 (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že zmluva
bola uzavretá podľa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „ObZ“). V časti s označením ako „Splnomocnenie“ povinný

ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. C. K., advokátska kancelária, so sídlom Za kasárňou 1,
831 03 Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného
uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia podľa t. č. § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa
t. č. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného, do výšky vzniknutej pohľadávky,

alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu povinného a jej príslušenstva. Splnomocnenie
pre Mgr. C. K. bolo dané na vopred pripravenom formulárovom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno
splnomocnenca Mgr. C. K., v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej
zmluvy bol tento právny zástupca v kontakte s oprávneným a mal hájiť záujmy práve oprávneného pri
vymáhaní prípadných dlhov, a preto je zrejmé, že povinný v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť
slobodnej voľby či už tohto alebo iného zástupcu. Teda v danom prípade bola slobodná voľba povinného

pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená. Vybral ho vopred veriteľ tým, že ho
uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Zmluva v časti splnomocnenie
obsahuje zakotvenie súhlasu s výkonom exekúcie naformulovanú tým spôsobom, že povinný nemal
možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať
akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Celý text splnomocnenia

vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej úverovej zmluve formulárovo predtlačený. Súd sa
ďalej zaoberal právnym inštitútom uznania záväzku. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
je to jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj
určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Z ustanovenia § 323 ObZ vyplýva,
že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť

takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je
vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval. - teda musí byť z neho zrejmý
dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať
aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. To znamená, že týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok,
čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania dlhu, avšak môže tak urobiť až po tom, čo vznikol dlh.

Uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Nie je prípustné,
aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia
dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo

dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. C. K. uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil
lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným. Súd uviedol, že na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu musí prihliadnuť z úradnej povinnosti - ex offo. Aplikovaním uvedeného na
prejednávaný prípad súd dospel k záveru, že došlo k uznaniu záväzku ktorého výšku v čase udelenia
plnej moci nebolo možné predpokladať či vôbec v budúcnosti vznikne. K uznaniu záväzku a k vysloveniu

súhlasu s jeho vykonateľnosťou v notárskej zápisnici došlo na základe substitučnej plnej moci, ktorá
bola udelená na základe splnomocnenia, nachádzajúceho sa v zmluve. Súd vyhodnotil splnomocnenie
nachádzajúce sa v zmluve za neurčité, koncipované široko, všeobecne a aj rozporné s ustanovením §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami
zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce

zákonu a dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto substitučne splnomocnený Mgr.
V. W., nemohol v mene povinného právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice
udeliť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súhlas uvedeného právneho zástupcu obsiahnutý
v notárskej zápisnici sa považuje za absolútne neplatný právny úkon, pretože z neplatne udeleného
plnomocenstva nemôžu vyplynúť právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného. Z tohto

dôvodu aj predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej
by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať.
Keďže najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, tento súhlas môže byť udelený priamo dlžníkom, ktorý sa osobne
zúčastnil právneho úkonu spísania notárskej zápisnice, alebo toho kto je ako zástupca oprávnený konať

v mene zastúpeného (dlžníka). V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice
za povinnú osobu napriek skutočnosti, že nedisponuje oprávnením konať, nemožno vyslovenie takéhoto
súhlasu považovať za súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe
uvedeného predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto na jej podklade nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť
vzmysle§53ods.3písm.h)Exekučnéhoporiadku.Otrováchkonaniarozhodoltak,žeichoprávnenému

nepriznal, nakoľko došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a súčasne konanie trpí
vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal.

3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. h), ods. 4 veta

prvá, § 45 ods. 2 písm. c), § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 35 ods. 1 Exekučného poriadku,
ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 ZoUNEK, a ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 22 ods. 2, § 497,
§ 323 ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení.

4. Oprávnený v sťažnosti sťažnosti žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený namieta
tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice.

Oprávnený s uvedeným tvrdením okresného súdu nesúhlasí, nakoľko v danom prípade ide o
hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi V.. C. K.. Podľa ust. § 24 Občianskeho zákonníka „Zástupca
musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti

priamo zastúpenému.“ Z cit. ustanovenia vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je
možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v
prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom
je napr. ust. § 25 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní
zastupovaťinýmadvokátom,prípadnekoncipientom(substitúcia),pričomzďalšiehozastúpeniavznikajú

práva a povinnosti priamo zastúpenému. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na
dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil.
Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta.

Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok
zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ
pravidelne vyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy.
Oprávnený sa nemôže stotožniť s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola
známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež

nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. C. K.. Formulácia uvedená v plnomocenstve „.... uznal
môj záväzok z úveru vyššie uvedeného...“ (v úverovej zmluve) je určitá. V zmysle platných právnych
predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným
vyjadrením. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa
ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne

nesplnomocnil Mgr. C. K. svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho
poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie
riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Inými
slovami, zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili
exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom

konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto
preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože
takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené Mgr. C. K. je platné a nie je možné ho kvalifikovať
ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza, že udelené plnomocenstvo je právnym

úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Plnomocenstvo
na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Oprávnený má
za to, že konanie Mgr. C. K. (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami zastúpeného (Povinného). Vzhľadom na to, že záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo

Zmluvy má povahu absolútneho obchodu aj uznanie záväzku sa riadi ust. § 323 Obchodného zákonníka.
K uznaniu záväzku došlo v čase keď dlh vyplývajúci zo Zmluvy nebol premlčaný. Ako bolo uvedené
vyššie Povinný dlhodobo ignoroval výzvy Oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy
(neuhradilanijedinúsplátku)vdôsledkučohosadostaldoomeškaniaajehozáväzkyvočiOprávnenémusa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky Oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a
tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka Oprávneného
zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec V.. C. K. konal v záujme dlžníka (Povinného).

Oprávnený uzavieral Zmluvu v dobrej viere, že Povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy plniť
a z tohto dôvod mu aj poskytol úver. Podobne konanie Mgr. C. K., ktorým uznal záväzok Povinného nie
je v rozpore s dobrými mravmi a bez právneho dôvodu. Naopak v rozpore s dobrými mravmi by bolo
konanie splnomocnenca, ktorý by uznal záväzok premlčaný a pohľadávku mnohonásobne prevyšujúcu
sumu poskytnutého úveru. Konanie Povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev Oprávneného a

neplnenie záväzkov považuje Oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s princípmi poctivého obchodného styku. Oprávnený poukazuje aj na skutočnosť, že Povinný nemá
postavenie spotrebiteľa (Zmluva sa riadi ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka) a preto sa na
udelenie plnomocenstva nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne ust. § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nie je možné udelenie plnomocenstva považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho

hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Právne úkony je
potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle toho, kto právny úkon urobil.
Právny úkon (plnomocenstvo) nemôže byť neplatné, ak je jeho význam nepochybný. Z plnomocenstva
bolo zrejmé kto ho udeľuje a akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo
bolo riadne podpísané navrhovateľom aj zvoleným zástupcom. Na existenciu právneho úkonu nestačí

existencia akejkoľvek vôle, ale musí sa jednať o vôľu, ktorá spĺňa náležitosti predpísané právnym
poriadkom. Občianske právo požaduje od právne relevantnej vôle, že musí byť skutočne daná (t.j.
musí objektívne existovať), musí byť slobodná, vážna, nemôže vzniknúť v dôsledku omylu alebo tiesne.
Oprávnenýmázato,ževdanomprípadenemožnohovoriťoabsenciiniektorejználežitostívôle.Povinný
mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Nemožno hovoriť o

nedostatku vážnosti vôle na strane Povinného, ktorý bol pri uzavieraní Zmluvy dobre informovaný o
následkoch udeleného plnomocenstva avšak bol ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť
právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Zmlúv. Oprávnený má za to, že Okresný súd v danom
prípade ani nebol oprávnený ex offo skúmať platnosť dojednaného plnomocenstva, skúmať či boli
splnené náležitosti vôle a iné, pretože Povinný nemá postavenie spotrebiteľa a navyše bol to práve

Povinný koho konanie (ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o
plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným
titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného
princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného

konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu
rovnosti strán v konaní.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa

navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.11. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

12. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach
daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že
sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

15. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,
pre ktoré vyšší súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie zamietol, a preto naň v podrobnostiach
odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom
vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami.

16. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej

inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

17. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie nad rámec
dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde

k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo
predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola
vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka
oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako

ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách § 9 ods.
2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného
roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní
riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu

oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej
povinnosti,atoeštepredvydanímpoverenianavykonanieexekúciekonkrétnemusúdnemuexekútorovi,
t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Či
už ZoUNEK alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný

titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm.
h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje
vykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňazákonné
náležitostialebozáväzokvnejobsiahnutýodporujezákonualebojevrozporesdobrýmimravmi.Účelom
ZoUNEK-u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že

nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich
posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS
106/2022). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanieexekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

18. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka
konštatuje, že tento náležite vykonal prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný
titulavrámcitohtoprieskumuboloučinenézadosťustálenejrozhodovacejpraxivyššíchsúdnychautorít,

v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že predložená notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba
zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá
verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie
je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej

vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú
označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby
obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica
obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola
exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok
vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej
zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu

v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)
a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani
záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom
procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu
ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000

z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie
vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie
platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v
prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska

zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí
má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť
obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v
zmysle požiadavky ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia
je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

19. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí
rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto

súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebné
trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je
považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000,
v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania
zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný

poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska
možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom
požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej
zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku,

musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. C. K., resp. ním poverený
substituent, bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Nemožno
tak súhlasiť s tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad
rámec určený Exekučným poriadkom.20. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je
Notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísaná na Notárskom úrade v Bratislave

notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom dňa 15.04.2003 s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal
Mgr. V. W., nar. XX.XX.XXXX, na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. C. K., advokáta, na
základe plnej moci, ktorá je prílohou - súčasťou notárskej zápisnice. Tento za povinnú uznal dlh voči
oprávnenému v celkovej výške 14.141,- Sk (t.j. 469,40 Eur), z toho úver a poplatok predstavujú sumu
11.900,- Sk (t.j. 395,01 Eur), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 %

denne od 02.03.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru,
poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinná v notárskej
zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej
splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z
omeškania, splatí povinná v lehote do 22.04.2003, k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade
vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva,

že dlh povinnej voči oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa
17.12.2002, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk.

21. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym
záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti

udeleného plnomocenstva s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený
zástupca povinnej urobil v rozpore s jej záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou oprávneného
v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami

zastúpeného - povinnej, sťažnostný súd zdôrazňuje tak, ako už uviedol aj vyšší súdny úradník v
napadnutom uznesení, že § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka explicitne ustanovuje, že zastupovať
iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú
v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno opomenúť, že Mgr. C. K. ako advokát bol
povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri výkone advokácie

postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje
za súladné so záujmami klienta - povinnej uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr.
dochádza k predĺženiu premlčacej doby či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá

sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho
konania.Naopak,sťažnostnýsúddospelkzáveru,žetietoúkonyskôrsledovalizáujmyoprávnenéhoako
samotnej povinnej. V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní
zmluvy o úvere povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na
predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená.

Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinnou tak nerešpektuje základný predpoklad
jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného,
v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinnej. Súčasne je
sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania
notárskej zápisnice Mgr. C. K. bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným)

na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom
spoločnosti a z uvedeného dôvodu preto splnomocnil Mgr. V.a W.a, aby ho zastupoval pri všetkých
právnych úkonoch, ktoré je povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom (v
tomto prípade povinnou) oprávneného za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za
účelom spísania notárskej zápisnice. Toto zistenie sťažnostný súd podporuje poukazom na Verejné

napomenutie zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na čl. 56, ktorým bol disciplinárne
obvinený Mgr. C. K. uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z.z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a
4 citovaného zákona. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor
nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi

a so záujmami klienta - povinnej, ktorej zástupcom v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka mal byť Mgr.
C. K..22. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je

jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinná poverila tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého
výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška
poskytnutého úveru, avšak povinná nemohla mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy
právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež

v texte splnomocnenia („Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej
zápisnice /notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone, a iné/“). Z plnej
moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu
má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného
splnomocnenia. Súčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať
dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností,

ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase
uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody
o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej

zástupcovi vyplývajú, nemohla povinná platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. C. K. na uznanie
takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, ako správne uzavrel vyšší súdny
úradník, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

23. Za správnu sťažnostný súd považoval i úvahu vyššieho súdneho úradníka o tom, že povinný bol

zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o
tom, že mu začala plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinnej robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V

dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V

prejednávanej veci splnomocnený zástupca Mgr. V. W. v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa
15.04.2003 uviedol, že povinný splatí dlh v lehote do 22.04.2003 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bol
takto zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože
nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej
dĺžke,resp.začiatkujejplynutiadozvedel.Vneposlednomradesťažnostnémusúduneuniklopozornosti,

že substitučné plnomocenstvo, na základe ktorého pri spisovaní notárskej zápisnice konal za Mgr. C. K.
Mgr. V. W. nebolo súčasťou predloženej notárskej zápisnice, hoci podľa notárskej zápisnice malo byť.

24. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej
obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohla udelené

plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom
prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože
možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V
nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci
vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bola práve povinná ktorej konanie (ignorácia existujúceho

a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

25. K námietke oprávneného, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, súd len v krátkosti dopĺňa,
že uvedená námietka rovnako nemá právnu relevanciu, pretože právne posúdenie vyššieho súdneho
úradníkanevychádzalozpremisy,ktorápredpokladáspotrebiteľskýcharaktervzťahumedzioprávneným

a povinnou. Exekučný poriadok umožňuje prieskum akejkoľvek notárskej zápisnice bez ohľadu na to či
tátonotárskazápisnicazachytávaprávneúkonyzospotrebiteľskéhoalebonespotrebiteľskéhoprávneho
vzťahu.Vnadväznostinauvedenétakprerozhodnutievovecinebolopotrebnésazaoberaťcharakterom
zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným.26. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný súd
poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na

strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho
zákonníka so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Tento záver sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou
napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou

praxou stabilnou. Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. C. K. v
rámci zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami
v ich vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol
účastníkom mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej
veci.

27. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné
dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh
neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a

sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

28. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul

notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na
základe vyhlásenia povinnej v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie, na
základe ktorého substitút Mgr. V. W. konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom
ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie
o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici bolo

obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.

29. Ak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným
titulom pre exekúciu a a návrh na vykonanie exekúcie zamietol, sťažnostný súd konštatuje správnosť
napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/355/2022 zo dňa 27.04.2022 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

30. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd nerozhodoval,
keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1
Exekučného poriadku). V danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto

konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu
porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).