Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/8/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899803
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1708899803.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinok,sosídlomvPezinku,vkonanípredsudcomJUDr.TomášomMichálekomvprávnej

veci žalobcu: D.. F. A., Z.. Z.. XX.XX.XXXX, B.: V. XXXX/X, B. - Q. F., zastúpeného splnomocneným
zástupcom D.. L. A., XX.XX.XXXX, B.: H. XXX/XX, B. - Q. F. proti žalovaným: 1./. V. O., Z.. XX.XX.XXXX,
B.: A. XXX/X, F., X./. D. V., Z.. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt mesto F., o zaplatenie 1.440,05 eura s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenu žaloby navrhnutú žalobcom dňa XX.XX.XXXX nepripúšťa.

II. Žalované v 1./ a 2./ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 842,56

eura s úrokom z omeškania vo výške 16,50 % ročne zo sumy 842,56 eura od 16.05.2002 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jednej zo žalovaných
zaniká povinnosť druhej žalovanej v rozsahu splnenej povinnosti.

III. Vo zvyšnej časti a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 18 %, ktorú sú žalované v 1./ a 2./

rade povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti samostatného
uznesenia o výške náhrady trov konania vydané vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu po
právoplatnostitohtorozsudku,stým,žeplnenímjednejzožalovanýchzanikápovinnosťdruhejžalovanej
v rozsahu splnenej povinnosti.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. XC/X/XXXX-XXX I. L. XX.XX.XXXX žalobu žalobcu o zaplatenie
1.440,05 eura (pôvodne 43.383,- Sk) s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k

skutkovému stavu uviedol, že nebolo sporné, že dňa 07.07.1997 o 17:35 hod. došlo k dopravnej
nehode na J. R. V. B., ktorú zavinila žalovaná v 1./ rade jazdiaca na motorovom vozidle značky T. T.
Q. M.. Č.. B.-XX-XX, keď pri odbočení vľavo na plný zelený kruhový signál nedala prednosť v jazde
osobnému motorovému vozidlu zn. G. R. Q. M.. Č.. B.-XX-XX vo vlastníctve žalobcu jazdiacemu po
Radlinského ulici smerom na Račianske mýto, ktoré riadil splnomocnený zástupca žalobcu. Predmetná
dopravná nehoda bola zdokumentovaná Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I. Na
vozidle žalobcu v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu karosérie. Na vozidlo, ktorým bola

škoda spôsobená, bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie v spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. (od
18.12.2002 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.), so Q. L.O. J. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX (Ď. len
„poisťovňa“).2. V odôvodnení sa súd zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou obomi žalovanými a dospel k
záveru, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovaným včas.

3. Nemal za sporné, že žalovaná v 1./ rade nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu na majetku žalobcu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka a žalovaná v 2./ rade podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Zhrnul,
že sporným zostalo len právne posúdenie (opodstatnenosť) jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov.

4. V súvislosti so sumou 245,07 eura (pôvodne 7.383,- Sk) predstavujúcou amortizáciu, t. j. sumu, ktorá

žalobcovi nebola vyplatená poisťovňou titulom uplatnenia amortizácie poukázal na to, že pri stanovení
výšky škody vzniknutej poškodením veci použitej a čiastočne opotrebovanej musí byť prihliadnuté k
obvyklej trhovej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej
náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou
proti pôvodnému stavu. Nárok žalobcu na preplatenie amortizácie nepovažoval za dôvodný, nakoľko
jeho priznaním by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, keďže jeho vozidlo bolo po oprave

zhodnotené. Priznaním amortizácie by nedošlo k obnoveniu pôvodného stavu vozidla pre nehodou, ale
k jeho zhodnoteniu.

5. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 398,33 eura (pôvodne 12.000,- Sk) ako nájomného za prenájom
náhradného vozidla považoval súd prvej inštancie za účelový. Najdôležitejším dôvodom na zamietnutie

tohto nároku bola skutočnosť, že poisťovňa uznala tento nárok a v rámci vyplatenia poistného plnenia
vyplatila žalobcovi aj tento nárok.

6. Ohľadom skríženého rámu karosérie a teda nároku na zaplatenie 796,65 eura (pôvodne 24.000,-
Sk) uviedol, že tento nárok (nekvalitná oprava skríženej karosérie) mal byť predovšetkým reklamovaný

v záručnej dobe v servise, ktorý opravoval poškodené vozidlo žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na
znalecký posudok č. 02/08 vypracovaný znalcom Ing. Ľ. R. L. XX.XX.XXXX, podľa ktorého bola oprava
skríženej karosérie predmetom opravy v rámci odstraňovania následkov poškodenia po dopravnej
nehode, avšak táto nebola vykonaná riadne. Aj v závere znaleckého posudku sa uvádza, že k
znehodnoteniu skeletu karosérie došlo v rozhodujúcej miere jeho nekvalitnou opravou v servise.

Napokon náklady na jeho opravu boli žalobcovi odškodnené a zahrnuté do sumy poistného plnenia.
Rovnako nie je možné ustáliť, koľko z uvedenej sumy pripadá na následok dopravnej nehody a koľko
na následok nekvalitnej opravy v servise, za ktorú nemôžu niesť žalované zodpovednosť. Zdôraznil, že
poškodený je povinný v konaní pred súdom preukázať vznik škody aj jej výšku.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a priznať mu 1.440,05 eura. Namietal súdom nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci. Na objasnenie uviedol, že poisťovňa mu vyplatila 1.518,42 eura (pôvodne 45.744,- Sk)
a súd nerozhodol o povinnosť žalovaných zaplatiť mu úrok z omeškania. Vyčítal súdu, že spravodlivo
nerozhodol o ním uplatnených nárokoch z predmetnej autonehody. Použitím dielov od občanov aj

neoriginálnych dielov nezískal žiadny majetkový prospech a náklady boli vyvolané haváriou, za ktorú
zodpovedajú žalované. Mal za to, že odpočítavať amortizáciu je na mieste, ak v autorizovanej opravovni
je vymenená celá karoséria vozidla, napr. aj nový motor. Na skrížený rám prišiel až po vykonanej oprave
v spoločnosti RPP spol. s. r.o., so sídlom ul. Svornosti 37, 831 02 Bratislava (ďalej len „autoopravovňa“),
kde podľa účtu za opravu boli vykonané len zjavne viditeľné poškodenia pri autonehode a preto nebolo

možné reklamovať v tejto autoopravovni skríženú vyosenú karosériu.

8. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že
napadnutýrozsudokvychádzazdostatočnezistenéhoskutkovéhostavuajehoprávneposúdenievplnej
miere reprezentuje súčasnú súdnu prax v rozhodovaní v podobných prípadoch. Odvolanie považovali

za účelové a právne irelevantné.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 3Co/667/2014 - 317 zo dňa 29. septembra
2017 odvolaním napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení konštatoval, že pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikla škoda na karosérie vo výške

796,65 eura (skrížený rám karosérie) a tieto tvrdenia podoprel expertízou č. XX/TS/XXXX Q. Q. Q..J..H..,
Q. Q. X. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, zo dňa 22.07.2004 (ďalej len „expertíza“), splnil si
povinnosť označiť skutkové tvrdenia, ktoré sú rozhodujúce vo veci a takisto si splnil povinnosť podoprieť
tieto tvrdenia dôkazmi; to ešte neznamená, že uniesol bremeno dôkazu. Zo žalobcom predloženýchdôkazov vyplývalo, že mu bola spôsobená škoda minimálne v sume 597,49 eura (pôvodne 18.000,- Sk).
Spôsobenú škodu nepopiera ani znalecký posudok, v ktorom bolo výslovne uvedené, že je prijateľné,
že k poškodeniu skeletu karosérie došlo vplyvom zrážky pri dopravnej nehode z 07.07.1997, aj keď

tento posudok ďalej uvádza, že k znehodnoteniu karosérie nedošlo iba pri dopravnej nehode, ale v
rozhodujúcej miere vzniklo jeho nekvalitnou opravou. Žalobcovi vznikla škoda dôsledkom škodovej
udalosti, i keď nie v takom rozsahu ako sám tvrdil. S poukazom na takto zistené skutkový stav,
nebolo dôvodné zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, no tento stav
bol potenciálnym dôvodom pre rozhodnutie, že žalobca bol v časti uplatňovaného nároku procesne

neúspešný, nakoľko ním predložené dôkazy ani dôkazy produkované v konaní nepreukázali, že mu bola
spôsobená škoda vo výške vymedzenej žalobným petitom.

10. V prípade žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie 245,07 eura titulom strhnutej amortizácie
mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalované neboli
pasívnevecnelegitimované.Zustanovenia§9ods.2vyhláškyMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky

č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva, že dňom, keď poisťovňa písomne odmietla
poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, mohol poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde
aj proti poisťovni. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je potrebné konštatovať, že okruh pasívne
vecne legitimovaných subjektov nebol (a ani nie je) limitovaný len na poisťovňu, o čom svedčí slovné

spojenie „aj proti poisťovni“, t. j. nie sú vylúčené iné subjekty. Takáto limitácia nebol vyjadrená ani v
inom ustanovení predmetnej vyhlášky, ktorá ako podzákonná norma nemôže negovať hmotnoprávnu
povinnosť uhrádzať škodu spôsobenú dopravným prostriedkom v zmysle § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.

11. Odvolací súd ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že
ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná
rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody
zohľadniť výšku všetkých prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného
majetkového stavu; v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako

schopné prevádzky ako pred škodovou udalosťou. Ak obnovenie pôvodného majetku nie je možné
inak ako použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na
odstránenie dôsledkov škodnej udalosti, povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu nemožno prenášať na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Je
potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, hoc aj opravného novými dielmi, je

jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je tiež
potrebné vziať do úvahy, že poškodenému ono diskutabilné „zhodnocovanie“ vozidla bolo v podstate
protiprávnymkonanímvnútenéavdôsledkuškodovejudalostisadostávadosituácie,kdehocinarozdiel
od vinníka škody si počínal v súlade s právom a je nútený vynaložiť zo svojich prostriedkov čiastku
peňazí, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou.

12. Odvolací súd napokon zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca dožadoval zaplatenia sumy 398,33 eura
titulom náhrady za požičané motorové vozidlo, jeho odvolanie nebolo v tejto časti dôvodné. Predmetné
plnenie mu bolo vyplatené poisťovňou, pričom sám žalobca v časti, ktorou mu bolo vyplatené poistné
plnenie vzal žalobu späť a súd prvej inštancie konanie v tejto časti uznesením č. k. XC XXX/XXXX-XX

I. L. XX.XX.XXXX zastavil.

13. Záverom svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pretože súd prvej inštancie svoje zamietajúce
rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie 796,65 eura titulom poškodenej karosérie
a nároku na zaplatenie 245,07 eura titulom strhnutej amortizácie založil na nesprávnych právnych

záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie
opodstatnenosti nárokov nezaoberal, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že
za skutočnú škodu považoval len tú škodu, ktorá je kvantifikovaná cenou opravy, nesprávne zamietol
žalobcov nárok na zaplatenie 796,65 eura titulom neunesenia dôkazného bremena a tiež nesprávne

vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v prípade nároku žalobcu za strhnutú amortizáciu
245,07 eura. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.14. Odvolací súd uviedol, že v novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, a opätovne posúdi dôvodnosť nároku na
zaplatenie náhrady škody 796,65 eura a nároku na zaplatenie 245,07 eura titulom strhnutej amortizácie,

pričomzohľadní,žesamotnáskutočnosť,žestranasporuvystupujenastranežalobcualebožalovaného,
nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotí, či nebolo vecou procesnej
obrany protistrany poprieť žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody 796,65 eura, teda, či sa
na žalované v zmysle vyššie uvedeného nepresunulo dôkazné bremeno o popretí, alebo oslabení
žalobcovho nároku. V takom prípade by žalované znášali dôkazné bremeno preukázania, že medzi
škodou na motorovom vozidle (skrížená karoséria) a škodovou udalosťou nebola príčinná súvislosť kvôli
tomu, že predmetná škoda vznikla nekvalitnou opravou v autoservise, prípadne by mali za povinnosť

spochybniť žalobcom predložené dôkazy preukazujúce vznik škody a jej výšku. Súd prvej inštancie
taktiež rozhodne o časti žalovaného petitu, ktorým žalobca žiadal priznanie úroku z omeškania vo
výške 17,6 % ročne zo sumy 1.518,42 eura (pôvodne 45.744,- Sk) od 12.09.1997 do 29.02.2000.
Na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebné pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery

o skutkových zisteniach a právnom posúdení odôvodní tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich
uvedenie bolo zrozumiteľné.

15. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v

odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

16. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatenia sumy
vo výške 1.440,05 eura (pôvodne 43,383,- Sk) s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
v 1./ rade zavinila dopravnú nehodu dňa 07.07.1997 o 17:35 hod. na ulici Radlinského v Bratislave

nedaním prednosti v jazde pri odbočovaní vľavo smerom na Floriánske námestie a skrížením cesty
vodičovi (splnomocnený zástupca žalobcu) idúcemu v priamom smere po Radlinského ulici smerom
na Račianske mýto v Bratislave. Pri uvedenej dopravnej nehode nebol nikto zranený, ale došlo k
poškodeniuveci-osobnéhoautomobiluznačkyG.R.Q.M..Č..B.-XX-XX,ktorýjevovlastníctvežalobcu.
Žalovaná suma pozostávala z amortizácie vozidla strhnutej poisťovňou pred vyplatením poistného

plnenia žalobcovi vo výške 245,07 eura, škody na karosérii vozidla vo výške 796,65 eura a nájomného
za prenájom náhradného vozidla vo výške 398,33 eura. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

17. Žalovaná v 1./ rade počas konania vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Odmietla niesť
zodpovednosť za nekvalitne vykonanú opravu skeletu karosérie v autoopravovni, čo mal žalobca riešiť

v rámci reklamácie. Nie je odborníkom na posudzovanie výpočtov znalca v znaleckom posudku, ale
ak skoro každá odpoveď znalca na súdom zadané otázky začína predpokladom, domnienkou alebo
konštatovaním, že znalec neobdržal kompletné podklady, má dôvodne za to, že znalec objektívne
nemohol dospieť k jednoznačným záverom.

18. Žalovaná v 2./ rade považovala nárok žalobcu ako nedôvodný z dôvodu jeho premlčania a mala za
to, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaná.

19. Súd v súlade s § 177 ods. 1 C. s. p. nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle usmernenia
odvolacieho súdu o ďalšom postupe prejednal a rozhodol.

20. Písomným podaním zo dňa 07.07.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2018, žalobca
prostredníctvomsplnomocneného zástupcu navrholzmenužaloby o primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 3.000,- eur s príslušenstvom, t. j. nemajetkovú ujmu.

21. Podľa § 139 C. s. p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

22. Podľa § 140 ods. 1 C. s. p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.23. Podľa § 142 ods. 1 C. s. p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

24.Podľa§143ods.1C.s.p.súdnepripustízmenužaloby,akbyvýsledkydoterajšiehokonanianemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

25. Podľa § 143 ods. 3 C. s. p. ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

26. Nakoľko výsledky doterajšieho konania začatého doručením žaloby žalobcu tunajšiemu súdu dňa
08.07.1999 by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, súd zmenu žaloby navrhnutú
žalobcom dňa 09.07.2018 nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.

27. Po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu a oboznámením sa so žalobou, jej doplneniami,
čiastočným späťvzatím žaloby, oznámením o dopravnej nehode, dohodou o vypožičaní osobného
motorového vozidla zo dňa 20.08.1997, kúpnou zmluvou zo dňa 24.07.2004, expertízou, zápisom
o poškodení motorového vozidla zo dňa 22.09.1999, likvidačnou správou, zápisom o poškodení a
výpočtom plnenia zo dňa 06.10.1999, potvrdením spoločnosti ŠkoFIN Bratislava, s.r.o. (H. XX.XX.XXXX

V. G. Q. Q. Q..J..H..), Q. Q.L. R. XX, XXX XX B. (od XX.XX.XXXX V. XX, XXX XX B.), D.: XX
XXX XXX, I. L. XX.XX.XXXX (ďalej len „spoločnosť Š. B.), zákazkovým listom číslo 121 vyhotoveným
autoopravovňou dňa 12.09.1997, reklamáciou žalobcu zo dňa 18.09.1997, znaleckým posudkom č.
02/08 vypracovaným znalcom D.. Ľ. R. L. XX.XX.XXXX a písomným vyjadrením žalovanej v 1./ rade
doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2010 súd zistil nižšie uvedený skutkový stav sporu.

28. Dňa 07.07.1997 o 17:35 hod. došlo k dopravnej nehode na Radlinského ulici v Bratislave tak, že
žalovanáv1./radejazdiacanaosobnommotorovomvozidleznačkyT.T.Q.M..Č..B.-XX-XXsmeromna
Floriánske námestie pri odbočení vľavo nedala prednosť v jazde splnomocnenému zástupcovi žalobcu
jazdiacemu smerom na Račianske mýto na osobnom motorovom vozidlu značky G. R. L. Q. M.. Č.. B.-

XX-XX vo vlastníctve žalobcu. Priebeh dopravnej nehody bol zdokumentovaný Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru Bratislava I. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu na motorovom vozidle žalobcu,
bolo na základe leasingovej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou ŠkoFIN Bratislava ako
vlastníkom vozidla a žalovanou v 2./ rade ako nájomcom prevzaté do užívania žalovanej v 2./ rade
dňa 01.12.1995. Pri dopravnej nehode došlo na osobnom motorovom vozidle žalobcu k poškodeniu

pravého predného blatníka, prednej kapoty, prednej masky, chladiča, nádrže, akumulátora, pravého
predného reflektora, pravej prednej smerovky a pravého predného nosníka karosérie. Žalobca vynaložil
v súvislosti s uvedením jeho poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, t. j. na opravu v
autoopravovni sumu vo výške 1.730,63 eura (pôvodne 52.137,- eur) a to 65,72 eura (pôvodne 1.980,-
Sk) na predné koleno výfuk, 35,85 eura (pôvodne 1.080,10 Sk) na pravé spodné rameno, 78,33 eura

(pôvodne 2.360,- Sk) na blatník a čelo, 22,90 eura (pôvodne 690,- Sk) na ložiská, 282,15 eura (pôvodne
8.500,- Sk) na náhradné diely zaobstarané ním samým, 532,59 eura (pôvodne 16.044,70 Sk) na ostatný
materiál, 547,11 eura (pôvodne 16.482,20 Sk) na klampiarske práce, 106,22 eura (pôvodne 3.200,- Sk)
na lakovnícke práce, 43,15 eura (pôvodne 1.300,- Sk) na opravu autoalarmu a 16,60 eura (pôvodne
500,- Sk) na výmenu ložiska. Žalobca zaplatil nájomné za prenájom náhradného (požičaného) vozidla

za obdobie od 11.07.1997 do 20.08.1997 vo výške 398,33 eura. Spolu s uplatnenou náhradou škody za
poškodenie skeletu karosérie motorového vozidla žalobcu vo výške 796,65 eura ide o sumu v celkovej
výške 2.925,61 eura (pôvodne 88.137,- Sk), pričom žalobca sa pred čiastočným späťvzatím žaloby
domáhal voči žalovaným náhrady škody vo výške 2.958,47 eura (pôvodne 89.127,- Sk). Poisťovňa po
likvidácii poistnej udalosti vyplatila žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.518,42 eura (pôvodne 45.744,-

Sk), keď nepriznala žalobcovi náhradu škody za poškodenie skeletu karosérie motorového vozidla a
priznanú náhradu vo výške 2.128,96 eura (pôvodne 64.137,- Sk) znížila o amortizáciu (zhodnotenie)
vo výške 60 % z ceny použitých náhradných dielov a materiálu pri oprave poškodeného motorového
vozidla vo výške 1.017,55 eura (pôvodne 30.654,80 Sk), čo predstavuje sumu 610,53 eura (pôvodne
18.392,90 Sk). Rozdiel medzi uplatnenou náhradou škody žalobcom po dopravnej nehode a poistným

plnením vyplateným poisťovňou po likvidácii poistnej udalosti činí 1.407,19 eura (pôvodne 42.393,- Sk).
Predmetom tohto konania je posúdenie opodstatnenosti (dôvodnosti) nároku žalobcu na zaplatenie
náhrady škody žalovanými vo výške 1.440,05 eura.29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

30. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

31. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

32. Podľa § 428 ods. 1 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak
bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

34. Podľa § 442 ods. 3 pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch.

35. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

36. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: a/ protiprávny úkon (resp. právne
relevantná škodná udalosť), b/ ujma, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou, d/
zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne všetky štyri predpoklady;
pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Kým prvé tri predpoklady

na vznik zodpovednosti za škodu majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na
poškodenom (žalobca), resp. poistiteľovi, štvrtý predpoklad má povahu subjektívnu a dôkazné bremeno
o tom, že vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi (žalované).

37. Pod protiprávnym úkonom sa rozumie porušenie právnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, či právna

povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý zaviazaný subjekt
prevzal zmluvou alebo jednostranným procesným úkonom. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná v 1./
rade jazdiaca na osobnom motorovom vozidle v nájme žalovanej v 2./ rade porušila pravidlá cestnej
premávky, keď splnomocnenému zástupcovi žalobcu jazdiacemu na osobnom motorovom vozidle vo
vlastníctve žalobcu nedala prednosť v jazde, čím došlo k zrážke motorových vozidiel na Radlinskej ulici v

Bratislave dňa 07.07.1997 o 17:35 hod., čo zdokumentovalo aj Okresného riaditeľstvo Policajného zboru
Bratislava I. Žalovaná v 1./ rade porušenie tejto povinnosti počas konania nepoprela. Vzhľadom na to,
že žalovaná v 2./ rade bola v čase dopravnej nehody a poškodenia motorového vozidla vo vlastníctve
žalobcu prevádzateľom osobného motorového vozidla, prislúcha jej pasívna vecná legitimácia.

38. Ujma môže nastať buď v majetkovej sfére alebo nemajetkovej sfére postihnutého. Majetkovou ujmou
sa všeobecne rozumie určitá majetková strata vyjadriteľná v peniazoch, nemajetková ujma je ujmou v
osobnej sfére postihnutého.

39. Majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, je škoda (R

55/1971).

40. Škoda sa v zmysle občianskeho práva prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk.
Za skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného, a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na

to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z
toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na pravidelný priebeh veci.

41. Súd riešil otázku existencie škody, teda existenciu zmenšenia majetku žalobcu a to či toto zmenšenie
bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) s porušením právnej povinnosti žalovanou v 1./ rade.42. Žalobca vynaložil v súvislosti s opravou jeho poškodeného osobného motorového vozidla a
prenájmom náhradného motorového vozidla sumu v celkovej výške 2.128,96 eura. Poisťovňa vyplatila
žalobcovi sumu vo výške 1.518,42 eura. Zostávajúcu časť 610,54 eura predstavuje strhnutá amortizácia

poisťovňou z použitých náhradných súčiastok a ostatného materiálu použitého pri oprave poškodeného
motorového vozidla žalobcu. Odhliadnuc od skutočnosti, k akému skutkovému a právnemu záveru
dospeje súd pri uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody za poškodenie skeletu
karosérie jeho motorového vozidla v ním tvrdenej výške 796,65 eura, majetok žalobcu sa nevyplatením
vynaložených finančných prostriedkov žalobcom na zaobstaranie náhradných dielov a za vykonané

práce v súvislosti s opravou jeho poškodeného motorového vozidla po dopravnej nehode zavinenej
žalovanou v 1./ rade, majetok žalobcu sa znížil.

43. K poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu došlo po tom, ako sa dostalo do kolízie
s motorovým vozidlom v nájme žalovanej v 2./ rade na Radlinskej ulici v Bratislave, na ktorom v
čase dopravnej nehody jazdila žalovaná v 1./ rade. Vznik škody na motorovom vozidle vo vlastníctve

žalobcu je v príčinnej súvislosti s poruším právnej povinnosti žalovanou v 1./ rade, ktorá nedala prednosť
splnomocnenému zástupcovi žalobcu jazdiacemu v motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu. Za škodu
vyvolanú osobitnou povahou motorového vozidla zodpovedá aj žalovaná v 2./ rade ako prevádzateľ
osobného motorového vozidla, pričom ide o výlučne objektívnu zodpovednosť, ktorej sa prevádzateľ
môže zbaviť len ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke alebo ak sa

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možné požadovať.
Existenciou liberačného dôvodu uvedeného v § 428 Občianskeho zákonníka sa žalovaná v 2./ rade v
priebehu konania vôbec nebránila.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalobca preukázal existenciu všetkých troch

objektívnych predpokladov na vznik zodpovednosti žalovanej v 2./ rade za škodu, preto skúmal aj
prítomnosť štvrtého predpokladu na vznik zodpovednosti žalovanej v 1./ rade za škodu - zavinenia, resp.
či sa žalovaná v 1./ rade ako vodička osobného motorového vozidla, ktoré poškodilo osobné motorové
vozidlo vo vlastníctve žalobcu, môže zbaviť zodpovednosti za škodu.

45. Zavinenie je chápané ako psychický (vnútorný) vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu,
ktorý sa prieči objektívnemu právu; ide o vzťah k protiprávnemu úkonu a k ujme ako výsledku
protiprávneho úkonu. Zavinenie je založené na prvku poznania a na prvku vôle. Na rozličnom utváraní
prvkov poznania a vôle sú založené rôzne formy a stupne zavinenia, ktorým sú priamy úmysel, nepriamy
úmysel, vedomá nedbanlivosť a nevedomá nedbanlivosť, pričom Občiansky zákonník tieto pojmy

nevymedzuje. Ide o pojmy prevzaté z trestného práva a v dôsledku toho aj ich výklad vychádza z
tejto úpravy. Odlišným spôsobom sa však vykladá primeranosť dôvodov pre oblasť občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu. Zatiaľ čo Trestný zákon vymedzuje nevedomú nedbanlivosť zo subjektívneho
hľadiska, v občianskoprávnej oblasti sa spravidla vychádza z objektívneho hľadiska, pričom sa prihliada
na konkrétnu situáciu a pomery, za ktorých škodca konal a ktoré by sa za tejto situácie a pomerov javili

ako dôvody primerané každému normálnemu, dostatočne vyvinutému, resp. „priemernému“ človeku.
Keď teda občianske právo predpokladá zavinenie, táto právna domnienka zavinenia sa v súlade so
všeobecnými skúsenosťami a poznatkami môže vzťahovať iba na nevedomú nedbanlivosť. Právna
domnienka zavinenia sa nevzťahuje na úmysel, preto sa musí úmysel zodpovednému subjektu vždy
preukázať. V danom prípade sa prezumuje zavinenie žalovanej v 1./ rade vo forme nevedomej

nedbanlivosti a žalovaná v 1./ rade túto zákonnú domnienku, že vnútorný vzťah žalovanej v 1./ rade k
jej objektívnemu konaniu (porušenie pravidiel cestnej premávky) bol daný, nevyvrátila.

46. K námietke premlčania nároku žalobcu vznesenej žalovanými súd uvádza, že jeho nárok voči
žalovaným premlčaný nie je. Nárok na náhradu škody sa premlčuje v trojročnej objektívnej lehote odo

dňa škodnej udalosti a v dvojročnej subjektívnej lehote odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna lehota uplynie najneskôr v deň uplynutia objektívnej lehoty. V
danom prípade je škodnou udalosťou dopravná nehoda zo dňa 07.07.1997, kedy sa žalobca dozvedel,
že za škodu zodpovedá žalovaná v 1./ rade. O výške škody sa žalobca dozvedel v období od 12.09.1999
do 09.10.1998. Pokiaľ žalobca doručil žalobu voči žalovanej v 1./ rade dňa 08.07.2009, nárok voči

žalovanej v 1./ rade si uplatnil včas. O žalovanej v 2./ rade ako prevádzkovateľovi poškodzujúceho
motorového vozidla sa žalobca dozvedel najskôr zo záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I dňa 25.11.1997 a o výške škody v období od
12.09.1999 do 09.10.1998. Keďže návrh žalobcu na pripustenie vstupu žalovanej v 2./ rade do konaniabol doručený tunajšiemu súdu dňa 12.09.1999, aj nárok voči žalovanej v 2./ rade si žalobca uplatnil na
súde včas.

47. Poisťovňa do poistného plnenia vyplateného žalobcovi na základe likvidačnej správy zo dňa
06.10.1999 zahrnula aj náhradu za prenájom náhradného vozidla vo výške 398,33 eura, preto súd v
tejto časti žalobe žalobcu nevyhovel, keďže tento nároku žalobcu už bol uspokojený.
48. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia časti strhnutej amortizácie
poisťovňou pri uspokojení jeho nároku v sume 245,07 eura. Súd prvej inštancie sa stotožňuje s

názoromodvolaciehosúdu,žepokiaľžalobcavynaložilpeňažnéprostriedkynanavráteniepoškodeného
motorového vozidla do pôvodného stavu účelne, nemôže byť táto skutočnosť v jeho neprospech a
to i v prípade, že poisťovňa pri likvidácii poistnej udalosti postupuje správne a odčíta z poistného
plnenia hodnotu, o ktorú sa vozidlo poškodeného použitím nových dielov na opravu zhodnotí (tvz.
amortizácia). Žalobca pristúpil k oprave motorového vozidla (nevyhnutnej) za účelom jeho navrátenia
do pôvodného stavu v dôsledku poškodenia motorového vozidla po dopravnej nehode, ktorú nesporne

zavinila žalovaná v 1./ rade porušením pravidiel cestnej premávky. Je potrebné zdôrazniť, že amortizácia
(zhodnotenie) ako odpočítateľná položka poisťovňou prichádza do úvahy pri výmene opotrebiteľných
súčastí motorového vozidla (napr. pneumatiky, motor), avšak autoopravovňa pri oprave motorového
vozidlažalobcupoužilanovésúčiastky,ktorézanormálnychokolnostímajúdlhšiuživotnosťnežsamotné
motorové vozidlo. Navyše časť z náhradných dielov zohnal žalobca osobne a išlo o použité náhradné

diely z iných motorových vozidiel. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že zníženie
priznaného poistného plnenia o amortizáciu poisťovňou bolo v tomto prípade absolútne vylúčené, preto
súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel.

49. Posledným uplatneným nárokom žalobcu v podanej žalobe po jej čiastočnom späťvzatí bola

náhrada za škodu na karosérii motorového vozidla vo výške 796,65 eura. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k znehodnoteniu skeletu motorového vozidla došlo tak v dôsledku škodnej udalosti ako
aj nekvalitnou opravou v servise, ktorú žalobca reklamoval v autoopravovni dňa 23.09.1997. Žalobca
predložil expertízu zo dňa 22.07.2004, v ktorej boli primerané náklady na opravu karosérie motorového
vozidla značky Fiat v súvislosti s dopravnou nehodou odhadnuté na sumu v rozmedzí od 597,49 eura

(pôvodne 18.000,- Sk) do 663,88 eura (pôvodne 20.000,- Sk). Znalec Ing. Ľudovít Ujhelyi v znaleckom
posudku č. 02/08 vyhotovenom dňa 29.09.2008 uviedol, že je prijateľné, že k poškodeniu skeletu
karosérie došlo vplyvom zrážky pri dopravnej nehode. Zároveň uviedol, že k znehodnoteniu skeletu
karosérie však nedošlo iba pri dopravnej nehode, ale v rozhodujúcej miere vzniklo jeho nekvalitnou
opravou. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody vzniknutej na karosérii motorového vozidla vo výške

796,65 eura, nárok na zaplatenie tejto sumy nepreukázal v plnom rozsahu. Je nepochybné, že žalobcovi
vznikla v dôsledku dopravnej nehody škoda, avšak v nižšej výške než vymedzil v žalobnom petite, keďže
k poškodeniu skeletu karosérie motorového vozidla došlo po zrážke s motorovým vozidlom riadeným
žalovanou v 1./ rade i jeho nekvalitnou opravou v autoopravovni. Súd pre meritórne rozhodnutie vo veci
musel výšku škody žalobcu vzniknutej na skelete karosérie jeho motorového vozidla ustáliť. Na základe

vykonaného dokazovania i s poukazom na názor odvolacieho súdu o minimálnej škode žalobcu vo výške
597,49eura,súdžalobužalobcuvčastiozaplatenie199,16eura(pôvodne6.000,-Sk)zamietol.Žalobca
preukázal vznik škody vo výške 597,49 eura a i keď si uplatnil náhradu škody vo vyššej výške, toto
tvrdenie nepreukázal a ani zo súdom nariadeného znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by škoda
žalobcu mohla byť vo vyššej výške než 597,49 eura.

50. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške
17,6 % ročne zo žalovanej sumy od 12.09.1997 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 17,6 %
ročne zo sumy 1.518,42 eura, ktorú žalobca vzal späť na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa
16.05.2002, od 12.09.1997 do 29.02.2000.

51. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.53. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „nariadenie“) výška
úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len

„NBS“) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Dlžník sa do omeškania s plnením peňažného dlhu dostáva za predpokladu, že veriteľovi je známa
osoba dlžníka a dlžníkovi je známa výška peňažného dlhu.

55. Kým o žalovanej v 1./ rade ako vodičke osobného motorového vozidla, ktorá zavinila dopravnú
nehodu, žalobca (poškodený) vedel bezprostredne po dopravnej nehode, o žalovanej v 2./ rade
(prevádzkovateľ škodového motorového vozidla) sa dozvedel z oznámenia o dopravnej nehode
vyhotoveného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I dňa 25.11.1997. Žalobca na
pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 22.01.2004 vypovedal, že o výške škody 2.958,47 eura
(pôvodne 89.127,- Sk) sa dozvedel v mesiaci september kalendárneho roka 1997. Súd po vykonanom

dokazovaní ustálil, že to bolo dňa 12.09.1997. Z listinných dôkazov predložených žalobcov však vyplýva,
že cena práce pri výmene predného ložiskového náboja vo výške 16,60 eura (pôvodne 500,- Sk) bola
dodacím listom číslo 98/S-031 vyúčtovaná dňa 11.03.2008 a cena práce pri oprave autoalarmu vo
výške 43,15 eura bola vystavená faktúrou č. 2396 dňa 09.10.1998 a žalobca ju zaplatil v hotovosti
dňa 15.10.2008. V rámci vykonaného dokazovania žalobca nepredložil súdu relevantný listinný dôkaz

preukazujúci doručenie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovaným. Z obsahu súdneho
spisu vyplynulo, že žalované vedeli o výške žalovanej sumy najneskôr dňa 16.05.2002, kedy sa na
tunajšom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa ani jedna zo žalovaných nedostavila, pričom obe
mali riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Žalovaná v 2./ rade telefonicky neúčasť
ospravedlnila z dôvodu odcestovania na služobnú cestu. Žalovaná v 1./ rade neúčasť neospravedlnila.

Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že žalované boli dňa 16.05.2002 v omeškaní s platením
peňažného dlhu žalobcovi.

56. V období odo dňa 13.01.1996 do dňa 31.12.2011 bola diskontná sadzba určená NBS vo výške 8,80
%.

57. Súd v zmysle uvedenej diskontnej sadzby určenej NBS, citovaného ustanovenia nariadenia, s
poukazom na čiastočné zamietnutie žaloby a zistené skutočnosti v súvislosti s omeškaním žalovaných
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 16,50 % ročne z priznanej sumy 845,56 eura od 16.05.2002
do zaplatenia.

58. Podľa § 232 ods. 3 veta prvá C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

59. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech strán sporu zo žalovanej
sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby 1.440,05 eura. Žalobca bol úspešný v časti 59 % (842,56 eura) a

žalované boli úspešné v časti 41 % (597,49 eura), čiže žalobcov čistý úspech vo veci predstavuje 18 %.

62. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.