Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7019200683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu

JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: ADAM´S Consulting, s.r.o.
so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 43 886 418, právne zastúpeného: JUDr. Peter Majerník,
advokát, so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101497094/2019 zo dňa 18.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.09.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 06.09.2019
sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101497094/2019 zo dňa
18.06.2019, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o
orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona
č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100412993/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorým
bol správcom dane podľa § 68 ods.5 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 8.990,00 eur
na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2015 tak, že
rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u

daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015, o
výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100524601/2018 zo dňa 09.03.2018. Daňová kontrola začala dňa
04.04.2017 (oznámenie č. 100382078/2017 zo dňa 02.03.2017) a bola ukončená dňa 03.04.2018,
t.j. dňom doručenia protokolu spolu s Výzvou na vyjadrenie č. 100529456/2018 zo dňa 12.03.2018.
Daňový subjekt sa v lehote stanovej správcom dane, ktorá uplynula 24.04.2018 vo výzve k zisteniam
uvedeným v protokole nevyjadril. Po tomto termíne bolo správcovi dane doručené elektronické podanie,
t.j. 25.04.2018, na ktoré správca dane neprihliadal.

3.Zrozhodnutiažalovanéhoďalejvyplýva,žerozhodujúcouskutočnosťouprevydaniepreskúmavaného
rozhodnutia boli závery správcu dane, že nebolo preukázané splnenie základných podmienok na
odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“), keďže nebolo preukázané, že dodávateľovi
STANCO GROUP s.r.o., Němcovej 30, 040 01 Košice, IČO: 46 062 670, IČ DPH: SK2023252605 (ďalej
len „STANCO GROUP s.r.o.“) vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods.2 zák.

č. 222/2004 Z.z. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume 8.990,00
eur z faktúr vystavených dodávateľom STANCO GROUP s.r.o.:
- č. 02152831 zo dňa 28.02.2015, základ dane 6.700,00 eur, DPH 1.340,00 eur,
- č. 02152832 zo dňa 28.02.2015, základ dane 5.100,00 eur, DPH 1.020,00 eur,
- č. 02152833 zo dňa 28.02.2015, základ dane 7.050,00 eur, DPH 1.410,00 eur,

- č. 02152834 zo dňa 28.02.2015, základ dane 5.000,00 eur, DPH 1.000,00 eur,
- č. 02152835 zo dňa 28.02.2015, základ dane 4.050,00 eur, DPH 810,00 eur,
- č. 02152836 zo dňa 28.02.2015, základ dane 4.900,00 eur, DPH 980,00 eur,
- č. 02152837 zo dňa 28.02.2015, základ dane 3.700,00 eur, DPH 740,00 eur,
- č. 02152838 zo dňa 28.02.2015, základ dane 1.600,00 eur, DPH 320,00 eur,
- č. 02152839 zo dňa 28.02.2015, základ dane 2.800,00 eur, DPH 560,00 eur,

- č. 021528310 zo dňa 28.02.2015, základ dane 4.050,00 eur, DPH 810,00 eur.
Predmetom fakturácie bola výroba a služby DOBRÍ ANJELI KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY
- ženský basketbal, produkčné náklady - denník PLUS 1 DEŇ, PRAVDA, ŠPORT, týždenník PLUS l
DEŇmagazín,časopisZDRAVIE,týždenníkEUROTELEVÍZIA,NOVINYDOPOHODY,denníkKOŠICE,
KORZÁR východ a NOVÝ ČAS, analýza umiestnenia billboardov a megaboardov, produkčné náklady -

billboardy a megaboardy, prieskum trhu - voľné miesta a monitoring plnenia.

4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane zistil, že bol použitý nesprávny režim zdaňovania
podľa zákona č. 222/2004 Z.z. pri deklarovanom dodaní tovaru z faktúr č. 20170314 zo dňa 14.03.2017
(oceľových armatúr) a č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 (betonárska oceľ) a daňový subjekt STAVA IPS

s.r.o. nebol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane uvedených na faktúrach, ktorú nesprávne uplatnil
dodávateľ na dodávky tovarov, ktoré podliehajú prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods.12, písm.g)
zákona č. 222/2004 Z.z. a to z dôvodu, že Tovar - oceľové armatúry a betonárska oceľ sú zaradené
do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka a základ dane vo faktúrach za deklarované dodávky
tohto tovaru presahuje sumu 5.000,00 eur, a spoločnosť RESTON SK s.r.o. bola podľa ustanovenia §

69 ods.12 písm.g) zákona č. 222/2004 Z.z. povinná vyhotoviť faktúry č. 20170314 a 20170329 bez
dane a na faktúrach v súlade s ustanovením § 74 ods.1 písm.k) zákona č. 222/2004 Z.z. uviesť slovnú
informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. bol povinný uplatniť daň k
základu dane uvedeného v označených faktúrach a len ním uplatnenú daň si mohol odpočítať po splnení
podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 až 51 zák. č. 222/2004 Z.z. Spoločnosť STANCO GROUP s.r.o.

dňa 16.06.2016 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 16.06.2016 stala spoločnosť MAR-
PIL-STAV, s.r.o., IČO 46 442 898, Beniakovce 15, 044 42 Beniakovce, ktorá dňa 03.11.2016 zanikla v
dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 03.11.2016 stala spoločnosť MANCINNI, s.r.o., IČO:
47 585 897 so sídlom Popradská 66, Košice. Spoločnosť MANCINNI, s.r.o. dňa 11.03.2017 zanikla v
dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa odo dňa 11.03.2017 stala spoločnosť SWINGER s.r.o.,

IČO 46 743 481, so sídlom Mosadzná 1403/3A, Košice. Spoločnosť SWINGER s.r.o. dňa 04.07.2017
zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa odo dňa 04.07.2017 stala spoločnosť RHEA
GROUP s.r.o., IČO: 45 686 327, Tolstého 5, Bratislava, IČO: 45 686 327. Správca dane v súčinnosti s
miestne príslušným správcom dane spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. zistil, že na adrese sídla uvedenej
vo Výpise z Obchodného registra - Tolstého 5, 811 06 Bratislava sa nenachádzalo označenie spoločnosti

RHEA GROUP s.r.o. Poštové zásielky zasielané na adresu sídla spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. sa
vracajú späť správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“ a zásielky zasielané konateľovi
spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. pánovi E. V., bytom E., XXX XX E. XXX, sa vracajú späť s poznámkou
pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane takéto zlúčenia spoločností vyhodnotil
za účelové, a to z dôvodu znemožnenia predkladania daňových a účtovných dokladov a ďalšieho

preverovania dodaní služieb.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane preveroval vyššie uvedené zdaniteľné obchody a v súvislosti
s tým zaslal bývalej konateľke STANCO GROUP s.r.o. J. Q. na adresu G. XXXX/X, V. (Predvolanie
na výsluch svedka č. 101110170/2017 zo dňa 29.05.2017) s tým, že poštová zásielka sa vrátila s

poznámkou „adresát je neznámy“. Z odpovede na Žiadosť o spoluprácu č. 10 1244366/2017 zo dňa
07.06.2017 správca dane zistil, že pani J. Q. je na adrese trvalého pobytu uvedenej v Registri obyvateľov
SR neznámou osobou. Podľa výpisov z Obchodného registra správca dane zistil, že táto je, resp. bola
spoločníčkou a konateľkou v nasledovných spoločnostiach:- Mobile trading Slovakia s.r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 46 177 906, od 13.05.2016 spoločníčka
a konateľka,
- MEDIA AGENCY s.r.o., Alejová 2, Košice, IČO: 46 380 345, od 25.05.2016 do 07.12.2017 konateľka a

spoločníčka. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť LAMY
s.r.o.,
- MAEDA s.r.o., Alejová 2, Košice, IČO: 36611433, od 25.07.2014 do 08.02.2016 konateľka a
spoločníčka. Spoločnosť dňa 09.02.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť MHM-SERVIS s.r.o., ktorá zanikla dňa 26.02.2016 dôvod zániku je „ex offo výmaz“,

- CALLIN s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 46 095 144, od 13.04.2011 do 03.06.2014 spoločníčka
a konateľka,
- Aukcia, s.r.o., 044 58 Seňa 38, IČO: 36 582 484, od 06.11.2009 do 09.11.2010 konateľka a spoločníčka.
Spoločnosť dňa 17.02.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť
JOMI + M, s.r.o., ktorá zanikla dňa 05.05.2017 v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť SOLUN s.r.o., ktorá zanikla dňa 06.05.2017 dôvod zániku je „ex offo výmaz“.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z informačných systémov finančnej správy správca
dane zistil, že dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 bola
spoločnosť F-LEJ s.r.o., IČO: 44644981 so sídlom Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice, ktorá
dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan

food, s.r.o. , IČO: 36512931, so sídlom Michalovská 359/39, 040 11 Košice. Správca dane zaslal na
adresu právneho nástupcu Opan food, s.r.o., Michalovská 359/39, Košice, výzvu č. 102349218/2017 zo
dňa 09.11.2017. Poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Konateľom spoločnosti
F-LEJ s.r.o. v období od 07.11.2014 do 24.02.2015 bol M. M.Ý., V. XXXX/X, XXX XX V.. Predvolanie
na výsluch svedka č. 102407140/2017 zo dňa 20.11.2017 p. M. M. prevzal, ale dňa 12.12.2017 sa na

výsluch bez ospravedlnenie nedostavil. Daňový subjekt bol o výsluchu upovedomený (Upovedomenie
č. 102408115/2017 zo dňa 20.11.2017), upovedomenie prevzal, ale na výsluch sa nedostavil. Dňa
11.01.2018 bol Colným úradom Košice predvedený M. M. ako svedok (Žiadosť o predvedenie č.
102589213/2017 zo dňa 15.12.2017). Svedok M. M. odoprel vypovedať z dôvodu, že bol pred vedený
Colným úradom a uviedol, že on sa pojednávaní u správcu dane zúčastňuje. Správcu dane požiadal o

stanovenie iného termínu jeho vypočutia a zaslanie nového predvolania. Daňový subjekt Upovedomenie
o výsluchu svedka č. 102589962/2017 zo dňa 15.12.2017 prevzal, ale na výsluch sa nedostavil. Správca
dane opakovane predvolal M. M. (Predvolanie č. 100139115/2018 zo dňa 16.01.2018). Dňa 06.02.2018
sa na Daňový úrad Košice na základe predvolania dostavil M. M.. Správca dane ho oboznámil s
predmetom ústneho pojednávania a poučil ho o právach a povinnostiach svedka. Svedok M. M. odmietol

vypovedať, ako dôvod uviedol, že je voči nemu vedené trestné konanie. Daňový subjekt bol o tejto
skutočnosti upovedomený. Upovedomenie č. 100139442/2018 zo dňa 16.01.2018 prevzal, ale na ústne
pojednávanie sa nedostavil.

Žalovanýkonštatoval,ženazákladevykonanéhodokazovaniasprávcadanekonštatoval,ženepovažuje

za preukázané, že k dodaniu služieb medzi spoločnosťami STANCO GROUP s.r.o. a ADAM´S
Consulting s.r.o. došlo tak ako je uvedené v predložených dokladoch. Nebolo preukázané žiadnymi
relevantnými dôkazmi, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie a na základe vykonaného
dokazovania správcu dane nebolo preukázané, kto reklamné služby reálne poskytol. Na základe
uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil k daňovej kontrole

relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na
faktúrach. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z vyššie uvedených
faktúr v zmysle § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej výške 8.000,00 eur. Daňovému
subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže nebolo preukázané, že jeho dodávateľovi vznikla
daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého daňová

povinnosť vzniká dňom dodania služby. Správcovi dane nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ
- spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. skutočne predmetné služby dodala daňovému subjektu ADAM'S
Consulting s.r.o. tak, ako je to deklarované faktúrami vystavenými spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o.

7. Ďalej v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že sa správca dane po vrátení veci na ďalšie

konanie a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní zaoberal obsahom vyjadrenia daňového subjektu k
protokolu z daňovej kontroly a s podanými pripomienkami sa v celom rozsahu vysporiadal v napadnutom
rozhodnutí:„Na návrh daňového subjektu (body 3. - 6. vyjadrenia) vypočul svedka - J. Q., bývalú konateľku
spoločnostiSTANCOGROUPs.r.o.(Predvolanieč.102184689/2018zodňa07.11.2018,Upovedomenie
č. 102184960/2018 zo dňa 07.11.2018, Zápisnica č. 102446183/2018 zo dňa 04.12.2018). J. Q. pri

ústnom pojednávaní uviedla, že:
- spoločnosť kúpila za účelom podnikania od p. L. a nevie uviesť, kto ich zoznámil,
- spoločnosť sa v období január a február 2015 zaoberala reklamnou činnosťou, kanceláriu mala na ulici
B. Němcovej 30, Košice, zmluva o prenájme bola uzavretá s K.. Š., iné priestory spoločnosť nemala,
išlo iba o virtuálne sídlo, kde chodila aj pošta, ktorú osobne preberala,

- spoločnosť nevlastnila žiadny majetok a nezamestnávala zamestnancov,
- dispozičné právo k účtom spoločnosti mala iba ona,
- v zdaňovacích obdobiach január a február 2015 spoločnosť spolupracovala so spoločnosťou ADAM'S
Consulting, s.r.o., išlo o reklamnú činnosť,
- spoločnosť vyrábala subdodávateľsky billboardy, megaboardy, reklamné plagáty v reklamách na
basketbal ženy, muži, ktoré boli zverejnené v denníkoch napr.: PRAVDA, ŠPORT, PLUS 1 DEŇ, patrili

medzi nich aj týždenníky a mesačníky napr. ZDRAVIE,
- obchodné vzťahy, ktoré mala spoločnosť STANCO GROUP získala tak, že sa všetci poznali,
všetky spoločnosti vykonávali reklamnú činnosť, išlo o spoločnosti MILMANN s.r.o., pán Y., na ďalšie
spoločnosti si nespomína,
- za spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. jednala iba s pánom E., s ktorým sa spoznala dávno na

športovom podujatí,
- so spoločnosťou ADAM'S Consulting, s.r.o. mali uzavretú rámcovú zmluvu, ale nevie ju predložiť,
- predložené faktúry vystavila ona, ako podklad použila objednávku od spoločnosti ADAM'S Consulting,
s.r.o., podľa toho mohla vystaviť faktúru, na faktúrach je jej podpis a pečiatka je spoločnosti STANCO
GROUP s.r.o., doručovala ich osobne spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o.,

- poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, na subdodávateľov si nepamätá, jednotková cena
bola určená odberateľom na základe objednávok, výsledkom poskytnutých služieb boli hotové produkty,
t.j. zverejnené reklamy v denníkoch, týždenníkoch a v mesačníkoch, ktoré odovzdala p. E., niektoré
produkty boli odovzdané na CD nosičoch,
- prílohu faktúr tvorili aj objednávky od spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. na konkrétne reklamné

kampane boli zadávané osobne,
- predmetné faktúry boli uhradené, daň z pridanej hodnoty bola priznaná a odvedená,
- dodávateľom služieb pre spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. bola spoločnosť Amato company, p. N.
a na ďalších si nespomína,
- daňové priznanie za január a február 2015 k dani z pridanej hodnoty vypracovala a elektronicky podala

účtovníčka, meno si nepamätá,
- zrušenie spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. realizovala sama, dôvodom bol jej odchod do dôchodku,
- o zrušení spoločnosti nemá žiadne doklady, k odovzdaniu dokladov došlo v Košiciach, na Alejovej 2,
za zlúčenie spoločnosti dostala od spoločnosti MAR-PIL-STAV s.r.o. na účet 4.500,00 eur,
- nevie od koho dostala kontakt na konateľa spoločnosti MAR-PIL-STAV, s.r.o., Y. T., odovzdala mu

doklady, ktoré mala k dispozícií, a pred notárom spísali zápisnicu, na meno notára si nespomína.

Správca dane k tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkali výpovede M. M., konateľa spoločnosti F-
LEJ s.r.o. (dodávateľ spoločnosti STANCO GROUP s.r.o.), ktorý využil svoje zákonné právo a vo veci
odmietol vypovedať (body 7. a 8. vyjadrenia) uviedol, že za nedôveryhodné a účelové neposúdil iba

využitie práva svedka nevypovedať, ale dospel k tomu aj na základe iných zistení:
-dodávateľomspoločnostiSTANCOGROUPs.r.o.bolaspoločnosťF-LEJs.r.o.,ktorejkonateľomnecelé
štyri mesiace od 07.11.2014 do 24.02.2015 bol M. M., V. XXXX/X, XXX XX V.,
-. M. M. sa na ústne pojednávanie nedostavil (prvé predvolanie č. 102407140/2017 zo dňa 20.11.2017),
dňa 11.01.2018 po predvedení Colným úradom Košice (žiadosť o predvedenie č. 102589213/2017 zo

dňa 15.12.2017) odmietol vypovedať z dôvodu, že bol pred vedený Colným úradom Košice a žiadal
správcu dane o zaslanie nového predvolania, ale na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2018 (opakované
predvolanie č. 100139115/2018 zo dňa 16.01.2018) odoprel vypovedať z dôvodu, že je voči nemu
vedené trestné konanie,
- v súvislosti so spoločnosťou F-LEJ s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť dňa 05.06.2015 zanikla

zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., IČO: 36512931,
so sídlom Michalovská 359/39, 040 11 Košice, ktorá na výzvu č. 102349218/2017 zo dňa 09.11.2017 na
predloženie dokladov nereagovala (poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“).Správca dane na návrh daňového subjektu (bod 9. vyjadrenia) vo vyrubovacom konaní vypočul konateľa
spoločnosti Service Creativ s.r.o., Y. Š. (Predvolanie č. 102653497/2018 zo dňa 21.12.2018, Zápisnica
č. 100228466/2019 zo dňa 18.01.2019). Y. Š. pri ústnom pojednávaní uviedol, že:

- spoločnosť Service Creativ s.r.o. v zdaňovacích obdobiach január a február 2015 vykonávala činnosť
v oblasti obchodu a predaja služieb spojených s kompletizáciou (integráciou) reklamy a prenájom,
- za spoločnosť Service Creativ s.r.o. od spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. osobne prijal faktúry č.
150013,150014,150015,150016,150017,150018,150019,150021,150022,150023,150024,150025,
150026, 150027, 150028, 150029, 150030 a 150031, ich prevzatie bolo jeho podpisom potvrdené,

všetky faktúry boli riadne zaúčtované,
- zdaniteľné obchody v plnom rozsahu sa uskutočnili a na každej faktúre je odvolávka na zmluvu, ktorá
je uzatvorená na rok a dodatku kde sa konkretizuje produkt a doba trvania reklamy,
- s pánom E. sa pozná veľmi dlho, obchodný kontakt vznikol na základe jeho potreby, táto
spoločnosť mala možnosti tento priestor v médiách dodať za pre neho prijateľné ceny, spolupráca bola
zabezpečovaná zmluvami, väčšinou zmluvy podpisoval konateľ resp. oprávnená osoba,

- účtovníctvo spoločnosti vedie K.. G., spoločnosť mala 7 zamestnancov boli to administratívne,
obchodnícke a technické funkcie,
- zo spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. pozná p. E., p. F. E., ostatné zamestnankyne spoločnosti po
mene nepozná,
- spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. faktúry doručovala osobne, okrem faktúr dodávateľ ADAM'S

Consulting, s.r.o. odovzdával materiály, ktoré potvrdzovali uskutočnenie služieb, napr. fotografie
konkrétnych billboardov, kde bolo zadokumentované, že predmetný billboard je osadený podľa zmluvy
s obsahom, ktorý bol dohodnutý,
- zo všetkých printových médií boli zadovážené výtlačky jednotlivých novín, časopisov a priestor kde
sa nachádzala reklama bol zoscenovaný a prenesený na ich elektronické úložisko, kde sa pridal do

kompletného monitoringu za jednotlivé obdobie,
- zhotovené materiály je možné skontrolovať na stránke www.sevicecreativ.sk v sekcii monitoring podľa
jednotlivých rokov a následne kratších úsekov roka (mesiac, resp. štvrťrok),
- spoločnosť Service Creativ s.r.o. v tom období mala výhradnú 10 ročnú zmluvu o exkluzívnej spolupráci
na produkt GOOD ANGELS Košice - ženský basketbal,

- služby, ktoré boli predmetom fakturácie na vyššie uvedených faktúrach po kompletizácií jednotlivých
častí, z ktorých sa skladala jednotlivá reklama vzhľadom k tomu, že spoločnosť ADAM'S Consulting,
s.r.o. dodávala iba priestor v novinách a časopisoch a billboardy, bigboard a megaboard, bola kompletná
reklama odovzdaná odberateľovi Infinity média s.r.o.,
- faktúry boli uhradené spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. cez účet,

- pri vzájomnej spolupráci nemali žiadne problémy a Service creativ s.r.o. je stále bez záväzkov voči
ADAM'S Consulting, s.r.o.

Pri vypočutí svedka splnomocnený zástupca spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o., R.. T. Y. využil právo
klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 25 ods.4 a § 45 ods.1 písm.e) Daňového

poriadku. Na otázku či má vedomosť o tom, či spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. zabezpečovala
jednotlivé služby teda zverejnenie zadanej reklamy v novinách, časopisoch, billboardoch, bigboarde
a megaboarde priamo od jednotlivých vlastníkov reklamného priestoru alebo využívala služby
subdodávateľov uviedol, že nemá o tom žiadne informácie pre neho bol obchodným partnerom ADAM'S
Consulting, s.r.o., ktorý všetky jeho požiadavky, ktoré boli zakotvené riadne v zmluve vždy splnil.

Bod 10. vyjadrenia: K tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkali predlženia lehoty na predloženie
dôkazov a vyjadrenie k protokolu o 30 dní správca dane uviedol, že doklady k daňovej kontrole boli
predložené dňa 04.04.2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 10038207812017 a vrátené
dňa 05.06.2018 (ev. č. 101099490/2018). Žiadosťou o predlženie lehoty na predloženie dôkazov a

vyjadrenie k protokolu o 30 dní sa správca dane nezaoberal z dôvodu, že žiadosť bola súčasťou
vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a správca dane na podané vyjadrenie neprihliadal. Obsahom
vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 25.04.2018 sa správca dane
zaoberal vo vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Bod 11. vyjadrenia: Z odpovede na dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti RHEA
GROUP S.r.o. (dožiadanie č. 102334368/2018, odpoveď evo č. 687693/2018) vyplynulo, že spoločnosť
RHEA GROUP s.r.o. je nekontaktná, sídlo spoločnosti je virtuálne a aktuálny konateľ a jediný spoločník
(od 04.06.2015) je E. V.S., XXX XX E. XX, okres Humenné, ktorý predvolanie a zároveň výzvu napredloženie daňových dokladov za zdaňovacie obdobie január a február 2015 (ev. č. 102487514/2018
zo dňa 06.12.2018) v úložnej lehote neprevzal.

Správca dane (k bodu 12. vyjadrenia) vyhodnotil výpovede J. Q., Y.N.E. L. a zistenia týkajúce sa
spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. nasledovne:
-. J. Q. vo svojej výpovedi síce potvrdila vykonanie reklamných služieb pre daňový subjekt, ale svoju
výpoveď nepodložila žiadnymi hodnovernými dôkazmi, uviedla jedného subdodávateľa - spoločnosť
Amato company s.r.o. a konateľa p. N.. Podľa výpisu z OR SR táto spoločnosť bola dňa 23.08.2014

zrušená. Správca dane považoval výpoveď svedkyne za zavádzajúcu, nakoľko spoločnosť, ktorá bola
23.08.2014 zrušená, nemohla služby dodať v januári 2015. Nepredložením účtovných dokladov a
evidencií za zaniknutú spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov
znejúcich na jej meno a výpoveď svedkyne nepostačuje ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach
od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. dodané. J.
Q. bola spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých väčšina zanikla v dôsledku

zlúčení a následne ich právny nástupca zanikol z dôvodu "ex offo výmaz". Správca dane takéto zlúčenia
spoločností považoval za účelové, a to z dôvodu znemožnenia predkladania daňových a účtovných
dokladov a tým ďalšieho preverovania zdaniteľných plnení.
- na základe výpovede Y. Š.G. správca dane nespochybnil vykonanie reklamných služieb, ale daňový
subjekt žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané dodávateľom

STANCO GROUP s.r.o., t.j. nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie
dane ustanovenej v § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže daňový subjekt nepreukázal, že
deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby,
- z odpovede na dožiadanie (ev. č. 687693/2018) vyplynulo, že spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. je
nekontaktná, sídlo spoločnosti je virtuálne a aktuálny konateľ a jediný spoločník E. V. účtovné doklady

na výzvu správcu dane nepredložil (zásielka neprevzatá v odbernej lehote").

K bodom 13. - 25. vyjadrenia (poukázanie na rozsudky súdov) správca dane uviedol, že pri daňovej
kontrole dane postupoval v zmysle § 44 až § 47 Daňového poriadku, pričom vychádzal z predložených
dokladov a dôkazov, ktoré mal k dispozícii, a ktoré hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovej kontrole
vyšlo najavo v zmysle ustanovenia § 3 zákona Daňového poriadku. Správca dane vykonal dokazovanie
za účelom preverenia, či boli splnené podmienky nároku na odpočítanie dane, či zdaniteľné obchody boli
uskutočnené tak, ako ich kontrolovaný daňový subjekt deklaroval predloženými dokladmi. Správca dane
pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov platiteľa na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

a pri jeho daňovej povinnosti nevychádzal len z dokladov predložených platiteľom, ale k tomu účelu
vykonal dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku. Správca dane trval na tom, že daňový subjekt
nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na deklarovaných
faktúrach.

Dňa 29.01.2019 správca dane so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu prerokoval
pripomienky k protokolu (zápisnica č. 100323245/2019 zo dňa 29.01.2019). Splnomocnená zástupkyňa
R.. E. V. k záverom správcu dane sa vyjadrila nasledovne: "Nesúhlasíme so závermi správcu dane
uvedenými v zápisnici, zotrvávame na našich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k zisteniam
uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Máme za to, že v rámci daňovej kontroly a v následnom

vyrubovacom konaní bolo preukázané dodanie služieb dodávateľmi daňového subjektu, čo bolo
potvrdené aj odberateľom Service creativ s.r.o.".

Z dôvodu, že splnomocnenou zástupkyňou neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, správca dane spísaním
poslednej zápisnice ukončil dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania po vrátení veci na ďalšie

konanie a rozhodnutie.“

8. Žalovaný skonštatoval, že z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu a z predloženého
spisového materiálu zistil, že správca dane vykonal dokazovanie zamerané na preverenie splnenia
podmienok odpočítania dane na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť

STANCO GROUP s.r.o., pričom postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.Vzhľadomnato,žesprávcadanemalpochybnostiovierohodnosti,úplnostiapravdivostidaňovým
subjektom predložených dokladov vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov otom, či fakturovaný tovar a služby daňový subjekt prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje
uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že
konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesno-právnou

normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods.4 Daňového poriadku.
Uviedol, že zistil, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytoval mu
poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia
a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie sa dôkladne zaoberal obsahom vyjadrenia daňového
subjektu k protokolu z daňovej kontroly a s podanými pripomienkami sa v celom rozsahu vysporiadal

v napadnutom rozhodnutí. Na návrh daňového subjektu vypočul svedkov a o každom svedeckom
výsluchu, ktorý sa konal, upovedomil daňový subjekt, ktorý mal právo klásť svedkom otázky. Vzhľadom
k tomu, že nebolo preukázané dodanie reklamných služieb uvedeným dodávateľom ako aj nebolo
preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, keďže neboli k dispozícii
žiadne účtovné a daňové výstupy tak správca dane dospel na základe zistených skutočností k záveru,
že vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa STANCO GROUP s.r.o. nebol preukázaný a

daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.l písm.a) zákona č. 222/2004
Z.z. v nadväznosti na § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z.

9. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné:
„K námietke daňového subjektu, že správca dane položil svedkyni J. Q. otázky, ktoré sa týkali činnosti

spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v období od 09.04.2014 až 15.06.2016, kedy bola konateľkou
spoločnosti a nie za konkrétne zdaňovacie obdobia, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že zo Zápisnice
č. 102446183/2018 zo dňa 04.12.2018 je zrejmé, že väčšina položených otázok sa týkala vystavených
faktúr za obdobia január a február 2015, ktoré svedkyňa počas celého výsluchu mala k dispozícii, a ku
ktorým sa vyjadrovala. P. J. Q. vo svojej výpovedi potvrdila, že so spoločnosťou ADAM'S Consulting

s.r.o. v období január a február spolupracovala, predložené faktúry vystavila ona a na faktúrach je jej
podpis, daňové priznania k dni z pridanej hodnoty za január a február 2015 vypracovala a elektronicky
podala účtovníčka. Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa mala vedomosť o tom, že položené otázky sa
týkajú období január a február 2015, preto Finančné riaditeľstvo SR považuje uvedenú námietku za
neopodstatnenú.

K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane vyhodnotil výpoveď bývalej konateľky spoločnosti
STANCO GROUP s.r.o. neobjektívne, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane hodnotil
výpoveď svedkyne v kontexte s ostatnými kontrolnými zisteniami. Svedkyňa síce potvrdila spoluprácu
s daňovým subjektom, ale svoje tvrdenia nevedela podložiť žiadnymi dôkazmi. Jej odpovede boli

všeobecné a nepreveriteľné.

Keďže svedkyňa nevedela predložiť žiadne daňové a účtovné doklady, evidencie, prípadne zmluvy
spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie január a február 2015, správca dane
dožiadanímpreverovalposlednéhoprávnehonástupcuspoločnostiSTANCOGROUPs.r.o.-spoločnosť

RHEA GROUP s.r.o. a zistil, že spoločnosť je nekontaktná, sídlo spoločnosti je virtuálne a aktuálny
konateľ a jediným spoločníkom E. V.Č. na predvolanie a na výzvu na predloženie dokladov zaniknutej
spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. nereagoval.

P. J. Q. ďalej uviedla, že spoločnosť nevlastnila žiadny majetok, jej sídlo bolo virtuálne, nemala žiadnych

zamestnancov, poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, ale na subdodávateľov si nespomína,
pamätá si len p. N., ktorý bol konateľom spoločnosti Amato company s.r.o., ktorá zanikla dňa 23.08.2014.

Správca dane za účelom získania akýchkoľvek informácií o obchodných partneroch spoločnosti
STANCO GROUP s.r.o. z informačných systémov finančnej správy zistil, že dodávateľom spoločnosti

STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 bola spoločnosť F-LEJ s.r.o., ktorá dňa
05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food,
s.r.o., ktorá na výzvu správcu dane nereagovala. Správca dane opakovane predvolával bývalého
konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o., ktorý odmietol vypovedať.

Ako vyplýva zo všetkých vykonaných preverovaní, získaných informácií, výziev na poskytnutie
súčinnosti,činapredloženiedôkazov,neboložiadnymspôsobompreukázané,akoakýmmalibyťslužby
deklarované faktúrami daňovému subjektu dodané, kto boli ďalší subdodávatelia tovarov a služieb prespoločnosťSTANCOGROUPs.r.o.AktedadodávateľSTANCOGROUPs.r.o.neprijalpredmetnéslužby
od ďalších subdodávateľov, tak následne tieto služby nemohol ďalej dodať daňovému subjektu.

Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že nedostatok preukázateľnosti dodania služieb nemôže byt'
odstránený tvrdením daňového subjektu a jeho dodávateľa, že fakturované služby boli skutočne
dodané, najmä ak ich výpovede sú všeobecné a nekonkrétne a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi,
okrem listinných dokladov, ktorých dôveryhodnosť správca dane oprávnene spochybnil, preto považuje
námietku daňového subjektu, týkajúcu sa vyhodnotenia výpovede J. Q. za neopodstatnenú.

K námietke daňového subjektu, že správca dane predvolal na výsluch konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o.,
pána M. M., (dodávateľ spoločnosti STANCO GROUP s.r.o.), ktorý využil svoje právo nevypovedať a
správca dane vyhodnotil toto jeho konanie ako účelové, čo následne vyhodnotil v neprospech daňového
subjektu, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane hodnotil túto skutočnosť komplexne v
súvislostiach s inými kontrolnými zisteniami, ktoré sa týkajú spoločnosti F-LEJ s.r.o. Správca dane

hodnotil odopretie výpovedí svedka ako nedôveryhodné a účelové aj preto, že už v deň, keď bol
predvedený, mohol uviesť ako dôvod odopretia, že je proti nemu vedené trestné stíhanie a ďalšie
predvolanie by správca dane nezasielal. Na prvé predvolanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a po
prvom odopretí výpovede dňa 11.01.2018, z dôvodu, že bol predvedený Colným úradom Košice, žiadal
správcu dane o stanovenie nového termínu jeho vypočutia a o zaslanie nového predvolania aj napriek

tomu dňa 06.02.2018 u správcu dane svedok odoprel vypovedať z dôvodu, že je voči nemu vedené
trestné konanie. Správca dane o predvolaniach svedka upovedomil aj daňový subjekt, avšak ani na
jedno vypočutie svedka sa daňový subjekt resp. jeho zástupca nedostavil a nevyužil svoje právo byť
prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky.

V súvislosti so spoločnosťou F-LEJ s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť dňa 05.06.2015 zanikla
zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá na výzvu
na predloženie dokladov spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. nereagovala a následne správca dane
zistil, že bola dňa 12.01.2019 zrušená a dňa 27.03.2019 vymazaná ex offo.

K tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkajú výpovede konateľa spoločnosti Service Creativ s.r.o.,
Y. L., ktorý potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu, ktoré sú evidované na faktúrach
v účtovníctve a realizované na základe uzatvorených zmlúv, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že z
predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane
nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o., ale daňový subjekt ani jeho

dodávateľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané dodávateľom
STANCO GROUP s.r.o., t.j. nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie
dane ustanovenej v § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže nebolo preukázané, že deklarovanému
dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby.

Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniam daňového subjektu o tom, že dôkazná ťarcha za konanie
dodávateľskej spoločnosti je na správcovi dane uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods.1 a 2 písm.a)
a v § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť' (keďže to zákon
neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa,

prijímajúceho zdaniteľný obchod.

Daňový subjekt môže vstupovať do ľubovoľných obchodnoprávnych vzťahov, tak ako mu to umožňuje
Ústava SR v rámci realizácie práva na slobodné podnikanie, avšak pri výbere obchodných partnerov
a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej

ochrany pre daňové účely, vrátane nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt je
povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov
tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal
existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu uvedených v Rozhodnutí č. 3Sžf/81/2013, uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to,
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom nacharakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu
správcovi dane.

Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. 4Sžf/1/2016 upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí
mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými
partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti
podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných
súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie

týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové
registre a pod.).

Deklarovaná dodávateľská a všetky subdodávateľské spoločnosti, ktoré sa stali objektom preverovania
zo strany správcu dane, zanikli zlúčením s inými subjektmi, resp. boli vymazané z Obchodného registra
SR. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, akým spôsobom si preveroval osoby, s ktorými

uskutočňoval svoju podnikateľskú činnosť, a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia
zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Takýmto postupom vystavil samého seba
riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane
podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho

hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných obchodov zneužívajúcich
právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.

Správca dane nepožadoval od daňového subjektu aby zisťoval interné vzťahy v rámci dodávateľských
firiem, ale len aby dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti, minimalizácie podnikateľského

rizika, a aby vyvinul maximálnu snahu o zabezpečenie si dostatočných informácií a dôkazov
preukazujúcich, že sa jedná o dôveryhodný podnikateľský subjekt čo sa týka jeho pôsobenia v
podnikateľskom prostredí.

Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od

dodávateľskej spoločnosti na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt,
ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane.
Daňový subjekt je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal
žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania. Daňový subjekt
má povinnosť preukazovať ním uplatňované nároky, ako aj zabezpečiť vierohodnosť a jednoznačnosť

realizovaných transakcií. Na základe vyššie uvedených skutočností, Finančné riaditeľstvo SR považuje
uvedené námietky daňového subjektu za neopodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s poukázaním odvolávajúceho sa na rozsudky súdov z obsahu
ktorých vyplýva, že daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za konanie inej účtovnej jednotky,

uvádza že daňový subjekt iba poukázal na právny záver konkrétnych rozsudkov, ale nepreukázal, že
skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daného rozsudku. V danom prípade správca dane
daňovému subjektu zamietol právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti
STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb
deklarovaným dodávateľom.

Z uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo SR považuje aj túto námietku odvolávajúceho sa, za
neopodstatnenú.“

10. Žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval v dostatočnej súčinnosti s daňovým subjektom,

zaoberal sa jeho vyjadreniami a poskytol mu dostatočné a zrozumiteľné stanoviská na ním nastolené
otázky. Uviedol, že odvolávajúci mal vytvorený dostatočný čas aj priestor tak v priebehu vykonávanej
daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, aby predložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal,
že preverované zdaniteľné obchody boli vykonané dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach,
preukázal alebo navrhol spôsob ich preukázania. Poukázal na to, že úlohou správcu dane pri

posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny
podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar alebo
služby v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujútvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar a práce boli dodané spoločnosťou uvedenou
na faktúre. V prvom rade je povinným subjektom predkladať dôkazy alebo ich návrhy odvolávajúci
sa, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Ak nebol schopný predložiť dôkazy na

preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu
nahradiť dôkazom opaku, t.j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre
odpočítanie dane.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že v postupe správcu dane nezistil pochybenie, ani iné porušenie zákona,

pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku
závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady
k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu s
tým, že takto správca dane v preskúmavanej veci aj postupoval. Skonštatoval, že odvolávajúci sa
predloženými faktúrami od dodávateľa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako
to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu,

aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov
osobou uvedenou na preverovaných faktúrach. Odvolávajúci sa nepreukázal, že preverované faktúry
od dodávateľa boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných služieb týmito spoločnosťami,
čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods.1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie
podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.

12. Na záver žalovaný uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu
predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery
o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004
Z.z. z faktúr od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s

príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov
konštatoval, že postup správcu dane, keď daňovému subjektu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2015, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade
voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti
a preukaznosti.

13 Včas podanou správnou žalobou zo dňa 06.09.2019 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobu proti rozhodnutiu a postupu
žalovanej žalobca podal z dôvodov podľa § 191 ods.1, písm.c), d) e), f) a g) SSP, pretože: rozhodnutie

orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukazujúc na ust.
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že predpokladom správneho určenia dane je však správne
zhodnotenie získaných dôkazov zo strany správcu dane. Podľa názoru žalobcu počas vyrubovacieho
konania správca dane opakovane neprihliadol na jeho návrhy, či argumenty, ktoré mali rozhodujúci vplyv
na výsledok daňového konania. Namietal, že v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane poukázal na

niekoľko závažných pochybení v postupe pri vykonaní dokazovania, ktoré ani žalovaný nebral do úvahy.

14. Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane pokiaľ ide o dodanie služieb od spoločnosti
STANCO GROUP s.r.o. keď správca dane uviedol zoznam faktúr, ktorých predmetom zdaniteľného
plnenia bolo dodanie služieb od spoločností STANCO GROUP s.r.o. za dotknuté zdaňovacie obdobie,

pri ktorých neuznal nárok na odpočítanie DPH. V napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že nepovažuje
za preukázané, že k dodaniu služieb medzi spoločnosťami STANCO GROUP s.r.o. a daňovým
subjektom došlo tak ako je uvedené v predložených dokladoch, pričom ďalej uviedol, že nebolo
žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie a na základe
vykonaného dokazovania správcu dane nebolo preukázané, kto reklamné služby reálne poskytol. Z

uvedeného správca dane vyvodil záver, že daňový subjekt nepredložil k daňovej kontrole relevantné
dôkazy, ktoré by preukázali, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach.
Žalobca uviedol, že má za to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k
nesprávnymzisteniamazáveromznichvyvodenýchapodľajehonázorubolonaopakvdaňovomkonanípreukázané, že k dodaniu služieb reálne došlo, tieto služby dodal dodávateľ uvedený na vystavených a
predložených faktúrach, t.j. spoločnosť STANCO GROUP s.r.o.

15. Žalobca sa nestotožnil s vyhodnotením výpovede svedkyne Q. správcom dane a trval na tom, že túto
správca dane hodnotil neobjektívne, a to so zámerom dospieť k výsledku, ktorý prezentoval v protokole z
daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie. Poukázal na to, že v zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 04.12.2018, nepožadoval od svedkyne aby uviedla dodávateľov za konkrétne obdobie január a
február 2015, avšak sa pýtal, že kto bol dodávateľom služieb pre spoločnosť STANCO GROUP s.r.o.

žalobca tvrdil, že správca dane si odpoveď svedkyne vysvetlil po svojom, na základe čoho uviedol, že
fakturované služby neboli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. Poukázal na to, že spoločnosť
Amato company s.r.o. zanikla s právnym nástupcom, ktorým bola spoločnosť Royal Gold, s.r.o., IČO:
46 802 002, so sídlom Južná trieda 78, 040 01 Košice. Záväzky z obchodného styku so spoločnosťou
STANCO GROUP s.r.o. tak nepochybne prešli na jej právneho nástupcu. Žalobca považuje za účelové
hodnotenie správcu dane v súvislosti so zlúčením spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. s tým, že zlúčenie

spoločností je legitímnym postupom v zmysle Obchodného zákonníka a nemôže byť daňovému subjektu
na ťarchu. Daňový subjekt nemá možnosť zabrániť zlúčeniu jeho dodávateľa s inou spoločnosťou
a nie je ani v jeho možnostiach od zaniknutej alebo nástupníckej spoločnosti požadovať doloženie
akýchkoľvek dokladov podliehajúcich daňovému tajomstvu. Žalobca tvrdil, že z výpovede svedkyne J. Q.
navyšejednoznačneplynie,žekdodaniuslužiebuvedenýchnadeklarovanýchfaktúrachskutočnedošlo.

Uviedol, že je rovnako potrebné uviesť, že obchodný vzťah medzi daňovým subjektom a spoločnosťou
STANCO GROUP s.r.o. fungoval dlhodobo, a to aj v období pred kontrolovaným obdobím roku 2015,
pričom všetky objednané služby boli vždy riadne fakturované a dodané, a tiež žiadny z obchodných
partnerov nemal k poskytovaným službám žiadne výhrady. Aj napriek tejto skutočnosti, správca dane
vyvodil záver, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby deklarované

na faktúrach daňovému subjektu dodané, kto boli ďalší subdodávatelia tovarov a služieb spoločnosti
STANCO GROUP s.r.o. Ak teda dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. neprijal predmetné služby od ďalších
subdodávateľov, tak následne tieto služby nemohol ďalej dodať daňovému subjektu. Správca dane si v
tomto ale odporuje kedy na strane 13 napadnutého rozhodnutia uvádza, že z informačných systémov
finančnej správy zistil, že dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. bola v kontrolovanom

zdaňovacom období spoločnosť F-LEJ s.r.o. a zároveň v nasledujúcom texte uvedie, že spoločnosť
STANCO GROUP nemala žiadnych subdodávateľov a služby tak nemohla dodať daňovému subjektu.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nedostatok preukázateľnosti dodania služieb nemôže
byť odstránený tvrdením daňového subjektu a jeho dodávateľa, že fakturované služby boli skutočne
dodané, najmä ak ich výpovede sú všeobecné a nekonkrétne a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi,

okrem listinných dokladov, ktorých dôveryhodnosť správca dane oprávnene spochybnil. V súvislosti s
nekonkrétnosťou výpovede svedkyne Q. uviedol, že táto potvrdila, že spoločnosť STANCO GROUP
s.r.o. dodala fakturované služby daňovému subjektu a túto skutočnosť správca dane ani nespochybnil.
Tvrdil, že táto podrobne uviedla ako prebiehala spolupráca medzi týmito spoločnosťami, popísala o
aké konkrétne reklamné služby sa jednalo. Žalobca mal za to, že takúto výpoveď nemožno hodnotiť

ako nekonkrétnu a všeobecnú a je toho názoru, že správcovi dane predložil dostatočné množstvo
dokladov preukazujúcich, že k dodaniu služieb reálne došlo, a tieto skutočne dodal dodávateľ uvedený
na predmetných faktúrach, a to spoločnosť STANCO GROUP s.r.o.

16. Žalobca poukázal na to, že Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp. zn. 6Afs/365/2017 uviedol,

že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukaznosti, správnosti či úplnosti
účtovníctva a iných povinných záznamov. Je však povinný identifikovať a preukázať konkrétne dôvodné
pochybnosti, na základe ktorých ich považuje za nevierohodné, neúplné, nepreukazné alebo nesprávne.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správca dane v danom prípade spochybňuje dodanie služby, pričom
však daňový subjekt preukázal materiálny základ nároku na odpočet DPH. Žalobca namietal, že správca

dane pritom žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, prečo považuje tvrdenia a dôkazy predložené daňovým
subjektom za nepreukazné.

17. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého: „Žalobca ako
daňový subjekt ako daňový subjekt nemusí svoje tvrdenie ním uvádzané v rôznych daňových listinách,

podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak, tzn., ak správca dane počas daňovej
kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia (§ 29 zákona č. 511/1992
Zb.) jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach.” K tomuto žalobca uviedol, že správca dane v
rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne vlastné zistenia, jasne preukazujúce pochybnosti o tvrdeniachdaňového subjektu. Naopak, daňový subjekt poskytol dôkazy, ktoré dodanie služieb jednoznačne
preukazujú.

18. Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011: „Daňový subjekt vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru
a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane.” Tvrdil, že doložil v

rámci daňovej kontroly materiálne plnenie a tomu zodpovedajúce faktúry a objednávky s podrobným
opisom druhu a ceny dodaných služieb. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav preto bolo povinnosťou
správcu dane preukázať, že k dodaniu služieb nedošlo. V danom prípade však správca dane produkuje
hypotézy, ktoré nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom.

19. Ďalej žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010: „Dôkazné bremeno,

že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch
činných v trestnom konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie
výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Právne
významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu o podvodnom
konaní obchodného partnera v reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane. Ich výber musí

byť v rozumnej miere s ohľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú možno predpokladať v obchodnom styku
daňových subjektov.” K tomuto uviedol, že správca dane nielen že nepreukázal, žeby mal daňový subjekt
vedomosť o podvodnom konaní svojho dodávateľa, ale správca dane ani len netvrdí, žeby v činnosti
jeho dodávateľa malo k podvodnému konaniu dochádzať.

20. Žalobca ďalej citoval rozsudok NS SR 6Sžf/10/2012: „Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena,
v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb.)

avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že nie je možné od daňového subjektu
požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe
stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
Skutočnosti vymedzené v § 49 ods.2 písm.a) a v § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria
dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno

žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto
skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03
(Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že

v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a
charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.
Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno,
ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré

však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať
extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou
nezabezpečoval.“

21. Žalobca pokiaľ ide o dodanie služieb od spoločnosti F-LEJ s.r.o. uviedol, že žalovaný k jeho námietke

v súvislosti s výsluchom pána M.Š. M., ktorý využil svoje právo nevypovedať uviedol, že odopretie
výpovedí svedka správca dane hodnotil ako nedôveryhodné a účelové aj preto, že už v deň keď bol
predvedený, mohol uviesť, ako dôvod odopretia, že je proti nemu vedené trestné stíhanie a ďalšie
predvolanie by správca dane nezasielal. Túto argumentáciu žalobca považuje za irelevantnú, pretože
svedokmôžekedykoľvekvyužiťsvojezákonnéaústavnéprávoodmietnuťvypovedaťtvrdiac,žesprávca

dane nemôže takéto využitie práva nevypovedať posudzovať ako nedôveryhodné a účelové a následne
túto skutočnosť vyhodnotiť v neprospech daňového subjektu. Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry
súdov vyplýva, že právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe je dôsledkom ústavnej ochrany a táto má prednosť pred dosiahnutím účeludaňového konania, a to aj vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo
tzv. dôkaznou núdzou. V žiadnom prípade však správca dane nemôže postup svedka, ktorý využil
svoje ústavné a zákonné právo nevypovedať, vyhodnotiť v jeho neprospech, resp. v neprospech

daňového subjektu, navyše postup svedka hodnotiť ako účelový alebo nedôveryhodný. Žalobca tvrdil,
že daňový subjekt nemá žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie svedka, či v danej veci bude vypovedať
alebo vypovedať odmietne. Žalobca ďalej považoval za neštandardnú požiadavku správcu dane, ktorá
prekračuje nielen možnosti daňového subjektu, ale ktorá je v rozpore s oprávnenými požiadavkami
správcu dane, a ktorá je navyše aj v rozpore s požiadavkami, ktoré je možné na daňový subjekt v zmysle

názoru Európskeho súdneho dvora klásť, je znalosť daňového subjektu o pomeroch a činnosti ďalších
dodávateľov tovarov a služieb, s ktorými nie je v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu, a ktorých navyše
ani nepozná. Žalobca tvrdil, že nie je vecou daňového subjektu zisťovať akým spôsobom vykonanie
služby zabezpečil dodávateľ, či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov či iných
osôb, nakoľko to nie je v jeho možnostiach s tým, že má nárok na odpočítanie dane za reálne
dodanú službu. K konštatovaniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že o predvolaniach svedka M.

upovedomil správca dane aj daňový subjekt, avšak ani na jedno vypočutie svedka sa nedostavil a
nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky žalobca uviedol, že toto považuje
taktiež za irelevantné, nakoľko je to iba právo a nie povinnosť daňového subjektu zúčastniť sa na
výsluchu svedka a klásť mu otázky. Samotná skutočnosť, že sa daňový subjekt nedostavil na výsluch
svedka nemôže byť hodnotená správcom dane v neprospech daňového subjektu.

22. Žalobca k odberateľovi služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o. uviedol, že správca dane
nespochybnil dodanie služieb odberateľovi - spoločnosti Service creativ s.r.o., avšak spochybňuje ich
dodanie od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. Žalobca tvrdil, že svedok Y. Š. na ústnom pojednávaní
už v rámci vyrubovacieho konania dňa 18.01.2019 potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom

rozsahu, ktoré sú evidované na faktúrach v účtovníctve a realizované na základe uzatvorených zmlúv.
Tento uviedol, že okrem faktúr mu boli poskytované aj materiály, ktorými sa preukazovalo uskutočnenie
služby, ako napr. fotografie osadených billboardov s obsahom, ktorý bol dohodnutý, výtlačky novín,
časopisov a pod. Žalobca tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný iba prebral konštatovanie
správcu dane o tom, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service

Creativ s.r.o., ale že daňový subjekt ani jeho dodávateľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal,
že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., a teda nebolo preukázané
splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie DPH.

23. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

citujúc ust. § 47 ods.3 Správneho poriadku. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011,
sp. zn. 8Sžo/122/2010: „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý
proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.“ Tvrdil, že
voľné hodnotenie dôkazov v daňovom konaní neznamená ľubovôľu správcu dane ma tento je povinný
zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach.

24. Poukázal na to, že v súlade s ust. § 191 ods.1, písm.d) SSP je rozhodnutie nepreskúmateľné,
ak je nezrozumiteľné, alebo trpí nedostatkom dôvodov. Uviedol, že medzi dôvody nezrozumiteľnosti
rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré
sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené
na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v
konaní boli vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude
riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok

rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania.
Daňový poriadok v ust. § 63 ods.5 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a

potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať
na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a
vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o
tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností avysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia,
sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Žalobca tvrdil v správnej žalobe, že síce preskúmavané
rozhodnutie obsahuje rozsiahle odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje najmä na opis skutkového stavu

na základe ktorého správny orgán rozhodol, avšak bez náležitého odôvodnenia záverov žalovaného.
Poukázal na to, že odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a z
odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli
podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre

nedostatok dôvodov. Uviedol, že platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších
meritórnych námietok. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn.
5A/5/2002 NSS ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak
je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod
pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne

hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“.

25. Žalobca tvrdil, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je nesporné, že správny orgán nevenoval
dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. Uviedol, že napriek tomu, že napadnuté
rozhodnutie je rozsiahle, nie je možné z neho zistiť správnu úvahu správneho orgánu, na základe ktorej

vyhodnotil, že žalobca si v zmysle predložených faktúr neoprávnene znížil daňovú povinnosť z predaja
tovaru alebo služby. Tvrdil, že samotné konštatovanie, že svedok nevedel predložiť dôkazy o poskytnutí
služieb (ktorými nedisponoval, nakoľko v čase výsluchu už nebol konateľom dodávateľa), že došlo k
zlúčeniu dodávateľa daňového subjektu a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná ako aj konštatovanie,
že dodávatelia služieb nevedeli pre odstup času uviesť vlastných dodávateľov, nie je postačujúce, aby

žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane. Poukázal na judikatúru (Rozsudok KS v Košiciach
z 20. augusta 1997, sp. zn. 4S/81(96-30): „Zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods.3) predstavuje
procesný postup správcu dane, ktorého cieľom je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového
stavu danej veci. Je tradičnou zásadou procesu v rôznych konaniach - pred inými štátnymi orgánmi,
pred súdmi i políciou. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy správcu

dane, ktorý v rámci zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,
či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ešte ďalšie dôkazy. Zhodnotenie vykonaných
dôkazov musí správca dane náležite zdôvodniť v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia.“

26. Žalobca ďalej uviedol, že ako dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane. Tvrdil, že správca dane mal k dispozícií svedeckú výpoveď
bývalej konateľky dodávateľa, ktorá poskytnutie služby potvrdila a mal rovnako k dispozícií objednávky,
faktúry a ďalšie doklady, ktoré predložil žalobca. Žalobca si tak splnil svoju povinnosť a predložil
správcovi dane dôkazy potrebné na podporu jeho tvrdení. Tvrdil, že nie je v žiadnom právnom vzťahu
s dodávateľmi spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. a nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť preukázanie

subdodávateľských vzťahov jeho dodávateľa a ich preukázanie nemôže správca dane v rámci daňovej
kontroly u daňového subjektu vyžadovať. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach
opakovane vyslovil názor, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a
kontrolovalivýrobnéprocesytovarovaslužiebuinýchsubjektovpredichdodanímdaňovémusubjektu,a
to za predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, avšak dodávateľ v rámci miestneho

zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne
reálne dodal platiteľovi. Tvrdil, že okolnosť, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nedisponuje dokladmi
o spôsobe vyhotovenia a dodania jednotlivých služieb mu nemôže byť na ťarchu.

27. K tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že je povinnosťou žalobcu viesť svoju evidenciu,

uskutočňovaťsvojučinnosťapreverovaťsisvojichobchodnýchpartnerovtak,abyvakomkoľvekprípade
a v každej situácií mal dostatočné podklady na preukázanie svojich tvrdení uviedol, že v priebehu výkonu
daňovej kontroly predložil dokumenty preukazujúce dodanie služieb, faktúry a na podporu aj výpovede
svedkov, nepovažuje dodanie služieb za sporné skutočnosti. Uviedol, že má nárok na odpočítanie dane
za reálne dodanú službu a nie je vecou daňového subjektu zisťovať akým spôsobom vykonanie služby

zabezpečil dodávateľ, či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov či iných osôb,
nakoľko to nie je v jeho možnostiach. Citoval rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého:
„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodanýchslužieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali
u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca
dane.”

28. Na záver žalobca uviedol, že správca dane sa v priebehu daňového konania dopustil viacerých
závažných procesných chýb, ktorými hrubým spôsobom zasiahol do práv žalobcu a tieto neboli ani
v odvolacom konaní žalovaným napravené. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní boli správcovi dane poskytnuté doklady preukazujúce rozsah a obsah služieb poskytnutých

jednotlivými dodávateľmi, teda hmotne zachytený výsledok ich činnosti. Napriek uvedenému správca
dane spochybňuje dodanie služieb iba na tom základe, že bývalá konateľka dodávateľskej spoločnosti
vzhľadom na odstup času nedokázala uviesť svojich dodávateľov ani predložiť doklady o účtovnom
prípade, ktorými už nedisponuje a nemá k nim ani žiaden prístup vzhľadom na zánik jej funkcie
konateľky. Uviedol, že disponuje hmotne zachyteným výsledkom činností jednotlivých dodávateľov,
ktorý bol správcovi dane predložený. Zotrval na svojom stanovisku, že predmetné činnosti boli dodané

dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. a ním realizované fakturácie v celom rozsahu zodpovedajú
poskytnutým službám a vzhľadom na uvedené je dostatočne preukázané, že došlo k dodaniu služieb zo
strany dodávateľa daňového subjektu a teda uplatnenie nároku na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr je odôvodnené. Namietal, že správca dane nezabezpečil jediný dôkaz, ktorý by uvedené
skutočnosti spochybňoval.

29. Žalobca ďalej uviedol, že:
„59. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu
iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS
12/05).

60. Ústavný súd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne

odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne
skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

61. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).
Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho
vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije
ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (II. ÚS 250/2011).

62.Ústavnosťkonanípredorgánomverejnejmocipredpokladáajto,žeorgánverejnejmoci,predktorým
sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom
ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu predmetného konania. Len objektívnym postupom sa
v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení

ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré
súvpodmienkachprávnehoštátuokreminéhogarantovanézákonnýmispôsobmizisťovaniaskutkového
základu pre rozhodnutie.

63. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých dostupných

a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto
rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto
objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi (I. ÚS 211/2012).

64. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný

súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavnejednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).“

30. Žalobca na záver správnej žaloby zhrnul, že žalovaný sa uvedenými princípmi neriadil, že jeho
rozhodnutie je svojvoľné a arbitrárne, jeho výklad právnej normy je ústavne nesúladný a spôsob jej
použitia na daný prípade je v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom právnej normy a jeho rozhodnutie
zároveň považuje za neodôvodnené. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR je faktúra
relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne

plnenie. Tvrdil, že v rámci dokazovania nebolo pochybné, že dodávateľské faktúry daňového subjektu
odrážajú skutočné reálne plnenie, ktoré bolo správcovi dane nespochybniteľne preukázané. Najvyšší
súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby
daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov a služieb u iných subjektov pred ich
dodaním daňovému subjektu, a to za predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje,
avšak dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil

alebo ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.01.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, nakoľko z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dôvody
žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Uviedol, že tak postup správcu dane, ako aj

jeho neboli v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Uviedol, že v
súlade s § 74 ods.2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí
sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj so
žalobnými dôvodmi. Dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane, ako aj jeho rozhodnutie je v súlade

s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky
skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods.5 Daňového poriadku.

32. Žalovaný k žalobným námietkam, ktoré sa týkajú kontrolných zistení v spoločnosti STANCO
GROUP s.r.o. a výpovede J. Q. (konateľka spoločnosti od 09.04.2014 do 15.06.2016) uviedol, že
sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že z vykonaných preverovaní,
získaných informácií, výziev na poskytnutie súčinnosti a na predloženie dôkazov, nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby deklarované faktúrami žalobcovi dodané. Uviedol,

že síce svedkyňa J. Q. vo svojej výpovedi síce potvrdila vykonanie reklamných služieb pre žalobcu,
ale svoju výpoveď nepodložila žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Poukázal na to, že pri ústnom
pojednávaní uviedla, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nevlastnila žiadny majetok, jej sídlo bolo
virtuálne, nemala žiadnych zamestnancov, poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, ale na
subdodávateľov si nespomína. Spomenula si len na jedného subdodávateľa - spoločnosť Amato

company s.r.o. a jej konateľa p. N.. Správca dane ale zistil, že podľa výpisu z OR SR bola táto spoločnosť
dňa 23.08.2014 zrušená, preto nemohla služby dodať v roku 2015. Jej tvrdenia nie sú verifikovateľné,
keďže správcovi dane neposkytla žiadne konkrétne a overiteľné informácie, ktoré by sa dali overiť v
účtovníctve spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že zanikla zlúčením a jej posledný právny
nástupca v rade - spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. na výzvy správcu dane nereagoval. Nepredložením

účtovných dokladov a evidencií za zaniknutú spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná
vierohodnosť dokladov znejúcich na jej meno a jej samotné tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných
obchodov nemohli postačovať ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach od spoločnosti STANCO
GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM´S Consulting, s.r.o. dodané. Žalovaný poukázal aj na
skutočnosť, že J. Q. bola spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých väčšina

zanikla v dôsledku zlúčení a následne ich právny nástupca zanikol z dôvodu „ex offo výmaz“.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že z informačných systémov finančnej správy správca dane zistil, že
deklarovaným dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015
mala byť spoločnosť F-LEJ s.r.o. ktorá dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa

od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá na výzvu správcu dane rovnako nereagovala.
Správca dane opakovane predvolával bývalého konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o., ktorý odmietol
vypovedať. O predvolaniach svedkov bol upovedomený aj žalobca, avšak tento sa nedostavil ani na
jedno vypočutie svedka a nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky.34. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane žalovaný
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/94/2014 z 29.02.2016,

v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy,
ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo
k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových
dokladoch. Keďže dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých

pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým
časovým odstupom.“

35. Žalovaný ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 4Sžf/1/2016 upozorňuje, že
štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných
obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom

poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného
prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné,
živnostenské, daňové registre a pod.). Nespochybnil tvrdenie žalobcu, že síce nebol povinný preverovať
si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať

splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.
Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich
obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to,
aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

36.Kžalobnýmnámietkamžalobcu,ktorésatýkajúvýpovedekonateľaspoločnostiServiceCreativs.r.o.,
Y. L. (odberateľ reklamných služieb), ktorý potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu,
žalovanýuviedol,žesprávcadanenespochybnildodaniereklamnýchslužiebspoločnostiServiceCreativ
s.r.o., ale spochybnil identitu skutočného dodávateľa služieb a žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ
žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané osobou uvedenou na

faktúre, a že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby.

37. Na záver žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobné námietky žalobcu nie je možné akceptovať a
tieto námietky nie sú opodstatnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným
spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z

obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými
právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce
saporušeniaustanovenízákonač.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovbolivecnesprávneasúv
súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu
dane,akoajžalovaného,nebolvrozporesplatnýmiprávnymipredpismi,neboliporušenéprávažalobcu.

38. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku spolu s výzvou v zmysle ust. § 106 ods.1
SSP a doručené dňa 06.02.2020. Právny zástupca žalobcu v duplike zo dňa 24.02.2020 doručenej
súdu elektronicky dňa 24.02.2020 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k správne žalobe iba zopakoval v
krátkosti dôvody, ktoré podrobne popísal v žalobou napadnutom rozhodnutí, na ktoré podrobne žalobca

reagoval v podanej správne žalobe. Vo vyjadrení k správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti
a ani argumenty a preto žalobca trval na žalobných dôvodoch ako aj na samotnej správnej žalobe.

39. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu rozhodol vo veci na

pojednávaní konanom dňa 31.03.2022 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je a preto ju
podľa ust. § 190 SSP zamietol.

40. Podľa § 5 ods.2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

41. Podľa § 5 ods.3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.42. Podľa § 5 ods.4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

43. Podľa § 134 ods.1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

44. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

46. Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

47. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa

pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 24 ods.1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo

vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

50. Podľa § 74 ods.2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom

konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

51. Podľa § 8 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

52. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

53. Podľa § 49 ods.1 citovaného zákona, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.54. Podľa § 49 ods.2 písm.a) cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

55. Podľa § 51 ods.1 písm.a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

56. Podľa § 69 ods.1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na

konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

58. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59. Úlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a
rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom

stupni Daňovým úradom Košice č. 100412993/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 8.990,00 eur.

60. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje

oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti
stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok
je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp.

uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh
správcudane,akoajzárukouzákonnejochranyprávaprávomchránenýchzáujmovdaňovýchsubjektov.
Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom (§ 24 ods.1).

61.VychádzajúczozneniacitovanýchustanovenízákonaoDPHdaň,činároknaodpočítaniedanemusí
mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko

zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto
dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty
skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné
predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanienároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim
zdaniteľným plnením.

62. Podľa ustanovenia § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie §
19 zákona č. 222/2004 Z.z.). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie
dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie
podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Ustanovenie § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z.

vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude
môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods.2 citovaného ustanovenia.

63. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri daňovej kontrole preukázal splnenie základných
podmienok zákona o DPH pre uplatnenie odpočítania dane podľa ust. § 49 ods.1 zákona o DPH,

nakoľko správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z vyššie označených
faktúr vystavených dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. v zmysle ust. § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH
zdôvodu,ženebolopreukázané,žejehododávateľovivznikladaňovápovinnosťvzmysleust.§19ods.2
zákona o DPH, podľa ktorého táto vzniká dňom dodania služby. Správca dane nemal za preukázané, že
deklarovaný dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. predmetné služby skutočne dodal daňovému subjektu,

t.j. žalobcovi tak ako to bolo týmito faktúrami, ktoré vystavil tento dodávateľ.

64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2015, o
výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100524601/2018 zo dňa 09.03.2018. Tento bol žalobcovi doručený

s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole uložením dňa 03.04.2018. Lehota na
vyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokoleuplynuladňa24.04.2018.Správcovidanebolodoručené
vyjadrenie daňového subjektu po termíne t.j. dňa 25.04.2018 a preto na toto neprihliadal. Daňová
kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. 03.04.2018. Dňom nasledujúcim po dni doručenia
protokolu správca dane začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe

týchto dôkazov správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č. 100874273/2018 zo dňa 03.05.2018,
ktorým neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 8.990,00 eur, ktoré si uplatnil v zmysle § 51
ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa služieb
STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných
služieb, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu dodania služieb. Žalobca, ani

jehododávateľ-spoločnosťSTANCOGROUPs.r.o.nepreukázalireálnedodaniedeklarovanýchslužieb.
Ak dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle § 19
ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z., žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z obstarania služieb.
Splnomocnený zástupca platiteľa dane podal dňa 06.06.2018 voči tomuto rozhodnutiu odvolanie.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10 1606237/2018 zo dňa 17.08.2018 zrušilo

rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100874273/2018 zo dňa 03.05.2018, a vec vrátilo na ďalšie
konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného postupu nezohľadňujúceho podanie vyjadrenia k protokolu
z daňovej kontroly, čo zároveň malo právne premietnutie do obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom absentovali akékoľvek hodnotiace právne závery správcu, reagujúce na obsah
vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane doplnil a vykonal v ďalšom

vyrubovacom konaní dokazovanie za účelom preukázania, či boli splnené podmienky nároku na
odpočítanie dane, či zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich kontrolovaný daňový subjekt
deklaroval predloženými dokladmi. Dospel k záveru, že nepredložením účtovných dokladov a evidencií
u daňového subjektu STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na
jeho meno a ani výpoveď svedka J. Q. nepreukázala že služby deklarované na vystavených faktúrach

spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. dodané.
Nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie. Na
základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil ku kontrole
dane z pridanej hodnoty relevantné dôkazy a ani v ďalšom vyrubovacom konaní navrhnuté dôkazy, a
to výsluch svedkyne J. Q., výsluch svedka Y. Š. a vyžiadanie dokladov od nástupníckej spoločnosti

RHEA GROUP s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP
s.r.o., u ktorého nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služby v zmysle § 19 ods.2
zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane prijal záver, že nebolo preukázané splnenie základných
podmienok potrebných na odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty,keďže nebolo preukázané, že dodávateľovi STANCO GROUP s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu
dodania služby podľa § 19 ods.2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

65. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj
do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH z
faktúr od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., pretože žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov

uvedených na faktúrach, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny súd poukazuje
na záver vyplývajúci z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom správca dane správca
dane nemal za preukázané, že deklarovaný dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. dodal tovar a služby
pre žalobcu - spoločnosť ADAM´S Consulting s.r.o. v zdaňovacom období február 2015 na základe
faktúr: č. 02152831, 02152832, 02152833, 02152834, 02152835, 02152836, 02152837, 02152838,
02152839 a 021528310 zo dňa 28.02.2015, a na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané,

že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ reálne uskutočnila dodanie tovaru a služieb. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď aj napriek výzve správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by
preukázal dodanie tovaru a služieb podľa predmetných faktúr. V rámci vykonávaného dokazovania o
opodstatnenosti uplatneného nároku na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods.1 zákona o
DPH z predmetných faktúr vyhotovených daňovým subjektom STANCO GROUP s.r.o. v predloženom

daňovom priznaní správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie formou vypočutia svedkov J. Q., bývalej
konateľky dodávateľskej spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., M. M.É., konateľa spol. F-LEJ s.r.o.
(dodávateľ STANCO GROUP s.r.o.), ktorý odmietol vypovedať, Y. Š.G. - konateľa Service Creativ,
zaslal výzvy na predloženie účtovných dokladov spoločnosti FL-LEJ s.r.o. RHEA GROUP, s.r.o. vykonal
ústne pojednávania, vypočul v priebehu dokazovania viacerých svedkov, ktorí sa mali na realizácii

deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako aj zaslal výzvy na poskytnutie informácií v súvislosti
s účtom dodávateľa žalobcu. Vykonané dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo spôsobom ako
je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. a preto následne

žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr.

66. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s
administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou

právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný
sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom
odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych

noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

67. K jednotlivým námietkam a žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza,
že po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Aj podľa názoru správneho súdu
daňovéorgánydostatočneasprávnezistiliaustáliliskutkovýstav,pričomžalovanýnebolsankcionovaný

za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, pretože daňový subjekt je povinný viesť svoje
evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v
akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu,
respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Tak ako to aj uviedol správca
dane vo svojom rozhodnutí vystavením faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § 19

ods.2 zákona č. 222/2009 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vznik daňovej
povinnostijespojenýsdodanímslužby,ktorúzákonodanizpridanejhodnotyupravujevustanovení§19
ods.2, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza
dodanie služby, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. Daňový
subjekt je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo.

Daňový subjekt však nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by dodanie služieb dodávateľom STANCO
GROUP s.r.o. preukázali a ani zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa dodanie služieb tiež
nepreukázalo, preto nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr nemôže byť uznaný. Daňový
doklad je z hľadiska nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné,že v ňom údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane posúdil dodanie reklamných služieb dodávateľom
STANCO GROUP s.r.o. za nepreukázané. Nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa
jednalo o reálne obchodné transakcie. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver,

že daňový subjekt nepredložil ku kontrole dane z pridanej hodnoty relevantné dôkazy a ani v ďalšom
vyrubovacom konaní navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkyne J. Q., výsluch svedka Y. Š. a vyžiadanie
dokladov od nástupníckej spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli
dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., u ktorého nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti
z titulu dodania služby v zmysle § 19 ods.2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane v rámci

daňovej kontroly vykonal podrobné šetrenie zamerané na zistenie skutkového stavu, pričom sa snažil
nevychádzať len z faktúr predložených platiteľom, ale k tomuto účelu vykonal aj zistenia, či predložené
faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. Skúmal uskutočnenie zdaniteľného
plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté kontrolovaným
daňovým subjektom.

68. Pokiaľ ide o žalobné námietky, ktoré sa týkajú kontrolných zistení v spoločnosti STANCO GROUP
s.r.o. a výpovede J. Q. (konateľka spoločnosti od 09.04.2014 do 15.06.2016) tak súd poukazuje
na to, že z vykonaných preverovaní, získaných informácií, výziev na poskytnutie súčinnosti a na
predloženie dôkazov, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby deklarované

faktúrami žalobcovi dodané. J. Q. síce vo svojej výpovedi síce potvrdila vykonanie reklamných
služieb pre žalobcu, ale svoju výpoveď nepodložila žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Uviedla, že
spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nevlastnila žiadny majetok, jej sídlo bolo virtuálne, nemala žiadnych
zamestnancov, poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, ale na subdodávateľov okrem
jedného a to spoločnosť Amato company s.r.o. a jej konateľa p. N., si nespomenula. Správcom dane ale

bolo zistené, že táto spoločnosť dňa 23.08.2014 zrušená a preto služby v roku 2015 dodať nemohla.
Jej tvrdenia nie sú verifikovateľné, keďže správcovi dane neposkytla žiadne konkrétne a overiteľné
informácie, ktoré by sa dali overiť v účtovníctve spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že zanikla
zlúčením a jej posledný právny nástupca v rade - spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. na výzvy správcu
dane nereagoval. Nepredložením účtovných dokladov a evidencií za zaniknutú spoločnosť STANCO

GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na jej meno a jej samotné tvrdenia o
uskutočnení zdaniteľných obchodov nemohli postačovať ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach
od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM´S Consulting, s.r.o. dodané.
Súd tiež tak ako aj žalovaný poukazuje na skutočnosť, že J. Q. bola spoločníčkou a konateľkou vo
viacerých spoločnostiach, z ktorých väčšina zanikla v dôsledku zlúčení a následne ich právny nástupca

zanikol z dôvodu „ex offo výmaz“.

69. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na to, že žalobca - daňový subjekt doložil v rámci daňovej kontroly
materiálne plnenie a tomu zodpovedajúce objednávky a faktúry s podrobným opisom druhu a ceny
dodaných služieb a preto bolo povinnosťou správcu dane vzhľadom na takto zistený skutkový stav

preukázať, že nedošlo k dodaniu služieb súd uvádza, že predložené doklady daňového subjektu majú
povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky
je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akýkoľvek plnenie. Tieto nezakladajú automaticky
nárok na odpočítanie dane, pretože nie sú absolútnymi dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných
zdaniteľných obchodov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane

neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazným prostriedkom k uznaniu
nároku na odpočítanie dane nie je ani úhrada sporných faktúr, či už bezhotovostne alebo v hotovosti. K
odpočítaniu dane z dodávateľských faktúr v zmysle ust. §§ 49 a v § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004
Z.z., môže dôjsť len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: - k dodaniu tovaru alebo
služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, - platiteľ

dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením § 71 zákona č. 222/2004 Z.z., -
platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie,
t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Keďže úhrada faktúr nepreukazuje, že
zdaniteľné obchody deklarované na preverovaných faktúrach boli reálne uskutočnené, a nepreukazuje
ani to, že boli uskutočnené osobou, ktorá je na nich uvedená ako dodávateľ, nemožno ju, s ohľadom

na ďalšie zistenia správcu dane, považovať za jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o reálnom
uskutočnení fakturovaných dodávok tovarov a služieb spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o. Pravdivosť
údajov uvedených na faktúrach vystavených touto spoločnosťou nebola preukázaná ani výpoveďou
svedkyne Q.. Ako bolo zistené správcom dane tak deklarovaným dodávateľom spoločnosti STANCOGROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 mala byť spoločnosť F-LEJ s.r.o. ktorá dňa 05.06.2015
zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá
na výzvu správcu dane rovnako nereagovala. Správca dane opakovane predvolával bývalého konateľa

spoločnosti F-LEJ s.r.o., ktorý odmietol vypovedať a po tomto bol upovedomený aj žalobca. Tento sa
však ani na jedno vypočutie svedka sa nedostavil a nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a
klásť svedkovi otázky.

70. Súd tiež pokiaľ ide o spochybnenie identity osoby dodávateľa žalobcu poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/94/2014 zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený
nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že
predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam
ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže
dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade

následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom.“

71.Kžalobnýmnámietkamžalobcu,ktorésatýkajúvýpovedekonateľaspoločnostiServiceCreativs.r.o.,
Y. L. (odberateľ reklamných služieb), ktorý potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu
súd uvádza, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service Creativ

s.r.o., ale spochybnil identitu skutočného dodávateľa služieb a žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ
žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané osobou uvedenou na
faktúre, a že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby.

72. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie

uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným
obsahom.Dokladymusiamaťpovahufaktu,musiabyťvystavenénamateriálnompodkladeaakoprávna
skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „ Dôkazné bremeno

je na daňovom subjekte (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona o DPH).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

73. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady

posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu
rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých
prác(resp.dodanietovarualeboslužieb)aúhradazatotoposkytnutéplnenie.Ideoekonomickúpodstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola

uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je
potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje
sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v

spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti
chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu,
tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú
v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods.6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí

svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne
dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých
obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len scieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového
práva.

74. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie
skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a
nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že
zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú
vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní

dôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt(žalobca)vdaňovomkonanípreukázať,
že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového
subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo
žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v
priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na
daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou

Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.
5337,bod76,akoajz21.02.2006,Halifax,ai.,C-255/02Zb.s.I.1609,bod71).Daňovýsubjekt(žalobca)
disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH,
je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene

za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno
svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).

75. Žalobca síce nebol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa
vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie
dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať
svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej
situáciimaldostatočnépodkladypreto,abyriadnepreukázalexistenciu,resp.vzniknárokovapovinností

v zmysle daňových zákonov.

76. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne
vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri

rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými
ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného,
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Súd po preskúmaní
rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že žalobné námietky uvedené v podanej žalobe nie sú

dôvodné.

77. V závere správny súd poukazuje na to, že v procese preskúmavania rozhodnutia administratívneho
orgánu nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe daňového úradu, resp.
žalovaného, ktoré by bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že by to spôsobovalo

neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránilo preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v
medziach uplatnených žalobných dôvodov.

78. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby,
preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa
§ 168 SSP tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

80. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).