Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012549
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121012549.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného P. E., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.02.2022 sp. zn. 10PP/82/2021, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 24.05.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd žiadosť odsúdeného P. E., nar.
XX.XX.XXXX v K., bytom K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/74/2019 zo dňa 10.12.2019 v spojení s uznesením Okresného

súdu Topoľčany zo dňa 12.07.2021, sp. zn. 1T/74/2019 a uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
30.08.2021, sp. zn. 4Tos/81/2021 podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 1 rok, ktorý vykonáva
v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol nasledovne:
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona súd žiadosť

odsúdeného: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený:
- trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/74/2019 zo dňa 10.12.2019,
z a m i e t a.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,

sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného vodôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa
formálnu podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.
7. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na konštatovanie polepšenia sa

odsúdeného (prvá materiálna podmienka) nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu,
ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k
lepšiemu, napr. aj prostredníctvom získania disciplinárnych odmien. Zo správania odsúdeného počas
výkonu trestu súd nemohol vyvodiť, že sa polepšil a v budúcnosti bude viesť riadny život. Týmto
záverom svedčí tá skutočnosť, že odsúdený je v samotnom výkone trestu už vyše rok a nezískal žiadnu

disciplinárnu odmenu, naopak bol dvakrát disciplinárne potrestaný. Pri druhej materiálnej podmienke, t.
j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu poukazuje
na to, že odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný (má 8 záznamov) za prevažne majetkovú trestnú
činnosť (opakovane sa dopúšťal prevažne trestných činov krádeže, teda ide o špeciálneho recidivistu).
Odsúdenýmáopakovanesklonykpáchaniutrestnejčinnostiaanipredchádzajúceodsúdenianepôsobili
na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby odsúdeného odradili od páchania ďalšej

trestnej činnosti. Odsúdený mal opakovane šancu dokázať, že je schopný viesť riadny život. Aj v prípade
aktuálne vykonávaného trestu, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
10.12.2019 sp.zn. 1T/74/2019, ide o trest, ktorý bol odsúdenému pôvodne uložený ako podmienečný
s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Nakoľko sa odsúdený v skúšobnej dobe
dopustil ďalšieho trestného činu, bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu

výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná.
8. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za
vecne správny. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie
uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné
prepustenie. Sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a

v podrobnostiach naň odkazuje.
9. Sťažnostný súd len v krátkosti zhrnie, že u odsúdeného nie je možné konštatovať polepšenie,
nakoľko si riadne neplní svoje povinnosti, nerešpektuje pravidlá ústavu a jeho správanie a vystupovanie
nie je vždy na požadovanej úrovni. Polepšenie odsúdeného, resp. jeho snahu po polepšení možno
objektivizovať najmä cez disciplinárne odmeny, avšak odsúdený sa počas výkonu trestu odňatia

slobody doposiaľ nesprával tak, aby sa jeho správanie a vystupovanie vo výkone trestu dalo ohodnotiť
disciplinárnou odmenou. Namiesto toho bol len disciplinárne potrestaný. U odsúdeného teda nedošlo
ani len k bezproblémovému plneniu si základných povinností alebo dobrému správaniu vo výkone trestu
odňatia slobody a nebadať u neho zvýšenú snahu po náprave. Jeho správanie vo výkone trestu je
skôr výrazom prispôsobovania sa samotnému režimu výkonu trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity

plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.
10. V prípade odsúdeného je aj resocializačná prognóza menej nepriaznivá a je možné zhodnotiť, že
výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby bol odsúdený schopný
viesť na slobode riadny život. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd taktiež poukazuje na
trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol 8 krát súdne trestaný, pričom mu bola daná možnosť preukázať

polepšenie a nápravu aj prostredníctvom inštitútu podmienečného odsúdenia. Množstvo odsúdení za
majetkovú trestnú činnosť svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie,
ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život.
Uvedené spolu so skutočnosťou, že odsúdený nemá po prepustení vytvorené sociálne a rodinné
zázemie, nemá vytvorené pracovné návyky, nemá zabezpečené bývanie ani zamestnanie odôvodňuje

obavu súdu, či bude po prepustení z výkonu trestu viesť riadny život.
11. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné
pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.

12. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
13. Sťažnostný súd na záver uvádza, že k postupu podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
teda k zrušeniu napadnutého uznesenia a novému rozhodnutiu pristúpil výlučne z dôvodu, aby výrok

zodpovedal stavu veci a zákonu, nakoľko súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia
neoznačil úplné rozhodnutie, ktorým bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Prvostupňový súd vo výroku napadnutého uznesenia označil iba trestný rozkaz Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 1T/74/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobodyv trvaní 1 rok s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby na 1 rok. Aj napriek tomu, že
týmto rozhodnutím mu bol za spáchanie prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku , elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona

uložený trest odňatia slobody, jednalo sa iba o podmienečný trest odňatia slobody, na základe ktorého
nemôže vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto bolo potrebné vo výroku napadnutého
uznesenia označiť aj rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia (uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.07.2021, sp. zn.
1T/74/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.08.2021, sp. zn. 4Tos/81/2021),

a ktorými došlo k premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia
slobody, z ktorého aktuálne odsúdený žiada podmienečné prepustenie.
14. Aj napriek tomu, že sťažnostný súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o nevyhovení
žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie za správne, musel pre vyššie uvedené formálne
pochybenie zo strany súdu prvého napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
zrušiť a odstrániť nesprávnu formuláciu výroku napadnutého uznesenia tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.