Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/46/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010225

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419010225.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13.01.2020, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná D. R., nar. XX.XX.XXXX v R. nad C., trvale bytom U., B. XXX/X, okres R. nad C., Z.,

je vinná, že

v presne nezistenom čase od XX:XX h dňa XX.XX.XXXX do XX:XXh dňa XX.XX.XXXX z bytu č. XX na

ul. Z. č. XXX/XX v R. nad C. odcudzila M. S. finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- € a to tak, že uvedený
byt si odomkla kľúčom, ktorý používala so súhlasom M. S. a následne predmetnú finančnú hotovosť
vzala z vrecka nohavíc, nachádzajúcich sa v neuzamknutej skrini, čím M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. č. XXX/XX, R. nad C., spôsobila škodu vo výške X.XXX,- €

teda

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak väčšiu škodu,

tým spáchala

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. účinného do 31.07.2019.
Za to sa odsudzuje

Podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr .zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá, určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenému M. S., nar. XX.XX.XXXX
v R. nad C., trvale bytom R. nad C., Z. XXX/XX/XX, škodu vo výške X XXX €. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na obvinenú D. R. pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 2T XX/XXXX bola
obvinená D. R. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a bola odsúdená
podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, § 353 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku
k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50

ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený, určená skúšobná doba na 18 mesiacov. podľa § 287 ods. 1
Tr .poriadku bola zaviazaná nahradiť poškodenému M. S. škodu vo výške X XXX €.

Obvinená podala proti trestnému rozkazu v zmysle § 355 ods. 1 Tr. poriadku odpor.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa XX.XX.XXXX výsluchom obžalovanej
D. R., výsluchom svedka poškodeného M. S., dňa XX.XX.XXXX prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku
listinných dôkazov.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná D. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b),
c), ods. 2,4,5,7,8 Tr. poriadku uviedla v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku „som nevinná“. Na
svoju obranu ďalej uviedla, že keď sa predal byt mali XX XXX €, sumu X XXX € minula s poškodeným
na spoločnej dovolenke, ostatné finančné prostriedky sa rozdelili v pomere „X a X“. Poškodený dostal

peniaze ihneď potom ako povyplácali predchádzajúce dlhy. Následne jej poškodený viackrát telefonoval,
že chce kupovať garsónku, ktorá sa napíše na ich spoločné deti. S týmto postupom súhlasila. Sama
povedala poškodenému, že mu zveruje sumu X XXX € na kúpu garsónky, ktorá sa po jej kúpe aj napíše
na deti. Spolu s poškodeným majú spoločnú firmu, ktorá je napísaná na jej meno, mali tam niekoľko
úverov, ktoré musela riešiť sama, z dôvodu toho, že sa firma zaťažila. Sama mala v tom čase 3 vlastné

úvery, na spoločnú firmu boli ďalšie 3 úvery. Keď sa začali problémy volali jej z príslušných bánk, sama
„nevedela som kam z konopy“. Poškodeného táto situácia nezaujímala, sám ju vôbec neriešil. Sama
nemala iné východisko, popredávala firemné autobusy, aby „banke nachvíľu zalepila oči“. Na vysoké
splátky však už nemala finančné prostriedky, preto sa rozhodla, že musí predať byt a nasťahuje sa do
rodinného domu po starých rodičoch. Keďže úvery boli cez sumu XX XXX €, nemala sa z toho ako

dostať. Nakoniec sa okrem jedného autobusu predali všetky autobusy, jedno osobné motorové vozidlo
zostalopoškodenému,jednojej,samapredalabyt.Nakoniecsabytpodarilovýhodnepredať,zostaliešte
finančné prostriedky. Preto po rozdelení finančných prostriedky po X XXX € pre ňu a pre poškodeného,
neskôr poskytla poškodenému ešte sumu X XXX €. Sama sa neskôr dozvedela, že na ich spoločnú
firmu zobral poškodený v P. ich produkty, poza jej chrbát so splnomocnením, ktoré mal. Na garsónku,

kde poškodený býval iba v podnájme si dovolil zobrať firemný televízny internet, zostal im ešte jeden
spoločný úver, na ktorý poškodený sľúbil, že bude spolu s ňou poskytovať peniaze, avšak trištvrte roka
naň žiadnu sumu nedal. Po tom všetkom sa rozhodla, že si peniaze pôjde od poškodeného zobrať
naspäť. Zobrala si len sumu tých X XXX €, ktoré poškodenému sama zverila. Keby chcela poškodenému
niečo ukradnúť, tak mu zoberie všetky peniaze, čo tam mal. Na otázky prokurátora uviedla, že byt

predala za sumu XX XXX €. Bol to byt, kde predtým bývala v spoločnej domácnosti s poškodeným, bol
však písaný na jej meno. Zdôraznila, že po rozchode s poškodeným pred X,X rokom, tento neprispieva
žiadnou sumou na výživné detí. Sama nebránila v styku poškodeného s deťmi, keď sa dohodli tak deti
išli ku nemu. Sama mala kľúče od garsónky poškodeného, bolo to aj kvôli deťom. dohoda o poskytnutí
X XXX € poškodenému na kúpu garsónky bola len ústna. Poskytnutie sumy X XXX € poškodenému na

kúpu garsónky bol nápad poškodeného, s ktorým nakoniec sama súhlasila. Zo spoločného podnikania
zostali len dlhy. Poškodený rátal, že na kúpu garsónky má svojich X XXX €, sama mu poskytne ďalších X
XXX € a zostatok si poškodený pravdepodobne došetrí. Orientačná cena na kúpu garsónky bola XX XXX
€ s tým, že poškodený si sumu X XXX € došetrí. V kritickom čase sama vie, že poškodený príležitostne
pracoval. Podľa nej poškodený by zvládol za pol roka došetriť sumu X XXX € na kúpu garsónky. Sama

vedela, že poškodený má finančné prostriedky v obálke, pretože obálku mu sama dávala. Prvé, čo junapadlo, že peniaze budú v nohaviciach vzadu. Od doby, čo poskytla poškodenému sumu X XXX €,
do momentu kým si ich vzala späť uplynula doba 1 až 2 týždne. Na otázky obhajoby uviedla, že s
poškodeným žila 14 rokov. už X,X roka s poškodeným nežije v spoločnej domácnosti. Po rozchode s

poškodeným sa nevysporiadali majetko - právne, či už súdne alebo dohodou. Poškodený po odchode
zo spoločnej domácnosti na výživu neprispieval. Sama vie, že poškodený poberá dôchodok v sume asi
XXX €, občas si chodí privyrábať na nákladnom motorovom vozidle. Poškodený mal vždy exekúcie,
preto aj ich spoločná firma, ktorú mali, bola napísaná na jej meno. Poškodený bol tiež trestne stíhaný,
nemohli ho zapísať preto ako konateľa firmy. V súčasnej dobe má poškodený pravdepodobne vyhlásený

osobný bankrot. Sama vie, že poškodený v minulosti zadĺžil jeho bývalú manželku, ktorá má tiež osobný
bankrot, zadĺžil jeho dve dospelé dcéry, ktoré majú exekúcie. V predmetnej obálke bolo veľa peňazí,
sama si odrátala sumu X XXX €, ktorú zobrala. Sama keď sa rozhodla, že peniaze vezme späť, tak v
ten istý deň ich aj našla a vzala. Zdôraznila, že peniaze nehľadala týždeň, kľúč od garsónky mala od
začiatku ako sa tam poškodený presťahoval. Sama chodila do garsónky poškodeného vtedy keď tam
prespávali deti. Suma X XXX €, ktorú poskytla poškodenému pochádzala z jej sumy X XXX €, tieto

peniaze poskytla poškodenému asi o mesiac až mesiac a pol po rozdelení predchádzajúcej sumy po X
XXX € pre oboch. Sama vie o tom, že poškodený chcel kupovať garsónku, v ktorej býva, vie však, že
majiteliasúdoposiaľnevysporiadaní.Naotázkysplnomocnencauviedla,žespoločnédetispoškodeným
neboli zverené do jej výchovy a opatery, už bol podaný návrh, doposiaľ však nebolo vo veci rozhodnuté.
Sama nepodávala na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloleté deti. Sama nevedela vopred,

kde má poškodený uložené finančné prostriedky, avšak podľa nej, „kde by ich mal inde, nenosil by ich
každý deň so sebou“. Potvrdila, že hovorili s poškodeným o tom, že by nebolo dobré, aby dal peniaze na
nejakýúčetzdôvodujehoexekúcií.Samapravdepodobnevedela,žepeniazesúvbyte.Samakonkrétne
sumu X XXX €, ktorú poskytla poškodenému nepýtala od neho späť. Keď jej poškodený telefonoval, tak
sa dozvedela o tom, že vie o vzatí sumy X XXX €, sama mu konkrétnu situáciu vysvetlila. Poškodený

jej vynadal do telefónu, že mu ukradla sumu X XXX €. Sama sa nepokúsila dohodnúť s poškodeným,
že by sa peniaze vrátili do pôvodného stavu, nemá žiadny dôvod tieto peniaze vracať poškodenému.
Na otázky súdu uviedla, že názov firmy je Z., s.r.o., poškodený bol vo firme iba zamestnaný. Poškodený
si sám prenajal garsónku. Sama nevie, koľko kľúčov bolo od garsónky, jej poskytol poškodený kľúč od
garsónky hneď prvý mesiac ako sa tam nasťahoval. So súhlasom poškodeného išla do jeho garsónky

iba kvôli deťom. Sama nemala dôvod tam chodiť. V kritickom čase bola v byte s mladším dieťaťom,
synom, ktorý má X rokov, tento určite nebol predtým v garsónke poškodeného sám, vošla tam spolu s
ním. V tomto konkrétnom prípade poškodený nemal vedomosť, že ide do jeho garsónky. Sama vie, že
peniaze, ktoré vzala mali byť použité na kúpu garsónky pretože poškodený stále o tom rozprával, že si
ešte došetrí a kúpi garsónku. Sama odhadovala, že v kritickom čase mal poškodený sumu XX XXX €.

Na otázky prokurátora uviedla, že dôvodom rozchodu s poškodeným boli dlhodobé dlhy, ktoré sa stále
nabaľovali, ignorácia zo strany poškodeného, problémy, ktoré sa nabaľovali. Tieto pretrvávali už druhý
rok, sama v podstate už nezvládala situáciu. Postupne prichádzali o robotu, nedali sa splácať preto
úvery, ktoré mali. Podľa nej poškodený robil dlhy, keďže na seba nemal žiadny majetok, tak nemohol
o nič prísť. Na otázky splnomocnenca uviedla, že nemala dôvod predložiť poškodenému vyúčtovanie o

predaji bytu. Sama nemala súhlas poškodeného, aby brala, nakladala, premiestňovala s vecami, ktoré
mal poškodený uložené v garsónke.

Svedok poškodený M. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po rozchode s obžalovanou sa dohodli,
že predajú byt aby sa mohli splatiť určité dlhy. Byt sa predal za sumu XX XXX €, túto sumu však nevie

presne, pretože doposiaľ nemá vyúčtovanie ani výpisy z banky. Nevie teda presne za koľko sa predalo
a čo konkrétne sa zaplatilo. Po predaji bytu mu obžalovaná dala sumu X XXX €, sám jej povedal „D.
to je dáko málo“, potom doniesla sumu ešte X XXX €, ktoré mu dala. Tieto peniaze vzal, dal ich do
skrine, do rifiel do ich zadného vrecka. Obžalovaná nebola prítomná, nemohla vedieť, kde peniaze dáva.
Odvtedy s obžalovanou normálne komunikovali, sama mala kľúče od jeho garsónky. Kľúč od bytu dal

obžalovanej dobrovoľne z dôvodu, že chodia ku nemu aj deti s tým, aby aj obžalovaná mala voľný prístup
do bytu. Potreboval platiť nájomné, vyberal peniaze „dáko tenko“ tak peniaze zrátal, chýbala suma X
XXX €. Volal preto obžalovanej, že kde je uvedená suma, táto mu povedala, že „zobrala som si ich“.
Povedal jej, že peniaze mali byť na garsónku, ktorá aj tak v budúcnosti zostane jej, „zostáva deťom a
tebe, potom si rob s tým, čo chceš“. Následne sa povadili. Na otázky prokurátora uviedol, že sumy X XXX

€ a X XXX €, ktoré mu poskytla obžalovaná, bolo vyplatenie z bytu, ktorý predali. Obžalovaná najskôr
priniesla sumu X XXX €, keď uvádzal, že je to málo tak ďalších X XXX € s tým, že už sú vyrovnaní.
Nepadla ani zmienka o pôžičke pri sume X XXX €. Zdôraznil, že obžalovaná mu doniesla peniaze za
byt, potvrdil, že garsónka, v ktorej býva bola mu poskytnutá na prenájom a následne na odkúpenieza sumu XX XXX €. S obžalovanou sa ešte dohodli, že kúpi garsónku s tým, že obžalovaná nebude
majiteľom, ale majiteľom budú deti. V danom čase mal finančné prostriedky na kúpu garsónky s tým, že
niečo mu ešte chýbalo „musím došetriť“. Na otázky obhajoby uviedol, že obžalovaná bola majiteľkou aj

konateľkou firmy Z., s.r.o., sama dostala firmu do finančných problémov. Sám vykonával právne úkony
za firmu na základe plnej moci od obžalovanej. Právne úkony za firmu robil ešte aj rok po rozchode s
obžalovanou. Zdôraznil, že mal súhlas od obžalovanej, že si môže zobrať telefón, televízor aj internet
a tablet. Obžalovaná sa hrabala v jeho veciach a zobrala „papiere od Z., s.r.o.“. Sám platil do minulého
mesiaca (XX/XXXX) telefóny, ktoré si sám vzal. Telefóny, ktoré mu zostali platí a čo mala obžalovaná

paušál, tak prestal platiť. Ohľadom výživného boli dohodnutí takým spôsobom, že sám bude platiť
telefóny a obžalovanej nemusí dávať na výživné peniaze. Po tom ako prestal platiť telefóny, ktoré patria
obžalovanej, tak založil v príslušnej banke účet, z ktorého už mala prísť na výživné pre spoločné deti
prvá platba. V súčasnej dobe mu zostala ešte jedna exekúcia. O kúpe garsónky sa začal s obžalovanou
rozprávať po rozchode v čase keď už v predmetnej garsónke býval. Na otázky splnomocnenca uviedol,
že obžalovanej nedal súhlas aby nakladala, disponovala s vecami z garsónky, v ktorej býval. Žiadal od

obžalovanej aby sa s ním finančne vysporiadala, sumu X XXX € a X XXX €, ktoré dostal od obžalovanej
považoval za svoje peniaze. Tieto peniaze si preto aj tak odložil, aby obžalovaná nevedela o nich. Snažil
sa s obžalovanou mimosúdne vysporiadať, táto však s tým nesúhlasila. Na otázky súdu uviedol, že sám
nevidel žiadne písomné doklady o predaji bytu. Sám žiadal obžalovanú, aby mu ukázala príslušné výpisy
z banky, toto však odmietla. Garsónku si zabezpečil sám, bez spolupráce s obžalovanou. Od garsónky

boli 3 kľúče, jedným disponoval sám, druhý maloletá Z. a tretí mala obžalovaná. Obžalovaná nemala
obmedzený čas, v ktorom mohla chodiť do garsónky, mohla tam prísť kedy chcela. Sám nevie, či chodila
obžalovaná do garsónky aj v jeho neprítomnosti. Sám si nevšimol, či predtým z jeho vecami v garsónke
v jeho neprítomnosti bolo manipulované. Predmetná skriňa, v ktorej boli finančné prostriedky nebola
uzamknutá, je to moderná príklopná skriňa. Mal s obžalovanou dohodu, že môže vziať z garsónky bez

jeho súhlasu veci, určené pre ich spoločné deti. Obžalovaná preto mala súhlas zobrať, čo patrí deťom.
Podľa neho, keby išla neznáma osoba do garsónky, tak by finančné prostriedky nenašla. Domnieva sa,
že obžalovaná musela prehľadávať vrecká, musela hľadať peniaze. Obžalovaná vedela, že finančnú
hotovosť má doma. Na otázky prokurátora uviedol, že predtým býval v byte, ktorý odpredala obžalovaná,
spolu s ňou a deťmi 12 rokov. Byt patril obžalovanej, jeho vnútorné zariadenie, prerábanie financoval

však sám.

Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona prisvojenie veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície
vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou
vecou.

Podľa odbornej literatúry znakmi prisvojenia sú:

a) odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby oprávnenej vecou disponovať
b) oprávnená osoba s takýmto odňatím nesúhlasí

c) úmysel páchateľa smeruje k nakladaniu s vecou ako s vlastnou (nepatrí sem úmysel prechodného
užívania s úmyslom vec vrátiť oprávnenej osobe)

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovanej bola
preukázaná. Možno polemizovať na aký účel mali byť použité finančné prostriedky v sume X XXX €, je tu

na jednej strane tvrdenie obžalovanej na druhej strane verzia poškodeného. Peniaze sú vec genericky
určená, pričom obžalovaná, keď predmetné finančné prostriedky odovzdala poškodenému, stratila
dispozičné právo s nimi nakladať. Došlo tým k zmiešaniu s majetkom poškodeného. Uvedené finančné
prostriedky preto odvtedy patrili „do masy majetku poškodeného“. Obžalovaná preto keď finančné
prostriedky v sume X XXX € vybrala z obálky, ktorá bola uložená v zadnom vrecku riflí poškodeného,

ktoré sa nachádzali v neuzamknutej skrini, pričom konala bez súhlasu a vedomia poškodeného, naplnila
všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu. Súd preto konanie obžalovanej, ktorým prisvojila si
cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak podľa § 125 ods. 1 Tr. poriadku väčšiu škodu, právne
kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. účinného
do 31.07.2019.

Obžalovaná D. R. má stredné odborné vzdelanie. P. U. v správe o povesti uviedla, že obžalovaná
nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku za žiadny priestupok, na adrese trvalého pobytu má
evidovaný trvalý pobyt aj jej dcéra Z. S., nar. XX.XX.XXXX a syn W. S., nar. XX.XX.XXXX. Doposiaľ bolaXX krát priestupkovo postihovaná, vo všetkých prípadoch pre priestupky na úseku dopravy. Doposiaľ
súdne trestaná nebola.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1,2,3,4,6 Tr. zákona, pričom
ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona ustálil, že obžalovaná viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2,3
Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o 1 tretinu.

Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zákona
trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 26 mesiacov.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanej podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods.

2,3 Tr. zákona trest odňatia slobody mierne nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne
odložil, pričom určil skúšobnú dobu mierne nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 18 mesiacov.
Poškodený M. S. riadne a včas si uplatnil nárok na náhradu škody, škodu bližšie špecifikoval, súd nemal

o jej určení žiadne pochybnosti, preto podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovanú k náhrade
tejto škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.