Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216344
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:7716216344.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcov: 1.) AlV., 2.) L., zast.:

JUDr. Ján Kizivat, advokát, Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce proti žalovaným: 1.) U., 2.) R., zastúpení:
JUDr. Slávka Kováčová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice 3.) L., o určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že dôvody pre vydedenie žalobcov v 1. a 2. rade poručiteľkou, ich matkou R., ktorá zomrela
dňa XX.X.XXXX, uvedené v bode 3 závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice
sp.zn. N 1571/2015 Nz 46461/2015, NCRIs 47404/2015 dňa 25.11.2015, nie sú dané.

II. Určuje, že závet poručiteľky R., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, uvedený v bode 1 závetu a listiny o
vydedeníspísanývoformenotárskejzápisnicesp.zn.N1571/2015,Nz46461/2015,NCRIs47404/2015,
dňa 25.11.2015, podľa ktorého bol za dediča celého hnuteľného a nehnuteľného majetku ustanovený
žalovaný v 1. rade U. je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka neodkazuje zákonný podiel z dedičstva po
nej žalobcom v 1. a v 2. rade je neplatný.

III. Žalobcom v 1. a v 2. rade priznáva nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní

od žalovaných v 1. až v 3. rade s tým, že títo sú povinný spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcom v 1.
a v 2. rade tento nárok, ktorého výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na súd bola doručená žaloba žalobcov, v ktorej žiadali o určenie, že dôvody pre vydedenie žalobcov
v 1. a 2. rade, poručiteľkou, ich matkou AO., naposledy bytom 0XX XX Beňatina X1, ktorá zomrela dňa
XX.X.XXXX, uvedené v bode 3 závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice sp.zn.
O. dňa XX.XX.XXXX, nie sú dané.

2. Zároveň žiadali, aby súd určil, že závet poručiteľky R., uvedený v bode 1 závetu a listiny o vydedení

spísaný vo forme notárskej zápisnice sp.zn. O., podľa ktorého bol za dediča celého hnuteľného a
nehnuteľného majetku ustanovený žalovaný v 1. rade U. je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka
neodkazuje zákonný podiel z dedičstva po nej žalobcom v 1. a v 2. rade je neplatný.

3. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že dňa XX.X.XXXX zomrela R., ktorá bola matkou žalobcov v 1. a
v 2. rade, a tiež matkou žalovaných v 2. a 3. rade a starou matkou žalovaného v 1. rade. Po jej smrti v
dedičskom konaní prichádzali ako zákonní dedičia do úvahy žalobcovia v 1. a v 2. rade, a tiež žalovaní

v 2. a v 3. rade, ako deti po poručiteľke a žalovaný v 1. rade ako jediné dieťa po svojej matke E., ktorá
bola dcérou poručiteľky. Dňa 7.9.2016 u notárky JUDr. Jany Krompákovej bolo prejednávané dedičstvo
po poručiteľke vedené na Okresnom súde Michalovce, sp.zn. XXD/XXX/XXXX, a u notárky sp.zn.. Na
pojednávaní boli prítomní všetci dedičia a dozvedeli sa, že poručiteľka po sebe zanechala závet a listinuo vydedení, pričom tieto boli spísané v ten istý deň 25.11.2016, čo je necelých 6 mesiacov pred smrťou
poručiteľky, a boli spísané v Obci Čaňa, notárskym kandidátom JUDr. Tomášom Čizevským, povereným
notárkou JUDr. Martinou Mižíkovou. Keď sa žalobcovia v 1. a v 2. rade oboznámili s obsahom závetu

a listiny o vydedení, ktoré boli spísané formou notárskej zápisnice, tak tieto neuznali. Súdna komisárka
preto uznesením zo dňa 3.10.2016 prerušila konanie o dedičstve po poručiteľke, a uložila žalobkyni v
1. rade, v 2. rade, aby v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti jej uznesenia podali žalobu o neplatnosť
závetu a listiny o vydedení. Z obsahu závetu pritom žalobcovia v 1. a v 2. rade zistili, že poručiteľka pre
prípad svojej smrti zanechala celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádzajúci, pre

žalovaného v 1. rade, a pre prípad, že by tento sa smrti poručiteľky nedožil, alebo v prípade, že by z
akéhokoľvek iného dôvodu po nej nededil, tak ustanovila aj náhradného dediča, a to P. ktorá je dcérou
žalovanej v 2. rade. V listine o vydedení poručiteľka vydedila svoje plnoleté deti: žalobcu v 1. rade a v 2.
rade, a žalovaného v 3. rade, a to z dôvodov, že žalobcovia v 1.a v 2. rade spolu so žalovaným v 3. rade,
poručiteľke v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch a trvalo neprejavili opravdivý záujem o poručiteľku, ktorý by ako jej potomkovia

mali prejavovať s tým, že tieto dôsledky vydedenia sa majú vzťahovať nielen na žalobcov v 1. a v 2.
rade, a žalovaného v 3. rade, ale na všetkých ich potomkov. Žalobcovia poukázali na to, že žaloba
podaná v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., v súčasnosti § 194 ods. 1 CMP, nie je určovacou
žalobou v zmysle § 80 písm. c O.s.p., resp. terajšieho § 137 CSP, ale je žalobou na určenie právnej
skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže

byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak iba v tom
prípade, ak vo veci bol na mieste postup podľa citovaného ustanovenia. V odôvodnení žalobcovia tiež
uviedli, že v konaní na Okresnom súde Michalovce, sp.zn. XXC/XXX/XXXX, bolo rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 25.11.2014 tak, že súd určil, že rodinný dom zapísaný na G. patrí do dedičstva po neb. L..
Zároveňsúdurčil,žedarovaciazmluvauzavretámedzižalovanouv1.rade,t.j.poručiteľkouažalovaným

v 5. rade, to je žalovaným v 1. rade, v tomto konaní, na základe ktorej previedla žalovaná v 1. rade,
čiže poručiteľka vlastnícke právo vkladom X., k rod. domu zapísanému na G. na žalovaného v 5. rade,
čo je v tomto konaní žalovaný v 1. rade, je neplatná. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 5Co/116/2015-254 zo dňa 20.10.2015, nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2015.
Po právoplatnom skončení vyššie uvedeného konania vedeného na Okresnom súde Michalovce bol

predmetný rodinný dom zahrnutý do dedičstva po otcovi, resp. starom otcovi strán sporu a prejednaný
v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. XXD/XXXX/XXXX, DnotXXX/XXXX, v rámci ktorého notár
JUDr. Ferdinand Ontko, ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve zo dňa 28.6.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, a na základe ktorého predmetný rodinný dom je zapísaný
na G.a. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú však toho názoru, že vzťahy medzi nimi a poručiteľkou boli do

času smrti ich otca a manžela poručiteľky relatívne dobré, a boli udržiavané medzi žalobcami v 1.a
v 2. rade a poručiteľkou riadne rodinné vzťahy. Žalobkyňa v 1. rade po uzavretí manželstva niekedy
okolo roku 1970 sa odsťahovala z domácnosti svojich rodičov v obci Beňatina, avšak týchto pravidelne
spolu so svojím manželom Y. a dcérou C., pravidelne navštevovala, minimálne dvakrát mesačne počas
víkendov. Spolu so svojou rodinou zabezpečovala aj pomáhala poručiteľke a otcovi s prácami spojenými

s údržbou rodinného domu a priľahlých pozemkov a záhrad, kde napríklad pre potreby poručiteľky
a otca prerobili na svoje vlastné náklady kúpeľňu, vodoinštaláciu, položili dlažbu v chodbe, opravili
schodisko do pivnice, v rodinnom dome. Takéto bezproblémové vzťahy, ako už žalobkyňa v 1. rade
uviedla pretrvávali až do roku 1995, kedy zomrel otec L.. Vtedy došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov
medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a poručiteľkou z dôvodu, že poručiteľka, ktorá chcela žalobcov v 1.

a v 2. rade ukrátiť o zákonný dedičský podiel na rodinnom dome po smrti ich otca, ktorého chcela
poručiteľka a žalovaná v 2. rade vykresliť otca ako nemajetného človeka a alkoholika, ktorý takým však
nikdy nebol. Tiež z dôvodov, ktorým žalobcovia v 1. a v 2. rade doposiaľ nerozumejú, začala poručiteľka
zjavne bezdôvodne zvýhodňovať predovšetkým žalovaného v 1. rade, a tiež žalovanú v 2. rade, ktorá
začala ovplyvňovať poručiteľku tak, aby sa poručiteľka dostala do konfliktu so žalobcami v 1. a v 2. rade,

čo v konečnom dôsledku sa žalovanej v 2. rade aj podarilo. Napriek zhoršeným vzťahom žalobkyňa v
1. rade aj po smrti otca mala záujem naďalej udržiavať rodinné vzťahy s matkou, teda poručiteľkou a
niekedy v roku 2004 žalobkyňa v 1. rade spolu so svojím synom Y. navštívila svoju matku a ponúkla
jej pomoc pri realizácii majetkového vysporiadania nehnuteľností rodinného domu, ktorý v tom čase
nebol zapísaný na LV, tiež priľahlých nehnuteľností, pričom žalobkyňa v 1. rade bola už poručiteľkou

vyhodená z rodinného domu, v ktorom poručiteľka žila, a napriek tomu, že poručiteľka si nepriala, aby
ju žalobkyňa v 1. rade navštevovala, tak sa o to žalobkyňa v 1. rade niekoľkokrát pokúsila. V snahe
zlepšiť vzťahy s matkou bolo zo strany žalobkyne navrhované, aby ju navštívila, avšak poručiteľka dala
zreteľne najavo, že si nepraje jej prítomnosť, a nechce sa s ňou stretávať, ani s ňou komunikovať, pretopri každom takomto pokuse žalobkyňa v 1. rade odišla pre odmietnutie poručiteľky s plačom. Takýto
postoj mala poručiteľka vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade až do smrti, a o smrti poručiteľky sa žalobkyňa
v 1. rade dozvedela až po jej pohrebe, o ktorom nemala žiadnu vedomosť. Poručiteľka žalobkyňu nikdy

nepožiadala o pomoc, nakoľko už niekoľko rokov s ňou odmietala komunikovať a stretávať sa s ňou,
a tiež s jej rodinou. Aj žalobca v 2. rade v žalobe uviedol, že poručiteľka do času kedy žila v rodinnom
dome v Beňatine, bola samostatná a napriek vysokému veku sa o seba dokázala postarať. Pokiaľ však
potrebovala s niečím pomôcť, žalobca v 2. rade jej zabezpečoval napríklad prípravu záhrady na sadenie,
či spolu so žalovaným v 3. rade zabezpečoval kosenie trávy a štiepenie, rezanie dreva potrebného

na vykurovanie stavby rodinného domu. V ostatných prácach poručiteľka pomoc nepotrebovala, bola
čulá, vedela si zabezpečiť starostlivosť o záhradu. Následne však zrejme na podnet žalovanej v 2. rade
odišla poručiteľka na jeseň v roku 2014 do rodinného domu v Obci Beňatina k žalovanej v 2. rade do
Obce Čaňa, a do Beňatiny prišla už len, raz na sviatok všetkých svätých v roku 2015, kedy bola aj na
cintoríne. Avšak žalobcu v 2. rade ani žalovaného v 3. rade nenavštívila, pričom o skutočnosti, že prišla
do Obce Beňatina sa žalobca v 2. rade dozvedel až následne. Od času, kedy poručiteľka odišla z Obce

Beňatina, prestala sa sama kontaktovať so žalobcom v 2. rade, a s ohľadom na zlé rodinné vzťahy,
vedel, že jeho návšteva, resp. akýkoľvek kontakt s poručiteľkou prostredníctvom žalovanej v 2. rade je
vylúčený. Uviedol, že na Vianoce v roku 2014 poručiteľka prostredníctvom netere žalobcu v 2. rade U.
poslala všetkým jeho vnúčatám a pravnúčatám 40 €. Žalobca v 2. rade nebol zo strany poručiteľky ani
prostredníctvom žalovanej v 2. rade, resp. žalovaného v 3. rade, požiadaný o nejakú pomoc a samotná

poručiteľka sa zrejme na základe podnetu od žalovanej v 2. rade rozhodla odísť z Obce Beňatina a
prestala sa sama kontaktovať so žalobcom v 2. rade.

4. Žalobcovia v žalobe poukázali aj na to, že nedošlo k naplneniu dôvodov ich vydedenia, v súvislosti s
tým poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 29.2.2012, keďže poručiteľka nemala

so žalobkyňou v 1. rade záujem sa stretávať a komunikovať už dlhodobo a so žalobcom v 2. rade.
Poručiteľka sa rozhodla odísť z Obce Beňatina, prestala sa kontaktovať sama so žalobcom v 2. rade.
Takétokonanieporučiteľkybolosčastizjejvlastnejvôleapodľažalobcovv1.av2.radebolaovplyvnená
aj konaním žalovanej v 2. rade, ktorá poručiteľku podporovala v tom, aby mala táto negatívny vzťah voči
žalobcom v 1. a v 2. rade. Aj napriek snahe žalobcov v 1. a v 2. rade, sa udržiavanie dobrých rodinných

vzťahov s poručiteľkou nezlepšilo, ale naopak. Keďže podľa zákona, potomok, ktorý trvale neprejavuje o
poručiteľku záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno bez ďalšie vyvodiť, že
by neprejavenie záujmu mohlo byť dôvodom na vydedenie, a keďže v tomto prípade žalobcovia nemali
reálnu možnosť prejavovať o poručiteľku reálny záujem, nakoľko samotná poručiteľka nemala v záujme
udržiavať so žalobcami bežné, rodinné a príbuzenské vzťahy, nemôže byť daný ani dôvod vydedenia,

keďže poručiteľka pomoc a prejavy opravdivého záujmu vydedených dedičov odmietala.

5.Kžalobesavyjadrilžalovanýv1.radeauviedol,žeporučiteľkaR.,ktorádňaXX.X.XXXXzomrela,bola
jehostaroumamou,ažemuodkázalaakozávetnémudedičovicelýsvojhnuteľnýanehnuteľnýmajetokv
celosti. Uviedol, že vie aj o tom, že spísala listinu o vydedení, a vydedila svoje plnoleté deti žalobcov v 1.,

2. rade a žalovaného v 3. rade, keďže jej neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, starobe a neprejavovali
o ňu trvalo opravdivý záujem. Uviedol, že považuje tvrdenia žalobcov v žalobe za nepravdivé a ich
snahou je získať časť majetku po poručiteľke. Pokiaľ ide o dedičské konanie po L.i, podľa jeho názoru
toto prebehlo bez problémov, a už v tom čase bolo zrejmé a všetci dedičia vedeli o tom, že rodinný dom
v Beňatine by mal patriť do dedičstva, ktorú skutočnosť v tom čase oznámili aj notárovi na dedičskom

pojednávaní. Avšak ten im povedal, že do dedičstva po L. dom nepatrí, a teda nešlo o opomenutie.
Uviedol, že vie, že už v roku 1995 jeho dedo a babka povedali jeho mame E., že dom bude jej, keďte sa
ona o rodičov starala a všetky ostatné deti už dostali svoje podiely. Podľa jeho názoru problémy medzi
starou mamou a jej deťmi nastali už v roku 1995, a táto aj bola presvedčená, že dom jej patrí a to výlučne.
Vyjadril sa, že už v roku 2010 stará mama prepísala dom na neho, v tom dome však bývala naďalej a

pokiaľ aj žalobca v 2. rade, ktorý tiež býva v tej istej dedine, išiel okolo domu starej mamy, tak sa jej
ani nepozdravil. Podľa žalovaného v 1. rade nemohol mať k nej žiadny vzťah. Uviedol, že žalobkyňa
v 1. rade nebola ani na pohrebe svojej matky, a práve naopak, stará mama, aj keď sa trápila s tým,
že žalobcovia ju nenavštevujú, posielala ich deťom peniaze. Vzťahy medzi ňou a žalobcami sa úplne
zhoršili, keď mu stará mama darovala dom a prestali sa s ňou aj rozprávať. Pokiaľ aj bola stará mama

odkázaná na pomoc, tak túto jej poskytol iba otec žalovaného v 1. rade, a tiež žalovaná v 2. rade, u
ktorej neskôr aj bývala. Avšak pomoc jej neposkytli žalobcovia v 1. a v 2. rade. Podľa neho sú platné
tak závet, ako aj listina o vydedení.6. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pokiaľ vie, tak problémy medzi jej mamou, teda
poručiteľkou a žalobcami nastali už v roku 1995, a dokonca spor medzi rodičmi a žalobkyňou v 1. rade
nastal ešte v roku 1974, keď rodičia nesúhlasili s tým, aby sa žalobkyňa v 1. rade vydala za svojho

manžela. Uviedla, že pokiaľ vie, žalobcovia o poručiteľku nejavili žiadny záujem, nenavštevovali ju, mali
k nej veľmi zlý vzťah, a tento sa zhoršil v roku 2010, keď jej mama prepísala dom č. 11 na vnuka U.. V
tom dome vtedy aj bývala, a žalobca v 2. rade, ktorý býval v tej istej dedine, o ňu neprejavoval záujem.
Odkedy jej matka darovala dom vnukovi U., správali sa k nej žalobcovia nedôstojne, aj na súde pri
súdnych jednaniach ohľadne predmetného domu. Od 27.10.2013 bývala matka u žalovanej v 2. rade,

ktorá sa o ňu starala, a podľa žalovanej v 2. rade jej matka nebola ani dementná, ani nikdy nebola
vyšetrená či liečená na demenciu.

7. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že rodičovský dom je postavený blízko jeho
domu, a môže potvrdiť, že približne 15 rokov poručiteľke, teda jeho matke, pomáhal iba on so svojou
rodinou, sestra R. s rodinou a L. so synom. V roku 2013, keď mama mala 91 rokov požiadala jeho

manželku U., aby zavolala sestre žalovaného v 3. rade, AO. s prosbou o pomoc, lebo sa už nevládze
o seba postarať, súhlasí s presťahovaním sa k svojej dcére R. do domu v Ćani, kde jej bola poskytnutá
dobrá opatera. Uviedol, že matka mala dobrý vzťah so svojou dcérou R. a do Čane ju chodil navštevovať
aj on s rodinou a tiež zať L. so synom U.. Ostatné deti ju nenavštevovali ani s ňou nekomunikovali dlhé
roky, čo matka podľa neho zlé znášala, a preto aj deti vydedila.

8. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniam žalovaných a uviedli, že pokiaľ žalovaní v 1. rade tvrdí, že mal
v roku 1995 vedomosť o tom, že chceli starí rodičia darovať nehnuteľnosť, rodinný dom jeho matke,
nemôže to byť založené na pravde, keďže žalovaný v 1. rade mal v tom čase 5 rokov a nemohol vnímať
ani chápať takéto skutočnosti. Poukázali na to, že jeho tvrdenie je ovplyvňované konaním žalovanej v

2. rade, a na základe toho si osvojil aj nepravdivé a klamlivé tvrdenia žalovanej v 2. rade. Pokiaľ ide
o vyjadrenie žalovanej v 2. Rade, poukázali žalobcovia na to, že práve žalovaná v 2. rade mala stále
väčšie nároky voči svojom rodičom, t.j. poručiteľke a jej manželovi, bez ohľadu na ich reálne finančné
a majetkové možnosti, a žalobkyňa v 1. rade mala dobré vzťahy aj so svojimi rodičmi do smrti otca v
roku 1995, až do obdobia, keď poručiteľka žalobkyňu v 1. rade začala odmietať. Poručiteľka aj po smrti

svojho manžela bola schopná sa v prevažnej miere postarať sama o hospodárstvo a s náročnejšími
fyzickými prácami jej najviac pomáhal práve žalobca v 2. rade a čiastočne aj žalovaný v 3. rade, ktorí
žili v blízkosti trvalého bydliska poručiteľky. Poručiteľka až do svojho odchodu z rodinného domu v
Obci Beňatina v roku 2014 sa sama vedela o seba postarať, vedela si navariť, upratať, vyprať a bola
samostatná. Ešte v roku 2002 žalobkyňa v 1. rade spoločne so svojou rodinou, ako aj s ostatnými

súrodencami oslavovali spoločné životné jubileum poručiteľky, a to dožitie sa 80-tych rokov, a preto sa
týmto spochybňuje tvrdenie žalovaných, že ku zhoršeniu vzťahov medzi žalobcami a poručiteľkou malo
dôjsť už od roku 1995.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že do rodičovského domu rada chodievala aj so
svojou rodinou, a bolo tak do otcovej smrti. V deň keď ju predvolali na dedičské konanie po otcovi bola
osobne prítomná a od uvedeného dedičského konania matka na ňu zanevrela. Pokiaľ ide o starostlivosť
o matku, táto ju nevyžadovala, nakoľko sa dokázala o seba sama postarať, a ani ju nikdy nepožiadala

o nejakú pomoc, ktorú by neodmietla. Tvrdila, že sestra E. vyostrovala vzťahy medzi ňou a matkou, a
keďže bola sestra zároveň zdravotnou sestrou tak matka prejavila vôľu, aby sa o ňu starala. Uviedla,
že keď aj bola matku pozrieť, táto sa k nej správala hrubo a vyhodila ju z rodičovského domu, nadávala
jej a dostávala sa do takého stavu, akokeby bola v tranze. Sestra pritom s ňou ani nekomunikovala, a
tiež ak telefonovali, tak jej do telefónu nadávala a hovorila jej, že v V. nemá čo robiť. Žalovaná v 2. rade

zavolala dcére žalobkyne v 1. rade niekedy v októbri 2000, že po matke nebude žalobkyni nič patriť. V
kontakte bola stále s bratom L. telefonicky, a bratova dcéra U. informovala o stave matky aj ju. Preto mala
vedomosť o tom, že sestra E. matku zobrala a ju opatrovala, pričom žalobkyňa nenamietala ohľadne
tejto starostlivosti, keďže jej sestra je zdravotník a poberala aj opatrovateľský príspevok, pričom brala od
matky aj celú penziu. Ona sama však matku navštíviť v Čani nemohla, lebo mala zlé vzťahy so sestrou,

a tá do týchto zlých vzťahov zatiahla aj jej deti. Žalovaná v 2. rade však žalobkyni nikdy nezavolala, ako
sa má matka v Čani, a ani jej nedala vedieť, keď matka zomrela. Poukázala na to, že aj keď vyvíjala dlho
iniciatívu, aby jej vzťahy s matkou boli dobré, kvôli tomu, že matka nemala snahu s ňou mať dobré vzťahy
a nebola schopná komunikácie s ňou, tak tie vzťahy boli horšie, a kvôli tomu často aj plakala. O matku sazaujímala prostredníctvom svojho brata a jeho dcéry. Žalobkyňa v 1. rade poprela aj tvrdenie žalovanej v
2. rade o tom, že poručiteľku opľula. Uviedla, že to by si napriek výhradám ku konaniu poručiteľky nikdy
nedovolila, nakoľko svoju matku napriek všetkému rešpektovala ako svoju matku. Poukázala na to, že

práve žalovaná v 2. rade bola tou osobou, ktorá ich otca vykreslila ako alkoholika a človeka, ktorý pre
rodinu nič neurobil, a pritom to nebola pravda, nakoľko jej otec sa zapájal do prác na stavbe rodinného
domu a spolu ich rodičia tento dom aj postavili.

11. Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou mal stále dobré vzťahy ale žalovaná v 2.

rade, matku vždy nahovárala proti nemu. Uviedol, že matka nebola nikdy chorľavá, a keď bolo treba,
tak jej vo všetkom pomáhal. Chodil tam každé dva dni, ale keďže pracoval aj v Čechách, vo Švédsku, v
Bratislave, tak nebol stále doma. Vie o tom, že mala dávnejšie kamene močových ciest a vtedy bola aj
na operáciu, ale potom už nebola vážnejšie chorá. Pokiaľ potrebovala pomoc, tak jej pomohol, či už s
nanosením dreva alebo v záhrade. Uviedol, že sa dozvedel, že potom žalovaná v 2. rade zobrala matku
do Čane, a aj do Košíc z dôvodu, že niečo bola chorá. Matke však pomáhal do roku 2010, a spolu s

bratom chodievali aj kosiť. Žalobkyňa v 1. rade pokiaľ vie, tak tiež chodila na návštevy, možno raz za
mesiac, za dva mesiace, dokedy sa vzťahy nezhoršili. Keďže on býva asi 15 metrov od rodičovského
domu, vedel o týchto návštevách. Vyjadril sa, že matka bola v Čani asi 3 roky, dokedy zomrela a on ju
naposledy videl, keď bola v Beňatine, keďže k žalovanej v 2. rade, s ktorou mal zlé vzťahy, na návštevy
nechodil. Matke nevolal z toho dôvodu, že nemala telefón, keď bola u sestry, a tá mu nedala ani vedieť,

keď matka zomrela.

12. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že je vnukom poručiteľky, a pokiaľ si pamätá, tak netrpela
nijakou chorobou, vedela sa o seba postarať, a keď už nevedela, tak išla do Čane. Navštevoval ju tiež v
Čani a tam sa správala tiež normálne, chodieval tam pritom na návštevu raz za týždeň, niekedy dvakrát

za mesiac. Uviedol, že sa pred ním niekedy vyjadrila aj o žalobcoch, že by bola rada, keby sa stretli.
Avšak nedal vedieť žalobcom, že by sa s nimi chcela ich matka stretnúť.

13. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi uviedla, že pokiaľ si pamätá, tak najviac aj rodičov navštevovala
jej sestra E., ktorá je už nebohá, keďže zomrela v roku 2004, žila iba 2 roky po otcovej smrti. Keď

chodievala žalovaná v 2. rade matke pomôcť, tak išla spolu s V., manželom sestry E.y, a tiež so sestrou.
Ona sa starala o sestru do jej smrti, po tom, čo táto ochorela a mali veľmi pekný vzťah. Žalobkyňa v
1. rade však často dostávala matku do takého afektu, že keď bol otec v nemocnici, tak mama mala
opatrovateľku, a to jej švagrinú. Poprela, že by žalobca v 2. rade niekedy pomáhal matke, či už nosiť
drevoalebovykonávaťinépráce.Robilto,alelenpokiaľžilotec.Pokiaľideomatku,tátobolachorá,mala

aj svoju opatrovateľku, a keď už nedokázala ani chodiť tak asi rok a pol bola iba v posteli, pričom podľa
žalovanej v 2. rade všetci vedeli od U., od dcéry brata, aký je stav poručiteľky. Potvrdila, že so žalobcami
prestala komunikovať ako ich sestra, pričom medzi žalobcom a matkou bol pekný vzťah ale tento sa
potom zhoršil. Vo svojej výpovedi žalovaná tvrdila aj to, že žalobcovia nevideli matku posledných 6 rokov
kvôli zhoršeným vzťahom. Naďalej trvala na tvrdení, že keď bolo pojednávanie ohľadne rodičovského

domu, tak na chodbe žalobkyňa nadávala matke a opľula ju na chodbe.

14. Žalovaný v 3. rade vypovedal, že v čase, keď zomrela jeho matka, tak žalobkyni jeho manželka
telefonovala, chcela sa dozvedieť bližšie informácie, avšak mobil dvihol manžel žalobkyne a povedal,
že aj tak na pohreb neprídu. Žalobcovi v 2. rade to žalovaný v 3. rade nedal vedieť osobne, ale jeho

dcéry a vnúčatá, určite dali vedieť jeho deťom. Vypovedal tiež, že asi 10 rokov pred smrťou pomáhal
aj jeho brat, teda žalobca, poručiteľke, ak trebalo v záhrade, ale zo začiatku si vedela sama zaobstarať
poručiteľka svoje veci. Až 3 roky pred smrťou s ňou bolo horšie, keď už potom bývala v Čani, tak za ňou
tam chodieval. Žalobcovia však podľa jeho tvrdenia do Čane nechodievali, on tam prišiel aspoň 5-6 krát,
kedy bola pri vedomí a videl, že o ňu je postarané. Pýtala sa aj na žalobcu, ale nehovorili o tom, či ho

chce vidieť. Na žalobkyňu v 1. rade sa však nikdy poručiteľka nepýtala.

15. Svedkyňa U. uviedla, že poručiteľka bola jej starou matkou, ona je dcérou žalovaného v 3. rade.
Vypovedala, že ku starej matke chodievala na návštevy a pamätá si, že keď mala stará matka asi 90
rokov prišla za ňou do V. dcéra R., a keď potom odišla, prišla tam svedkyňa, pričom jej táto mala povedať,

že na ňu dcéra R. kričala a potom odišla preč. Vtedy jej babka povedala, že už aj kvôli tomu ich vydedí aj
z pozemkov aj zo všetkého. Svedkyňa ďalej vypovedala, že žalobcovia nechodili k starej matke a potom
sa sama poručiteľka rozhodla, že pôjde do Čane, kde bola asi 2-3 roky, kde ju svedkyňa tiež chodila
navštevovať asi každý mesiac a vždy sa pýtala na všetkých v V., ako sa majú, a pred svedkyňou sa malavyjadriť, že nevie prečo sa na ňu jej syn hnevá, keď dostal dom. Uviedla, že žalobcovia ju nenavštevovali
ani v Čani, a navštevoval ju práve žalovaný 1. rade. Z výpovede svedkyne tiež bolo zistené, že jej matka
robila opatrovateľku u poručiteľky, a keď potom poručiteľka odišla do Čane za dcérou R., tak tam v

Čani chcela poručiteľka byť, bolo tam o ňu dobre postarané. Vypovedala tiež, že pokiaľ si spomína ako
dieťa, tak už vtedy sa starí rodičia vyjadrovali, že chcú dať rodičovský dom E. a pokiaľ ide o smrť starej
matky uviedla svedkyňa, že sama oznámila svojej sesternici, že zomrela stará matka a otec svedkyne
to oznámil sestre R.. Dvihol však manžel žalobkyne a povedal, že na pohreb neprídu.

16. Svedkyňa P. vo svojej výpovedi uviedla, že je manželkou žalovaného v 3. rade, a u poručiteľky bývali
od roku 1979 do roku 1984. Už vtedy sa mali rodičia žalobcov vyjadriť, že dom dajú E., teda matke
žalovanéhov1.rade.Keďvšaktátozomrelaostaljejsyn,apretobymaltentodompatriťsynovi.Vyjadrila
sa tiež, že žalobkyňa prestala komunikovať s poručiteľkou odkedy zomrel poručiteľkin manžel, a vzťahy
medzi nimi už neboli dobré. Pred svedkyňou sa tiež mala poručiteľka vyjadriť, že chce od nej žalobkyňa
nejaké papiere od pozemkov, ktoré jej však nechcela dať. Potom poručiteľka už bývala v Čani, kde sa

o ňu starala dcéra R., ktorá je zdravotná sestra a bolo tak o ňu dobre postarané. Poručiteľka odišla z
Obce Beňatina k dcére R. niekedy v októbri 2014, ale v Čani ju žalobcovia nenavštívili ani neboli na
pohreb, aj keď vedeli, že zomrela.

17. Svedok L. vo výpovedi uviedol, že vzťahy v rodine najprv neboli zlé, až keď sa rozhodli svokrovci dať

jeho manželke, teda dcére E., dom, tak vtedy nastali vo vzťahoch v rodine problémy. Po smrti svokra
zomrela potom aj manželka svedka, E., a preto sa rozhodla svokra, poručiteľka, dať rodičovský dom na
jeho syna, žalovaného v 1. rade. Toto napadli žalobcovia na súde a pritom o poručiteľku neprejavovali
záujem. Nechodili za ňou, a preto ani nemohla požiadať žalobcov o pomoc, keďže s ňou nekomunikovali.
Pokiaľ sa však vyjadrovala pred ním, tak ju trápilo, že tam nechodia. V Čani bola poručiteľka u svojej

dcéry, ktorá ju doopatrovala, a tam o ňu bolo dobre postarané.

18. Svedkyňa C., dcéra žalobkyne v 1. rade, vo výpovedi uviedla, že vzťahy v rodine boli najprv dobré
a k zhoršeniu došlo napriek tomu, že žalobkyňa stále mala snahu komunikovať s matkou, avšak táto
odmietala. Ešte ako dieťa chodievala s rodičmi svedkyňa k starej matke aj počas sviatkov, či už cez

Vianoce alebo cez prázdniny, a naposledy boli takto ako rodina v rodičovskom dome, teda u poručiteľky,
keď mal žalovaný v 1. rade Prvé sväté prijímanie, a matka tam pomáhala s obsluhou. Potom chodievali
už iba na návštevy všetkých svätých, a aj keď prišli k starej matke, táto s nimi nechcela komunikovať,
taktiež ani žalovaný. Avšak zo strany E. im chceli dať nejaké peniaze, nejakých 2000 €, aj keď nebolo
vysvetlené prečo, a potom si ešte svedkyňa spomínala na to, že aj sesternica Mariana jej povedala,

že majú ísť za starou matkou, ktorá chce vrátiť žalobkyni nejaký dar, nejaké peniaze z Ameriky. Avšak
žalobkyňa za týmto účelom k starej matke nešla. Vyjadrila sa, že ani jej nebolo oznámené, že stará
matkazomrela.Uviedla,žepokiaľajbolinejakéstretnutia,návštevy,ešteasivroku2010,užvtedybabka
kričala na matku, a táto bola z toho nešťastná, lebo nevedela dôvod, mama vtedy reagovala plačom.

19. Svedok Y. uviedol, že je synom žalobkyne v 1. rade, a pokiaľ si pamätá, tak vzťahy v rodine vždy
boli dobré, až nadštandardné. On často bol v V. cez prázdniny, keď bol dieťa, a až po dedovej smrti
v roku 1995, došlo k zhoršeniu vzťahov, pretože boli náznaky, že niekto chce nejaký majetok. Akeď
bolo dedičské konanie po dedovi, protistrana povedala, že dedo bol bezdomovec, a že ho museli voziť
na fúriku ako alkoholika, čo on nevedel pochopiť, pretože deda poznali široko-ďaleko ako pracovitého

človeka až do smrti. On u starých rodičov bol často, a preto vie o týchto veciach. Vie aj o tom, že žalovaná
telefonovala matke, že v V. už žalobkyňa nič nemá, a že nemajú ani jej deti. Pritom on, už aj keď bol
väčší, tak chodieval k starým rodičom, a potom k starej matke, či už na huby do lesa, alebo na poľovačku
so strýkom L., keďže má lesnícku školu. Bol naposledy v Beňatine v roku 2012 s matkou na všetkých
svätých, avšak stará matka ich už vtedy nepustila do vnútra len na dvore im venovala pár minút. Boli aj

na oslavu jej 80-ky, kde boli všetci, a kde sa všetci aj dobre zabávali. Keď však boli za starou matkou
naposledy, tá povedala, že už ich nepustí dnu, ani ich nepustila a povedala, že majú ísť preč, nakoľko
už nič nemajú u nej. Svedok tiež uviedol, že najviac starej matke pomáhal L., jeho strýko, chodil rezať
drevo, a všetko, o čo ho babka požiadala. Avšak pokiaľ vie, tak bola sebestačná, chovala husy, sliepky,
prasatá, a o to sa starala sama, ani nechcela k tomu nikoho pustiť. To, že je stará matka v Čani, a že

zomrela sa dozvedel až neskôr, napríklad o tom, že je v Čani sa dozvedel od sesternice od Y. avšak v
Čani nikdy nebol. Jeho vzťahy so sesternicami sa zhoršili po tom, keď za ním prišli do práce obidve, a
to P. s obálkou. Išlo o dcéry Anny Remiášovej, a položili mu v práci túto obálku na stôl s tým, že nech
si berie peniaze. On ju však vrátil P. a povedal, že takéto peniaze neberie. Jednalo sa o peniaze podedičskom konaní, ktoré mu dali bez vysvetlenia. Vie o tom, že tieto peniaze najprv núkali aj jeho sestre,
ale aj ona odmietla.

20. Svedkyňa U. vo výpovedi uviedla, že je nevestou R., a dokedy žila svokra, tak chodievali ku nej
a ona k ním. Keď potrebovala niečo, išla za manželom, aby išiel urobiť nejaké práce, pretože ani V.
nikdy nechodili svokre pomôcť. Ešte aj v čase, keď ju zobrali do Čane, tak tú jeseň jej bola svedkyňa
pomôcť vykopať zemiaky, a vedela, že keď prišli navštíviť svokru deti, tak ich vždy nabalila, ale postarať
sa o ňu nemal kto. Bývala len v pivnici, v dome ani nikdy nespala. Svedkyňa vypovedala, že bývali u

svokry nejaký štyria bezdomovci, ona ich kŕmila, dávala im jesť, a oni tam s ňou celý deň boli. Potom
niekedy v októbri ju zobrala E. k sebe, čo sa však svedkyňa dozvedela od cudzích ľudí. Nevedela o tom,
že zomrela, a až dcéra jej zavolala z Bratislavy, či vedia, že babka zomrela, na pohreb však boli. U.
bola opatrovníčka, ale v skutočnosti sa nestarali, poručiteľke nepomáhali so žiadnymi prácami, všetko
si robila sama, a iba sa delili na opatrovnom. Tiež vedela, že jej dávali infúzie, a keď prišli v novembri,
prepísali všetko na seba. Keď bola svokra prvý rok v Čani, počas Vianoc, ešte cez U. poslala im ako

darček aj peniaze pre vnúčatá 40 €. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej manžel veľmi pomáhal matke. Vedela
aj o tom, že žalobkyňa nechodieva k svojej matke do Beňatiny kvôli tomu, lebo E. svokru nahuckali proti
nej, a preto na ňu svokra aj kričala, keď niekedy žalobkyňa za ňou prišla. Pamätala si aj na to, že keď raz
žalobkyňa prišla za matkou do V., táto ju vyhnala už z dvora, a preto žalobkyňa prišla k nim s plačom.
Tiež uviedla, že nie je pravdou, že by jej svokor, už nebohý, chcel niekedy dať dom V., práve naopak,

stále hovoril, že nech si V. ide rozkazovať nie v Beňatine, ale na Bystrú. Aj pokiaľ ide o U., tak vie o
tom, že poberali za svokru opatrovateľský príspevok, ale nestarali sa o ňu, lebo ona sama sa dokázala
o seba postarať, a keďže svedkyňa býva blízko domu, kde bývala aj poručiteľka, tak videla, kto jej ako
pomáha. Keďže bývali blízko, tak častejšie chodila ku svokre, až do roku 2014, kedy už potom zobrali
svokru do Čane. Keď odišla do Čane, ešte nebola ležiacim pacientom. Vyjadrila sa tiež, že podľa nej

boli vzťahy narušené po tom, čo prebehlo dedičstvo po svokrovi, keď chceli žalovaní dom na seba.

21. Svedok L. vo výpovedi uviedol, že asi do roku 2003 chodieval aj on do Beňatiny pomáhať, keďže je
v príbuzenskom vzťahu so žalobcami aj žalovanými, a pokiaľ si spomína, tak chodieval pomáhať aj V.
a E. Spolu so svokrom chodili pomáhať poručiteľke, pričom svedok je manželom U.. Tiež vypovedal, že

sám oslovil aj V. a dohováral im, aby sa dohodli, že on ten rodičovský dom od nich kúpi. Vypovedal, že
chodil za poručiteľkou aj do Čane, navštevoval ju tam minimálne raz mesačne.

22. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/170/2010 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
25.11.2014, súd rozhodol o tom, že rodinný dom zapísaný na G. k.ú. Beňatina postavený na parcele

I., patrí do dedičstva po neb. L., naposledy bytom V., ktorý zomrel XX.X.XXXX, a zároveň súd určil, že
darovacia zmluva uzavretá medzi R., a U., na základe ktorej táto previedla vlastnícke právo ohľadne
domuzapísanéhonaG.,postavenéhonaparcelereg.N.,jeneplatná.Protitomutorozsudkubolopodané
odvolanie, avšak Krajský súd v Košiciach, rozsudkom č. k. 5Co/116/2015-254, zo dňa 20.10.2015
potvrdil rozsudok Okresného súdu, a ten sa stal 13.11.2015 právoplatným. Dovolanie NS SR odmietol

svojim rozhodnutím č.k. 7Cdo/33/2016, zo dňa 29.5.2019.

23. Zo zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Jany Krompákovej, 21D/544/2016, Dnot147/2016,
zo dňa 25.11.2015, bolo zistené, že poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení, pričom závet bol
spísaný dňa 25.11.2015, na notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej, so sídlom v Košiciach, pod č.

N1/571/2015, Nz46461/2015, a ňou poručiteľka odkázala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok
vnukovi U., a zároveň ustanovila náhradného dediča P., pre prípad, že by závetný dedič nededil. Zároveň
v tejto listine vydedila svoje deti, R.. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine pritom prichádzajú
do úvahy podľa § 473 Občianskeho zákonníka R., právom neb. dcéry RH.. A zároveň žiadajú o určenie,
že závet poručiteľky R., naposledy bytom V., ktorá zomrela dňa 18.5.2016, uvedený v bode 1 závetu

a listiny o vydedení spísaný vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 1571/2015, Nz 46461/2015, NCRIs
47404/2015, dňa 25.11.2015, podľa ktorého bol za dediča celého hnuteľného a nehnuteľného majetku
ustanovený žalovaný v 1. rade U. je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka neodkazuje zákonný podiel z
dedičstva po nej žalobcom v 1. a v 2. rade je neplatný.

24. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce, 21D/544/2016, zo dňa 1.10.1997, bolo zistené, že bolo
prerušené konanie o dedičstve po poručiteľke R., s tým, že sa uložilo dcére poručiteľky R. podať žalobu
proti závetnému dedičovi U.i o určenie, že závet poručiteľky a listina o vydedení spísané do notárskej
zápisnice sú neplatné.25. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

26. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch.

27. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak b) o

poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

28. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

29. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že dôvody pre vydedenie žalobcov v 1. a 2.
rade poručiteľkou, ich matkou R., ktorá zomrela dňa 18.5.2016, uvedené v bode 3 závetu a listiny o
vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 1571/2015 Nz 46461/2015, NCRIs 47404/2015
dňa 25.11.2015, nie sú dané. A zároveň žiadajú o určenie, že závet poručiteľky R., ktorá zomrela dňa

XX.X.XXXX, uvedený v bode 1 závetu a listiny o vydedení spísaný vo forme notárskej zápisnice sp.zn.
N 1571/2015, Nz 46461/2015, NCRIs 47404/2015, dňa 25.11.2015, podľa ktorého bol za dediča celého
hnuteľného a nehnuteľného majetku ustanovený žalovaný v 1. rade U. je neplatný v časti, v ktorej
poručiteľka neodkazuje zákonný podiel z dedičstva po nej žalobcom v 1. a v 2. rade je neplatný.

30. V tomto prípade ide o žalobu podanú v zmysle § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
a nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c), ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti,
u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu, a preto takáto žaloba nemôže byť
súdom zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa preto
zaoberal, či sú dané dôvody vydedenia a následne neplatnosť závetu.

31. V tomto konaní mal súd za preukázané, že poručiteľka R., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX spísala na
notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej, so sídlom v Košiciach, závet dňa 25.11.2015, v ktorom všetok
svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechala vnukovi U., a zároveň ustanovila náhradnú dedičku P.,
pričom v tej istej listine vydedila svoje deti R.. V tomto prípade žalobcovia v 1. a v 2. rade, ako dedičia,

ktorí boli vydedení na základe listiny o vydedení svojou matkou R., sa domáhajú v tomto konaní určenia,
že táto listina o závete, a tiež o vydedení je neplatná. V zmysle vyššie citovaného § 469 ods. 1 písm. a
OZ, môže poručiteľ vydediť potomka v rozpore s dobrými mravmi, ale neposkytol poručiteľovi potrebnú
pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. V tomto konaní mal súd za preukázané
z výpovedí žalobcov, ale aj svedkov C., že do roku 1995 boli vzťahy medzi žalobcami a ich matkou,

poručiteľkou, dobré, a tieto vzťahy sa zhoršili po smrti otca žalobcov v roku 1995, kedy došlo k sporu
o majetok, konkrétne rodičovský dom, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva po nebohom otcovi, a ktorý
darovala v celku poručiteľka U., teda žalovanému v 1. rade. Skutočnosť, že tento rodičovský dom patrí
do dedičstva po neb. otcovi, napokon bola preukázaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
10C/170/2010,kdebolorozhodnutéotom,žerodičovskýdomsoF.,zapísanýnaG.patrídodedičstvapo

neb. L.i, naposledy bytom BW., ktorý zomrel XX.X.XXXX, a že darovacia zmluva uzavretá medzi R., ako
obdarovaným je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu
č.k. 5Co/116/2015-254 dňa 3.11.2015. Vychádzajúc z uvedeného všetko svedčí o tom, že žalobcovia
oprávnenesadožadovalitoho,abyichmatka,poručiteľka,domakosvojevýlučnévlastníctvonedarovala
žalovanému v 1. rade, ale aby tento dom bol zahrnutý do dedičstva po ich otcovi, čo sa napokon aj v

konaní 10C/170/2010, preukázalo. Skutočnosť, že žalobcovia napriek uvedenému sa snažili s matkou
kontaktovať a komunikovať, s ňou vyplývajú tak z výpovedí samotných žalobcov, ale aj svedkov - detí
žalobkyne v 1. rade Y., ktorý ako svedkovia v konaní potvrdili, že vzťah medzi ich matkou, žalobkyňou v
1. rade a poručiteľkou sa zhoršil po tom, čo táto darovala rodičovský dom žalovanému v 1. rade, pričom
aj napriek tomu žalobkyňa v 1. rade sa snažila s matkou komunikovať, avšak poručiteľka sa správala

voči ich matke tak, že s ňou teda žalobkyňa v 1. rade, odmietala komunikovať, čoho boli aj svedkami,
keď boli s matkou navštíviť poručiteľku a táto na matku kričala a nechcela, aby u nej v dome bola, čo
matka svedkov teda žalobkyňa v 1. rade, ťažko znášala. Tiež potvrdili, že pokiaľ ide o posledné 3 roky
poručiteľky pred smrťou, o túto sa starala sestra ich matky v Čani, pričom s touto tiež ich matka malazlé vzťahy kvôli už spomínanému majetku a vzhľadom na uvedené sestru nenavštevovala, pričom táto
ju o stave matky neinformovala. Počas celej doby, keď ešte poručiteľka bývala v V., bola viacmenej
sebestačná, nikdy ich matku, žalobkyňu v 1. rade, o pomoc nežiadala. A pokiaľ vedeli, túto pomoc ani

nevyžadovala, až posledné roky v Čani, keď ju opatrovala sestra žalobkyne v 1. rade. Ani táto však
žalobkyňu v 1. rade nikdy neoslovila ohľadne poskytnutia nejakej pomoci. Tieto skutočnosti potvrdila aj
svedkyňa U., ktorá je manželkou žalovaného v 3. rade, a žila až do odchodu poručiteľky do Čane, v
blízkosti, keďže rodinný dom, v ktorom svedkyňa býva a rod. dom, v ktorom bývala poručiteľka, sú v
susedstve, a preto videla kto chodieva k poručiteľke. Z jej výpovede mal súd za preukázané, že sa o

seba vedela poručiteľka sama postarať, keď jej však trebalo pomôcť s nejakými prácami, ohľadne domu
či zadováženia dreva, tak jej pomáhala ona spolu s manželom, žalovaným v 3. rade, a pokiaľ si spomína,
tak ani žalovaný v 1. rade a ani žalovaná v 2. rade poručiteľku nenavštevovali, ani jej nepomáhali.
Svedkyňa potvrdila, že poručiteľka skutočne počas návštevy žalobkyňu v 1. rade vyhnala a kričala na
ňu, aby odišla a vtedy žalobkyňa v 1. rade s plačom prišla k nim. Vedela aj o tom, že práve žalovaná
v 2. rade a otec žalovaného v 1. rade, robili nepriateľstvo medzi poručiteľkou a žalobkyňou v 1. rade, a

podľa svedkyne preto poručiteľka mala negatívny vzťah k svojej dcére žalobkyni v 1. rade. Z výpovede
svedkyne U. mal súd za preukázané, že žalobcovia poručiteľku nenavštevovali, pokiaľ si ona spomína,
a to ani v Beňatine, ani v Čani, a že ju navštevovali žalovaná v 2. rade a žalovaný v 1. rade. Tiež z
jej výpovede bolo preukázané, že pred ňou sa zmieňovala poručiteľka, že chce, aby dom patril U.i, a
že preto aj vydedí žalobcov. Potvrdila, že poručiteľka mala negatívny vzťah k žalobkyni, nerada sa s

ňou stretávala a odmietala s ňou komunikovať. Tiež svedok L. potvrdil, že po smrti otca žalobcov, keď
zomrela už aj jeho manželka, ktorá bola tiež dcérou poručiteľky, poručiteľka sa vtedy rozhodla, že daruje
dom synovi svedka, a to žalovanému v 1. rade. Aj z výpovede žalovaného v 3. rade bolo preukázané,
že býval v susedstve poručiteľky, ako jej syn jej pomáhal, aj napriek tomu, že sa o seba vedela postarať
a až 3 roky pred smrťou, keď už bývala v Čani, tak mala aj zdravotné problémy a trebalo sa o ňu starať.

Potvrdil, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcami neboli dobré a pred ním sa napríklad, keď chodieval
za poručiteľkou do Čane na žalobkyňu v 1. rade ani nepýtala.

32. Preukázané v tomto konaní bolo, že poručiteľka nemala so žalobkyňou v 1. rade záujem sa stretávať
a komunikovať s ňou, a to dlhodobo, a taktiež so žalobcom v 2. rade, a to na základe sporu, ktorý medzi

nimi vznikol po smrti L., manžela poručiteľky v roku 1995, kedy sa táto rozhodla darovať rodičovský dom
svojmu vnukovi, žalovanému v 1. rade, teda synovi po neb. dcére E.. Aj z výpovedí svedkov, ako je už
vyššie uvedené, bolo preukázané, že poručiteľka nemala záujem, o akúkoľvek komunikáciu a pomoc zo
strany žalobcov v 1. a v 2. rade, teda títo nemohli, z tohto dôvodu jej ani poskytnúť potrebnú pomoc a
prejaviť opravdivý záujem. Na strane žalobcov išlo o nezavinené neprejavovanie záujmu, nemali reálnu

možnosť prejavovať o poručiteľku záujem, nakoľko táto samotná nemala v záujme udržiavať s nimi
bežné, rodinné a príbuzenské vzťahy, tieto odmietala. Samotná poručiteľka, teda podľa preukázaného
stavu prispela k pretrhnutiu rodinných väzieb medzi ňou a žalobcami v 1. a v 2. rade. Súd v súvislosti s
tým poukazuje aj na rozsudok NS SR, sp.zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 29.2.2012, ktorým sa prejudikovalo,
že o neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v zákone pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi

odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti
poručiteľa vedel so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť.
Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa
musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne, a treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo
správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ

bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu, alebo sa ocitol v ťažkej životnej situácii.
Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať
poskytovanie takejto pomoci, a ktorú pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má preto
lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je
ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť, teda či jeho

postavenie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. V tomto prípade žalobcovia, boli poručiteľkou
odmietaní, a tá vzťahy s nimi nechcela udržiavať, vzhľadom na spory vzniknuté ohľadne rodičovského
domu, a o prípadnú pomoc sa obracala a chcela komunikovať iba so žalovanou v 2. rade a rodinou
žalovaného v 1. rade. Nemožno preto vyvodiť, že by bolo naplnené ustanovenie § 469a ods. 1 písm a)
b) Obč. zák., a teda, že žalobcovia o poručiteľku neprejavili opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia

mali prejavovať. V tomto prípade neboli dané dôvody vydedenia tak, ako to predpokladá ust. § 469a
ods. 1 písm. a) OZ, a § 469a ods. 1 písm. b) a súd preto určil, že tieto dôvody pre vydedenie žalobcov
nie sú dané. Zároveň vzhľadom na ust. § 479, keďže vydedením boli postihnutí žalobcovia aj akozákonní dedičia, súd určil, že závet poručiteľky Anny Poľakovej je neplatný v tej časti, v ktorej poručiteľka
neodkázala zákonný podiel z dedičstva po nej žalobcom v 1. a v 2. rade, ako zákonným dedičom.

33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd úspešným žalobcom
priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaných s tým, že o výške
tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).