Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010114
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8618010114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov

JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.05.2022, v trestnej veci obžalovaného S. Š. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Svidník sp. zn. 0T/12/2018 zo dňa 23.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému S. Š., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvalé
bydlisko D. P. XXX, P..
Z.,

u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný
trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. 0T/12/2018 zo dňa 23.08.2021 bol obžalovaný S. Š., nar.
XX.XX.XXXX S. Z., trvalé bydlisko NL. P. XXX, P.. Z., uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.04.2018 v čase okolo 00.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot
207, ev.č.: Z. XXXAI po ceste I. triedy číslo 21 v smere od obce Stročín, okr. Svidník do mesta Svidník,
kde po prejazde kruhovým objazdom na ul. Stropkovskej nezvládol vedenie motorového vozidla a zišiel
s vozidlom mimo vozovku po pravej strane v smere jeho jazdy, kde bol následne kontrolovaný hliadkouOO PZ Svidník, pričom pri kontrole bolo zistené, že vozidlo viedol s hladinou najmenej 1,02 miligramov
etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) v nadväznosti na
ustanovenie § 137 ods. 1 písm. a) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Za to mu bol uložený:
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal v mene neprítomného
obžalovaného jeho obhajca odvolanie. Následne svoje odvolanie obžalovaný písomne prostredníctvom
svojhoobhajcuodôvodnil.Obžalovanýnamietalpostupokresnéhosúduprivyhlásenírozsudkuavytýkal,
že nemal možnosť záverečnej reči ani posledného slova, keďže dal súhlas len na konanie daného
pojednávania, ale nedal súhlas na rozhodnutie. Z jeho hodnotenia skutkových zistení vyplynulo, že

podľa jeho názoru, skutok uvedený v obžalobe bol opísaný nejednoznačne, keď výpoveď obvineného po
vznesení obvinenia bola počas súdneho konania v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní spochybnená
a vyvrátená samotným obvineným, ktorý uviedol, že vypovedal pod časovým stresom a bez obhajcu,
listiny o výsluchu len podpísal, z výpovedí svedkov a obžalovaného vyplynulo, že tento neviedol
motorové vozidlo v danom čase, ale nehoda sa udiala skôr, svedkovia Z. V. Č. uviedli, že nevideli

obvineného konzumovať alkohol a žiadnym spôsobom nebolo zdokumentované a preukázané, koľko
mala byť koncentrácia alkoholu u obvineného v čase nehody a znalec na túto otázku dal len hypotetickú
odpoveď, keď uviedol na strane 4 bod IV. znaleckého posudku, že je možný vzostup koncentrácie
alkoholupokonzumáciialkoholickéhonápojaponehode.Podľanázoruobžalovaného,malbyťvykonaný
odber krvi u obvineného, ktorý jediný by určil presnú hodnotu koncentrácie alkoholu, keďže v Bulletine

SAK 12 v článku Možnosti obhajoby pri ovplyvnení alkoholom zistenom dychovou skúškou, autor doc.
M.. O.. A. G., A.., A.. uvádza, že „Z nameranej koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu nie je
možné určiť koncentráciu alkoholu v krvi s potrebnou istotou. Ak má byť dôkaz ovplyvnenia alkoholom
nespochybniteľný, treba vždy trvať na vyšetrení koncentrácie alkoholu v krvi.“ K právnemu hodnoteniu
obžalovaný s odkazom na znenie § 10 ods. 2 Tr. zák. vytýkal okresnému súdu, že hoci išlo o prečin,

žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s možnosťou použitia materiálneho korektívu. Vo vzťahu k výroku
otrestevytýkalokresnémusúduuloženietrestuodňatiaslobody,žiadnymspôsobomneskúmalmožnosti
uloženia iného trestu ako nepodmienečného trestu a nereflektoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 24.02.2015, sp. zn. 2Tdo/11/2015, v ktorom Najvyšší súd vyslovil názor, že „ustanovenie § 49 ods. 2
Tr. zák. nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu

jehovýkonunamiestouloženiainéhoprípustnéhodruhutrestualebopopriinomprípustnomdruhutrestu;
to neplatí, ak je splnená premisa uvedená v ustanovení § 34 ods. 6 Tr. zák. veta druhá (horná hranica
sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy
nutné zohľadniť ustanovenia o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 ods. 7, § 56 ods. 2 Tr. zák.). Nie je preto v
rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák., ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú

splnené podmienky uvedené v § 54 Tr. zák., a ak je taký trest primeraný.“ Podľa názoru obžalovaného
mal mu byť uložený alternatívny trest. V závere svojho odvolania obžalovaný navrhol, aby bol odvolacím
súdom spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo preukázané, že spáchal trestný čin.

Na základe podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, v intenciách

ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./, podľa ktorého, ak odvolací súd
nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že

výrok o vine obžalovaného je zákonný a odôvodený, no uložený trest je neprimeraný.

V prvom rade nebol zákonný dôvod vytknúť okresnému súdu konanie hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného, vrátane vykonania dokazovania a vyhlásenia napadnutého rozsudku vneprítomnosti obžalovaného, keď z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že na hlavnom pojednávaní
dňa 12.07.2021 došlo k odročeniu na deň 23.08.2021 o 09.00 hod. č. dv. 112/I. posch., aj z
dôvodu neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal vykázané doručenie predvolania ešte 17.05.2021.

Predvolanie na hlavné pojednávanie na deň, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudok, mu bolo rovnako
doručované, no ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa, dňa 16.02.2021 bol prvý pokus o
doručenie neúspešný a opakované doručenie bolo dňa 19.07.2021 zjavne rovnako neúspešné, lebo deň
19.07.2021 je označený poštou ako deň uloženia zásielky. Z textu doručovaného predvolania pritom
vyplýva aj poučenie o následkoch nedostavenia sa, vrátane toho, že ak sa aj napriek riadnemu a

včasnému predvolaniu na hlavné pojednávanie nedostaví, môže súd hlavné pojednávanie za splnenia
podmienok podľa § 252 ods. 2 a 3 Tr. por. vykonať v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu tiež vyplýva,
že predvolanie s rovnakým obsahom obžalovaný v danej veci aj osobne prevzal /napr. 14.09.2018,
19.01.2019, 21.05.2019/, čo znamená, že bol v tejto veci o právnych následkoch takého svojho
správania /vrátane situácie, kedy by sám udelil súhlas na konanie vo svojej neprítomnosti/ poučený už
v minulosti, a teda aj poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie, ktorého zákonným obsahom

je predovšetkým vykonávanie dokazovania a s ohľadom na jeho výsledky aj rozhodnutie vo veci. Zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 23.08.2021 vyplynulo, že obžalovaný sa osobne nedostavil,
lehotu na prípravu na hlavné pojednávanie mal pri zachovaní fikcie doručenia predvolania zachovanú,
pričom obhajca predložil jeho súhlas s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Uvedený
písomný súhlas podpísaný obžalovaným sa v spise nachádza na čl. 151 spisu, pričom neobsahuje

žiadne výhrady obžalovaného, neobsahuje žiadosť obžalovaného, že napriek udelenému súhlasu napr.
trvá na práve záverečnej reči, či práve posledného slova.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. por., v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať,
len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez

prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku,
ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o
vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a
urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť

vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Obsah spisu nepochybne preukazuje, že popri ostatných splnených podmienkach uvedených v § 252

ods. 2 Tr. por., obžalovaný bol na hlavné pojednávanie konané dňa 23.08.2021 predvolaný riadne a
včas a výslovne udelil neobmedzený súhlas na konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti,
čím súhlasil so stavom, že sa hlavné pojednávanie môže vykonať v jeho neprítomnosti, čo zahrňuje aj
vykonávanie dokazovania v jeho neprítomnosti a postup vedúci k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej,
rovnakovjehoneprítomnosti.Možnododať,žepodľazápisniceotomtohlavnompojednávaní,anižiadna

z prítomných strán konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného nenamietala.

Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne podstatné porušenie pravidiel konania, pre
ktoré by odvolateľovi čo i len čiastočne vyhovel.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa, na podklade zákonne vykonaných dôkazov, ich
hodnotením, postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a len dodáva, že považuje pôvodné priznanie
obžalovaného za hodnoverné a zmenu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní za účelovú, podanú v
snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, v podstate tvrdiac, že len po dopravnej
nehode požil alkohol. Uvádzal, že v kufri mal dve fľaše ukrajinskej vodky, nakoľko jeho mama bola asi
pred troma dňami na Ukrajine a M. Z. vedel, že má alkohol v kufri, a preto ho nahováral, aby si vypili, čo
aj urobili a keď vtedy zhavarovali na kruhom objazde, bolo okolo 23.30 hod. a policajti prišli asi za hodinu.

V prípravnom konaní dňa 16.04.2018, bezprostredne po dopravnej nehode, tiež pri svojom výsluchu
pred súdom prvého stupňa sa priznával a neuvádzal nič o svojom údajnom pití alkoholu len po dopravnej
nehode. Uvádzal, že skutku sa dopustil tak, ako je to popísané v uznesení o vznesení obvinenia vočijeho osobe, potvrdil, že po dychovej skúške sa na lekárske vyšetrenie a odber krvi nežiadal a dodal,
že si bol plne vedomý toho, že jazdil pod vplyvom alkoholu, pričom tohto konania je mu ľúto a takéhoto
konania sa v budúcnosti už nedopustí.

Zdôvodňovanie uvedeného rozporu obžalovaným v tomto smere vyznieva výrazne pochybne, až
evidentne účelovo, keď uvádzal, že pred policajtom sa priznal k spáchaniu skutku a že si bol vedomý
toho, že jazdil pod vplyvom alkoholu, no vtedy bol v strese, priznal sa ani nevie k čomu, pričom na
mieste mu bolo povedané, že mal 1,8 promile, no od svojho advokáta sa dozvedel, že to bolo 1,08

promile, advokáta pri sebe nemal, zápisnicu nečítal a túto len podpísal, nepamätá sa, či bol poučený o
práve zvoliť si obhajcu, ale keby bol, tak by si nejakého zvolil, spis neštudoval, záznam iba podpísal a
v superrýchlom konaní, keď bol poučený, že si môže zvoliť obhajcu, tak hneď, ako bol prepustený na
slobodu, si obhajcu zvolil. Potvrdil pritom, že podpísal poučenie na čl. 17 spisu, v ktorom išlo o poučenie
o právach obvineného, vrátane práva zvoliť si obhajcu.

Verzii obžalovaného o pití alkoholu len po dopravnej nehode, odvolací súd neuveril, lebo obžalovaný
sa opakovane priznal, lebo súladne usvedčujúco vypovedal bezprostredne po čine, svoje priznanie
potvrdzoval do zápisnice svojím podpisom a pritom hodnoverne nevysvetlil rozpory. Svoje priznanie
potvrdil aj na okresnom súde pri rozhodovaní v tzv. superrýchlom konaní, kde zároveň spáchanie skutku
oľutoval, neuvádzal nič o tom, že by požíval alkohol po jazde a keď potvrdzoval, že jeho osobná sloboda

bola obmedzená dňa 16.04.2018 o 00.35 hod., po čine sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym
výsledkom a aj znalecký posudok o spätnom prepočte poukazoval na jazdu pod vplyvom alkoholu s
relevantným obsahom alkoholu v tele, ktorý vedie k predmetnému prečinu. Nemožno prehliadnuť ani
to, že jeho zmenená výpoveď nie je v súlade ani s výpoveďou svedka Z., ktorý potvrdzoval existenciu
len jednej fľaše, a to obsahu len pol litra. Svedok M. Č. nebol s obžalovaným a týmto svedkom v čase

dopravnej nehody, a teda nemohol vidieť ani to, či po svojom odchode obžalovaný pil alkohol. Pritom
svedkovia O. H. V. M. G. jednoznačne potvrdzovali, že obžalovaného podrobili dychovej skúške z
dôvodu, že sa im hneď priznal, že šoféroval, vyzvali ho ako vodiča, či je ochotný podrobiť sa dychovej
skúške, s čím súhlasil a na odber krvi sa nežiadal, pričom vodiča pred dychovou skúškou poučili, či
požil nejaké alkoholické nápoje alebo iné návykové látky alebo lieky a obžalovaný nepovedal nič, len

predložil doklady a fúkal do prístroja. Obaja potvrdzovali, že už zo svojho laického pohľadu videli, že
obžalovaný je pod vplyvom alkoholu.

Znalec O.. O. G. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo /toxikológia, alkohológia,
sérohematológia/ a prečítaný jeho znalecký posudok zohľadňoval výsledky dychových skúšok a ďalšie

relevantné údaje, ktoré neboli ani pre odvolací súd iným zodpovedajúcim dôkazom spochybnené,
že obžalovaný mohol mať v čase o 22.30 hod. v deň skutku v krvi koncentráciu 2,39 - 2,56 g/kg /
promile/ a v čase o 23.00 hod. v deň skutku v krvi koncentráciu 2,33 - 2,46 g/kg /promile/, čo
predstavovalo ťažký stupeň opitosti, pričom keby ešte len bol ako obžalovaný osobou nachádzajúcou
sa v ľahkom stupni opitosti, nebol by už schopný viesť bezpečne motorové vozidlo. Prítomnosť

vzostupu koncentrácie etanolu v krvi o 0,13 g/kg v priebehu 20 minút možno hodnotiť nielen ako stav
spojený s konzumáciou alkoholického nápoja po dopravnej nehode, ale aj ako stav spojený s vysokou
koncentráciou etylalkoholu v organizme, pričom dochádzalo k vyrovnávaniu koncentrácií medzi krvou
a tkanivovými tekutinami, no napriek tomu znalec jednoznačne uzavrel, že koncentrácia etylalkoholu v
čase 00.30 hod. bola približne rovnaká ako o 00.35 hod., teda 1,02 mg/l etylalkoholu vo vydychovanom

vzduchu /2,14 g/kg etylalkoholu v krvi/, s ktorou znalec spojil pol litra 40 % alkoholu. Zistená hodnota,
podľa znalca, zodpovedá skôr dlhodobejšiemu pitiu počas dňa alebo večera, nesvedčí o jednorazovom
vypití alkoholu a výsledky dychových skúšok svedčia pre skutočnosť, že obžalovaný musel piť dlhší
čas pred predmetným skutkom, pričom takúto koncentráciu nemohol dosiahnuť jednorazovým pitím z
dôvodukrátkostimožnostivstrebávaniaalkoholickýchnápojovzačasoddopravnejnehodypovykonanie

prvej dychovej skúšky, pričom boli vykonané štyri dychové skúšky bez výraznejšieho rozdielu, ktoré sú
medicínsky akceptovateľné a v prípade vykonania odberu krvi by výsledok bol rovnaký, ako výsledky
dychových skúšok, prípadne by mohol byť aj vyšší. Námietky obžalovaného k nevykonaniu lekárskeho
vyšetrenia jeho krvi sú bezpredmetné, pretože na také vyšetrenie by najprv musel udeliť súhlas, čo ale
po dopravnej nehode a po vykonaní dychovej skúšky neurobil.

Obžalovaným spôsobené ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky až takým stupňom opitosti, výrazne
zvyšuje závažnosť jeho prečinu a už len z toho dôvodu vylučuje použitím materiálneho korektívu
neposudzovať predmetný skutok ako trestný čin. Bolo teda zákonné a odôvodnené, pokiaľ súd prvéhostupňa uznal obžalovaného vinným, že tento predmetným skutkom vykonával v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré dôkazy a skutočnosti považoval súd prvého
stupňa za určujúce pre svoje rozhodnutie o treste. Plynie z neho, že posudzoval konkrétne okolnosti
spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a

priťažujúcimiokolnosťami,osoboupáchateľa,jehopomermiamožnosťoujehonápravy.Uobžalovaného
súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Zistil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m)
Tr. zák.. Obžalovaný bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn.
0T/40/2017 zo dňa 04.10.2017. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak stanovil na 0:1 v
prospech priťažujúcich okolností a aplikujúc ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., ukladal trest odňatia
slobody z rozdielu hornej a dolnej hranice, t. j. 1/3 z 12 mesiacov, t. j. 4 mesiace, pričom mal za to, že

podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. musel ukladať trest odňatia slobody. Za primeraný trest potom považoval trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ako trest schopný naplniť tak svoju výchovnú, represívnu, ako
aj preventívnu funkciu, a to, že obžalovaný bol doposiaľ iba raz súdne trestaný.

Z obsahu vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov

MV SR, mal doposiaľ až v období od začiatku roka 2017 do 02.12.2017 spáchané štyri priestupky, z
ktorýchtribolipriestupkamiprotiobčianskemuspolunažívaniuaajpodľaevidenčnejkartyvodičamubola
v cestnej doprave udelená doposiaľ len jedna pokuta 50,- eur za priestupok spáchaný dňa 11.10.2017,
no priestupok nebol kvalifikovaný ako závažný. Predmetný skutok pritom spáchal 16.04.2018.

Pokiaľ pritom odpis registra trestov a rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/40/2017 zo dňa
04.10.2017, právoplatný 14.10.2017, potvrdzuje odsúdenie za prečin útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom
výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, tak hoci spáchal predmetný prečin v tejto skúšobnej dobe ako ďalší
úmyselný trestný čin, tak súdu prvého stupňa uniklo, že v dôsledku stavu predpokladanému v § 50 ods.

6 Tr. zák. má sa za to, že obžalovaný sa ako odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, a teda, že sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zohľadniac absenciu priťažujúcich okolností i poľahčujúcich okolností, dobu prečinu, od ktorého
spáchania obžalovaný neprejavil náchylnosť na protiprávne konanie, a teda dáva predpoklad

dosiahnutia účelu trestu aj bez uloženia najprísnejšieho z druhov trestov, teda trestu odňatia slobody,
zohľadniac jeho osobné a majetkové pomery, keď je zamestnaný s čistým príjmom cca 600,- eur
a po zohľadnení skutočností, že pri dopravnej nehode nedošlo k ujme na zdraví a zohľadniteľnej
škode na majetku inej osoby, ako samotného obžalovaného, a v neposlednom rade aj počiatočnú
ochotu obžalovaného podrobiť sa dychovým skúškam pri policajnej kontrole a neodporovať zákonnému

postupu policajtov ako verejných činiteľov, je po hodnotení všetkých zákonných kritérií uvedených v §
34 Tr. zák. potrebné uložiť primeraný trest, ktorým je peňažný trest vo výmere 500,- eur s náhradným
trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov a trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na 2 roky.

Majúc na zreteli zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol žalovaný
trestný čin spáchaný a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy,
ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred
obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie
podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných

odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
dospel odvolací súd k záveru, že v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii bolo
potrebné zmierniť trest odňatia slobody na trest tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, ako trest,
ktorý je na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti dostatočne individualizovaný a primeraný.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.