Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311201858
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2311201858.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobcu:

Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom VA. X. Y. Č..G.. XXX, občan SR, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR
advokátska kancelária, s.r.o., Stará, Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: K. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., R. Č.. XXXX/A, právne zastúpený: Mgr. Matej Krajči, advokát so sídlom H.F. X,
XXX XX L. o zaplatenie 16.596,96 euro istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške, ktorej bude

rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 28.01.2011 doručil na Okresný súd v Galante žalobu na základe, ktorej žiadal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 16.596,96 euro istiny s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
02.02.2008 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania s odôvodnením, že dňa 22.01.2008 uzavrel
so žalovaným písomnú zmluvu o pôžičke na základe, ktorej reálne poskytol žalovanému finančnú
pôžičku vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 euro), ktorú mal žalovaný vrátiť najneskôr do 02.02.2008.
Žalovaný požičanú sumu do posiaľ nevrátil.

2. Súd na žiadosť žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz v, ktorom uložil žalovanému povinnosť v zmysle
žaloby.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý skutkovo a právne odôvodnil
tak, že predložený dvojstranný právny úkon (zmluva o pôžičke) je nulitný (zdanlivý), nakoľko absentuje
formálna náležitosť právneho úkonu zo strany dlžníka, a to prejav vôle. Žalovaný nikdy neuzavrel so
žalobcom zmluvu o pôžičke zo dňa 11.12.2007, t.j. nikdy neprejavil reálnu, vážnu vôľu, najmä nie

svojím podpisom, ktorý žalobca prezentuje ako podpis žalovaného. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že
je antedatovaná ku dňu 11.12.2007, pretože už v samotnom texte zmluvy sa uvádza, že dlžník dňa
22.01.2008 pri podpise tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky. Dňa 22.01.2008 sa konalo valné
zhromaždenie spoločnosti LRL PROFITECH, s.r.o., ktorého sa zúčastnili žalobca i žalovaný, ktorý toho
istého dňa uzavreli zmluvu o prevode obchodných podielov, pričom jediným spoločníkom spoločnosti
sa stal žalovaný. Z toho dňa si vzájomne vyporiadali všetky záväzky. Žalovaný žiadal žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Na základe toho súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na, ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením zmlúv o pôžičkách, zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti LRL PROFITECH, s.r.o., zo dňa 22.01.2008, zmluvy o prevode vlastníctva bytua nebytového priestoru zo dňa 21.01.2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 19.04.2011, výsluchom
sporových strán, výsluchom svedkov H. P. a R. P., písomnými znaleckými posudkami, výsluchom znalca
E.. E. F. a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Sporové strany uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke dňa 11.12.2007 (22.01.2008?). Na základe tejto
písomnejzmluvyopôžičkežalobcamalpožičaťžalovanémufinančnúhotovosť500.000,-SKstermínom
vrátenia pôžičky do 01.02.2008. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. V písomnej zmluve je uvedené,
že ... „ Dlžník dňa 22.01.2008 pri podpise tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky peňazí v sume

500.000,-SK /slovom päťstotisíc korún slovenských/...“.

6.Žalobcapredsúdom,napojednávanídňa06.05.2011,ktomuuviedol,žesožalovanýmspolupodnikali
a stalo sa viackrát, že si žalovaný od neho ako od fyzickej osoby požičiaval isté finančné obnosy v
nominálnej hodnote 100 - 200 000,- SK. Vždy o tom napísali takúto zmluvu o pôžičke a žalovaný, hoci
niekedy s omeškaním, vždy pôžičku vrátil. Dňa 11.12.2007 si žalovaný požičal od neho ako od fyzickej

osoby pôžičku 1.000.000,- slovenských korún. Bola o tom spísaná zmluva o pôžičke obdobná ako je tá,
na ktorú sa v tomto konaní odvoláva. Práve tieto peniaze z uvedenej pôžičky mu mal žalovaný vrátiť
22.01.2008 v čase kedy bolo valné zhromaždenie spoločnej firmy. Vtedy v doobedňajších hodinách
žalovaný priniesol v obálke 500.000,- SK v hotovosti a ešte v ten deň ďalších 500.000,-SK v hotovosti,
keďže trval na tom, aby mu celú pôžičku vrátil. Žalovaný však požiadal o poskytnutie ďalšej pôžičky

500.000,- SK, preto si sadol za počítač a pôvodnú zmluvu o pôžičke na 1.000.000,- SK predpísal v
sume a v čase, kedy došlo k pôžičke a kedy sa má vrátiť, s tým že pozabudol opraviť dátum uzavretia
pôžičky, kedy táto bola spisovaná. V skutočnosti žalovanému 500.000,- SK požičal 22.01.2008 o čom
vedia aj prítomní H. P. - jeho asistentka a R. P. v tom čase jeho spoločník vo firme. Tvrdil, že o tom, že
dňa 22.01.2008 vyplácal ho žalovaný z prevodu z obchodného podielu existuje príjmový pokladničný

doklad a takisto existuje doklad o tom do akej výšky vrátil žalovaný svoj dlh z pôžičky na 1.000.000,-
SK. Žalovaný totiž dňa 22.01.2008 v doobedňajších hodinách okolo deviatej doniesol 500.000,- SK a v
približne 2 alebo 3 hodiny na to doniesol ďalších 500.000,- SK a vtedy sa vypísal príjmový pokladničný
doklad na 1.000.000,- SK, ktorý následne mal byť predpísaný pravdepodobne na 500.000,- SK čo
však on už nevie, pretože toto vypisovala svedkyňa P.. Ešte so svedkom P. sa stavili, že žalovaný

nedokáže zohnať peniaze na splatenie svojho dlhu, preto svedok P. vedel o tom, že žalovaný ako náhle
doniesol peniaze hneď si aj ich požičal. Žalobca potvrdil, že v deň z konania valného zhromaždenia firmy
(22.01.2008) žalovanému predal svoj majetkový podiel vo firme v hodnote 150.000,- SK.

7. Žalovaný pred súdom na pojednávaní dňa 06.05.2011, k tomu uviedol, že nepamätá si, že by boli

nejaké zmluvy o pôžičkách uzavreté medzi ním a žalobcom ako fyzickou osobou. Nepamätá si ani
to, že by 11.12.2007 si od žalobcu požičiaval 1.000.000,- SK. Pamätá si, že 22.01.2008 bolo valné
zhromaždenie ich spoločnej firmy, kde sa robil predpis majetku a vtedy dával žalobcovi nejaké peniaze.
Nevyvracia, že by na označenej zmluve o pôžičke by bol jeho podpis ale toto ani nepotvrdzuje. V
deň kedy bolo valné zhromaždenie určite však nerokovali o žiadnych pôžičkách ako ani následnom

období. Nechápe prečo by si mal požičiavať od žalobcu nejaké financie vo výške 500.000 ,-SK, keď
isté majetkové hodnoty boli prevedené z firmy na žalobcu. Od žalobcu pre vlastnú potrebu nikdy žiadne
peniaze si nepožičiaval.

8. Z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.12.2007 súd zistil, že zmluvu uzatvárali žalobca ako veriteľ

a žalovaný ako dlžník. Predmetom tejto zmluvy je peňažná pôžička v hotovosti veriteľa pre dlžníka
v sume 500.000,- SK (slovom: päťsto tisíc korún slovenských). V článku II predmetnej zmluvy je
uvedené, že dlžník dňa 22.01.2008 pri podpise tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky peňazí v sume
500.000,- SK a súčasne sa zaväzuje uvedenú sumu veriteľovi osobne vrátiť do 01.02.2008. Súd skúmal
v rámci znaleckého dokazovania pravosť podpisu žalovaného na tejto zmluve o pôžičke. Znaleckým

posudkom číslo 148/2012 Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline potvrdil, že pri analýze
originálu zmluvy neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisu žalovaného
na tejto zmluve, podpis žalovaného je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby
a teda je pravým podpisom žalovaného K. Š.. Na požiadavku žalovaného, súd v rámci kontrolného
znaleckého dokazovania, skúmal či došlo k vyhotoveniu celého textu zmluvy o pôžičke v ten istý deň, či

nedošlo k mechanickému preneseniu časti textu vrátane podpisu z inej zmluvy alebo iného dokladu do
predmetnej zmluvy. Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava vyhotoveným
znaleckým posudkom číslo ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/8112 sa potvrdilo, že v zmluve neboli zistenéstopy po pozmeňovaní a odstraňovaní respektíve doplňovaní častí textu. Na základe toho bolo možné
konštatovať, že zmluva bola vyhotovená ako celok, t.j. vytlačená v jednom kroku a podpísaná.

9. Do predmetného konania boli stranami sporu založené dve ďalšie písomné zmluvy o pôžičkách
medzi totožnými vyššie označenými subjektmi. Jedna bola datovaná 30.03.2006 na pôžičku ktorú mal
poskytnúť žalobca žalovanému dňa 30.03.2006 v sume 200.000,- SK v hotovosti s dátumom vrátenia
do 14.04.2006 a druhá datovaná 11.12.2007 na pôžičku, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovanému
11.12.2007 v sume 1.000.000,- SK v hotovosti s dátumom vrátenia do 01.02.2008, i tieto zmluvy

boli podrobené k znaleckému skúmaniu tak ako to bolo u vyššie označenej zmluvy. Znaleckým
posudkom číslo 148/2012 Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline potvrdil, že pri analýze
originálu zmluvy zo dňa 30.06.2006 neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu
podpisu žalovaného na tejto zmluve, podpis žalovaného je výsledkom autentického pisárskeho prejavu
konkrétnej osoby a teda je pravým podpisom žalovaného K. Š.. Týmto ústavom však bolo zistené, že
zmluva o pôžičke medzi veriteľom Ľ. E. a dlžníkom K. Š. na sumu 1.000 000,-Sk zo dňa 11.12.2007

vznikol prenesením podpisu z originálu písomnosti „Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Ľ. E. a dlžníkom
K. Š. na sumu 200.000,-Sk zo dňa 30.03.2006“. Toto bolo prakticky potvrdené aj Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava vyhotoveným znaleckým posudkom číslo ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2017/8112 v, ktorom sa uvádza, že na kópii zmluvy o pôžičke zo dňa 11.12.2007
s rovnakým dátumom v texte sa nachádzajú kópie podpisov veriteľa a dlžníka prenesené technickým

falšovaním z originálu zmluvy o pôžičke zo dňa 30.03.2006.

10. Žalobca práve z tejto zmluvy zo dňa 11.12.2007 na pôžičku na 1.000.000,- SK odvádzal poskytnutie
predmetnej pôžičky 500.000,-SK, to znamená, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mal vrátiť dňa
22.01.2008 (pred uplynutím termínu vrátenia 01.02.2008) celú pôžičku a zároveň si mal nanovo požičať

polovicu z vrátenej pôžičky s rovnakým termínom vrátenia. Žalobca ďalej tvrdil, že existuje príjmový
pokladničný doklad na vrátenie pôžičky 1.000.000 SK, ktorý však do súdneho spisu doložený nebol.

11. Svedkyňa H. P.F. pred súdom uviedla, že od roku 2006 pracovala ako asistentka vo firme u žalobcu.
Vedľa žalobcu mala kanceláriu a tu sa nachádza i centrálna tlačiareň. Na základe toho pokiaľ žalobca

dal príkaz počítaču vytlačiť isté písomnosti tieto boli vytláčané v jej kancelárii. Toto sa stalo aj v prípade
pôžičky na 500.000,- SK. Z predmetného výtlačku vyhotovila dve fotokópie a zobrala ich do kancelárie
žalobcu, ktorému tieto listiny odovzdala. Nevie, ktorý deň to bol, ale bolo to po valnom zhromaždení
firmy LRL PROFITECH, s.r.o., ktoré sa konalo ráno. Keď vošla do kancelárie videla, že za jedným
stolom sedeli žalobca, žalovaný a pán P.. Pred žalobcom videla obálku z, ktorej trčali peniaze. Vedela, že

žalobca na tomto valnom zhromaždení predával svoj obchodný podiel žalovanému a preto vypisovala
pre žalobcu príjmový pokladničný doklad na sumu 150 000 SK od žalovaného. Odovzdanie žiadaných
peňazí však nevidela, respektíve si to nepamätá.

12. Svedok R. P. pred súdom potvrdil, že strany sporu boli jeho spoločníkmi vo firme LRL PROFITECH,

s.r.o., z ktorej vystúpil niekedy v roku 2007. Vie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným boli požičiavané
peniaze dva alebo tri krát. Očitým svedkom týchto pôžičiek však nebol a nevie ani o tom aká suma mala
byť požičaná. Nevidel ani to, že by nejaké financie sa odovzdávali z titulu pôžičiek. Síce podpisovali
nejaké zmluvy ale aké uviesť nevie, ani to si nepamätá, že by niekto mu povedal, že žalobca požičal
žalovanému 500.000,- SK ani o tom, že by v deň valného zhromaždenia predmetnej firmy 22.01.2008

dĺžil žalovaný žalobcovi nejaké peniaze. Nevedel potvrdiť vyjadrenie žalobcu o pochybnostiach, že by
žalovaný vrátil v deň valného zhromaždenia požičanú sumu 1.000.000,- SK v dvoch čiastkach.

13. Podľa zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti LRL
PROFITECH, s.r.o., 925 51 Šintava č. 566, ktoré sa konalo dňa 22.01.2008 od 9.30 hod. do 10.30 hod.

v sídle spoločnosti v Šintave za prítomnosti spoločníkov žalobcu a žalovaného, spoločníci prerokovali
prevod obchodného podielu spoločníka Ľ. E. na spoločníka K. Š. tak, že obchodný podiel spoločníka
Ľ. E. vo výške 100.000,- Sk odkúpil spoločník K. Š. vo výške 150.000,- Sk. Toto mimoriadne valné
zhromaždenie malo sa konať v deň a na mieste kde a kedy malo dôjsť k odovzdaniu predmetu pôžičky.

14. Napokon žalobca so žalovaným boli v kontakte aj po termíne vrátenia údajnej pôžičky pretože
približne rok nato uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru dňa 21.01.2009.
Prevodca, ktorého zastupoval žalovaný mal kúpiť od žalobcu nehnuteľnosti, a to byt vo v dohodnutej
cene 1.435.065,10 SK. Časť kúpnej ceny 1.404.961,60 SK vyplatil kupujúci, čiže žalobca, predpodpísaním kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny 30.103,50 SK mal vyplatiť kupujúci predávajúcemu
do 31.01.2009, ďalej nebytový priestor za dohodnutú kúpnu cenu 1.560.517,- SK z, ktorej kúpnej ceny
mal žalobca vyplatiť 1.451.942,80 SK pred podpísaním kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny 108.574,20

SK mal vyplatiť do 31.01.2009. Podľa oznámenia právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa
19.04.2011 spoločnosť zastúpená žalovaným práve od tejto kúpnej zmluvy mala odstúpiť z dôvodu
nevyplatenia v celej kúpnej ceny dojednanej podľa článku VI. zmluvy o prevode vlastníctva bytu a
nebytového priestoru zo dňa 21.01.2009. Súd zistil nezrovnalosť v dátumoch aj na tejto zmluve, pretože
táto zmluva mala sa podpisovať 21.01.2009 v Seredi, pričom overený podpis zástupcu predávajúceho

na predmetnej zmluve je datovaný na 02.01.2009 to znamená 19 dní pred tým ako v skutočnosti podľa
dátumu na zmluve zmluva mala byť uzavretá. Žalobca ani žalovaný túto nezrovnalosť nevedeli vysvetliť.
Žalobca nevedel na dotaz súdu ani to vysvetliť prečo nedošlo k započítaniu prípadnej dlžnej sumy
žalovaného do kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť, keď on mal v hotovosti vyplatiť spoločnosti
žalovaného približne 3.000.000,-SK hoci žalovaný mu mal dlžiť už v tom čase približne rok podľa zmluvy
o pôžičke 500.000,- SK.

15. Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému

objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

16. Pri zmluve o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze. Pre
platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným

prejavom avšak musia byť naplnené pojmové znaky zmluvy, ktoré sú: a/ prenechanie veci na voľné
nakladanie, teda aj na spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Samotná písomná
zmluva o pôžičke s textom podľa ktorého v deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia
pôžičkyniejedôkazomoreálnomodovzdanípôžičky.Jetolenjedenzmožnýchdôkazovpreukazujúcich

vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Samozrejme, tento listinný dôkaz niekedy môže byť
rozhodujúci na preukázanie tohto právneho vzťahu pokiaľ však nie je spochybnený ostatnými dôkazmi a
logickými tvrdeniami, ktoré odporujú k tomuto listinnému dôkazu. Podľa názoru súdu v súdenom prípade
tomu tak je. Súd totiž vyhodnotil každý jeden vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k tomu záveru že žalobe žalobcu nie je možné z titulu uvedeného v žalobe vyhovieť.

17. Ako už vyššie súd konštatoval jeden z dôkazov, ktorý spochybňuje listinný dôkaz a to zmluvu o
pôžičke(mimochodompreukázateľnepodpísanúobomastranamisporu)jeto,žepredchádzajúca listina
a to zmluva o pôžičke z, ktorej odvodzuje si žalobca následnú zmluvu o pôžičke, ktorá je predmetom
tohto konania, preukázateľne bola sfalšovaná. Teda preukázateľne nedošlo k uzavretiu reálnej pôžičky

medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2007 na sumu 1.000.000,- SK. Nebol preto žiaden dôvod z
titulu tejto pôžičky, aby žalovaný vracal túto pôžičku žalobcovi dokonca pred termínom splatnosti dňa
22.01.2008 (termín splatnosti mal byť 01.02.2008) a v ten deň si zároveň požičiavať na základe novej
zmluvy o pôžičke polovicu z vrátenej pôžičky, ktorá ani splatná v tom čase ešte nebola. Je to absolútne
nelogické. Ďalší dôkaz, ktorý vyvracia reálne prenechaní financií žalobcom žalovanému je tvrdenie

žalobcu o tom, že svedkom vrátenia predchádzajúcej pôžičky 1.000.000,- SK a následne odovzdania
pôžičky 500.000,- SK žalovanému boli vypočutí svedkovia P.F. a P., čo však ani jeden z nich nepotvrdil.
Práve naopak títo svedkovia videli nejaké peniaze v obálke dňa 22.01.2008 v kancelárii žalobcu, kde sa
konalo v tom čase mimoriadne valné zhromaždenie spoločnej firmy žalobcu a žalovaného na, ktoromžalovaný preukázateľne (viď. zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia) vyplatil žalobcovi za
prevod obchodného podielu 150.000,- SK. O tom svedčí nielen uvedená zápisnica ale aj výpoveď
svedkyne P., ktorá potvrdila na túto sumu vystavenie príjmového pokladničného dokladu. Práve naopak

nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že o vrátení pôžičky 1.000.000,- SK respektíve vyplatení 500.000,-
SK bol vystavený príjmový pokladničný doklad. Toto tvrdenie žalobcu je i nelogické, pretože sám tvrdil,
že išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami a nie medzi spoločnosťou strán sporu a žalovaným. Nelogické
je aj to, že približne po roku splatnosti predmetnej pôžičky, pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti mal
žalobca vyplácať spoločnosti žalovaného približne 3.000.000,- SK, pričom žalovaný mu v tom čase mal

už dlžiť približne rok z predmetnej zmluvy 500.000,- SK, a nedošlo hoci len o pokus započítať tento
dlh, práve naopak ešte žalovaný mienil odstúpiť od predmetnej zmluvy približne dva roky po uzavretí
zmluvy z dôvodu, že žalobca nevyplatil mu celú kúpnu cenu. Ani v tomto prípade nebol zo strany
žalobcu ani len pokus o prípadné započítanie dlhu žalovaného. Súd nespochybňuje, že medzi žalobcom
a žalovaným dochádzalo viackrát k posunu peňazí, však spolu podnikali a následne si vyporiadavali
spoločné podnikanie, ale z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že preto

vsúdenomprípadezozmluvyna,ktorúsaodvolávažalobcanedošlokpreukázaniureálnehoodovzdania
peňazí, teda nedošlo k naplnenie pojmového znaku zmluvy o pôžičke k prenechaniu peňazí na voľné
nakladanie žalovanému, preto žalobu zamietol.

18. Žalovaný vo veci mal plný procesný úspech a preto súd mu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1

C.s.p. priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
pätnástich dní odo dňa jeho písomného doručenia písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice.
Ak povinný nesplní to k čomu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený má možnosť požiadať

po jeho súdny výkon.