Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/308/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226454
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215226454.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej

veci žalobcu: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3 Bratislava, IČO: 47 237 767 proti žalovanému:
INFORAMAa.s.,sosídlomMlynskéNivy54Bratislava,IČO:35729864,zastúpenémuadvokátomJUDr.
Ľubomírom Schweighoferom, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2 Bratislava, o zaplatenie istiny 48.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48.000,- eur spolu s 9,05%-ným ročným úrokom z
omeškania odo dňa 12.11.2015 až do zaplatenia do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.440,- eur spolu s 9,05%-ným ročným úrokom z

omeškania odo dňa 15.1.2016 až do zaplatenia do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.12.2015, doručenou súdu dňa 03.12.2015, sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 48.000,- eur spolu s

príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 48.000,- eur od 12.11.2015 do
zaplatenia, ako i trovy konania a to z titulu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 08.04.2015.

2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 08.04.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, ktorej predmetom bolo zastúpenie žalovaného ako klienta v právnej veci usporiadania právnych
vzťahov k pozemkom vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod stavbou
vo vlastníctve žalovaného, evidovanou na LV č. XXXX, k.ú.: W.; a to pozemkov parc. č. XXX a č.

XXX/X zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy sa zmluvné strany dohodli na
kombinovanej odmene za poskytnuté právne služby, a to v prípade zápisu trvalého vecného bremena
do katastra nehnuteľností alebo v prípade dojednania vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom
užívaní pozemkov pod stavbami mimosúdnou dohodou alebo právoplatným súdnym rozhodnutím,
poskytne klient (žalovaný) popri dohodnutej odmene podľa písm. a) - c) čl. III. zmluvy osobitnú odmenu
vo výške 44 000,- eur bez DPH. Podľa čl. III. bod 2 písm. b) zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť
žalobcovi preddavok na odmenu vo výške 4 000,- eur. Žalobca v prospech žalovaného v zmysle zmluvy

vykonal dohodnutý rozsah služieb, nakoľko na LV č. XXXX v prospech žalovaného bolo zapísané
vecné bremeno práva stavby v zmysle § 23 zákona č. 182/1993 na pozemku parc. č. XXX a priľahlom
pozemku parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX záznamom ku dňu 29.07.2015 (č. D. XXXXX/XX) zo
dňa 04.11.2014. List vlastníctva a listina s vyznačením záznamu ťarchy boli odovzdané štatutárnemuzástupcovi žalovaného V.. F. S. dňa 05.11.2015. Následne žalobca v súlade so zmluvou vystavil faktúru
č. 201524 zo dňa 04.11.2015, na sumu vo výške 48 000,- eur vrátane DPH, pričom odmenu znížil o
poskytnutý preddavok 4 000,- eur (teda 40 000,- eur ako odmena za právne služby a 20% DPH 8 000,-

eur). Faktúra bola osobne prevzatá V.. F. S. dňa 05.11.2015. Žalovaný sumu 48 000,- eur neuhradil v
termíne splatnosti, preto je od 12.11.2015 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy.

3. Písomným podaním zo dňa 09.02.2016, doručeným súdu dňa 19.2.2016, žalobca predložil súdu
vyjadrenie a navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby, nakoľko žalobca dňa 07.01.2016 vystavil v súlade

s čl. III ods. 3 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalovanému faktúru č. 201528, splatnú dňa
14.01.2016, na sumu 1.440,- eur, v ktorej mu refakturoval uhradené peňažné prostriedky súvisiace s
vyhotovením znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktoré fakturoval znalec J.. A. J. ako dodávateľ žalobcovi
ako odberateľovi faktúrou č. 0322015, splatnou dňa 20.12.2015, ktorú žalobca uhradil. Okresný súd
Bratislava II uznesením zo dňa 21.03.2015, č.k.:24Cb/308/2015-55 pripustil žalobcom požadovanú
zmenu petitu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že predmet služby a výsledok právnej pomoci a služieb, ktoré poskytol žalobca,
je stále zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú.: W., na ktorom je zapísané aj vecné bremeno v zmysle § 23
zákona č. 182/1993 Z.z. právo stavby na pozemku parc. č. XXX XXX/X, na základe: D. XXXXX/XX a
táto ťarcha v prospech žalovaného je zapísaná aj na LV č. XXXX k pozemku, ktorého vlastníkom je HM

SR, kde je zapísaná medzi ťarchami. Uvedenú pohľadávku má žalobca zavedenú aj v účtovníctve, z
tejto pohľadávky v súlade so zákonom o dani z príjmov a DPH odviedol aj DPH 8.000,- € na vstupe a
zaplatil 20% daň z príjmov zo sumy 40 000,- €. Zároveň žalobca uviedol, že mal aj ďalšie náklady, ktoré
boli spojené s vypracovaním geometrického plánu, geodetickými prácami pri zosúladení údajov katastra
pôvodnej stavby zdravotného strediska, ktorá bola takto zapísaná v r. 2015 na LV č. XXXX ako majetok

žalovaného. Žalovaným tvrdené zaplatenie pohľadávky za geodetické práce a znaleckého posudku z
preddavku je v rozpore s faktúrou, ktorá je podkladom žaloby, z ktorej zjavne vyplýva, že tento preddavok
bol ku dňu vystavenia faktúry, t.j. 04.11.2015 zúčtovaný na ťarchu spoločnosti a náklady na geodetické
práce a znalecký posudok boli fakturované spoločnosťou Geolik až v novembri 2015, so splatnosťou
20.12.2015, t.j. po vyúčtovaní preddavku na ťarchu spoločnosti.

5. Žalobca ďalej namieta tvrdenie žalovaného vo vzťahu k uvedeniu do omylu, nakoľko žalovaný ani
len nešpecifikuje, v čom spočíval omyl žalovaného, tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry a ani
nešpecifikuje, akým spôsobom ho žalobca uviedol do omylu, keď skutkový a právny stav bol taký,
že existovalo samostatné konanie voči spoločnosti Inforama, a.s. zo strany vlastníka pozemku na

základe uplatneného bezdôvodného obohatenia z umiestnenia pôvodnej stavby zdrav. strediska na
parc. č. XXX a časti súvisiacich stavieb k tejto hlavnej stavbe na parc. č. XXX/X, kde sa konateľ
žalobcu osobne zúčastnil za žalobcu 18.03.2015 rokovania s hlavným mestom SR Bratislavou, ktoré
neakceptovalo žiadne námietky týkajúce sa právneho stavu k týmto pozemkom. Zároveň poukazuje
na to, že sám štatutárny zástupca žalovaného upravil výšku pôvodne ústne dohodnutej odmeny na 40

000,- € a zároveň aj výšku preddavku. Túto skutočnosť oznámil žalobcovi zo svojho telefónneho čísla
dňa 02.04.2015 sms-správou.

6. V prípade, ak by bola zmluva neplatná z dôvodu uvedenia do omylu, tak podľa žalobcu nastupuje
právny vzťah podľa § 451 OZ a to bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného z dôvodu, že výsledky

činnosti žalobcu sú zapísané v prospech žalovaného a žalovaný má prospech z tejto činnosti bez toho,
aby za vec riadne zaplatil a žalobca má za to, aj s poukazom na sms-ku a uzavretú zmluvu, že hodnota
tohto bezdôvodného obohatenia sa rovná uplatnenej pohľadávke 48 000,- € vrátane DPH a nárok vo
výške 1 440,- € je taktiež bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, nakoľko žalovaný sám
svojimi podaniami z 22.06.2015 a 27.07.2015 použili výsledky činnosti spoločnosti Geolik - vypracovaný

geom. plán a znalecký posudok na zmenu údajov katastra súvisiacich s jeho stavbou a zároveň aj
súvisiacich so zápisom vecného bremena práva stavby. Žalobca vykonával činnosti aj nad rámec
dohodnutý v predmete plnenia, najmä zosúladenie údajov katastra - ich stavby so skutočnosťou. Boli
tam rozdiely až 44 m2 v zastavanej ploche, ktoré boli výsledkom činnosti žalovaného, ktorá bola
premietnutá do údajov katastra. Okrem toho samotné vecné bremeno má svoju hodnotu a v dôsledku

tohto vecného bremena práva stavby zaniká povinnosť žalovaného uhrádzať vlastníkovi pozemku
bezdôvodné obohatenie v obvyklej výške bežného nájomného, tak ako bolo uplatnené vlastníkom
pozemku v súdnom konaní, ktoré prebieha od r. 2013. Podľa vedomostí žalobcu v tomto súdnom konaní
ide o sumu 325.000,- € predstavujúcich istinu. Má za to, že zmluva je uzavretá v súlade so zákonom as vôľou strán, t.j. odmena je dohodnutá vo výške navrhnutej žalovaným a náklady na geodetické práce
a znalecký posudok sú v cene obvyklej za tieto práce a boli uhradené žalobcom v celej výške.

7. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že žalovaný bol žalobcom uvedený do omylu, ktorý sa
týkal toho, za aké právne služby má žalobcovi patriť dohodnutá odmena vo výške 44.000,- €, keďže v
článku I. zmluvy žalobca špecifikoval, že vec pre žalovaného vybaví na základe rozsiahlych rokovaní,
konzultácií,porád,odbornýchposudkov,informáciíastanovískvpísomnejforme,posúdeníavyhotovení
právnych dokumentov na rokovaniach s vlastníkom pozemkov a inými štát. orgánmi za podmienok

podľa zmluvy. Žalobca teda pred podpisom zmluvy uviedol žalovanému, čo všetko je potrebné pre
usporiadaniepozemkovpodstavbouvovlastníctvežalovanéhourobiťaubezpečovalho,žetentoprávny
vzťah usporiada tak, že buď prevedie vlastníctvo k pozemku na žalovaného alebo dojedná nájomný
vzťah k pozemku alebo dojedná zriadenie vecného bremena, či už mimosúdnou dohodou s HM SR
Bratislava alebo súdnym rozhodnutím. Teda žalobca prezentoval náročnosť tak časovú, ako aj právnu a
vecnú v súvislosti s plnením predmetu zmluvy. Žalobca pritom ako odborník musel vedieť, že je možné

usporiadanie týchto vzťahov zosúladením skutkového a právneho stavu zápisom vecného bremena -
práva stavby - do katastra nehnuteľností. Ďalej omyl spočíval v tom, že žalobca nepoučil žalovaného o
tom, že usporiadanie práv. vzťahu k pozemkom je už vlastne vyriešené zo zákona č. 182/1993, ktorý v
§ 23 zriaďuje predmetné vecné bremeno, teda žalovaný mal usporiadaný právny vzťah k pozemkom už
s účinnosťou zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. od roku 1993. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že v dôsledku jeho

činnosti zanikla žalovanému povinnosť platiť nájomné, nie je to vôbec pravda, pretože podľa zákona
mal zriadené vecné bremeno - právo stavby už v roku 1993, a teda nikdy mu takáto povinnosť voči
mestu ani nevznikla. Je však potrebné poukázať na to, že dohadovanie odmeny a jej výšky bolo viazané
na to, čo žalobca ako advokát uviedol žalovanému pred podpisom zmluvy a čo aj zadefinoval do
predmetu zmluvy. Je absolútne legitímne očakávanie žalovaného, že za takto dohodnutú odmenu bude

žalobca vykonávať ním popísané činnosti nevediac, že jeho problém je možné vyriešiť zápisom vecného
bremena do katastra, a už vôbec nevediac, že jeho problém je vyriešený zo zákona, a teda je potrebné
iba podať podanie do katastra, ktoré má deklaratórny charakter a ktorého prílohou je znalecký posudok,
geom. plán a kolaudačné rozhodnutie. V prípade, ak by žalobca ako konajúci s odbornou starostlivosťou
riadne poučil žalovaného o takejto možnosti zosúladenia skutkového a právneho stavu, mohol si

žalovaný aj sám objednať znalecký posudok, geom. plán a tento podať na kataster spolu s kolaudačným
rozhodnutímzr.1980. Zažiadnychokolnostínemožnotaktodojednanúodmenuvovýške44.000,-€bez
DPH považovať za primeranú za uskutočnenie tohto jedného podania na kataster. Odmena advokáta
v takejto výške za uskutočnenie jedného podania je absurdná a v rozpore s povinnosťou žalobcu ako
advokáta konať čestne a svedomito. Žalobca od žalovaného prevzal preddavok vo výške 4000,- € bez

DPH na výkon jeho činnosti, ktorý mal byť použitý nielen na nevyhnutné prvotné úkony a s tým spojené
ďalšie úkony, ako je geodetické zameranie pozemkov, stavby, vypracovanie geom. plánu, znaleckého
posudku a súvisiace úradné a správne poplatky. Teda znalecký posudok ako aj geom. plán bol žalobca
povinný uhradiť zo zaplateného preddavku a nie je oprávnený si voči žalovanému účtovať 1 440,- € za
vyhotovenie znaleckého posudku ako tzv. „priamy náklad“ podľa čl. 3 bod. 3 zmluvy.

8. Ďalej žalovaný poukázal na čl. III., ods. 1 písm. a/ zmluvy, v ktorom sa uvádza tzv. „kombinovaná
odmena“ pre žalobcu za poskytnuté právne služby, pričom však vyhláška o odmenách advokátov
nepozná pojem kombinovaná odmena. Zároveň v tomto článku žalobca uvádza, že mu má vzniknúť
nárok na osobitnú odmenu vo výške 44.000,- € bez DPH v prípade zápisu trvalého vecného

bremena bez odplaty zápisom do KN alebo v prípade dojednania vecného bremena spočívajúceho
v bezodplatnom užívaní pozemkov pod stavbami klienta mimosúdnou dohodou, alebo právoplatným
súdnym rozhodnutím, a že klient poskytne popri dohodnutej odmene podľa písm. a/ až c/ tohto
bodu osobitnú odmenu vo výške 44.000,- € bez DPH, teda žalobca na jednej strane uvádza akúsi
kombinovanú odmenu s odkazom na písm. a/ - c/ ods. 1 čl. III. zmluvy a zároveň v písm. a/ dojednáva

akúsiosobitnúodmenupopriodmenedohodnutej podľapísm.a/ažc/avkontextestým,eštedojednáva
navyše aj preddavok vo výške 4 000,- € za ďalšie úkony. Článok III. bod 1. písm. a/ zmluvy je preto
neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný, za čo má žalovaný zaplatiť žalobcovi 44 000,- €, odporuje zákonu
a obchádza zákon o advokácii ako aj vyhlášku č. 655/2004 Z.z.. Žalovaný nie je osoba s právnickým
vzdelaním a s dôverou pristúpil aj k podpisu dohody, resp. zmluvy so žalobcom, ktorá je prejavom vôle

zaplatiť dohodnutú odmenu za úkony uvedené v čl. I. zmluvy, resp. za rozsiahle rokovania na dojednanie
vecného bremena, či už mimosúdnou dohodou alebo právoplatným súdnym rozhodnutím. Je zrejmé,
že keď sa povie pojem právoplatné súdne rozhodnutie, že pôjde o náročné a zdĺhavé súdne konanie,
výsledkom ktorého bude zriadenie vecného bremena, a keď sa povie pojem mimosúdna dohoda s HMSR Bratislava, že pôjde o náročné a zdĺhavé rokovania s mestom. Ak by bol žalovaný žalobcom poučený
o tom, že je možné vec vyporiadať, resp. že je vyporiadaná, nikdy by nepristúpil k podpisu takejto dohody
a nezaviazal by sa platiť odmenu vo výške 44 000,- € za takto prezentované rozsiahle činnosti. Skutočne

bol žalovaný uvedený žalobcom do omylu, čo všetko pre neho žalobca vykoná a v tom, že je možné
zabezpečiť usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom podaním návrhu na zápis vecného bremena
podľa § 23 zák. č. 182/1993. Žalovaný má za to, že žalobca konal v rozpore s ust. § 18 ods. 1 a 2
zákona o advokácii, ďalej § 6 Advokátskeho poriadku, vyhlášky o odmenách advokátov, že zmluva je
neurčitá a nejasná a obchádza vyššie citované zákony, preto je neplatná s poukazom na § 37 a § 39 OZ

a s poukazom na § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii a § 2 vyhlášky o odmenách advokátov. Zároveň
nejde o také vecné bremeno, ktoré by bolo výsledkom dojednaní s HM SR Bratislava a zároveň je to
vecné bremeno vzťahujúce sa k stavbe, a teda žalovaný nemôže s týmto pozemkom ani disponovať a
v prípade zániku stavby mu toto právo zaniká. Teda nejde o také trvalé usporiadanie právnych vzťahov
ako bolo deklarované v zmluve so žalobcom. Žalovaný nepopiera, že ide o istú formu usporiadania
právneho vzťahu, ale nejde o takú formu usporiadania a na základe takej činnosti, ako ubezpečoval

žalobca žalovaného a ako je dohodnuté v zmluve.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka a oboznámením listinných dôkazov
predložených stranami sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb

prostredníctvom advokáta Q.. V. Š..

Žalovaný je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete činnosti okrem iného
napríklad aj inžinierske činnosti okrem stavebného a technického dozoru, uskutočňovanie jednoduchých
stavieb, drobných stavieb a ich zmien, vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb,

drobných stavieb a zmien týchto stavieb, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností,
činnosť účtovných poradcov, vedenie účtovníctva, spracovanie jednoduchého účtovníctva a podvojného
účtovníctva a iné činnosti.

Dňa 11.03.2015 zaslal V.. F. S. e-mail V.. Š., v ktorom uviedol, že dostal návrh zmluvy s tým, že žalobca

mal hovoriť o ročnom nájme. Zároveň súčasťou e-mailu bol návrh na stretnutie za účelom mimosúdneho
riešenia sporu vedeného na OS BA II sp. zn.: 7C/248/2014 o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
stretnutie bolo navrhnuté V.. V. S. z AK Schweighofer & Partners a adresované bolo Q.. H., zástupcovi
hlavného mesta SR - Bratislava.

Z obsahu sms-správy zo dňa 02.04.2015 zaslanej od užívateľa F.. S. z tel. č.: +XXXXXXXXXXXX
vyplýva, cit.: „V. podpisal som to. 3 veci som pozmenil (bez odkladu, 44 000, zaloha 4000). Vysvetlim,
nebudes skodovat....“.

Žalobca ako poskytovateľ uzavrel so žalovaným ako klientom dňa 08.04.2015 Zmluvu o poskytovaní

právnych služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb advokátskou kanceláriou AK
MS s.r.o. pri zastúpení klienta v právnej veci usporiadania právnych vzťahov k pozemkom vo vlastníctve
hl. mesta SR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod stavbou vo vlastníctve klienta (LV č. XXXX, k.ú.: W.)
a to pozemkov v k.ú.: W. - parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX a s touto vecou
spojených konzultácií, porád, vyhotovení odborných posudkov, informácií a stanovísk v písomnej forme,

posúdení a vyhotovení právnych dokumentov a v zastúpení v tejto veci na rokovaniach s vlastníkom
pozemkov a inými štátnymi orgánmi za podmienok podľa zmluvy (čl. I., bod 1. zmluvy).

Podľačl.II.,bod4.zmluvyjeklientoprávnenýreklamovaťposkytnutúprávnupomocdojednéhomesiaca
odo dňa splnenia veci, odo dňa poskytnutia služby alebo dňa kedy sa o veci dozvedel, najviac však

do jedného roka od poskytnutia plnenia. Klient má právo na odstránenie nedostatkov bez zbytočného
odkladu, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na primeranú zľavu z ceny.

Podľa čl. III., bod 1. zmluvy sa klient a poskytovateľ dohodli na kombinovanej odmene za poskytnuté
právne služby a to nasledovne:

a) V prípade zápisu trvalého vecného bremena bez odplaty zápisom do katastra nehnuteľností alebo
v prípade dojednania vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom užívaní pozemkov (*toto
kataster nezapisuje v tejto podobe zapisuje právo stavby na LV Inforama a na LV vlastníka vecného
bremeno práva stavby v prospech vlastníka stavby) pod stavbami klienta mimosúdnou dohodou aleboprávoplatným súdnym rozhodnutím, poskytne klient popri dohodnutej odmene podľa písm. a) - c.) tohto
bodu tohto článku osobitnú odmenu vo výške 44 000,- eur bez DPH.
b) klient sa zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi vopred jednorazový preddavok na odmenu vo výške 4

000,- eur bez DPH na základe faktúry do 5 dní od podpisu tejto zmluvy. Preddavok bude použitý na
nevyhnutné prvotné právne úkony a s tým spojené ďalšie úkony, ako je geodetické zameranie pozemku,
geodetické zameranie stavby a vypracovanie geometrického plánu, znaleckého posudku a súvisiace
úradné a správne poplatky.
c) v prípade iných právnych úkonov (zastupovanie v prebiehajúcom spore) sa odmena za právne služby

dohodne (vo výške) za úkony z hodnoty veci. Poskytovateľ môže požiadať o zaplatenie preddavku vo
výške dvoch úkonov právnej pomoci v súdnom konaní.
Podľa čl. III., bod 2 zmluvy poskytovateľ predkladá vyúčtovanú odmenu za poskytnuté právne služby
klientovi prostredníctvom faktúry. Súčasťou faktúry je špecifikácia vykonaných prác.

Podľa čl. III., bod 3 zmluvy sa klient zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi osobitne popri odmene dohodnutej

podľa predchádzajúcich bodov tejto zmluvy náklady poskytovateľa za správne, príp. súdne poplatky, na
odmenu notára za overenie pravosti podpisov a osvedčenie pravosti kópií dokumentov, na vyhotovenie
znaleckých posudkov a pod., účelne a preukázateľne vynaložené poskytovateľom pri poskytovaní
právnych služieb podľa tejto zmluvy (ďalej len „priame náklady“). Klient sa zaväzuje tieto náklady
nahradiť poskytovateľovi osobitne, popri dohodnutej odmene za právne služby, prípadne na tieto priame

náklady poskytnúť preddavok v potrebnej výške.

Dňa15.06.2015zaslalJ..V.W.,Inforamaa.s.e-mailomznalcoviJ..A.J.výkresyapodkladypreznalecký
posudok.

Dňa 24.09.2015 bolo zo sekretariátu spol. Inforama a.s. zaslaný žalobcovi e-mail, ktorého súčasťou bol
požadovaný znalecký posudok na budovu na W. X.

Dňa 25.09.2015 zaslal J.. V. W., Inforama žalobcovi prostredníctvom e-mailu na základe ich telefonátu
oskenovanú zložku z ohlášky stavebných zmien na W., pričom tento mal poobedne byť J.. W. doručený

žalobcovi aj osobne.

Dňa 28.09.2015 zaslal J.. V. W., Inforama a.s. žalobcovi v prílohe e-mailu fotky výkresu bytových
jednotiek aj s tabuľkou miestností a technickú správu, v ktorej je tiež zapísaná bytová jednotka.

Na LV č. XXXX, okres A. M., obec A. - V..Č.. W., k.ú.: W., je v časti A: Majetková podstata zapísaný ako
vlastník stavby so súp. č. XXXX, na parc. č. XXX, druh stavby - iná budova zapísaná spol. INFORAMA,
a.s. a v časti C: Ťarchy je zapísané vecné bremeno v zmysle § 23 zákona č 182/1993 Z.z. právo stavby
na pozemku parc. č. XXX a XXX/X, D.-XXXXX/XX.

Na LV č. XXXX, okres A. M., obec A. - V..Č.. W., k.ú.: W., je v časti A: Majetková podstata zapísaný
ako vlastník pozemku na parc. č. XXX a XXX/X zapísané Hlavné mesto SR Bratislava a v časti C:
Ťarchy pod por. č. 1 je zapísané vecné bremeno v zmysle § 23 zákona č 182/1993 Z.z. právo stavby
na pozemku parc. č. XXX a XXX/X, D.-XXXXX/XX.

Dňa 04.11.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXX, splatnú dňa 11.11.2015 za právnu vec
usporiadania právnych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená stavba a prislúchajúci pozemok
v k.ú. A. - W. - parc. č. XXX, XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX vo vlastníctve Inforama a.s. (čl. I, ods. 1
Zmluvy) vo výše 44 000,- eur + DPH. Odmena za právne služby 44 000,- eur, preddavok mínus 4000,-
eur, + 20% DPH 8 000,- eur; suma na zaplatenie 48 000,- eur.

Listomzodňa19.11.2015žalovanývrátilžalobcovifaktúruč.201524akonedôvodnevystavenú,nakoľko
nie je možné uznať nárok žalobcu na zaplatenie fakturovanej odmeny vo výške 48 000,- eur ako odmeny
zaposkytovanieprávnychslužiebnazákladeZmluvyoposkytovaníprávnychslužiebzodňa08.04.2015.
Z obsahu vyplýva, že predmetná zmluva má základ v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II sp. zn.: 7C/248/2014, v ktorom Hlavné mesto Bratislava II ako žalobca žaluje žalovaného
o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemkov parc. č. XXX a XXX/X v k.ú.: W..
Dôvodom reklamácie a vrátenia faktúry ako vyplýva z obsahu listu bolo najmä, že advokát riadne
neinformoval klienta o jednoduchom spôsobe vybavenia veci a uviedol ho do omylu deklarovanímzložitých postupov a osobnej angažovanosti, i keď cieľ dosiahnutia dohodnutého spôsobu veci bol
jednoduchý. Klient nebol riadne poučený, že vecné bremeno zodpovedajúce právu stavby vzniklo ešte
v roku 1993 po prijatí zákona č. 182/1993 Zb.. V zmluve nebolo dohodnuté, že advokát zabezpečí zápis

vecného bremena jednoduchým podaním na kataster, nakoľko takýto návrh si mohol podať aj sám klient
po správnom poučení od advokáta. Teda advokát si nesplnil svoj záväzok voči klientovi, pozostávajúci
zo zložitých rokovaní a mimosúdnej dohody s Hlavným mesto SR Bratislava zabezpečiť zápis vecného
bremena, a preto mu nevzniklo právo na odmenu.

Dňa 20.07.2015 podal žalovaný na Okresný úrad Bratislava, odbor katastrálny „Návrh na zápis práva k
nehnuteľnostizáznamom/Žiadosťozmenuúdajovvkatastri“podľa§43ods.1vyhláškyÚradugeodézie,
kartografie a katastra SR v rozsahu 4 strán, podpísaný podpredsedom predstavenstva J.. V. S. (návrh
vypracovaný žalobcom).

Dňa 22.06.2015 podal žalovaný, zastúpený V.. F. S., E.., na Okresný úrad Bratislava, odbor katastrálny

Žiadosť o zápis geometrického plánu na zameranie skutočného stavu stavby na pozemku parc. č.
XXX, LV č. XXXX, k.ú.: W.Ž., ktorým požiadal o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX overeným OÚ
Bratislava, katastrálny odbor pod č. XXXX/XXXX z dňa 10.06.2015. Prílohou bol aj Geometrický plán
č. XXXX/XXXX zo dňa 10.06.2015, ktorý vyhotovila GEOLIK s.r.o..

Dňa 30.11.2015 vystavil J.. A. J. žalobcovi faktúru č. 0322015, splatnú dňa 20.12.2015 na sumu 1 440,-
eur za vyhotovenie znaleckého posudku č. XX/XXXX - stanovenie veľkosti spoluvlastníckych podielov
3 nebytových priestorov na W. L. Č.. X M. A. na spoločných častiach a priestoroch stavby s.č. XXXX
postavenej na pozemku parc. č. XXX v zmysle zamerania skutkového stavu nebytových priestorov, bytu
na LV č. XXXX, k.ú. W. pre účel zápisu do katastra nehnuteľností a inžiniersku činnosť - technickú pomoc

pri majetkovo-právnom vysporiadaní predmetných nehnuteľností.

Z výpisu z účtu s názvom AK MS s.r.o. vyplýva, že dňa 25.01.2016 bola uhradená suma 1 440,- eur pre
príjemcu: J.. A. J. s popisom: Znalecký posudok XX XXXX.

Dňa 07.01.2016 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201528, splatnú dňa 14.01.2016 na sumu 1
440,- eur za vyhotovenie znaleckého posudku č. XX/XXXX.

Žalovaný V.. F. S., E.., predseda predstavenstva spol. žalovaného, vo svojej výpovedi pred súdom
uviedol, že žalobca žalovanému poskytoval právne služby spojené so stavebníctvom, pričom ich

poskytoval za hodinovú sadzbu 100,- €. Vo vzťahu k prejednávanej veci, teda k predmetným pozemkom,
žalobca žalovanému uviedol, že to dokáže urobiť, nakoľko spoločnosti hrozilo podanie zo strany
hlavného mesta SR, ktoré od nich požadovalo buď nájomné za pozemok, pričom keďže mestskí poslanci
vyhodnotili, že ide o lukratívny pozemok, žiadali nájomné vo vysokej výške alebo mohli predmetný
pozemok odkúpiť za trhovú cenu, ktorá bola tiež veľmi vysoká. Žalobca uviedol, že tieto veci dokáže

zariadiť, a keďže hrozil súdny spor a on nevidel východisko, tak v dobrej viere túto zmluvu podpísal s
tým, že žalobcovi ako právnikovi, ktorý ich zastupoval aj v iných právnych veciach, dôveroval a žalobca
prezentoval, že túto situáciu dokáže vyriešiť. Detaily neboli spomínané, nakoľko by sa bol dozvedel, že
ideojednoduchúzáležitosť.Boloprezentované,žesúpotrebnérokovania,žetobudezložité,náročnéna
čas, s tým, že žalobca vie za kým má ísť, tak to bolo prezentované, že bude musieť rokovať s viacerými

úradníkmi na hlavnom meste. Až následne bol upozornený inou advokátskou kanceláriou, po podpise
tejto zmluvy, že táto zmluva nie je etická, nakoľko ide o jednoduchý technický úkon, na ktoré ani nie je
potrebné právnické vzdelanie, a že by si to dokázali zabezpečiť pod dobrým vedením aj samy. Pokiaľ ide
o geodeta a geometrický plán, žalobca tvrdil, že to dokáže urobiť len jeho geodet. On mal za to, že bude
potrebné rokovať s mestom, že bude potrebné dať žalobu na súd a zastupovať spoločnosť pred súdom.

Má za to, že už v čase podpisu zmluvy musel žalobca vedieť, že ide o jednoduchý úkon, vyplýva to aj z
doplnku, ktorý tam dopísali, keďže žalobca hovoril, že to musia takto naformulovať, lebo inak to kataster
nezapíše, teda žalobca od začiatku musel vedieť, že na majú nárok zo zákona, pričom na toto ich nikdy
neupozornil. Odmena v podstate predstavovala výšku ročného nájmu, avšak v danom prípade by bola
postačovala hodinová odmena. Keď toto všetko zistili, tak faktúru neuhradili, a to aj z toho dôvodu, že

výsledok mal mať zodpovedajúcu úroveň, čo by znamenalo, že má dôjsť k dohode s mestom, čo sa však
nestalo a mesto podalo voči spoločnosti žalobu o zaplatenie 650 000 € ako nejaké „bolestné“. Podľa
zmluvy čl. 2 ods. 4 nezaplatenie zo strany spoločnosti vychádza aj z toho, že môžu do 1 roka reklamovať
plnenie, teda z ich strany ide týmto nezaplatením o reklamáciu poskytnutého plnenia.Žalobcaďalejvosvojejvýpovediuviedol,žepokiaľideosporvedenýnaOkresnomsúdeBratislavaIIpod
sp. zn.: 7C/248/2014, kde je žalobcom HM SR a žalovaným INFORAMA a.s., v tomto konaní žalovaného

nezastupoval žalobca, ale pravdepodobne Mgr. B.. Hlavné mesto SR Bratislava požadovalo od spol.
Inforama a.s. horibilnú sumu, bolo to asi 850 000 €, v tej sume bol pozemok v hodnote 200 € /m2, čo pri
40 ároch predstavovalo 800.000,- €, bolo tam započítané aj 2-ročné nájomné z predch. obdobia, dokopy
to bolo nejakých 900 000,- €. Suma zhruba 690 000,- € vznikla až po zápise práva stavby do katastra a
je to suma, ktorú od žalovaného požaduje v súčasnosti HM SR Bratislava. V konaní vedenom pod sp.

zn.: 7C/248/2014, ako vyplývalo priamo z obsahu zmluvy čl. 3 ods. 1 písm. c/, mal žalobca žalovaného
zastupovať. Dokonca aj bol dohodnutý spôsob odmeny v tomto spore a to z hodnoty veci s tým, že
tam bola možnosť požiadať o zaplatenie preddavku vo výške 2 úkonov právnej pomoci. Preto neobstojí
tvrdenie žalovaného o tom, že existovali aj ďalšie spory, lebo tých si žalobca nie je vedomý a zároveň aj
o hodnote hodinovej sadzby v tomto prípade, ale nakoľko aj v tomto prípade by sa vychádzalo z hodnoty
veci, a preto aj z hodnoty veci bola dohodnutá základná odmena, ktorej zaplatenie je predmetom tohto

konania. V pôvodnom návrhu zmluvy sa hovorilo o ročnom nájme, žalobca si navrhol vyše 90 000 €,
čo predstavovalo dvojročný nájom, preto aj odkazoval na ročný nájom v e-maily, a preto mu aj preposlal
požiadavku mesta, kde sa hovorilo o výške nájmu.

Svedok J.. V. W., ktorý bol zamestnaný v spoločnosti žalovaného od februára 2013 na pozícii asistenta,

mal na starosti inžiniering a dohliadal na niektoré zmluvy. Stretával sa s obidvoma stranami pri
rokovaniach o tejto zmluve, nebol však prítomný pri jej podpise. Z jeho výpovede vyplynulo, že došlo
k tomu, že keď sa kupovala budova, tak sa pre nejaké problémy predala len budova, nie pozemok a
vznikol tam okolo toho problém, toto sa riešilo niekedy v r. 2008. Hlavné mesto SR Bratislava podalo
žalobu na spol. INFORAMA, a.s. o zaplatenie 650 000,- eur v súvislosti s týmto pozemkom a p. Š. prišiel

s tým, že by sa to dalo vyriešiť, že by bol pozemok daný do bezodplatného užívania. On v tejto veci, po
podpise zmluvy, žalobcu kontaktoval, mal to medzi svojimi pracovnými úlohami, je k tomu aj e-mail. Na
základe tohto e-mailu sa to potom aj pohlo. Na základe žalobcovej požiadavky mu dodal aj materiály,
stretli sa aj priamo na mieste, bolo to asi 2- krát a snažil sa pre žalobcu zabezpečiť všetky požadované
podklady. Nemá informáciu o tom, že by žalobca jednal s HM SR Bratislava. Na LV č. XXXX sa nachádza

parc. č. XXX - zastavaná plocha, ide o stavbu škôlky a parc. č. XXX/X o výmere 2 565 m2 - zastavané
plochy a nádvoria. V čase ohliadky a vykonania technického zamerania nebola stavba na tejto parcele
v súlade so zápisom v katastrálnej mape, toto sa muselo opravovať.

10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokácia pomáha
uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so
zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát je povinný
pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú
pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta
vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát je
povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v
záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť

a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov odmena advokátovi
nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov výkon advokácie je
zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba
v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanieprávnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak
sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát poskytuje
právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát popri
nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové

výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov odmena advokáta
sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná

odmena.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát môže
poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo
majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužiebodmenaadvokátasaurčujenazákladedohodymedziadvokátomajehoklientom(ďalej
len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto
vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužiebpriuzatváranízmluvyoposkytnutíprávnychslužiebmôžeadvokátdohodnúťsklientom
spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),

d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.

Podľa § 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb paušálna odmena sa môže dohodnúť za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

Podľa § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo

ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny;
na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.

Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov,

ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť
aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie

sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri
vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

11. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je dôvodný.

12. V konaní bolo nesporné, že strany sporu zavreli dňa 08.04.2015 Zmluvu o poskytovaní právnych

služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o.
pri zastúpení klienta v právnej veci usporiadania právnych vzťahov k pozemkom vo vlastníctve hl.
mesta SR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod stavbou vo vlastníctve klienta. Stranami sporu uzavretá
Zmluva o právnej pomoci je svojím charakterom mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka, pričom jej obsah určujú jednak všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka a vzhľadom

napovolaniežalobcu,ajustanoveniazákonaoadvokáciiavyhláškyoodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb. Zmluva o poskytovaní právnych služieb je osobitným druhom
mandátnej zmluvy, ktorou sa advokát zaväzuje poskytovať svojmu klientovi právne služby na úrovni
predpokladanej zákonom o advokácii, teda s odbornou starostlivosťou a klient sa zaväzuje advokátovi
za poskytovane týchto služieb zaplatiť odmenu. Konkrétny obsah a rozsah poskytovanej právnej služby

je pritom vždy podmienený potrebami klienta. Vzhľadom na to, že uvedená zmluva uzavretá medzi
stranamisporujezmluvoumandátnou,podľa§566ods.1Obchodnéhozákonníkamusíbyťvykonávanie
činnosti v prospech mandanta odplatné, najmä ak zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára (§ 566 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ustanovenie § 566 ods. 1 korešponduje s
ust. § 24 ods. 1 zákona o advokácii v nadväznosti na § 1 a 2 vyhlášky, ktorý stanovuje, že advokát

poskytuje právne služby za odmenu na základe dohody medzi advokátom a klientom.

13. Vychádzajúc z obsahu stranami sporu uzavretej zmluvy je nesporné, že strany sporu si v zmluve
dohodli odmenu, pričom ide o odmenu v zmysle § 5 písm. b/ Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. a rovnako je nesporné, že žalovaný žalobcovi neuhradil (okrem preddavku 4000,- eur)

ani časť takto dohodnutej odmeny.

14. Obmedzenie práva advokáta na výplatu odmeny upravuje ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii,
pričom k obmedzeniu tohto práva prichádza len vtedy, ak služby advokáta neboli poskytnuté s odbornou
starostlivosťou a v prípadoch, ak by porušením povinnosti advokáta došlo ku škode na strane klienta.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom na služby, ktoré boli
reálne poskytnuté žalobcom žalovanému, nebolo zistené, že by žalobca ako advokát pri výkone
činnosti pre žalovaného, nepostupoval pri poskytovaní služieb s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v
priebehu spolupráce a ani pri preberaní faktúry nevzniesol žiadnu reklamáciu alebo námietku ohľadom
poskytnutých služieb advokáta, nenamietol, že by podanie advokáta považoval za nedostatočné alebo

že by požadovaný výsledok nebol dosiahnutý. Jediná skutočnosť, ktorú žalovaný namieta, je výška
dohodnutejodmeny,ktorápodľanehonezodpovedározsahuvykonanejčinnostiadvokátaatútoodmenu
považuje žalovaný, vzhľadom na úkony vykonané žalobcom, za neprimerane vysokú a správanie
žalobcu označuje za neetické. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný neuhradil žalobcovi
žiadnu odmenu (a to ani zníženú), napriek tomu, že je nepochybné, že žalobca ako advokát, vykonal

pre žalovaného právne služby a dosiahol výsledok v zmysle uzavretej zmluvy. V súvislosti s podielovou
odmenou súd ešte uvádza, že v prípade, ak advokát nezabezpečí klientovi ani čiastočný úspech, resp.
nedosiahne požadovaný výsledok, znáša advokát tiež časť rizika a to tým, že v takom prípade má právo
žiadať od klienta (žalovaného) výlučne náhradu hotových výdavkov. Uvedené znamená, že v prípade,ak by na základe podania žalobcu nedošlo k zápisu práva stavby na pozemkoch vo vlastníctve hlavného
mesta SR Bratislavy, žalobcovi by nárok na takto dohodnutú odmenu nevznikol, teda aj žalobca ako
advokát, v prípade takto dohodnutého spôsobu určenia odmeny sa vystavuje riziku, že nedostane okrem

hotových výdavkov uhradenú odmenu. Súd má za to, že v prejednávanej veci však takáto situácia
nenastala a žalobcovi ako advokátovi vnikol nárok na vyplatenie dohodnutej odmeny.

15. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s § 3 ods. 1 a § 37
Občianskeho zákonníka, tieto považuje súd za nedôvodné a účelové. Súd má za to, že strany sporu

uzavreli platnú zmluvu, ktorá jednoznačne a zrozumiteľne vyjadruje vôľu zmluvných strán. Žalovaný
podpísanímzmluvy,ktorejpredmetomboloposkytnutieprávnejpomoci,vyjadrilsvojsúhlasspredmetom
zmluvy ako aj so spôsobom výpočtu odmeny, ktorej výšku dokonca sám upravil a navrhol (čo nebolo
medzi stranami sporné). Pri určení výšky odmeny sa vychádzalo z hodnoty nájmu požadovaného od
žalovaného hlavným mestom SR Bratislava v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn.: 7C/248/2014 (uvedené vyplýva tak z sms-správy žalovaného žalobcovi, ako aj z e-mailu žalovaného

žalobcovi z 11.02.2015).

16. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného týkajúce sa uvedenia žalovaného do omylu zo strany žalobcu,
ktorý omyl sa mal týkať toho, za aké právne služby má žalobcovi patriť dohodnutá odmena vo výške
44.000,- €, keďže v článku I. zmluvy žalobca špecifikoval, že vec pre žalovaného vybaví na základe

rozsiahlych rokovaní, konzultácií, porád, odborných posudkov, informácií a stanovísk v písomnej forme,
posúdení a vyhotovení práv. dokumentov na rokovaniach s vlastníkom pozemkov a inými štát. orgánmi
za podmienok podľa zmluvy. Ďalej omyl mal spočívať v tom, že žalobca nepoučil žalovaného o tom, že
usporiadanie práv. vzťahu k pozemkom je už vlastne vyriešené zo zákona č. 182/1993 a teda žalovaný
mal usporiadaný právny vzťah k pozemkom už od roku 1993. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že v dôsledku

jeho činnosti zanikla žalovanému povinnosť platiť nájomné, nie je to vôbec pravda, pretože podľa zákona
mal zriadené vecné bremeno - právo stavby už v roku 1993, a teda nikdy mu takáto povinnosť voči
mestu ani nevznikla. Teda žalovaný mal byť žalobcom uvedený do omylu, čo všetko pre neho žalobca
vykoná a v tom, že je možné zabezpečiť usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom podaním návrhu
na zápis vecného bremena podľa § 23 zák. č. 182/1993.

17. Vo vzťahu k vyššie uvádzanému tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa omylu súd uvádza, že z
ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Omyl je podstatný,

ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť.

18. Súd má za to, že predmetné ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať

tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností
konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za
rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala
mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. V tejto súvislosti súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti okrem

iného napríklad aj inžinierske činnosti, uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich
zmien, vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto
stavieb,sprostredkovaniepredaja,prenájmuakúpynehnuteľností,činnosťúčtovnýchporadcov,vedenie
účtovníctva a ďalšie a teda ide o osobu spôsobilú si zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach,
ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkon a ktorá

vzhľadom na predmet jej činnosti disponuje odbornými informáciami a skúsenosťami, a preto nie je ani
nevyhnuté poučovať v takom rozsahu ako uvádza žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný mal
zo zákona zriadené vecné bremeno, a preto mu nevznikla povinnosť platiť nájomné, toto tvrdenie je v
rozpore so skutočnosťou, nakoľko dôvodom uzavretia predmetnej zmluvy (ako vyplynulo z výpovede
žalovaného a e-mailovej komunikácie strán sporu) bola práve tá skutočnosť, že vlastník pozemku si od

žalovaného začal uplatňovať náhradu za ich užívanie v podobe bezdôvodného obohatenia, a práve táto
skutočnosť bola dôvodom, že pre ktorý žalovaný potreboval usporiadať vzťahy k týmto pozemkom a
uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu.19. Navyše pokiaľ by chcel žalovaný úspešne preukázať, že ho žalobca uviedol do omylu z dôvodov,
pre ktoré sa omylu dovoláva, tak platí, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že bol žalovaný
uvedený do omylu, nesie žalovaný, ktorý svoje tvrdenie týkajúce sa konania v omyle nepodložil žiadnym

dôkazom. Vzhľadom na uvedené súd túto námietku žalovaného týkajúcu sa konania žalovaného v
omyle, vyhodnotil ako nepreukázanú a neopodstatnenú. Žalovaný v konaní ani len nepreukázal, že by
pred uzatváraním zmluvy predložil žalobcovi potrebnú dokumentáciu, z ktorej by malo vyplývať, že by
bolo možné usporiadať vzťahy k pozemkom a stavbe len „jednoduchým právnym úkonom“, za ktorý
žalovaný označil podanie žalobcu na kataster. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ešte

pred uzavretím predmetnej zmluvy si hlavné mesto začalo od žalovaného uplatňovať nároky v podobe
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov a v danej veci navrhovalo aj rokovania (e-mail
zo dňa 11.03.2015, ktorý zaslal V.. F. S. V.. Š., ktorého súčasťou bolo aj preposlanie e-mailu s návrhom
na stretnutie za účelom mimosúdneho riešenia sporu vedeného na OS BA II sp. zn.: 7C/248/2014
o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré stretnutie bolo navrhnuté V.. V. S. z AK Schweighofer &
Partners a adresované bolo Q.. H., zástupcovi hlavného mesta SR - Bratislava). Z uvedeného vyplýva,

že žalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy vedomosť o nároku uplatňovanom hlavným mestom SR a o
spore vedenom medzi žalovaným a hlavným mestom SR Bratislava, a práve tieto skutočnosti svedčia o
tom, že z podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii vyplývalo, že môže ísť o zložitú vec tak právne ako
aj časovo. Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi predložil dokumentáciu a listiny, z ktorých by žalobca
mohol jednoznačne vyvodiť záver, že na vyriešenie problému postačuje údajné „jednoduché“ podanie na

kataster. V tejto súvislosti súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný žalobcovi
predkladal podklady postupne, prostredníctvom zamestnanca J.. W. a to až po uzavretí zmluvy.

20. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zmluva je neplatná z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti s poukazom
na znenie čl. III., ods. 1 písm. a/ zmluvy, v ktorom sa uvádza tzv. „kombinovaná odmena“ pre žalobcu za

poskytnutéprávneslužbyačlánokIII.bod1.písm.a/zmluvypovažuježalovanývzhľadomnajehoobsah
za neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný, odporujúci a obchádzajúci zákon o advokácii ako aj vyhlášku č.
655/2004 Z.z.., súd sa ani s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil.

21. Zrozumiteľnosť právneho úkonu je požiadavka na jazykový prejav, ktorým je právny úkon

uskutočnený a určitosť sa hodnotí podľa obsahovej stránky úkonu. Právny úkon je nezrozumiteľný,
pokiaľ je po jazykovej (výrazovej) stránke nejasne vyjadrený obsah právneho úkonu. Jazykové
vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými
(z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti
použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu).

Zároveň sa posudzuje aj aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to,
aby mohol súd prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového
vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle
doplňovať. Nakoľko v danej veci z obsahu a jazykového vyjadrenia ustanovenia čl. III bod 1 predmetnej
zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán smerujúci k dohode o výške odmeny a o

spôsobe jej určenia, súd toto ustanovenie z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti posúdil ako platné. Súd
zároveň poukazuje na to, že dohoda zmluvných strán o odmene a jej výške nie je dôvodom neplatnosti
zmluvy a už vôbec pre určenie neplatnosti predmetnej zmluvy ako celku.

22. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca bol povinný vykonať všetky úkony tak ako sú

vymenovanévčl.I,ods.1zmluvyato:konzultácie,porady,vyhotovenieodbornýchposudkov,informácie
a stanoviská v písomnej forme, posúdenie a vyhotovení právnych dokumentov a v zastúpení v tejto
veci na rokovania s vlastníkom pozemkov a s inými štátnymi orgánmi za podmienok podľa zmluvy a
len keby žalobca vykonal všetky tieto úkony mohla by mu patriť odmena, súd, vychádzajúc z obsahu
zmluvy, vôle zmluvných strán a platných právnych predpisov (zákon o advokácii) uvádza, že podľa

názoru súdu z obsahu uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu ako advokáta vykonať
všetky tieto úkony právnej pomoci a určite vykonanie týchto (všetkých) úkonov nie je podmienkou na
vyplatenie odmeny. Žalobca ako advokát je povinný poskytovať klientovi predovšetkým právne služby,
ktoré budú smerovať k dosiahnutiu požadovaného výsledku (v danom prípade k usporiadaniu právnych
vzťahov k pozemkom vo vlastníctve hl. mesta SR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod stavbou vo

vlastníctve klienta). Pojem právne služby je vymedzený aj v zákone o advokácii demonštratívne, keď
zákon definuje, že výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej
moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie
listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formyprávneho poradenstva a právnej pomoci. Strany preto nie sú povinné v zmluve presne a konkrétne
uviesť, čo zahŕňa pojem „právne služby“, keďže z uvedenej legálnej definície je zrejmé, že ide najmä o
zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, poskytovanie právnych rád, spracúvanie právnych rozborov

a ďalšie formy poradenstva a právnej pomoci a je na zvážení (a zodpovednosti) advokáta, vychádzajúc
z konkrétnej situácie a charakteru veci, ktoré úkony vykoná v záujme klienta za účelom dosiahnutia
požadovaného výsledku. V danej veci takto chápaný rozsah poskytovania právnych služieb je zrejmý
aj z konkrétnych úkonov, ktoré pre žalovaného žalobca počas trvania ich zmluvného vzťahu vykonal
(pričom ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, nešlo výlučne len o jedno jednoduché podanie na

kataster ako tvrdil žalovaný, ale žalobca vykonal viacero úkonov právnej pomoci, ktoré následne vyústili
do podania návrhu na kataster a zápisu vecného bremena).

23.Pokiaľideotvrdeniežalovaného,ženákladyvovýške1440,-€zavypracovanieznaleckéhoposudku
má znášať žalobca, nakoľko tieto boli zahrnuté do preddavku, súd sa nestotožnil s uvedeným výkladom.
Súd má za to, sa strany jednoznačne dohodli, že tieto náklady budú hradené žalovaným osobite a nie je

možné ich započítať do odmeny dohodnutej v bode 1 písm. a) článku III. zmluvy. Uvedené jednoznačne
vyplýva z čl. III., bod 3 zmluvy, v ktorom sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi osobitne popri odmene
dohodnutej podľa predchádzajúcich bodov zmluvy náklady žalobcu za správne, príp. súdne poplatky, na
odmenu notára za overenie pravosti podpisov a osvedčenie pravosti kópií dokumentov, na vyhotovenie
znaleckých posudkov a pod., účelne a preukázateľne vynaložené poskytovateľom pri poskytovaní

právnych služieb podľa tejto zmluvy (ďalej len „priame náklady“). Náklady na vyhotovenie znaleckého
posudku vo výške 1 440,- eur, ktorá žalobca uhradil znalcovi jednoznačne patria medzi „priame náklady“,
ktoré nie ej možné zahrnúť do odmeny advokáta a na ich preplatenie má žalobca nárok.

24. Nakoľko výsledkom právnej pomoci žalobcu bolo usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom vo

vlastníctve hl. mesta SR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod stavbou vo vlastníctve žalovaného a to
tým, že na LV č. XXXX v prospech žalovaného bolo zapísané vecné bremeno práva stavby v zmysle §
23 zákona č. XXX/XXXX na pozemku parc. č. XXX a priľahlom pozemku parc. č. XXX/X, zapísané na
LV č. XXXX, a to záznamom ku dňu 29.07.2015 (č. D. XXXXX/XX) zo dňa 04.11.2014 a táto ťarcha v
prospech žalovaného je aj v súčasnosti zapísaná aj na LV č. XXXX v prospech žalovaného a uvedené

je jedným z možných spôsobov usporiadania právnych vzťahov k pozemkom vo vlastníctve hlavného
mesta SR Bratislavy, má súd za to, že žalobcovi patrí zmluvná odmena vo výške žalovanej sumy, určená
v súlade s článkom III. zmluvy. Je nepochybné, že advokátska kancelária žalobcu poskytla právne služby
žalovanému v potrebnom rozsahu, a súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemala byť odmena žalobcovi
vyplatená. Podľa súdu nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov v súvislosti so službami poskytovanými

žalobcom žalovanému a ani výšku dohodnutej odmeny podľa názoru súdu ( aj vzhľadom na výšku
požadovaného bezdôvodného obohatenia v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.: 7C/ 248/2014 )
súd nepovažuje za neprimeranú. Rovnako z dôvodov uvedených vyššie má žalobca zároveň právo
na zaplatenie sumy 1 440,- eur predstavujúcich náklady zaplatené žalobcom znalcovi za vypracovanie
znaleckého posudku, ako nevyhnutného podkladu pre vykonanie zápisu vecného bremena. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48 000,- € a 1 440,- € tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Čo sa týka úrokov z omeškania, vzhľadom na to, že v danom prípade ide o vzťah medzi dvoma
podnikateľmi, súd pri uložení povinnosti platiť žalovanému úrok z omeškania aj ohľadom výšky úroku z

omeškania vychádzal z § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
a priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne. Pokiaľ ide o dobu
omeškania, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim
po splatnosti faktúr vystavených žalobcom žalovanému.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).