Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617010409.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 27.

3. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ľ. M. O. S. E. R. Q. , nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom G. XXX, okres B. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že
v období od 1. 1. 2011 do 1. 11. 2011 ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím vylákal od Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš peňažný príspevok zo štátneho rozpočtu na osobnú
asistenciu poskytovaný podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia, a to na základe zmlúv o výkone osobnej asistencie, pričom každý
mesiac predkladal výkaz o odpracovaných hodinách spolu s potvrdením o vyplatených odmenách

osobnému asistentovi, hoci vedel, že uvádzané údaje sa nezakladajú na pravde a že C. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. - D., A. G. Č.. XXXX/XX, ktorú vo výkazoch uvádzal ako osobnú
asistentku, na ktorú čerpal príspevok v celkovej sume 1.419,72 eur, osobnú asistenciu v skutočnosti
nevykonávala a ani tejto vylákané príspevky neplatil, takto získané peniaze si ponechal pre seba,
čím týmto konaním spôsobil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš škodu vo výške
1.419,72 eur,

t e d a

vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nesplnil, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich
splnenia,

č í m s p á c h a l

prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 225 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/), § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal obžalobu na obžalovaného Ľ. M., stíhaného za prečin subvenčného podvodu podľa §
225 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní

v rámci prednesu obžaloby upresnil, že pri jej písaní došlo k pisárskej chybe, a tak správny dátum
vymedzeného obdobia je od 1. 1. 2011 do 1. 11. 2011.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Využil svoje právo na odopretie výpovede
a k veci nevypovedal.

Na návrh prokurátora a obhajcu bola prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 8. 2. 2013. Obžalovaný vo výpovedi uviedol, že ako osoba odkázaná na starostlivosť
a pomoc iných bol nútený prijať pomoc aj od cudzích ľudí. Keď býval v Liptovskom Mikuláši, osobnú
asistenciu mu vykonávala najprv pani N., potom pani J.. Neskôr, asi v roku 2009 alebo 2010, sa

presťahoval k jeho priateľke C. E. do rodičovského domu v Spišskej Belej, ktorý jej rodičia darovali.
Jej rodičia bývali na prízemí a C. s obžalovaným a deťmi na poschodí, kde sú štyri izby. Vtedy tam
bývali aj ich deti J. a C., ktorí tam už v čase výsluchu nebývajú. Po prisťahovaní vychádzal dobre s
rodičmi jeho priateľky. Potom ako sa presťahoval a C. musela chodiť do práce, tak potreboval osobnú
asistenciu, preto sa dohodol s C. J., že ona ako dôchodkyňa, navyše bývajúca priamo v dome, by

bola najvhodnejšia, s čím ona súhlasila. Preto aj podpísali zmluvu o výkone osobnej asistencie dňa 30.
12. 2010. K podpisu došlo u nich doma. Po tom, ako mu bola predložená predmetná zmluva, uviedol,
že podpis na nej je jeho a zotrval na tom, že ju podpísala aj C. J. osobne. Jeden exemplár následne
predkladal na úrad práce, jeden ostal jemu a jeden pani J.. Obžalovaný jej vysvetľoval podmienky, aj akú
pomoc najčastejšie potrebuje. Ona to prijala s tým, že ku dôchodku sa jej nejaké peniaze zídu. Dokonca

jej zriadili na poschodí izbu, kde v istom období aj prespávala, keďže bola pohádaná s manželom. Jej
starostlivosť bola denná, niekedy pre neho urobila aj viac, ako jej mohol vykázať a zaplatiť. Ako príklad
uviedol, že mala v dennej starostlivosti umyť riady a navariť, tak niekedy mimo toho nakúpila aj jemu,
keď bola nakupovať sebe. Vychádzali dobre a aj jej poukázané príspevky riadne vyplácal, a to raz v
mesiaci, niekedy okolo 20. dňa mesiaca, oproti podpisu. Trval na tom, že na všetkých dokladoch sú jej

vlastnoručné podpisy. Vyplácal ju v hotovosti a vyplácaná suma bola totožná so sumou, ktorá mu bola
poukázaná z úradu práce. Vždy pred podpisom výkazov o odpracovaných hodinách jej podľa potreby
vysvetlil, čo podpisuje, a že ide o odpracované hodiny za osobnú asistenciu a koľko jej za to prináleží
príspevku. Ona podpísala a nie raz, ale opakovane, po niekoľko mesiacov. Tak to išlo nejakú dobu
a aj pri dobrých vzťahoch, ktoré sa narušili v období, ktoré nevedel presne opísať. Za rodičmi začal

chodiť ich syn C. J. a nahováral rodičov, aby dar, teda rodinný dom, v ktorom bývali a ktorý v minulosti
darovali dcére C., požadovali naspäť. Naviac, v istom období si pani J. nárokovala zas výplatu, ale on
už nemal nárok, lebo asistencia je limitovaná počtom hodín, a tie už boli vyčerpané. Nepáčilo sa jej
to, a prestala sa o neho starať, ale kedy presne, nevedel uviesť. Má problém zapamätať si a spätne
uviesť, čo kedy bolo, lebo je to dôsledok jeho choroby. Po určitej dobe sa odsťahovala z poschodia,

teda od nich. Nakoľko sa pani J. o neho prestala starať, pričom nárok na osobnú asistenciu trval, tak
o tom hovoril aj s C. E., synom jeho priateľky, pričom aj on sa o neho staral, ale nakoľko bol na dlhšej
predvianočnej dovolenke doma a odchádzal späť do cudziny, potom sa už o neho nestaral. Obžalovaný
má účet vedený vo E., ktorého koncové číslo je XXXX. Na tento účet mu boli poukazované príspevky
z úradu práce, výsluhový dôchodok a aj polovica splátky úveru v D. D., ktorý mu poukazovala bývalá

manželka. Žiadne peniaze v hotovosti nedostával, žiadne iné príjmy nemal. Všetko, čo dostával, bolo
na účet. Jeho výsluhový dôchodok v čase výsluchu činil 716,- eur. Väčšinu nákupov platil kartou, teda
takmer všetky jeho výdavky sú priamo z účtu. K otázke vyplácania osobnej asistencie uviedol, že išlo to
v hotovosti a ak ju nemal, tak si vybral. Hospodáril tak, že vždy sa snažil mať u seba hotovosť, pričom
ak asi 150,- eur išlo na asistenciu, tak aspoň 50,- eur naviac v mesiaci mal v hotovosti. Jeho sestra R. A.

mu asi trikrát v roku na narodeniny, meniny a Vianoce prispieva peňažným darom v hotovosti asi 150,-eur. Pokiaľ ide o C. E., od tejto peniaze nedostával, keďže u nej býval, ale niekedy mu tiež prispievala
na pohonné hmoty alebo nákupy potravín.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne C.. I. A. z prípravného
konania. Súhlas obžalovaného s prečítaním jej výpovede nebol potrebný. Obžalovaný bol poučený o
tom, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor
v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania oznámiť súdu, v opačnom prípade výpoveď
môže byť prečítaná aj bez jeho súhlasu. Obžalovaný nenavrhol osobný výsluch uvedenej svedkyne.

Svedkyňa ku skutku nevypovedala. Vo výpovedi uviedla, že v čase výsluchu bola vedúcou oddelenia
peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Zodpovedala za zákonný
postup pri poskytovaní peňažných príspevkov. Za jednotlivých žiadateľov zodpovedajú podriadení,
pričom za príspevky poskytované obžalovanému je zodpovedná a príslušnú agendu vedie W. Š..
Svedkyňa požiadala, aby súd zaviazal obžalovaného nahradiť im škodu vo výške, ktorú písomne doloží
vyšetrovateľovi do preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Z dôvodu úmrtia svedkyne C. J. (č. l. 569) bola prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania.
Svedkyňa bola vypočutá po vznesení obvinenia. Obžalovaný, resp. jeho obhajca, mal možnosť sa
tohto procesného úkonu zúčastniť a obhajca obžalovaného sa uvedeného úkonu aj aktívne zúčastnil.
Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že niekedy v roku 2009 alebo 2010, presný dátum si nepamätala, jej

dcéra W.. C. E.T. doniesla na podpis väčšie množstvo papierov, ich počet uviesť nevedela. Doniesla jej
ich na dvakrát. Boli to tlačivá, ktoré boli prázdne a nevyplnené. Dcéra bývala s nimi v rodinnom dome na
adrese G. XX, E. D., bývala zvlášť, hore na poschodí rodinného domu s Ľ. M., pričom nevedela uviesť,
ako dlho tam býval s jej dcérou. K tým papierom jej povedala, že jej priateľ sa tu teraz zdržuje a potrebuje
do Liptovského Mikuláša zaslať papiere, ktoré sa týkajú toho, že sa zdržiava na ich adrese. Uvedené

papiere nečítala, dcéra povedala, že je toho toľko, aby ju často neotravovala a každý mesiac to musí
posielať. Pýtala sa dcéry, prečo to nemôže ona podpísať, na čo jej ona odpovedala, lebo pracuje na
úrade práce. Následne ich svedkyňa podpísala vo viere, že ľudia sa chodia hlásiť na úrad práce, tak aj on
musí posielať ten papier. Verila jej, je to dcéra, podpísala ich. Neskôr prišiel jej syn C. J., ktorý jej ukázal
také isté papiere, nevyplnené tlačivá s podpisom inej ženy. Tak prišli na to, že Ľ. M. poberá peniaze za

asistenčné služby od štátu. Potom sa pýtala dcéry, aby jej ukázala tie papiere, ktoré podpísala, na čo
ona jej odmietla uvedené doklady predložiť. Následne ju dcéra koncom roku 2011 upovedomila o tom,
že s ňou bola ukončená asistenčná práca, tak sa dozvedela, že vykonávala asistenčné služby Ľ. M..
Vzťahy s dcérou mala dobré, navštevovali sa, chodili aj s M. dole k nim na kávu. Ak bola dcéra doma,
šli aj oni hore na poschodie. Každý mal svoje problémy. Svedkyňa chodila k lekárovi. Obžalovaný bol

stále doma, zle chodil. Po tom, čo bola podvedená, zneužitá, vzťahy sa narušili, pričom ešte ďalej bývali
u nich. Spolu s dcérou bývali aj jej deti J. a C.. Vnučka J. odišla do Bratislavy pracovať, a tam aj býva,
je to viac ako dva roky. Vnuk C. odišiel do zahraničia, kde pracuje a aj ostal, čo je už viac ako dva
roky, čo nie je doma. Obžalovaný sa odsťahoval niekedy pred Vianocami 2012 a teraz sa už tiež asi
mesiac nezdržiava doma. Svedkyňa Ľ. M. nevykonávala žiadnu asistenciu, žiadnu osobnú hygienu, ani

mu nevarila jedlo a ani na nákup mu nebola. Žiadna pomoc z jej strany nebola. Vie, že pán M. dostal
dotáciu na elektrickú bránu, ktorú potom vymontoval a uskladnil u nich vo dvore. Následne tú bránu
dal preč. Žiadne peniaze od obžalovaného, ani od dcéry C. nedostala, jediné peniaze, ktoré jej dcéra
dávala, boli na inkaso, pričom platili každý presnú polovicu a dcéra im dávala presnú sumu, nikdy nie
viac. Niekedy prenocovala v obydlí C.Á. E., nevedela uviesť presný dátum, mohlo to byť v roku 2011,

týždeň až dva, pretože mala pochybnosti o Ľ., bol panovačný, rozkazovačný, a to bol dôvod, prečo tam
bola. Dcéru upozorňovala na jeho povahu, aký je panovačný. Zdravotný stav obžalovaného nemôže
posudzovať, ťažko chodil. Videla ho chodiť s paličkou, aj bez nej. Na otázku, prečo nečítala papiere
od dcéry, odpovedala, že v dobrej viere ich podpísala. Ako už uviedla, dcéra ju nechcela každý deň
otravovať, keď sa jej pýtala, prečo to nepodpíše ona. Nebolo jej podozrivé, že podpisuje nevyplnené

formuláre. Pýtala sa dcéry, či to nie je nezákonné, na čo jej odpovedala, že je to v súlade so zákonom.
Žiadne peniaze neprevzala, všetky papiere podpisovala prázdne. Nikdy nemala taký problém, teraz sa
jej to stalo prvýkrát. Verila dcére, tak jej to podpísala. Nie je pravdou, že chodila upratovať a nakupovať
pre obžalovaného, robila to dcéra. Na otázku, či mal obžalovaný poškodenú motoriku, vedel si otvoriť
zubnú pastu, svedkyňa odpovedala, že podľa toho, čo videla, nikdy žiadnu pomoc od nikoho v kúpeľni

nepotreboval, ani od dcéry. Svedkyňa na záver výpovede uviedla, že ju zdravotná poisťovňa vyzvala, že
porušila zákon a nesplnila si povinnosť. Bola tiež na daňovom úrade, a tam jej povedali, že tam nebola
žiadna evidencia, musela by prísť s postihnutou osobou so zmluvou, čo sa nestalo.So súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkýň J. E.T., C. N. a C.
J. z prípravného konania. Svedkyne C. N. a C. J. nevypovedali ku skutku, ktorý je predmetom trestného
stíhania. Obe svedkyne vo výpovedi potvrdili, že pre obžalovaného vykonávali osobnú asistenciu, za

ktorú dostávali peniaze, svedkyňa C. N. niekedy v období rokov 2003 - 2005 a svedkyňa C. J. do roku
2008, resp. 2009.

Svedkyňa J. E.T. vo výpovedi uviedla, že s obžalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom pomere,
považuje ho za blízku osobu, nakoľko dlhodobo žije s jej mamou v rodinnom dome v D. J. - D., na

poschodí, na prízemí bývajú jej starí rodičia. Od apríla 2009 býva v Bratislave, kde má prácu. Asi raz za
mesiac chodieva domov do Spišskej Belej za mamou a starými rodičmi. Vie celkom určite, že jej babka
C. J. vykonávala osobnú asistenciu pre obžalovaného, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a potrebuje
pomoc. Bolo to v roku 2011, asi celý rok. Dokonca babka spávala na poschodí v jej izbe, aby mohla
byť nablízku Ľ., aj sa tam varilo a v tom čase spolu s dedom nevychádzali. Svedkyňa sa s babkou
opakovane rozprávala, čo pre obžalovaného robí. Hovorila jej, že varí hore, teda pri Ľ., pre všetkých, že

mu chodí nakupovať, perie, žehlí, otvára mu veci, ktoré on v rámci motoriky nezvláda otvoriť, pomáha
mu po schodoch. Svedkyňa má vedomosť aj o tom, že za túto prácu, či asistenciu, jej Ľ. platil. Raz bola
osobne prítomná, keď sa babka pýtala mamy, či už prišli peniaze, myslela z úradu práce, a kedy jej ich
Ľ. dá. Dokonca ju videla podpisovať k tomu nejaké doklady. Osobne nikdy nevidela vyplácanie peňazí
Ľ. M., ale od babky vie, že ju vyplácal. O asistencii pôvodne nevedel ani dedo, lebo babka nechcela,

aby dedo vedel, že dostáva nejaké peniaze a pomáha Ľ., lebo dedo bol proti vzťahu mamy s Ľ..

Svedkyňa C.O. E. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej mama C. J. vykonávala osobnú
asistenciu pre obžalovaného od januára 2011. Dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú. Robila ju
do októbra 2011 s tým, že keď bol balík peňazí pridelený na príslušný rok na počet hodín asistencie

vyčerpaný, tak povedala, že už sa starať nebude. Jej matka vravela, že ona nebrala odmenu za
asistenciu, ale klasický plat, a po viac ako polroku od okamihu nevykonávania asistencie dala na pána M.
na trestné stíhanie. Osobnou asistenciou vo všeobecnosti sa rozumie napomáhanie pri výkone činnosti
- odprevadenie k lekárovi, na nákupy. Osobný asistent je nápomocný pri hygiene, nachystá hrebeň,
zubnú kefku, pastu, podľa toho, aké sú zručnosti a možnosti samotného vykonávania. Je v tom chystanie

obeda, pranie. Sú to tie bežné činnosti, ktoré sa vykonávajú každý deň. Jej mama pre obžalovaného
chystala raňajky, varila obed, chystala jedlo na stôl, ručník, poupratovala, odprevadila ho k autu, chodili
spolu na veľké nákupy, robila mu drobné nákupy v dedine. Ona bola svedkom osobnej asistencie, ktorú
mama vykonávala. Svedkyňa je majiteľkou rodinného domu, kde bývali rodičia, rodičia mali samostatný
byt v dolnej časti domu a oni bývali v hornej časti domu. Svojho času sa k nim nasťahovala aj mama,

pretože si nerozumela s manželom, po nejakom čase odišla. Má vedomosť o tom, že obžalovaný mame
peniaze odovzdával, mama podpísala zmluvu. V čase, keď mu mama nerobila asistenciu, rozprávali
sa o tom, mama sa ho pýtala, či by to nemohla robiť ona. Oni dvaja sa dohodli na tom, že mu bude
vykonávať asistenciu. Mama povedala, že aj tak mu pomáha, tak prečo by nemohla mať za to zaplatené.
Svedkyňa bola niekoľkokrát svedkom toho, že priamo pred ňou prevzala peniaze. Keď svedkyňa bola v

práci, v dome zostávala dcéra, ak bola doma, alebo syn, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole v
Banskej Štiavnici. Ľ. M. nemohol fungovať bez osobnej asistencie, ak by mohol fungovať bez nej, tak mu
to posudkový lekár neodobrí. Podľa názoru svedkyne, za týmto trestným oznámením je jej brat. V ich
rodine to šlo do extrému, keď mama dala na ňu trestné oznámenie a neskôr otec. Záver týchto oznámení
bol taký, že ide len o majetky. Istého času boli vzťahy medzi nimi dobré, potom jej mama povedala, že jej

má vrátiť dom, mala podpísať vrátenie domu, ktorý dostala darovacou zmluvou. Jej brat vedel, že rodičia
majú veľký obnos peňazí, potreboval sa dostať k lacnému bývaniu, aj k peniazom matky, ku ktorým sa v
konečnom dôsledku dostal s tým, aby odišla z domu a on mal zariadený byt. Jej matka nemala problém
niekoho obviniť. Istého času obvinila jej syna z krádeže peňažných prostriedkov, ktoré sa po roku našli.
V roku 2011 mala jej mama 74 rokov. Mala bežné zdravotné problémy, prekonala rakovinu prsníka, asi

20 rokov pred rokom 2011. Mala problémy so žlčníkom, vybavili jej operáciu na šedý zákal. Jej mama
fungovala dobre, mala viac energie ako ona.

Svedkyňa po nahliadnutí do výkazu odpracovaných hodín (na č. l. 305) uviedla, že dátum vypisovala
ona. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto vypisoval tabuľku. Svedkyňa s obžalovaným bývala v jednej

domácnosti, víkendy a cez pracovné dni mimo práce bola s ním. Ako príklad uviedla, že osobná hygiena
poskytnutá cez víkend C.L. J. obžalovanému prebiehala tak, že mama prišla do bytu, nachystala uterák,
kefku, hrebeň, mydlo, osušku, všetky osobné veci. Ľ. M. si v rámci osobnej hygieny v roku 2011 dokázal
otvoriť a zatvoriť zubnú pastu, vytlačiť ju, naniesť ju na kefku, vytlačiť penu na holenie, zobrať hrebeň,učesať sa, zuby si umýval sám. Veci ako zubná kefka, pasta boli pozakladané, takže mama mu to
musela nachystať. Cez víkend varila mama, svedkyňa nevarila, lebo oni mali veľkú záhradu a podelili
si to. Tým, že mama mala rakovinu, lekár ju na to upozorňoval, povedala jej, aby robila len jedlo a

svedkyňa robila ťažšie práce v záhrade. Mama bola stále v pozorovaní, chodila k lekárovi. Stále bola
upozorňovaná lekárom, aby nerobila ťažkú prácu. Mama aj prala v automatickej práčke. Peniaze na
výplatu vyberala svedkyňa Ľ. M. z účtu, keď boli v meste, alebo si sám vybral peniaze. Mama si nikdy
nepýtala potvrdenie na podpísanie, že prebrala peniaze. Výkazy o odpracovaných hodinách posielali
poštou na úrad práce. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy o osobnej asistencii uviedla, že s obžalovaným

doma debatovali o osobnej asistencii, mama bola pri tom, pýtala sa, či sú za to peniaze, čo to obnáša a
povedala, že by to mohla robiť. Oni to mame nenavrhli. Mama bola dostatočne oboznámená s tým, čo
bude vykonávať. Svedkyňa sa domnievala, že obžalovaný jej tie činnosti aj prečítal. Výkazy o vykonanej
činnosti a vyplatených odmenách podpisovala mama. Svedkyňa nepredkladala mame na podpis čisté
nevyplnené tlačivá. Výkazy o odpracovaných hodinách a potvrdenia o vyplatených odmenách mame
predkladal obžalovaný. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, ako často mama navštevovala lekára v

roku 2011, podľa potreby, v tom čase nepotrebovala hospitalizáciu, užívala lieky ohľadom onkologických
problémov. K ukončeniu osobnej asistencie došlo v októbri toho roku, došiel balík peňazí aj hodiny. Ak
sa balík peňazí naviazaný na určité hodiny vyčerpá skôr, úrad práce už nedá alikvotnú časť. V októbri
bola vyplatená zostatková časť balíka.

Okresný úrad, odbor sociálnych vecí v Liptovskom Mikuláši dňa 30. 6. 2003 vydal posudok, ktorým
určil mieru funkčnej poruchy posudzovanej osoby - obžalovaného na 80%. Obžalovaný sa považuje za
občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility má zníženú pohybovú schopnosť vplyvom
ťažkého poškodenia mozgu. Je odkázaný na individuálnu prepravu a osobnú asistenciu pri úkonoch
osobnej hygieny, pri príprave jedla, upratovaní, nakupovaní, spoločenskej činnosti, kultúrnej činnosti

v rozsahu 365 hodín ročne kompenzovateľnú peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. V oblasti
nevyhnutých životných úkonov a prác v domácnosti má obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné
životné úkony a nevyhnutné práce v domácnosti. Z uvedeného dôvodu sa odporúča kompenzácia
formou osobnej asistencie v rozsahu 365 hodín ročne.

Rozhodnutím ÚPSVaR Liptovský Mikuláš zo dňa 3. 2. 2009 bol určený peňažný príspevok na osobnú
asistenciu, ktorý poberal obžalovaný, pričom výška peňažného príspevku zodpovedajúca ročnému
rozsahuosobnejasistencieje1.798,74eur,súčinnosťouod1.1.2009.Rozsahhodínosobnejasistencie
určený na obdobie kalendárneho roka zostáva nezmenený, t. j. 730 hodín. Opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu. Rozhodnutím ÚPSVaR Liptovský Mikuláš zo

dňa 7. 7. 2009 sa s účinnosťou od 1. 7. 2009 zvýšil peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý
poberal obžalovaný. Uvedený peňažný príspevok za obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2009 je vo výške
949,44 eur a od 1. 1. 2010 je vo výške 1.883,40 eur, čo zodpovedá ročnému rozsahu 730 hodín osobnej
asistencie.

Dňa 30. 12. 2010 bola v Spišskej Belej uzatvorená zmluva o výkone osobnej asistencie medzi
obžalovaným ako fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom p. C.
J., nar. X. XX. XXXX. Predmetom zmluvy je vykonávanie činností osobnej asistencie podľa zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Druh
vykonávaných činností osobnej asistencie odkazoval na činnosti uvedené v platnom posudku ÚPSVaR

(vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, umývanie, kúpanie, česanie, holenie, úprava nechtov,
vyprázdňovanie čriev a mechúra, obliekanie, vyzliekanie, príprava jedla, podávanie jedla, podávanie
liekov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach, starostlivosť o pomôcku, písanie, pomoc pri
akútnom ochorení, pomoc počas dovolenky, preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách,
vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. Počet

hodín osobnej asistencie v mesiaci si určuje užívateľ podľa dohody s osobných asistentom s tým, že
maximálnyrozsahhodínosobnejasistencieje730hodínročne.Osobnýasistentbudevykonávaťosobnú
asistenciu podľa potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a rozsah odpracovaných
hodín sa uvedie mesačne vo výkaze odpracovaných hodín a osobnej asistencie. Miesto výkonu osobnej
asistencie bolo dohodnuté v byte, aj mimo bytu a mimo miesta bydliska. Zmluva bola uzatvorená na

dobu neurčitú. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa zmluvy povinná mesačne
vypracovávať výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, predložiť ho osobnému asistentovi
na podpis, vyplácať mu odmenu za odpracované hodiny mesačne a predložiť príslušnému úradupotvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení
odmeny.

Podľa výkazov o odpracovaných hodinách osobná asistentka C. J. vykonávala osobnú asistenciu v roku
2011 v januári v rozsahu 62 hodín, vo februári v rozsahu 56 hodín, v marci v rozsahu 62 hodín, v apríli
v rozsahu 60 hodín, v máji v rozsahu 62 hodín, v júni v rozsahu 60 hodín, v júli v rozsahu 62 hodín, v
auguste v rozsahu 62 hodín, v septembri v rozsahu 60 hodín, v októbri v rozsahu 62 hodín. Výkaz o
odpracovaných hodinách pozostáva z viacerých položiek, a to označenia konkrétneho dátumu v mesiaci

s rozlíšením času výkonu osobnej asistencie a vykonaných činností v rámci výkonu osobnej asistencie.
Výkaz o odpracovaných hodinách osobného asistenta je podpísaný osobným asistentom a užívateľom
osobnej asistencie s uvedením konkrétneho dátumu podpisu. Na základe potvrdenia bola osobnému
asistentovi C. J. vyplatená odmena v roku 2011 za január v sume 159,96 eura, za február v sume 144,48
eura, za marec v sume 159,96 eura, za apríl v sume 154,80 eura, za máj v sume 159,96 eura, za jún
v sume 154,80 eura, za júl v sume 163,68 eura, za august v sume 163,68 eura, za september v sume

158,40 eura. Potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi obsahuje aj údaje o dátume
prevzatia a podpis osobného asistenta.

Listinou zo dňa 2. 1. 2012 obžalovaný oznámil, že s C. J. bola dňom 1. 11. 2011 ukončená zmluva o
osobnej asistencii.

Obžalovaný má vedený v peňažnom ústave E. Banka, a.s., účet s číslom XXXXXXXXXX. Podľa výpisov
z účtu boli v sledovanom období, t. j. od januára do novembra poukazované úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny peňažné príspevky na osobnú asistenciu vo februári v sume 159,96 eura, v marci v sume
144,48 eura, v apríli v sume 159,96 eura, v máji v sume 154,80 eura, v júni v sume 159,96 eura, v júli

v sume 154,80 eura, v auguste v sume 163,68 eura, v septembri v sume 163,68 eura, v októbri v sume
158,40 eura a v novembri v sume 26,82 eura.

Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie C. J. bola menovaná liečená v roku 2011 a 2012 na viaceré
ochorenia, klasifikované podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ako akútny zápal hrtana a priedušnice,

akútny vred dvanástnika, akútna infekcia horných dýchacích ciest, senilná katarakta (starecký zákal
očnej šošovky), primárna hypertenzia, svrbenie, ošiaľ, bolesti chrbta, porucha metabolizmu.

Podľa správy o povesti obžalovaného z miesta trvalého bydliska menovaný býva v obecnom nájomnom
byte od roku 2009, ktorý mu bol pridelený prednostne z dôvodu osoby zdravotne ťažko postihnutej. Voči

jeho osobe neboli podané žiadne sťažnosti, ani nebol riešený komisiou verejného poriadku. Pohľadávky
voči obci si plní načas a bezproblémovo.

Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov.

Postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca z odboru
písmoznalectvo za účelom preukázania okolnosti, či podpisy na výkazoch patria C. J., keďže ide o
okolnosť, ktorú je možné preukázať inými, skôr vykonanými dôkazmi. Súd pripomína, že žiadna zo strán
trestného konania, ani dotknutá osoba C. J. v priebehu trestného konania nenamietali pravosť podpisu
na uvedených listinách. Z výpovede svedkyne C.L. J. v prípravnom konaní vyplýva, že podpisovala

papiere, ktoré jej boli predložené jej dcérou, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že ide o výkazy o
odpracovaných hodinách a potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.

1 Trestného zákona a z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že
žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie skutku a obhajoval sa v
podstate tým, že osobná asistencia mu C. J. bola poskytovaná a za výkon osobnej asistencie jej vyplácal
odmenu.

Listinnými dôkazmi, a to predovšetkým posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský
Mikuláš, ako aj zadováženými rozhodnutiami úradu práce mal súd nepochybne preukázané, že
obžalovanému bol priznaný status občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu priznaný
peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako kompenzácia dôsledkov jeho zdravotného postihnutia.Z rozhodnutí ÚPSVaR Liptovský Mikuláš mal súd tiež preukázané, že uvedené peňažné príspevky sa
vyplácajú mesačne pozadu. Z listinných dôkazov, a to najmä výpisov z účtu obžalovaného vedeného
v peňažnom ústave E., a.s., vyplýva, že na účet obžalovaného bola za obdobie od februára 2011 do

novembra 2011 poukázaná suma predstavujúca peňažný príspevok na osobnú asistenciu v celkovej
výške 1.419,72 eura. Napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie skutku, z jeho spáchania
je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou C.L. J., ktorá jednoznačne potvrdila, že žiadnu osobnú
asistenciu pre obžalovaného nevykonávala, a teda od neho nepoberala ani žiadne peňažné prostriedky
súvisiace s výkonom osobnej asistencie. Práve výpoveďou svedkyne C. J. je vyvrátená obhajoba

obžalovaného. Uvedená svedkyňa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlila dôvody a
okolnosti, za ktorých pristúpila k podpísaniu listín, ktoré jej predložila jej dcéra C. E., partnerka
obžalovaného a tiež ozrejmila okolnosti aj časové súvislosti, na základe ktorých sa dozvedela, že
mala vykonávať asistenciu pre obžalovaného. Svedkyňa o podstatných okolnostiach prejednávaného
skutku nevypovedala rozporuplne, v jej výpovedi neboli zistené žiadne vnútorné rozpory, pričom ide o
svedkyňu, ktorá nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci, resp. záujem na výsledku tohto trestného

konania. Treba pripomenúť, že svedkyňa na rozdiel od obžalovaného má zákonnú a ústavnú povinnosť
vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka a
to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Pri hodnotení výpovede svedkyne C. J. súd prihliadal
na to, že si neodporuje v podstatných okolnostiach a tiež k logickým súvislostiam o okolnostiach,
o ktorých vypovedala. Naviac, výpovedi svedkyne korešpondujú aj ďalšie dôkazy, a to výpis zo

zdravotnej dokumentácie, preukazujúci jej zdravotný stav v inkriminovanom období, ako aj výpis z účtu
obžalovaného. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie mal súd preukázané, že C. J. bola v rozhodujúcom
období, predovšetkým v roku 2011, čiastočne aj v roku 2012, liečená na také ochorenia, ktoré svojou
povahou jej výrazne sťažovali, ak nie znemožňovali, výkon osobnej asistencie. V súvislosti s výkazom
o odpracovaných hodinách osobného asistenta, ktorý podľa obhajoby, má preukazovať ich tvrdenia o

výkone osobnej asistencie, neuniklo pozornosti súdu, že ide o formulárové tlačivo, ktoré napr. v prvý
deň v mesiaci vyjadruje, že osobná asistentka mala v uvedený deň v tom istom čase, pri tom istom
počte hodín vykonávať tie isté druhy činností v rámci výkonu osobnej asistencie. Nielen na základe
tohto listinného dôkazu, ale aj podľa výpovede svedkyne C. E. C. J. poskytovala osobnú asistenciu
obžalovanému v pracovné dni po skončení pracovnej doby, ako aj v dňoch pracovného pokoja. Je

len ťažko uveriteľné, že C. J. vo veku 74 rokov so svojimi zdravotnými problémami v čase spáchania
skutku poskytovala osobnú asistenciu obžalovanému o to viac v čase, kedy sa zdržiavala v spoločnej
domácnosti svedkyňa C. E., partnerka obžalovaného. Hoci svedkyňa C.O. E. vypovedala v prospech
obžalovaného a potvrdila jeho výpoveď, že jej matka vykonávala osobnú asistenciu pre obžalovaného, v
jej výpovedi sú prítomné určité nedostatky, resp. nezrovnalosti. Svedkyňa najskôr v prvej časti výpovede

vzbudzuje dojem, že jej matka C. J. netrpela žiadnymi zdravotnými obmedzeniami pre účely výkonu
osobnej asistencie, neskôr vo výpovedi na ozrejmenie deľby práce v spoločnej domácnosti poukazovala
na skutočnosť, že podľa odporúčania lekára jej matka nemala vykonávať ťažšie fyzické práce v dôsledku
jej zdravotného stavu. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že svedkyňa vo svojej výpovedi dostatočne
neozrejmila, v čom spočívala potreba výkonu osobnej asistencie, napr. v rámci osobnej hygieny, keďže

z jej výpovede nepochybne vyplýva, že obžalovaný bol schopný vykonávať úkony osobnej hygieny,
umyť si zuby, učesať sa, ako aj úkony bezprostredne súvisiace s výkonom osobnej hygieny. Z vyššie
uvedených dôvodov preto nemožno považovať ani výpoveď svedkyne J. E. za rozhodujúci dôkaz, ktorý
zbavuje obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti, naviac, ide o svedkyňu, ktorá sa súvisle, resp.
nepretržite nezdržiavala v domácnosti spoločne s obžalovaným, resp. s C. J., ale skôr len sporadicky

z dôvodu jej pobytu v Bratislave. V súvislosti s vyplácaním odmeny za výkon osobnej asistencie
obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že túto vyplácal C.R. J. v hotovosti na základe výberu peňažných
prostriedkov z jeho účtu v peňažnom ústave. Uvedená výpoveď v tomto smere však nie je podporená
listinným dôkazom, a to výpisom z účtu, ktorý výpoveď obžalovaného v naznačenom smere skôr
vyvracia. Podľa výpisu z účtu v mesiacoch marec, jún a august nebola na účte obžalovaného vykonaná

žiadna transakcia preukazujúca výber hotovosti v rozhodujúcom období, t. j. po poukázaní peňažného
príspevku z úradu práce na účet obžalovaného. V mesiacoch júl a september bol uskutočnený v tomto
období výber v sume, ktorá však nedosahuje výšku peňažného príspevku, resp. deklarovanej odmeny,
ktorá mala byť vyplatená C. J.. Jedine v mesiaci október bola uskutočnená transakcia preukazujúca
výber peňažných prostriedkov v hotovosti v sume 200,- eur. Na základe vyššie uvedených skutočností

mal súd spoľahlivo preukázané, že doklady predložené obžalovaným úradu práce, a to zmluva o
výkone osobnej asistencie, predovšetkým však mesačný výkaz o odpracovaných hodinách a potvrdenia
o vyplatených odmenách majú len navonok deklarovať, že C. J. vykonávala osobnú asistenciu, za
ktorú jej boli vyplatené odmeny, avšak v žiadnom prípade nevyjadrujú skutočný stav. Pre vyvodenietrestnoprávnej zodpovednosti nie je rozhodujúce a podstatné, že obžalovaný mal priznaný peňažný
príspevok na osobnú asistenciu. Rozhodujúce pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je zistenie,
že pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o priznaní a vyplácaní tohto príspevku

predstieral, že spĺňal v inkriminovanom období podmienky pre vyplatenie príspevku, t. j. výkon osobnej
asistencie a vyplatenie odmeny za výkon osobnej asistencie C. J.. Práve v tejto otázke uviedol úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny do omylu, v otázke splnenia podmienok na vyplatenie príspevku zo
štátneho rozpočtu.

V súvislosti s výpoveďami svedkýň N. a J. súd uvádza, že sa vzťahujú na iné obdobie ako je predmetom
obžaloby, t. j. pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je podstatné, či uvedené svedkyne v
inom ako žalovanom období poskytovali obžalovanému osobnú asistenciu. Ani fotografie predložené
obžalovaným na hlavnom pojednávaní, nie sú spôsobilé zvrátiť skutkové zistenia, na ktorých je založený
výrok o vine obžalovaného. V prvom rade súd uvádza, že nie je zrejmé, v akom časovom období boli
vyhotovené. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že aj pre prípad, že je na nich zachytená C.É. J., takto

vyhotovená fotografia nemá silnú výpovednú hodnotu o jej zdravotnom stave, keďže zobrazuje len
zlomok jej každodenného života a zároveň nevylučuje, že aj pri vykonávaní činností zachytených na
fotografii trpela zdravotnými problémami.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem

chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva v súvislosti s účelným využívaním
dotácií, subvencií a iných príspevkov z verejných zdrojov.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré celkovo a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu subvenčného

podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Prirozhodovaníodruhuavýmeretrestusúdzistiluobžalovanéhojednupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36
písm. j/ Trestného zákona, t. j. obžalovaný viedol pred spáchaním prejednávaného skutku riadny život,
žiadna priťažujúca okolnosť na strane obžalovaného zistená nebola. V dôsledku prevahy poľahčujúcich

okolností sa horná hranica trestnej sadzby (1 rok - 5 rokov) znižuje o jednu tretinu na 3 roky a 8 mesiacov.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujú princíp
proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými

záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu
zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd majúcich podobu trestných sankcií. Ust. § 39 Tr. zákona ponecháva súdu dostatočný
priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest naplní svoje poslanie -

ochranu spoločnosti viacerými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.

Týmito úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadňujúc všetky okolnosti
daného prípadu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané také pomery na strane obžalovaného,
ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby. Pomermi na strane obžalovaného je potrebné rozumieť predovšetkým jeho zdravotný
stav, keďže z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný je občanom s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80%, pričom z dôvodu zdravotného postihnutia je obžalovaný
obmedzovaný vo viacerých oblastiach jeho života. Rovnako nemenej významnou je skutočnosť, žeobžalovaný nielen pred, ale aj po spáchaní prejednávaného skutku (v roku 2011) doposiaľ viedol riadny
život, nedostal sa do rozporu so zákonom, čo len nasvedčuje tomu, že vybočenie z vedenia riadneho
života dostatočne výchovne pôsobilo na obžalovaného a ďalší spôsob jeho života. Nemožno opomenúť

ani dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a ktorá v čase rozhodovania súdu predstavuje 8 rokov. V
tejtosúvislostisúdzdôrazňuje,žeobžalovanýsanepodieľalnapredĺženítrestnéhokonaniaobštrukčným
správaním. Z vyššie uvedených dôvodov súd postupom podľa § 39 Tr. zákona uložil obžalovanému trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom. Výmera skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia korešponduje doterajšiemu bezúhonného spôsobu života obžalovaného,

jeho zdravotnému stavu, ako aj spôsobenému následku.

V zmysle § 256 ods. 3, 4 Trestného poriadku súd vyslovil, že poškodený Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš si nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pretože
tomu bránia okolnosti uvedené v § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Prekážkou rozhodovania o nároku
na náhradu škody je skutočnosť, že poškodený si síce v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu

škody včas, t. j. do skončenia vyšetrovania, avšak neuplatnil si ho riadne, t. j. neuviedol v akej výške
si uplatňuje nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.