Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/54/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201154

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219201154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci úpravy spôsobilosti k právnym
úkonom C.. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, J., zastúpenej opatrovníkom C.. G. G., vyššou

súdnou úradníčkou Okresného súdu J., za účasti Okresnej prokuratúry J., o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosť sa koná, proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 1Ps/3/2019-85 zo dňa 6.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„Obmedzuje sa C.. P. Q., nar. XX.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak,

že nie je schopná nakladať s peňažnými prostriedkami nad sumu jej dôchodku v bežných veciach,

že nie je schopná uzatvárať akékoľvek zmluvy s bankovými a nebankovými inštitúciami, zmluvy o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a zmluvy o telekomunikačných službách v akomkoľvek
rozsahu,

že nie je schopná uzatvárať kúpnopredajné zmluvy a iné zmluvy týkajúce sa hnuteľného a nehnuteľného
majetku nad rozsah bežných vecí a nad sumu jej dôchodku,

že nie je schopná samostatne rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o hospitalizácii v

zdravotníckych, sociálnych, či iných zariadeniach,

že nie je schopná byť volená do verejných funkcií.Súd ustanovuje C.. P. Q., nar. XX.X.XXXX za opatrovníčku T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná sa
o ňu starať, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a spravovať jej majetok v rozsahu, v ktorom nemôže C..
P. Q., nar. XX.X.XXXX konať samostatne.

Žiaden z účastníkov a štát nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a vecne tým, že v zmysle vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania trpí C.. P. Q. -

ako osoba, o spôsobilosť ktorej sa koná, duševnou poruchou, ktorá je trvalého charakteru, pre ktorú
je neschopná vykonávať všetky právne úkony. Neschopnosť hodnotiť realitu a prijímať adekvátne
závery do budúcnosti súd prvej inštancie dôvodil aj z prednesov C.. P. Q. na pojednávaniach v súlade
s hodnotením súdnej znalkyne, preto súd považoval podľa ust. § 231 CMP za nutné obmedziť jej
spôsobilosťnaprávneúkonylennaurčitéprávneúkony.Súddospelkzáveru,žebolisplnenépodmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a preto C.. P. Q. v zmysle ust. § 10 ods. 2 Občianskeho

zákonníka obmedzil spôsobilosť na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený vo výroku napadnutého
rozsudku. Pri vymedzení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd vychádzal zo záverov
znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia súdnej znalkyne. Súd obmedzil C.. P. Q. spôsobilosť na právne
úkony v nevyhnutnom rozsahu, a to za účelom ochrany jej osoby a zdravia (vo vzťahu k zdravotnému
stavu a liečbe a úkonmi s tým spojenými) a ochrany jej záujmov (ďalšie obmedzenia najmä v oblasti

zmluvných vzťahov). V zmysle § 248 CMP v spojení s § 272 CMP jej ustanovil navrhovateľku ako jej
blízku príbuznú (matku), ktorá s vykonávaním funkcie súhlasila, je jej najbližšou príbuznou ochotnou
sa o ňu postarať, pozná úplne jej zdravotný stav, snaží sa jej pomôcť a chrániť ju a zabezpečiť jej
starostlivosť od zistenia ochorenia v roku 1999 s poukazom na skutočnosť, že bývajú v spoločnej
domácnosti. Súd poukázal aj na vyjadrenie súdnej znalkyne, ktorá konštatovala síce narušený vzťah, ale

v prípade dodržiavania liečebného režimu, užívania liekov sa tento vzťah upraví a je lepší, posudzovaná
si tento stav neuvedomuje a ani nie je schopná úplne pochopiť situáciu a reálne ju vyhodnotiť. Preto
súd aj napriek nesúhlasu C.. P. Q. ustanovil za opatrovníka jej matku, iná osoba vhodná na výkon
tejto funkcie v konaní zistená nebola. Poukázal aj na to, že rodič sa snaží svoje dieťa opatrovať a
chrániť aj napriek nepriaznivému zdravotnému stavu, čo v tomto prípade matka dcére poskytuje. V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok znalca z
odboru psychiatria C.. X. Y. ustanoveného súdom na vyšetrenie duševného stavu C.. P. Q. č. XX/
XXXX a bolo zistené, že menovaná trpí závažným psychotickým ochorením v zmysle diagnostikovaného
záveru, teda paranoidnou formou schizofrénie v chronickom priebehu. Uvedené ochorenie je trvalého
charakteru. V dôsledku tejto duševnej poruchy je menovaná schopná chápať zmysle len niektorých

právnych úkonov. Je spôsobilá narábať s financiami do výšky svojho príjmu, preberať písomnosti a
vybavovať si úradne záležitosti. V dôsledku tejto duševnej poruchy nie je spôsobilá narábať s financiami
nad výšku svojho príjmu, brať pôžičky z bankových a nebankových inštitúcii, uzatvárať kúpno-predajné
zmluvy a zmluvy o spotrebiteľských úveroch a telekomunikačných službách. Nie je spôsobilá rozhodovať
o svojej liečbe, ako ani o poskytnutí zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Nie je spôsobilá vystupovať pred

súdmi. Osobný výsluch menovanej je možný, ujmu na jej zdravotnom stave nepredpokladá. Je schopná
chápať zmysle konania a význam rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony. Doručenie rozhodnutia o
spôsobilosti na právne úkony môže na ňu pre jej duševné ochorenie pôsobiť nepriaznivo.

4. Svoj záver súd prvej inštancie oprel aj o výsluch súdnej znalkyne, ktorá zotrvala na záveroch

znaleckého posudku. Konštatovala dopad jej závažného psychotického ochorenia na jej schopnosti,
najmä čo sa týka pamäte, na schopnosť reakcie, ktorá je veľmi sťažená a paranoidné správanie voči
matke, ktorú neznáša. Podľa jej názoru C.. P. Q. nevie zhodnotiť realitu, pochopiť ju v kontexte do
budúcna, ide o chronický stav, ktorý sa nedá vyliečiť spôsobujúci, že jej vzťah k matke je nevraživý,
vyznieva urážajúco v dôsledku toho, že si to neuvedomuje. Jej zdravotný stav je veľmi závislý od toho, či

užíva alebo neužíva lieky. Ak ich neužíva, tento sa výrazne zhorší, a preto je starostlivosť o ňu náročná a
je možnou hrozbou pre seba či okolie. Vo vzťahu k financiám uviedla, že je spôsobilá nakladať do výšky
svojho príjmu, hospodáriť si je schopná, avšak vo vzťahu k rozhodovaniu o svojej liečbe, hospitalizácii
a pod. určite rozhodovať nevie.

5. O trovách konania účastníkov a štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP.

III. Obsah odvolania osoby, o ktorej spôsobilosť sa koná6. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosť sa koná,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Súdu prvej inštancie vytkla, že na základe vykonaných dôkazov zaťahujú svoje rozhodnutie

takými vadami, v dôsledku ktorých nesprávne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav potrebný pre
spravodlivérozhodnutieatedavecnesprávneprávneposúdiltým,ženesprávneinterpretovalaaplikoval
ustanovenia príslušných právnych predpisov na skutkový a právny stav, v dôsledku čoho došlo k vydaniu
nesprávneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko
návrh navrhovateľky neobsahuje žiadne preukázateľné skutočnosti, z ktorých by vyplývala odôvodnená

potreba zásahu do spôsobilosti posudzovanej na právne úkony. Namietala, že súd sa nezapodieval
otázkou, či skutočne dochádza ku konaniu zo strany C.. P. Q. tak, ako to jej matka navrhovateľka v
návrhu deklarovala, najmä, ak tieto údajné konania menovaná poprela. Poukázala v odvolaní na svoju
výpoveď, ako aj na samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva negatívny postoj k matke, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti, pričom aj vzájomný narušený vzťah má výrazný vplyv na jej správanie sa
prejavujúce sa typickými znakmi v oblasti psychopatologického spektra schizofrénnych ochorení. Zo

stranymatkydochádzaknerešpektovaniujejsúkromiaaľudskejdôstojnosti.Namietala,ževkonanípred
súdom nebolo použitie iných prostriedkov (menej represívnych), ani len tvrdené, zrejme aj preto, nakoľko
zo strany C.. P. Q. nebolo preukázané žiadne konanie, v dôsledku ktorého by zjavne prišla o svoje
peňažnéprostriedkyľahkovážnym,resp.neuváženýmkonaním,prípadne,žebysastalaobeťoukonania
tretích osôb. Z jej strany nedošlo žiadnym spôsobom ku konaniu, v dôsledku ktorého by ohrozila seba

alebo svojich blízkych v majetkovej sfére, pričom do úvahy treba vziať aj tú skutočnosť, že predmetným
ochorením trpí pomerne dlhú dobu. Poukázala na skôr podaný návrh v roku 2018, ktorý jej matka zobrala
v celom rozsahu späť, čo do istej miery vytvára určitý obraz o jej dôveryhodnosti. Za najzávažnejší
spôsob zásahu do práv odvolateľky považuje obmedzenie, ktoré sa týka samostatného rozhodovania o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a hospitalizácii v zdravotníckych, sociálnych či iných zariadeniach.

Zdôraznila, že nebolo tvrdené, ani preukázané, že by prítomnosť určitého ochorenia sa prejavovala napr.
sociálnou degradáciou, trestnou činnosťou alebo poškodzovaním si telesného, či duševného zdravia.
Zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa vehementne vyhýbala poskytovaniu zdravotnej starostlivosti,
práve naopak, má záujem participovať na skvalitnení svojho zdravia a pravidelne podstupuje liečbu
ambulantnou alebo ústavnou formou. Poukázala na posledné hospitalizácie od 11.12.2019 do 23.1.2020

a závery prepúšťacej správy, v zmysle ktorých možno konštatovať, že došlo k úprave jej psychického
stavu, užíva lieky, je sebestačná a paranoidné nastavenie bolo čiastočne potlačené, psychický stav bol
zlepšený. Konštatovala, že nemožno vylúčiť, že sa tak mohlo stať aj v dôsledku absencie osobného
kontaktu s matkou, vplyv ktorej sa zrejme negatívnym spôsobom odráža na jej zdraví, resp. v oblasti
prežívania a správania sa. Namietala, že vykonaným dokazovaním v konaní pred súdom prvej inštancie

neboli zistené oblasti života, v ktorých by nebola schopná a spôsobilá sama cieľavedome konať, že súd
prvej inštancie v záujme ochrany pred zrejme účelovým konaním jej matky a pred prípadným zneužitím
inštitútu obmedzenia spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony, jej ochranu neposkytol a práve
naopak, pri svojom rozhodnutí vychádzal len zo záverov znalca, čím hrubo zasiahol do jej základného
právazaručenéhovčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyaprávazaručenéhovčl.6ods.1Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na súkromie a do jej základných práv a slobôd
vôbec. V závere odvolania navrhla vo veci vykonať riadne a plnohodnotné dokazovanie relevantným
znaleckým posudkom, ktorého potreba vykonať v prvom rade musí priamo vyplývať zo skutkových a
súčasne bez ďalších pochybností dôkazmi preukázaných tvrdení navrhovateľky.

IV. Obsah vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosť sa koná

7. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu navrhla
odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie posúdil ako vecne správne. K odvolacím námietkam
uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní zobral na zreteľ nielen znalecký posudok,

no najmä vyjadrenia samotnej C.. P. Q., vyjadrenia navrhovateľky a lekárske správy, v ktorých bol
nepriaznivý zdravotný stav osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná vyúsťujúci až v obmedzenie jej
schopnosti rozpoznávať dôsledky svojich činov a uskutočnenie ich právnych úkonov, konštatovanie.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v žiadnom prípade arbitrárny, nakoľko v uvedenej
právnej veci bolo uskutočnených viacero pojednávaní, na ktorých boli vykonané rozsiahle výsluchy

účastníkov konania a skutočnosti, ktoré z týchto výsluchov vyšli najavo, súd zohľadnil pri rozhodovaní
a vysporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že samotná
súdna znalkyňa uviedla, že v čase, keď C.. P. Q. lieky pravidelne užíva, jej vzťah s matkou je dobrý
a nevykazuje závažné defekty. Z uvedeného vyplýva hypotetické tvrdenie C.. P. Q., že k zlepšeniuzdravotného stavu mohlo dôjsť z dôvodu nestretávania sa s matkou, čo bolo spochybnené samotným
znalcom z odvetvia psychiatrie, ktorý uviedol, že práve pravidelné užívanie liekov je dôvodom zlepšenia
vzťahu medzi navrhovateľkou a dcérou. Okrem iného niet inej osoby, ktorá by bola schopná a ochotná

vykonávať funkciu opatrovníka odvolateľky, nakoľko táto inú príbuznú osobu v J. nemá a navrhovateľka
sa o dcéru nepretržite stará už viac ako 20 rokov. Podotkla, že práve navrhovateľka vykonávala
obslužné činnosti, t.j. upratovanie, varenie, starostlivosť o domácnosť a pod., nakoľko posudzovaná
tieto činnosti v čase, keď žila samostatne (kedy zároveň prestala užívať lieky pravidelne), nebola
schopná zabezpečovať si sama. Rovnako nebola schopná udržiavať vlastnú hygienu, pitný režim,

zdravé stravovacie návyky, bola podvyživená a lieky neužívala. Je teda zrejmé, že sa o seba nedokáže
adekvátne postarať. Považovala za potrebné zdôrazniť, že posudzovaná sa v dôsledku neužívania
liekov vyhrážala navrhovateľke smrťou, čo pôsobilo dôvodnú obavu navrhovateľky o svoj život a zdravie,
preto sa tvrdenie posudzovanej, že táto svojim konaním nikoho neohrozuje, nezakladá na pravde.
Zdôraznila ďalej, že posudzovaná sa nedokáže postarať o seba bez toho, aby neubližovala sebe alebo
tretím osobám. Tento stav súvisí s tým, že neužíva lieky, ktoré jej boli ošetrujúcimi lekármi predpísané a

v tejto oblasti je odkázaná na pomoc tretích osôb. Preto je nesporné, že iný zásah do práv posudzovanej
ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by bol nepostačujúci a neefektívny vzhľadom na
závažnosť jej nepriaznivého duševného stavu a na naliehavú potrebu zabezpečovania starostlivosti
treťou osobou. Vo vzťahu k prepúšťacej správe, v zmysle ktorej je konštatované zlepšenie stavu
odvolateľky, navrhovateľka uviedla, že uvedená lekárska správa je vyhotovená a podpísaná zdravotnými

sestrami pracujúcimi na psychiatrickom oddelení, na ktorom bola odvolateľka hospitalizovaná.

V. Vyjadrenie okresnej prokuratúry k odvolaniu

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu,

aby napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na záver znalkyne, ktorá uviedla, že C.. P. Q. trpí závažným
psychotickým ochorením v zmysle diagnostikovaného záveru, teda paranoidnou formou schizofrénie
v chronickom priebehu, uvedené ochorenie je trvalého charakteru, je liečená od roku 1999, liečba je
skomplikovaná ďalším ochorením sklerózou multiplex neurologického charakteru, v dôsledku ktorého sa
sťažuje psychiatrické ochorenie s dopadom na jej schopnosti vo vzťahu k pamäti a schopnosti reakcie,

ktorá je veľmi sťažená. Konštatoval, že pokiaľ užíva lieky, tak je relatívne v poriadku, ale ak ich prestane
užívať, je paranoidná voči matke, ktorú neznáša. Ide o chronický stav, ktorý je neliečiteľný.

9. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu
dňa 27.4.2020 poukazovala na veľmi zhoršený zdravotný psychický stav dcéry, na nedodržiavanie

doporučenej psychickej liečby, na jej averziu, nekomunikatívnosť, odmietanie pomoci, uzatváranie sa
do seba, zanedbávanie osobnej hygieny, časté odchádzanie z domu bez udania miesta pobytu, míňanie
finančných prostriedkov na nákup nepotrebných vecí, cestovanie po D.. Konštatovala, že je nevyhnutné
ju hospitalizovať, čo jej spôsobuje veľké problémy, lebo posudzovaná sústavne odmieta liečbu. V správe
doručenej odvolaciemu súdu dňa 1.6.2020 navrhovateľka poukázala na poslednú hospitalizáciu dcéry

v trvaní 6,5 týždňa, pričom jej psychický stav sa nezlepšil. Prejavy správania sú naďalej vyhrotené, v
afekte zlosti a zúrivosti. Zdôraznila, že je ohrozená a môže dôjsť k rodinnému nešťastiu, k prevezeniu na
psychiatrické oddelenie dochádza s pomocou polície a záchrannej zdravotnej služby, pričom 2x nebola
prijatá, nakoľko je svojprávna a s liečbou nesúhlasí. Požiadala odvolací súd o urýchlené rozhodnutie.

10. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 28.5.2020, ktoré bolo odvolaciemu súdu
predložené 5.4.2020 navrhovateľka oznámila súdu, že návrh o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony svojej dcéry berie späť, avšak následne v ďalšom podaní doručenom Okresnému súdu Bardejov
v ten istý deň oznámila, že uvedené späťvzatie realizovala pod nátlakom svojej dcéry. Opísala incident,
keď bola prinútená uvedené späťvzatie podpísať. Jej dcéra jej zobrala mobil, kľúče od bytu, zamkla ju v

byte,abynemohlazavolaťpolíciuaodišlanapoštuodoslaťlist.Požiadalasúd,abyspäťvzatie,ktorébolo
doručenévjejmene,súdneakceptovalaposúdilhoakobezpredmetnéaneopodstatnené.Konštatovala,
že psychický stav jej dcéry je veľmi zlý, v priebehu roka bola 4x hospitalizovaná, jej zdravotný stav sa
zhoršuje, neberie liečbu a s hospitalizáciou nesúhlasí.

11. Dňa 1.6.2020 bol súdu prvej inštancie doručený list označený ako „Dodatok k oznámeniu“, z ktorého
vyplýva, že posudzovaná je adekvátne preliečená.12. Z vyjadrenia navrhovateľky prostredníctvom právneho zástupcu doručeného súdu prvej inštancie
dňa 3.6.2020 vyplýva, že navrhovateľka podania zo dňa 27.5.2020 a 29.5.2020 nespísala, spísala ich
jej dcéra C.. P. Q., ktorá navrhovateľku pod silným psychickým tlakom, vyhrážkami a v stave zvýšenej

agresie a nepríčetnosti donútila k ich podpisu. Navrhovateľka napísala sama dobrovoľne len listinu zo
dňa 28.5.2020, v ktorej zotrvala na podanom návrhu. Zároveň zdôraznila, že akékoľvek ďalšie listiny,
ktoré bude mieniť do budúcna do konania podať, podá prostredníctvom svojho právneho zástupcu
tak, aby bola zaručená autenticita dokumentu. V závere zdôraznila, že zotrváva na podanom návrhu
a má za to, že zaslanie predmetných listín jej dcérou len preukazujú dôvodnosť podaného návrhu a

vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z ostatného podania navrhovateľky doručeného
odvolaciemu súdu dňa 22.6.2020 vyplýva, že navrhovateľka žiada o urýchlené odvolacie konanie z
dôvodu veľmi zhoršeného psychického stavu dcéry, ktorá je dezorientovaná, správa a robí veci podľa
svojho bludného myslenia a neuvedomuje si dôsledky svojho správania a konania, viackrát bola v
ohrození života, má stavy nepríčetnosti, zlosti, plaču. Je voči navrhovateľke veľmi averzná. Uviedla, že
je vystavená neustálemu psychickému stresu aj v noci, veľkej averzii, obáva sa o svoj život a život svojej

dcéry.

VI. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní osoby, o ktorej

spôsobilosti sa koná podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že
skutočný stav veci zistil súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne a v dostatočnom rozsahu a
nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, dospel k názoru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v druhom diele Civilného mimosporového
poriadku v ustanoveniach § 231 až § 251.

16. Podľa § 231 CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení

spôsobilostifyzickejosobynaprávneúkony,b/zmeneobmedzeniaspôsobilostifyzickejosobynaprávne
úkony, c/ navrátení spôsobilosti na právne úkony.

17.Podľa§233ods.1CMP,návrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Ustanovenie

§ 233 ods. 1 CMP vymedzuje okruh aktívne legitimovaných subjektov, ktoré oprávnených podať návrh
na začatie konania o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby a o navrátení spôsobilosti na právne úkony.

18. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do
jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať

jedine súd v osobitnom súdnom konaní a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V
zmysleustanovenia§10ods.2Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov,takýmtodôvodom
môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne
úkony, pretože: a/ trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, b/ nadmerne požíva alkoholické
nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy.

19. Platná právna úprava Občianskeho zákonníka pri identifikácii možného rozsahu zásahu do
spôsobilostifyzickýchosôbnaprávneúkonydiferencuje,pričomzustanovenia§10OZvyplývamožnosť
súdu: - obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony alebo pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti
na právne úkony. Napriek dikcii vyplývajúcej z hmotného práva treba konštatovať, že moderné právne

úpravy, ako aj rozhodnutia európskych súdnych autorít v snahe o zachovanie relevantného a rovného
postavenia osôb so zdravotným postihnutím netoleruje možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby
spôsobilosti na právne úkony. Tak ako vyplýva z čl. 12 Dohovoru, právny systém štátu musí rešpektovať
spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života na rovnakom základes ostatnými, v právnych vzťahoch musia existovať primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť
zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky musia byť primerané
tomu, do akej miery si uvedené opatrenia vyžadujú ochranu záujmov danej osoby, musia podliehať

pravidelnej a nezávislej kontrole a predchádzať, resp. zabraňovať konfliktu záujmov. Rozhodnutie
o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo
zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre
nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov a v dôsledku týchto osoba
nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov umožňujúcich

obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je
viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony.
Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto konaní v zmysle
základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy potrebné na
zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6 Základných princípov, § 35, 36 CMP).
Duševná porucha ani existencia závislosti spôsobujúcej obmedzenie spôsobilosti konať s právnym

následkom nemôže byť krátkodobá. Občiansky zákonník v § 10 predpokladá, že ide o stav trvalý po
určitú kvalifikovanú dobu.

20. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba
pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov

alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho
spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.
Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Podľa § 30 OZ, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k

stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať
pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú
osobu konať alebo ak je nečinný.
Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku

rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.
Podľa § 277 ods. 1 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

21. Pri určení rozsahu obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd
je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení
spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať
v bežných záležitostiach každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD,

zabezpečenie stravovania, ošatenia, využívanie poštových služieb a pod. Rozsudok o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave, po nadobudnutí právoplatnosti je
záväznýergaomnes(§43CMP)amákonštitutívneúčinky.Konanieoobmedzeníspôsobilostinaprávne
úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví
rozsah obmedzenia, bude ďalší, tzv. závislý výrok, o ustanovení opatrovníka.

22. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil, je súdom
ustanovený opatrovník (obligatórne opatrovníctvo). V zmysle § 27 ods. 3 OZ sa uprednostňuje príbuzný
fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ
je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejný opatrovník). Ustanovenie verejného opatrovníka

má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva a povinnosti opatrovníka zahŕňajú
zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca, starostlivosť o jeho majetok a v neposlednom rade
zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v akom je opatrovanec na relevantné úkony nespôsobilý.
Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa judikatúrysamotná existencia potenciálneho rozporu záujmov k zákonnému zákazu zastupovať nestačí; rozpor
záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného treba
vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu, tak, aby

bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného. Zákon sankcionuje porušenie § 22 ods.
2 OZ absolútnou neplatnosťou právneho úkonu alebo právnych úkonov zástupcu uskutočnených v mene
a na účet zastúpeného. Regulácia zákonného zastúpenia má v právnej úprave inkorporované aj určité
zabezpečovacie mechanizmy, ktoré majú zabrániť zneužitiu inštitútu zastúpenia v situácii ohrozenej
kolíziou záujmov. Ak nejde o bežnú vec, na nakladanie zákonných zástupcov s majetkom zastúpených

je potrebné schválenie súdom, ktoré je predpokladom platnosti týchto právnych úkonov (§ 28 OZ). Ak
dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov
tých,ktorýchzastupujetenistýzákonnýzástupca,ustanovísúdkolíznehoopatrovníka(§30OZ).Kolízny
opatrovníkjeosobitnýmzástupcom,ktoréhoprávaapovinnostisaviažulennauskutočňovanieprávnych
úkonov ohrozených kolíziou záujmov. V ostatnom koná za zastúpeného jeho zákonný zástupca.
Ide o osobitnú úpravu konfliktu záujmov ad hoc, keď je zákonný zástupca v mimoriadnej situácii

diskvalifikovaný pomerom k veci. Ide o hmotnoprávneho opatrovníka, ktorého nemožno stotožňovať
s inštitútom procesného zastúpenia. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo
vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Ust. § 69 CSP potom rieši prípad, keď
je potrebné fyzickej osobe ustanoviť procesného opatrovníka pre nemožnosť jej zákonného zástupcu
konať, a to napr. aj v dôsledku kolízie záujmov medzi zákonným zástupcom a osobou obmedzenou

v spôsobilosti na právne úkony. Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených
záujmov opatrovanca súd v zmysle ust. § 277 ods. 1 CMP vykonáva dohľad nad výkonom funkcie
opatrovníka. Jedným zo spôsobov zániku výkonu funkcie opatrovníka je podľa § 277 ods. 2 CMP
jeho odvolanie na základe rozhodnutia súdu, pretože je tu niektorý zo zákonných dôvodov pre takýto
postup. Dôvody pre odvolanie zákon viaže vo vzťahu k opatrovníkovi, teda možno hovoriť o relatívnom

zániku opatrovníctva (týka sa konkrétneho subjektu opatrovníka). Tieto dôvody sú strata spôsobilosti
opatrovníka na výkon funkcie, porušovanie povinností opatrovníkom, zneužívanie jeho práv či iné vážne
dôvody.

23. Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval správne, keď po vyhodnotení vykonaného

dokazovania rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, majúc za preukázané,
že táto trpí psychickou poruchou trvalého charakteru, z dôvodu ktorej jej bolo potrebné poskytnúť
ochranuvoformejejobmedzeniavspôsobilostinaprávneúkony.Vdanomprípadesúdprvejinštanciena
základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutočný stav veci. Zo znaleckého posudku súdom
prvej inštancie ustanovenej znalkyne z odboru psychiatria C.. X. Y. č. XX/XXXX vyplýva, že C.. P. Q.

trpí závažným psychotickým ochorením v zmysle diagnostikovaného záveru, teda paranoidnou formou
schizofrénie v chronickom priebehu. Uvedené ochorenie je trvalého charakteru. V dôsledku duševnej
poruchy je menovaná schopná chápať zmysel len niektorých právnych úkonov, je spôsobilá narábať s
financiami do výšky svojho príjmu, preberať písomnosti a vybavovať si úradné záležitosti. V dôsledku
tejto duševnej poruchy nie je spôsobilá narábať s financiami nad výšku svojho príjmu, brať pôžičky

z bankových a nebankových inštitúcií, uzatvárať kúpnopredajné zmluvy a zmluvy o spotrebiteľských
úveroch a telekomunikačných službách. Nie je spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe, ako ani o poskytnutí
zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nie je spôsobilá vystupovať pred súdmi. Osobný výsluch osoby, o
spôsobilosť ktorej ide, je možný, ujmu na jej zdravotnom stave znalkyňa nepredpokladá, je schopná
chápať zmysel konania a význam rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony. Doručenie rozhodnutia

o spôsobilosti na právne úkony môže pre duševné ochorenie na ňu pôsobiť nepriaznivo. Odvolací súd
sa stotožnil aj s rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určeným súdom prvej inštancie,
ktorým tento zasiahol do jej právnej sféry v miere nevyhnutnej na zabezpečenie jej ochrany, a to v oblasti
nakladania s majetkovými a finančnými prostriedkami, disponovania s bankovým účtom, uzatvárania
zmlúv a iných dohôd, ktoré by ju zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, konania

v úradných veciach, samostatného konania pred súdmi a štátnymi orgánmi, ako aj rozhodovania o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tým, že jej ponechal spôsobilosť hospodáriť s finančnou sumou
vo výške 30 eur mesačne.

24. Vzhľadom na obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony súd prvej inštancie

postupoval správne, keď pristúpil k ustanoveniu opatrovníka na jej zastupovanie v rozsahu vysloveného
obmedzenia. Pokiaľ ide o výber osoby opatrovníka pre posudzovanú, súd prvej inštancie správne
uprednostnil osobu z okruhu jej najbližších príbuzných, a to navrhovateľku ako jej matku. Z obsahu
spisového materiálu, vrátane výsluchu navrhovateľky, súdom ustanovenej znalkyne, je rovnako zrejmé,že navrhovateľka o menovanú prejavuje skutočný záujem a dlhodobo sa o ňu stará, má prehľad o jej
zdravotnom stave od vypuknutia ochorenia, o väčšine lekárskych vyšetrení, zabezpečuje jej osobnú
starostlivosť a pri zhoršení jej zdravotného stavu zabezpečuje jej prijatie na hospitalizáciu. Z obsahu

vykonaného dokazovania tiež vyplýva existencia veľmi blízkeho vzťahu navrhovateľky k svojej dcére,
ktorá je jej najbližšou príbuznou, ochotná sa o ňu postarať, snaží sa jej pomôcť a chrániť ju a ktorá jej
ako matka poskytuje osobnú starostlivosť a domov. Správne preto súd prvej inštancie aj s poukazom
na vyjadrenie súdnej znalkyne aj napriek nesúhlasu C.. P. Q. ustanovil za opatrovníka jej matku a
zároveň zdôraznil, že inú osobu vhodnú na výkon tejto funkcie v konaní nezistil. Odvolací súd vyhodnotil

nesúhlas osoby, o spôsobilosť ktorej sa koná s ustanoveným opatrovníkom v kontexte z vykonaného
dokazovania a nezistil existenciu tak závažných dôvodov, pre ktoré by blízka osoba - matka, ktorá s ňou
žije v spoločnej domácnosti, zabezpečuje jej pomoc, starostlivosť, nemohla v tomto štádiu konania byť
ustanoveným opatrovníkom.

25. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka

má lepšie predpoklady na vykonávanie funkcie opatrovníka.

26. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, tieto nemali vplyv
na správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke, že návrh navrhovateľky neobsahuje
žiadne preukázateľné skutočnosti, z ktorých by vyplývala odôvodnená potreba zásahu do spôsobilosti

osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, odvolací súd uvádza, že s uvedenými výhradami sa nestotožňuje,
nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zdravotný stav posudzovanej si vyžaduje pravidelné
užívanie liekov a pre jeho nepriaznivosť naliehavú potrebu zabezpečenia starostlivosti o posudzovanú
treťou osobou. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade so zákonom vykonal všetky potrebné
poučovacie aktivity a vyšetrovacie úkony týkajúce sa zisťovania potrebných skutočností, pričom po

zistení zdravotného stavu prostredníctvom znaleckého skúmania (znaleckým posudkom a výsluchom
znalkyne), výsluchom navrhovateľky a osoby, o spôsobilosť ktorej sa koná, správne zistil, že je na mieste
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Hoci je zdravotný stav možno považovať za stabilizovaný v
prípade pravidelného užívania liekov, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že posudzovaná trpí závažným
psychotickým ochorením v chronickom priebehu trvalého charakteru, ktoré môže u nej mať dramatický

priebeh s dopadom na jej telesné, duševné zdravie, ako aj na sociálnu a finančnú situáciu. Znalkyňa
odporúčaobmedziťspôsobilosťvoblastirozhodovaniaoposkytovanízdravotnejstarostlivostivdôsledku
potreby pravidelného užívania liekov. V opačnom prípade by to mohlo mať výrazne negatívny vplyv
na psychiku posudzovanej. Tiež v prípade akútnej dekompenzácie zdravotného stavu by mohla
opatrovníčka byť zodpovedná aj za jej zdravotnú starostlivosť, umiestnenie v nemocnici a pod. V konaní

bolopreukázané,žeosoba,oktorejspôsobilostisakoná,vzásadecelkomnespolupracuje,pričompráve
spolupráca je predpokladom udržateľnosti stabilizovaného zdravotného stavu. Odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je potrebné vždy sledovať záujem osoby,
o spôsobilosť ktorej ide a až následne záujem verejný či tretích osôb. Navrhovateľka uviedla, aký
záujem svojej dcéry podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tejto osoby sleduje.

Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že dcéra v dôsledku svojej choroby nie je schopná sa postarať
o svoje záležitosti a vlastnými úkonmi by poškodzovala svoj osobný alebo majetkový záujem. Záujem
osoby, o spôsobilosť ktorej ide, vyplýva z celého textu návrhu, z písomných podaní navrhovateľky,
z prednesov navrhovateľky pred súdom či z odvolania. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že právna
úprava obsahuje viaceré zabezpečovacie mechanizmy na zabránenie zneužitiu funkcie zákonného

zástupcu v situáciách ohrozených kolíziou záujmov, a to schválenie nakladania s majetkom zastúpeného
v iných ako bežných veciach súdom (§ 28 OZ), inštitút kolízneho opatrovníka ad hoc na hmotnoprávne
úkony (§ 30 OZ) a procesného opatrovníka (§ 69 CSP), dohľad súdu nad spôsobom výkonu funkcie
opatrovníka (§ 277 ods. 1 CMP) či jeho možnosť za naplnenia zákonných dôvodov odvolať opatrovníka
aj bez návrhu (§ 277 ods. 2 CMP). Uvedené mechanizmy podľa názoru odvolacieho súdu predstavujú

dostatočnú záruku toho, že v prípade vzniku kolízie záujmov medzi posudzovanou a navrhovateľkou
ako jej opatrovníkom, dôjde k jej vyriešeniu bez negatívneho zásahu do osobnej a majetkovej sféry
menovanej. Vo vzťahu k výhradám osoby, o spôsobilosť ktorej ide, týkajúcim sa návrhu vykonať riadne
a plnohodnotné dokazovanie relevantným znaleckým posudkom, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie vykonal dôkazy náležitým spôsobom, ktorých vykonanie odôvodnil dostatočným zistením

skutočného stavu vykonaným dokazovaním. Z uvedeného dôvodu by bolo ďalšie znalecké dokazovanie
nadbytočné. O uvedenom svedčí aj podanie navrhovateľky prostredníctvom právneho zástupcu v rámci
odvolacieho konania, v rámci ktorého navrhovateľka pod silným psychickým tlakom, vyhrážkami a vstave zvýšenej agresie a nepríčetnosti donútila navrhovateľku k spísaniu a podpísaniu späťvzatia návrhu
na začatie konania.

27. V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,
že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a súčasne
porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na

náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery,
ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v
neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP spĺňa.

28. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd
prvej inštancie na zistený skutočný stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym

právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis,
ale ho nesprávne vyložil.

29. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutočným stavom veci, ako aj právnym posúdením

dôvodnosti uplatneného návrhu súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

30. Ani ďalšie odvolacie námietky osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná nespochybnili vecnú správnosť

napadnutého rozsudku. Odvolací súd ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách účastníkov a trovách dôkazov je v súlade so zákonom.
V konaniach prejednávaných podľa Civilného mimosporového poriadku nemá žiaden z účastníkov
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaniach o spôsobilosti na

právne úkony je osobitné ustanovenie § 251 o trovách dôkazu, ktoré platí štát a trovách účastníkov pri
zjavne bezdôvodnom návrhu na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, pri podaní ktorého je
navrhovateľ povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo jej zástupcovi
alebo štátu vzniknuté trovy. Bez vykonania ďalších dôkazov znaleckým dokazovaním a výsluchom
posudzovanej nebolo možné dospieť k názoru, že návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne

úkony osoby, o ktorej spôsobilosť ide, je dôvodný. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval
ustanovenie § 251 ods. 1 CMP. O trovách odvolacieho konania vychádzajúc z rovnakých úvah rozhodol
aj odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).