Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202811
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211202811.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Trnavská cesta č.37, proti povinnému : W. B. nar. XX.X.XXXX, naposledy hlásený pobyt bezdomovca
v Košiciach, Miestny úrad mestskej časti Košice- Sídlisko KVP, zast. opatrovníkom V.. B. X.,
zamestnancom Okresného súdu Košice-okolie, pre vymoženie 590,79 € s prísl., o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/196/2011-15 zo dňa 31.8.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie si

vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

Ozastaveníexekúcie rozhodolspoukazomnaust.§45ods.1,2 zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), § 2, § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR
01485/09 zo dňa 25.9.2009. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola zmluva
o úvere zo dňa 6.3.2008. Súd prvého stupňa uzavrel, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere. Napriek tomu, že v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené,
že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich

právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, súd posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z obchodného registra, ako aj
vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch
vystupuje opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je
zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného

mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve

je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná. O
neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzirozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ

sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade
povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj
všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď

ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len
veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Teda na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Predovšetkým nesúhlasila so záverom súdu, že zmluva

uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere boli
spotrebiteľské zmluvy definované v Občianskom zákonníku tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za spotrebiteľské
zmluvy teda boli považované iba zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvu o
úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom

zákonníku,nakoľkotietovzniklipodľaObchodnéhozákonníka.Predmetnázmluvaoúverejeabsolútnym
obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o
spotrebiteľskom úvere. Nesúhlasila taktiež so záverom súdu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
podmienkou, a to s ohľadom na skutočnosť, že išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Táto
rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takáto doložka nie je dotknutá ust. § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V takomto prípade mal spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej
právomoci súdu na riešenie sporu. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď

rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym
názorom súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie tejto argumentácie by znamenalo
úplnéznemožnenievyužitiarozhodcovskéhokonania.Zust.§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníka
pritom v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba
ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak v zmysle vnútroštátneho, ako

aj Európskeho práva. Neprípustnosť sa týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné
právne predpisy.

Opatrovník povinného sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z

dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu
odkazuje.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Týmto boli splnené zákonné
podmienky pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a pre jej zastavenie.

Správne súd prvého stupňa posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval na daný vzťah ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky znaky zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 258/2001 Z.z., nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto
odvolacia námietka oprávnenej, že uvedená zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, je nedôvodná.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosťoboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah(§53ods.2Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou uvedenou v
spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s

dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

V prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru riešená alternatívnym spôsobom, teda de iure bola zachovaná možnosť povinného riešiť spory
vzniknuté z uzavretej úverovej zmluvy mimo rozhodcovského konania. Avšak de facto so zreteľom na

to, že v prevažnej väčšine prípadov iniciuje konanie oprávnená, bude na jej vôli, ktorú formu riešenia
sporu využije. Podľa tejto rozhodcovskej doložky síce povinný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak ak by sa rozhodcovské konanie začalo na návrh
oprávneného ako dodávateľa, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Tak tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa

brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá návrh na rozhodcovský
súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná medzi oprávnenou a povinným,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávnenej, a teda
vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. S prihliadnutím na vyššie
uvedené možno konštatovať, že povinnému bola de facto rozhodcovská forma riešenia sporov vnútená.

Z vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Odvolací súd naviac dopĺňa, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj z toho
dôvodu, že podľa nej by prípadný spor medzi účastníkmi zmluvného vzťahu mal riešiť rozhodcovský
súd, ktorého sídlo je v Bratislave, teda v mieste značne vzdialenom od miesta bydliska povinného v
Košiciach. Takto určený rozhodcovský súd vzhľadom na značnú vzdialenosť od bydliska povinného akospotrebiteľa môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na tento súd. Tento záver je podporený aj judikatúrou
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikné Györfi),
podľa ktorého v prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa

spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať
na súd akýkoľvek opravný prostriedok alebo svojich práv na ochranu. Súdu teda prislúcha posúdiť, či
s prihliadnutím na okolnosti, týkajúce sa konkrétnej veci, doložka o voľbe právomoci sa má kvalifikovať
ako nekalá.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v
predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ust.
§ 4 ods. 1-3 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch,

ak je ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom
najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami, keďže Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z
ktorého dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 3

Cdo 146/2001 zo dňa 13.10.2011).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa,
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1O.s.p.Oprávnenábolavodvolacomkonaníneúspešná,nemápretoprávonanáhradutrovodvolacieho
konania, povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.