Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121936046
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1121936046.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci námietky proti odmietnutiu
vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov do obchodného registra navrhovateľa: ATO EXPERTS
LTD., so sídlom 3rd Floor 207 Regent Street, Londýn, W1B 3HH, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a
Severného Írska, vo veci zapísanej osoby: ATO Experts Ltd., organizačná zložka, so sídlom Tomášikova

26, 821 01 Bratislava, IČO: 47 245 743, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I č. k. 47Nsre/6/2021-2 zo dňa 10.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 47Nsre/6/2021-2 zo dňa
10.01.2022 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky navrhovateľa zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že ako príslušný registrový súd v konaní o zápise údajov
do obchodného registra podľa § 278 písm. a) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.m.p.“) odmietol dňa 22.11.2021 v zmysle § 8 ods. 3 zákona
č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom
registri“) vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu 43RE/2669/2021, ktorý bol podaný

navrhovateľom dňa 12.11.2021, vo veci zmeny zapisovaných údajov ATO Experts Ltd., organizačná
zložka, so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 47 245 743, nakoľko predmetný návrh nebol
úplný. Navrhovateľ v časti vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a štatutárneho
orgánu zahraničnej právnickej osoby neuviedol „iný identifikačný údaj“, resp. ako iný identifikačný údaj
uviedol „občan ČR“. Registrový súd mal za to, že pokiaľ nemá navrhovateľ rodné číslo pridelené v SR,
môže uviesť rodné číslo pridelené v ČR alebo číslo občianskeho preukazu.

3. Dňa 03.12.2021 boli súdu prvej inštancie v elektronickej forme doručené námietky proti predmetnému
odmietnutiu vykonania zápisu, z obsahu ktorých vyplýva, že navrhovateľ sa nestotožnil s právnym
názorom registrového súdu, keďže nesúhlasí s tým, že údaj o štátnom občianstve nie je „iným
identifikačným údajom“ podľa § 2 ods. 1 písm. e) a f) zákona o obchodnom registri a má za to, že zákon
pojem „iný identifikačný údaj“ nešpecifikuje a ani nijak neobmedzuje jeho obsah. Podľa navrhovateľa je

plne v jeho kompetencií, aby uvážil, ktorý z obvyklých identifikačných údajov zvolí a ak uviedol štátnu
príslušnosťakoinýidentifikačnýúdaj,mázato,žezákonnúpovinnosťjednoznačnesplnil,nakoľkozákon
žiadnu povinnosť, čo musí byť ako také zahrnuté pod „inými identifikačnými údajmi“ neukladá.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e), f) zákona o obchodnom registri,
§ 282 ods. 1 a 2, § 283, § 286 ods. 1 a 2, § 286 ods. 1 a 2 C.mp. a konštatoval, že nedostatky,

pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté, navrhovateľ neodstránil. Do obchodného registra sa
povinne zapisujú identifikačné údaje o členoch štatutárneho orgánu právnickej osoby, vrátane údajov očlenoch štatutárneho orgánu zahraničnej právnickej osoby, ktorá má na území SR zriadený podnik alebo
organizačnú zložku podniku, a to v rozsahu: meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo
alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom

alebo jeho členom. V prípade zahraničnej fyzickej osoby, ktorá rodné číslo pridelené nemá, povinne
zapisovaným údajom vymedzeným zákonným pojmom „iný identifikačný údaj“ sa rozumie údaj, ktorý
predstavuje ekvivalent rodného čísla prideleného fyzickej osobe v krajine, ktorej štátnym príslušníkom je
fyzickáosoba,ktorámábyťzapísanáakočlenštatutárnehoorgánudoobchodnéhoregistra.Uvedenému
výkladu zodpovedá aj samotná formulácia ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri,

vzmyslektoréhosapodpojmom„inýidentifikačnýúdaj“rozumietakýidentifikačnýúdaj,ktorýzodpovedá
rodnému číslu ako trvalému identifikačnému údaju fyzickej osoby, ktorým má byť zabezpečená jej
jednoznačná identifikácia v informačných systémoch. Iným identifikačným údajom namiesto rodného
čísla v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri možno rozumieť napr.
osobné číslo, prípadne iný trvalý identifikačný údaj, ktorý je prideľovaný zahraničnej fyzickej osobe v
krajine jej pôvodu. Navrhovateľ v návrhu uviedol ako „iný identifikačný údaj“ štátne občianstvo ČR, ktorý

je síce osobným údajom, avšak nespĺňa kvality identifikátora, ako je to pri údajoch zodpovedajúcim
rodnému číslu, ktorými je jednoznačne zabezpečená identifikácia fyzickej osoby.

5. Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 47Nsre/6/2021-2 zo dňa 10.01.2022 podal
navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že vedúci organizačnej zložky nie je

štatutárnym orgánom, do funkcie nie je vymenovaný spoločenskou zmluvou, ale len rozhodnutím
podnikateľa a jeho postavenie je definované len ako zákonný zástupca. Vzhľadom na uvedené je preto
odkaz na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri nesprávne. Požiadavky na
vedúceho organizačnej zložky sú stanovené výlučne v § 2 ods. 1 písm. f) cit. zákona a pre vedúceho
organizačnej zložky podniku sa spolu s menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia, zapisuje

rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené. Nakoľko sa rodné číslo prideľuje
len občanovi SR, cudzincovi s trvalým alebo dlhodobým pobytom na území SR, utečencovi alebo
osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak o jeho pridelenie požiada, na ostatných (ktorí nemajú
slovenské rodné číslo pridelené) sa v rovnakom rozsahu vzťahuje ustanovenie o inej identifikácii,
pričom občania alebo rezidenti ČR nemajú žiadne špeciálne práva ani povinnosti. Požiadavka na iný

identifikačný údaj sa teda môže použiť len na to, aby sa vyžadoval údaj, ktorý môžu splniť všetci rovnako
- bez toho, aby sa prejudikovala pozícia navrhovateľa alebo aby bol k niečomu nútený. Navrhovateľ
má za to, že označenie občianstva je jednoznačné a predstavuje trvalú identifikáciu. Zákonodarca
umožnil (namiesto údajov občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte
cudzinca) poskytnúť iný identifikačný údaj ako legitímnu alternatívu, a to za okolností, ak rodné číslo v

SR nie je pridelené. Zoznam požadovaných údajov nie je zákonom vyčerpávajúci a výslovne pripúšťa
alternatívy k údajom navrhovaným súdom. Takouto alternatívou je podľa navrhovateľa nepochybne údaj
o štátnom občianstve ako trvalá identifikácia fyzickej osoby, ktorá v kombinácii s menom a dátumom
narodenia zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu v informačnom systéme na vymedzenom území štátu.
Keďže zoznam požadovaných údajov nie je vyčerpávajúci a zákon (vrátane tlačiva) výslovne pripúšťa

alternatívy k údajom občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte cudzinca,
pričom súd prvej inštancie ani v odmietnutí a následnom napadnutom uznesení neuviedol alternatívne
iné identifikačné údaje, ktoré by boli spoločné pre všetkých cudzincov bez ohľadu na krajinu pôvodu
alebo štátnu príslušnosť a ktoré považuje za primerané, navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhuje, aby
napadnuté uznesenie zmenil a vykonal príslušný zápis zmien v obchodnom registri v zmysle návrhu.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov, ďalej len „C.s.p“) v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. preskúmal napadnuté
uznesenie bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 282 ods. 1 C.m.p., ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra

odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.

9. Podľa § 286 ods. 2 C.m.p., o zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie.10. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom
zmenyzapísanýchúdajovavýmazomzapísanýchúdajov(ďalejlen„zápis“)zpredloženýchlistínpreverí,

či: a) návrh na zápis podala oprávnená osoba, b) je návrh na zápis úplný, c) sú spolu s návrhom na
zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, d) sú prílohy predložené vo forme
ustanovenej osobitným zákonom, e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi
z predložených príloh, f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona
nepodliehajú poplatkovej povinnosti.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Skutočnosti, ktoré pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov súd
prvej inštancie ako registrový súd preveruje, vyplývajú z ustanovení § 6 a § 7 zákona o obchodnom
registri. Registrový súd v zásade nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu, ani správnosť
priložených listín, ale len to, či je návrh úplný, či sú priložené všetky prílohy - a to zároveň v predpísanej
forme - a zhodu údajov uvedených v návrhu s údajmi v prílohách, ako aj splnenie ďalších zákonom

taxatívne stanovených formálnych predpokladov zápisu. Zodpovednosť za obsahovú stránku návrhu a
príloh, vrátane ich formy, je teda na navrhovateľovi zápisu.

13.Odvolacísúdvpredmetnejvecipreskúmavarozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmbolizamietnuté
námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov, pričom (rovnako

ako súd prvej inštancie v rámci prieskumu odôvodnenosti odmietnutia vykonania zápisu vyšším súdnym
úradníkom z hľadiska splnenia podmienok § 6 a § 7 zákona o obchodnom registri) preskúmava
napadnuté rozhodnutie so zreteľom na splnenie podmienok pre rozhodnutie o zamietnutí námietok.

14. Do obchodného registra sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f) zákona o obchodnom registri

zapisujú: označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti organizačnej zložky
podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom,
priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom alebo iným identifikačným údajom, ak
rodné číslo nie je pridelené, vedúceho organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po
jej skončení dňa skončenia funkcie. Z obsahu spisu vyplýva, že k návrhu na zmenu zapísaných

údajov, podanému dňa 12.11.2021, navrhovateľ ako iný identifikačný údaj vedúceho organizačnej
zložky podniku uviedol údaj o štátnom občianstve (ČR), ktorý bol súdom prvej inštancie vyhodnotený
ako nespĺňajúci zákonné náležitosti, preto registrový súd navrhovateľom požadovaný zápis (pre jeho
neúplnosť) odmietol vykonať.

15. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožňuje s postupom registrového súdu
v napadnutom uznesení, nakoľko mal za preukázané, že navrhovateľ následne ani v rámci námietok,
podaných proti odmietnutiu vykonania navrhovaného zápisu zmeny zapísaných údajov, neodstránil
nedostatok, ktorý bol dôvodom na odmietnutie vykonania predmetného zápisu. Odvolací súd má
za to, že údaj o štátnom občianstve navrhovateľa (vedúceho organizačnej zložky podniku) ako „iný

identifikačný údaj“, predstavujúci rovnocennú alternatívu k rodnému číslu, ak toto nie je pridelené (čo
je aj uvedený prípad), nie je, nakoľko sa nejedná o dostačujúci identifikátor dotknutej fyzickej osoby,
na základe ktorého by táto bola nezameniteľnou s inou fyzickou osobou. Štátne občianstvo je jedným
zo základných definičných znakov štátu a je spojený s personálnou suverenitou štátu. Je definované
ako právny vzťah (zväzok) medzi fyzickou osobou a štátom, z ktorého vyplýva komplex vzájomných

práv a povinností, ktoré vo svojom súhrne určujú obsah štátneho občianstva. Štátne občianstvo je teda
právnoukategórioutvorenousúhrnomprávnychvzťahov,ktorénazákladeurčitýchpodmienokumožňujú
štátoobčiansky vzťah založiť alebo aj zrušiť, z čoho je vyvoditeľný jednoznačný záver, že údaj o štátnom
občianstve nemožno definovať ako identifikačný údaj fyzickej osoby predstavujúci adekvátny ekvivalent
krodnémučíslufyzickejosoby-aktotoniejepridelené.Zatakýtoidentifikačnýúdaj(zahraničnej)fyzickej

osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť, sa považuje číslo preukazu totožnosti alebo cestovného
dokladu (pasu), prípadne dokladu o pobyte cudzinca (k uvedenému bližšie viď taktiež usmernenie
Ministerstva spravodlivosti SR, zverejnené na jeho webovom sídle: ).16. Nakoľko k splneniu predmetnej podmienky zo strany navrhovateľa, a teda k odstráneniu nedostatku,
existencia ktorého viedla súd prvej inštancie k odmietnutiu návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov,

ani v rámci podaných námietok nedošlo, ako správne konštatoval v napadnutom uznesení aj registrový
súd, pričom ani v rámci odvolania navrhovateľa predmetný nedostatok zhojený nebol, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).