Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011210
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321011210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala

Polláka a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej Y. M. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 2.2.2022, č.k. 17T/90/2021-265, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

Y. M., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom X., t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. l), 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d),

ods. 4 per analogiam Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 2.2.2022, č. k. 17T/90/2021-265, uznal obžalovanú Y. M.
za vinnú, že
od presne neustáleného obdobia, najmenej od roku 2010, s výnimkou dní 30. 01. 2021, 01. 02. 2021 a
19. 02. 2021, kedy bola postihnutá v priestupkovom konaní, a to blokovými pokutami nezaplatenými na
mieste č. 12122281 zo dňa 30. 01. 2021, č. 12061490 zo dňa 01. 02. 2021 a č. 12102443 zo dňa 19.

02. 2021, v X. na ulici D. Q. č. XXX/X, v byte na druhom poschodí bytového domu, v ktorom v tom čase
spoločne žili jej adoptívni rodičia P. M. a T. M., ale aj mimo tohto bytu, na iných miestach v meste X., kde
poškodenýchstretla,vždypodvplyvomalkoholu,aleajvtriezvomstavepoškodenýmvulgárnenadávala,
sústavne vykrikovala pod oknami ich bytu, hádzala im kamene do okien, v prípade, že jej odmietli otvoriť,
vyhrážala sa im zabitím, najmä pokiaľ jej nedali peniaze, ktoré od nich sústavne vyžadovala, citovo ich
vydierala tým, že skočí z mosta v prípade, keď odmietli vyhovieť jej požiadavkám, ničila im zariadenie
bytu, vyhrážala sa im podpálením ich bytu a napokon poškodených aj fyzicky napádala, tým spôsobom,

že do nich sácala a päsťami udierala do rôznych častí tela, pričom poškodení toto jej konanie dlhodobo
vnímali ako psychické a fyzické príkorie a u poškodenej P. M. spôsobila posttraumatickú stresovú
poruchu s chronickým priebehom a s trvalou zmenou osobnosti, ktorej liečenie sa dá predpokladať na
mesiace, prípadnou hospitalizáciou a na viac rokov spôsobom pokračujúcej ambulantnej starostlivosti,teda blízkej osobe spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, a spôsobila ním
ťažkú ujmu na zdraví a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchala zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3
písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to ju súd odsúdil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná a to proti výroku o treste.
Podané odvolanie odôvodnil obhajca obžalovanej nasledovne (skrátene):
1.1. Obžalovaná učinila vyhlásenie o vine zo skutku uvedeného v obžalobe a svoj skutok úprimne
oľutovala. Pri záverečnej reči sa úprimne ospravedlnila svojej matke, ktorá bola prítomná, nech sa na ňu
nehnevá, za jej konanie. Na základe uvedeného súd vykonal dokazovanie len ohľadom trestu a dospel k

vyššie uvedenému trestu. Obžalovaná prostredníctvom obhajcu navrhovala aplikovať § 39 ods. 1 resp.
ods. 4 Tr. zák. vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na sociálny intelekt a pomery obžalovanej.
1.2. Obhajoba je názoru, že vymeraný trest je neprimerane prísny a na nápravu obžalovanej
by postačoval aj miernejší trest. Uvedené obhajoba odôvodňuje skutočnosťou, ktoré vyplývajú z
vykonaného dokazovania, že obžalovaná pochádzala z pomerov, kde ju adoptívni rodičia vychovávali

od jej dvoch rokov.
1.3. Podľa vyjadrenia poškodenej-matky obžalovanej už v útlom detskom veku si rodičia obžalovanej
nevedeli si s ňou rady. Obhajoba si je plne vedomá potreby dodržiavania základných pravidiel
spoločnosti, medzi ktoré patrí aj vhodné a slušné správanie sa členov spoločnosti voči svojmu okoliu a
k svojim rodičom, ako aj prejavovať primeranú úctu a rešpektovať svojich rodičov zo strany detí. Avšak

obhajobamánapamätiajskutočnosť,žezavýchovuobžalovanej,ktorúvychovávalipoškodeníoddvoch
rokov jej života, ktorá výchova vo výraznej miere bola určujúcim prvkom tvorby charakteru a osobnosti
obžalovanej, sú primárne zodpovední rodičia obžalovanej.
1.4. Vhodná výchova je povinnosťou rodičov vychovávať deti tak, aby boli zachované práva dieťaťa
na harmonický duševný, fyzický rozvoj a všestranný vývin dieťaťa. Uvedené priamo vyplýva z článku

18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa, rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa; základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa (podporne aj v články 5, 9, 12 Dohovoru). Túto povinnosť rodičom ukladá aj § 28 ods. 1 zákona
o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť

o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
1.5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že nezvládnutá výchova obžalovanej pokračovala aj
vo veku predpubertálnom a pubertálnom, ba sa stala vypuklou až do miery, že obžalovaná sa začala
odlučovať od rodičov. Napriek týmto skutočnostiam prejavujúcim sa ako dôsledok nevhodnej výchovy
dieťaťa, rodičia obžalovanej nepostupovali podľa ich povinnosti uvedených v § 28 ods. 2 zákona o

rodine a nevyužili zákonom predpokladanú a rodičom ukladanú možnosť uvedenú v § 37 zákona
o rodine. Podľa uvedeného ustanovenia rodičia obžalovanej boli povinní v záujme dieťaťa aplikovať
uvedené ustanovenie, podľa ktorého ak obžalovaná v útlom detskom veku, a neskôr predpubertálnom a
pubertálnom veku nevhodne sa správala, mali túto skutočnosť oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí, obci alebo súdu, aby sa vykonala včasná náprava. Rodičia obžalovanej však takto nekonali.

Obhajoba týmto nechce zľahčovať závažnosť konania obžalovanej, ale chce poukázať na skutočnosť,
že charakter a osobnostné vlastnosti obžalovanej boli vytvárané nevhodnou výchovou rodičov, a teda
aj poškodenou-matkou obžalovanej, a tieto sa napokon prejavili v konaní opísané v obžalobnom
skutku. Týmto chceme povedať, že za konanie obžalovanej v istej miere sú spoluzodpovední aj rodičia
obžalovanej, dôsledkom čoho obžalovaná v čase vyšetrovaného skutku podľa znaleckého posudku č.

65/2021 znalca MUDr. Uhrína trpela polytoxikomániou a zmiešanou poruchou osobnosti (strana č. 27,
odpoveď na 1. otázku).
1.6. Ak zvážime vyššie uvedené skutočnosti, tak môžeme uzatvoriť, že za narušenie obžalovanej (v
zmysle trestného zákona) sú spoluzodpovední aj jej rodičia, čo však má vplyv na ukladanie trestu v
zmysle zásad podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia pri určení výšky

trestu, podľa názoru obhajoby, bolo potrebné zohľadniť vyššie uvedené skutočnosti a tak posudzovať
pri určovaní výmery trestu, pohnútku obžalovanej a posudzovať aj jej osobu, teda charakter a ostatné
sem patriace hľadiská vrátane jej pomerov, a skutočnosť, že z akého výchovného prostredia vyšla.1.7. Vzhľadom na uvedené sa obhajobe javí trest uložený obžalovanej ako neprimerane prísny a
obhajoba aj v odvolaní navrhuje aby krajský súd zvážil použitie ust. § 39 ods. 1 v spojení s ods. 4
Trestného zákona a znížil tento príliš prísny trest.

3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej zotrval na argumentoch uvedených v
odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.7. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania tam citovaného
zločinu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadkuvyhlásila,žejevinnázospáchaniaskutku.Vzhľadomktomu,žeobžalovanáodpovedalakladne

na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,g/, h/ Trestného poriadku a prokurátor nemal žiadne
námietky, súd prijal vyhlásenie obžalovanej. Tým sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie
súvisiace s ukladaným trestom.
8. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že obligatórne skúmal pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)

Tr. zák. a ani jednej priťažujúcej okolnosti. Pri určení zákonnej sadzby trestu odňatia slobody súd
postupoval podľa 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Základná trestná sadzba podľa § 208 ods. 3 Tr.
zák. je 7 až 15 rokov. Vzhľadom na aplikáciu § 38 ods. 3 Tr. zák. sa upravuje na 7 rokov až 12 rokov
a 4 mesiace.
9. K možnosti pri ukladaní trestu aplikovať aj § 39 ods. 1, resp. ods. 4 Tr. zák. tak ako to navrhla
obhajoba, súd uviedol, že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39

len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Vzhľadom
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby bez aplikácie § 39 Tr. zák., nakoľko súd nevzhliadol také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie § 39. Súd poukázal na celkové okolnosti prípadu. Poškodení

si adoptovali obžalovanú, poskytli jej domov, lásku, vzdelanie, rodinu. Podľa zákona o rodine bola
potom obžalovaná povinná poskytnúť pomoc svojim rodičom v starobe a chorobe, namiesto toho
ich vystavila správaniu a následkom jej správania, pre ktoré bola podaná obžaloba. Nielen, že im
neposkytla pomoc, naopak, vystavila ich týraniu, čím u poškodenej Margity Hochamnovej spôsobila
posttraumatickú stresovú poruchu s chronickým priebehom a s trvalou zmenou osobnosti, ktorej liečenie

sa dá predpokladať na mesiace, prípadnou hospitalizáciou a na viac rokov spôsobom pokračujúcej
ambulantnejstarostlivosti.Súdjepresvedčený,ženanápravuobžalovanejbynepostačovaltrestodňatia
slobody mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ako to navrhoval jej obhajca.
10. Keďže obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná a jej správanie v ÚVV je na požadovanej úrovni,
súdpovažovaltakýtotrest(nadolnejhranicitrestnejsadzby)zapostačujúcinanápravuosobypáchateľa.

Úplné zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity
vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a v súhrne tvoria stupeň
nebezpečnosti činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 TZ), je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a
výmery trestu. Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i
generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený na dolnej hranici

trestnej sadzby.
11. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil výkon trestu obžalovanej v ústave s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

12. Odvolací súd s odvolacími námietkami obžalovanej o neprimeranosti trestu súhlasí a rovnako aj
s názorom, že u obžalovanej je možné dosiahnuť účel trestu i uložením trestu vo výmere pod dolnú
hranicu trestnej sadzby. Menej už možno súhlasiť s odôvodnením tohto záveru, ktorý ponúkla obhajoba.
Úvahy obhajoby o podiele výchovy rodičov obžalovanej na jej negatívnych osobnostných stránkach,
ktoré mali potom vplyv na páchanie trestnej činnosti voči týmto poškodeným, nie je správny, resp. nie

je založený na vykonanom dokazovaní. Zo strany obhajoby ide o úvahu, domnienku, založenú zrejme
na subjektívnom hodnotení obžalovanej. V žiadnom prípade však nejde o úvahy, ktoré by vychádzali z
preukázaných skutočností, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.
13. Napriek tomu, možno dôjsť k záveru, že v prípade obžalovanej, pri rozhodovaní o treste, je možné
analogicky použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

14. Podľa Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
publikovanéhopodzn.Tpj/55/2016,akmožnopáchateľovitrestnéhočinupriuzavretíaschválenídohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v
situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade

uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny
(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu.15. Stanovisko citované v predchádzajúcom odseku, otvorilo aj v tomto prípade súdu možnosť zvážiť, či
vyhlásenie obžalovanej o vine, ktoré malo (vo vzťahu k jej vine) neodvolateľné účinky, možno vyhodnotiť,
vzhľadom na všetky ďalšie okolnosti prípadu a pomery obžalovanej ako páchateľa trestnej činnosti tak,

že účel trestu bude možné dosiahnuť aj jeho uložením pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je v
tomto prípade 7 rokov.
16. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nie. Odôvodnil to v zásade tým, že poškodení si adoptovali
obžalovanú, poskytli jej domov, lásku, vzdelanie, rodinu. Podľa zákona o rodine bola potom obžalovaná
povinná poskytnúť pomoc svojim rodičom v starobe a chorobe, namiesto toho ich vystavila správaniu

a následkom jej správania, pre ktoré bola podaná obžaloba. Nielen, že im neposkytla pomoc, naopak,
vystavila ich týraniu, čím u poškodenej Margity Hochamnovej spôsobila posttraumatickú stresovú
poruchu s chronickým priebehom a s trvalou zmenou osobnosti, ktorej liečenie sa dá predpokladať na
mesiace, prípadnou hospitalizáciou a na viac rokov spôsobom pokračujúcej ambulantnej starostlivosti.
17. Nesprávnosť úvahy prvostupňového súdu, citovanej v predchádzajúcom odseku je, že uvedené
skutočnosti, ktoré boli zistené správne, nachádzajú v plnom rozsahu odraz v právnej kvalifikácii skutku,

za ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou. Právna kvalifikácia jej konania odôvodňuje ukladanie prísneho
trestu odňatia slobody, ktorého dolná hranica je 7 rokov.
18. Pokiaľ teda právna úprava, vyložená Najvyšším súdom SR tak, ako je to uvedené v odseku 14,
umožňuje pri prijatom vyhlásení obžalovaného o vine zvažovať uloženie trestu vo výmere pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, je potrebné zvážiť najmä skutočnosti, ktoré zahŕňajú osobu páchateľa a zvážiť,

či uloženie takto mimoriadne zníženého trestu prichádza do úvahy. V tomto prípade ide v osobe
obžalovanej o prvopáchateľa trestnej činnosti. Táto skutočnosť má význam pri úvahe nad tým, či aj trest
mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, má reálnu šancu splniť jeho účel vo všetkých
troch jeho podobách (tzv. individuálna prevencia, generálna prevencia a morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou). Obžalovaná bola v minulosti priestupkovo opakovane prejednávaná, avšak práve v

súvislosti s negatívnym správaním voči jej rodičom, najmä pod vplyvom alkoholu. Ďalšou významnou
skutočnosťou je, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyjadrila ľútosť nad svojim konaním a matke sa
zaň ospravedlnila. Obe uvedené skutočnosti dávajú, podľa názoru odvolacieho súdu možnosť očakávať,
že i uloženie trestu odňatia slobody, zníženého o 1 rok pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je spôsobilé
splniť účel trestu. Uložením takto zníženého trestu, vyjadruje súd svoj postoj k vyhláseniu obžalovanej

o vine. Toto jej vyhlásenie považuje súd za úprimné, svedčiace o tom, že si uvedomuje nesprávnosť
svojho konania a že ide o prvý krok k tomu, aby sa vo výkone trestu mohla realizovať jej výchova
k vedeniu riadneho života. Mimoriadne zníženie trestu je zo strany súdu reakcia, ktorá vychádza v
ústrety k takémuto postoju obžalovanej. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý
je o 1 rok mimoriadne znížený, je dostatočne prísne pre prvýkrát súdne trestaného páchateľa, na

ktorého doposiaľ nepôsobili trestnoprávne sankcie. Má tak potenciál dosiahnuť jeho všeobecný účel,
ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom trestnej činnosti.
19. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich dvoch odsekoch, rozhodol odvolací súd o zrušení
napadnutého výroku o treste. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré je potrebné na

rozhodnutie o treste v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd sám, postupom podľa ustanovenia §
322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodnúť o treste pre obžalovanú. Pri zrušení výroku o uložení trestu
odňatia slobody, zrušil odvolací súd i nadväzujúci výrok, teda výrok o spôsobe jeho výkonu. Rozhodnutie
prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody bolo vecne správne, preto aj odvolací
súd rozhodol v tomto smere rovnako ako prvostupňový súd.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.