Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/155/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010758

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6718010758.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich
Anny Pivoluskovej a Evy Chlebovej, v trestnej veci obžalovaného P. H., pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 06. apríla 2022 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. H., V.. XX. XX. XXXX L. E., B. P. E., V. R. XXXX/X,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 08. 06. 2018 v čase o 22.26 hod. v meste E., V. R. XXXX/X, v priestoroch vstupnej chodby bytu
na treťom poschodí, fyzicky napadol S. Q., nar. XX. XX. XXXX, B. P. E., V. R. XXXX/X, tým spôsobom,
že po predchádzajúcom fyzickom zápase v chodbe bytu, počas toho ako obvinený ležal chrbtom na

zemi a na ňom ležal poškodený S. Q., obvinený poškodenému odhryzol časť ľavej ušnice, čím podľa
znaleckého posudku č. 29/2018 MUDr. Miroslava Saska mu spôsobil zranenie a to odhryznutie jednej
tretiny ľavej ušnice, ktoré zranenie si vyžiadalo u S. Q. dobu liečby v trvaní 21 dní s jednoznačnými
trvalými následkami v zmysle viditeľnej straty ušnice, čo sa berie ako zohyzdenie, pričom poškodený
S. Q. v dôsledku zranenia - straty jednej tretiny ľavej ušnice podstúpil tri plastické operácie s dobou
práceneschopnosti od 11. 06. 2018 do 15. 10. 2018,

teda

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. f)
Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e), § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v

príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to:
- S. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E., V.R. R. X, vo výške 1.095,- Eur,
- T. Y., Y.Q. O., T. T. Š.. R. XXXX/XX, Zvolen, vo výške 2.586,20 Eur,

- E. O. Y.D., D..T.., T. T. F. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, vo výške 4.818,46 Eur,
- E., T..I..N.., T. T. P. X, XXX XX O., S.: XX XXX XXX, vo výške 184,86 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 11. 12. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/231/18/6611 obžalobu na P. H. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný P. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po ďalšom zákonnom poučení vypovedal, že v ten deň mu prišiel
poškodený S. Q. zaklopať na dvere, on ich pootvoril, stál pred dverami, pani P. stála na schodoch, celé

to natáčala, on sa poškodeného spýtal, čo chce, pričom on chcel zabuchnúť dvere, ale v tom poškodený
buchol do dverí, on sa zvalil na zem, ale nevedel, či sa poškodený potkol, ale zvalil sa na neho, nechcel
z neho zísť, on ho pri tom uhryzol do ucha, a v tom sa poškodený mykol, a tak mu odhryzol ucho. On
nemal v úmysle mu ublížiť, poškodený ale vyrazil dvere, pričom poškodil aj horný zámok. On bol predtým
na ihrisku s deťmi, P. aj s poškodeným tam prišli s tým, že majú odtiaľ odísť. On potom vykrikoval z

okna na P. nejaké veci, napr. že dostal v závode bitku. Poškodený teda v tom, ako sa mykol, mu to
ucho odhryzol, potom mu dal handru, aby si to ošetril, a on odišiel, po chvíli prišli policajti. Celé to bola
chvíľočka, poškodený ako vybuchol dvere, nevedel uviesť, či sa potkol, ale padol na neho a nechcel z
neho zliezť. On bol vtedy sám doma. Po tomto incidente sa s poškodeným nekontaktoval.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, kamarát mal
narodeniny, tak popíjali, boli tam asi piati a pili vodku, vypil asi tri poháriky. Incident sa odohral dnu v
chodbe bytu, byt patrí jeho rodičom. Ako na neho poškodený padol, tak mal pomliaždený hrudník. Tie
dvere do bytu sa už nedajú opraviť.

Poškodený S. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaný vtedy
vykrikoval z okna hanlivé veci na jeho manželku, s odstupom času už ale presne nevedel uviesť čo, on
sa vyklonil z okna a zakričal mu, aby bol ticho. Obžalovaný v tom ale pokračoval, on sa teda obliekol,
lebo uspával malú a išiel k nemu do bytu na tretie poschodie, do vedľajšieho vchodu. Zabúchal na
dvere, obžalovaný voľačo vykrikoval, potom mu otvoril, už si s odstupom času nepamätal, čo si povedali,

obžalovaný chcel zavrieť dvere, už si nespomenul ako sa dostal dnu, ale začali sa klbčiť. On zvalil
obžalovaného na zem, držal mu ruky, asi sa nad neho zohol a on mu odhryzol ucho. Požiadal ho, aby
mu dal nejakú handru, aby si to mohol ošetriť, išli do kúpeľne, tam mu dal nejakú handru a odišiel. Niekto
privolal policajtov, asi tam boli aj dve sanitky. On ku bytu obžalovaného išiel sám, na chodbe nebol nikto
ďalší. Od momentu, ako obžalovaný otvoril dvere, až po to uhryznutie mohla prejsť asi až 5 minút, s

odstupom času to už ale nevedel uviesť. Taktiež si už nepamätal, ako presne sa dostal dnu do bytu.
Po tom incidente ho obžalovaný nekontaktoval. Vtedy sa mu javil, že mal vypité, on nebol pod vplyvom
alkoholu. On obžalovanému pri tom incidente neublížil, len sa naťahovali, on nie je bitkár, nevie ako
sa biť, je robustnejšej postavy, ale chcel ho len ukľudniť, preto ho zvalil na zem, ale neudrel ho. Už aj
predtým sa stalo, že obžalovaný vykrikoval z okna, ale neriešili to. Nebolo to teda prvý krát, ani posledný,asi po mesiaci od toho incidentu ich obhadzoval vrchnáčikmi, deťom dopichal gumy na bicykloch, čo
ale neriešil.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že bol trikrát operovaný na plastickej chirurgii, z hrude mu
brali kožu, aby to ucho mohli zašiť, pričom by mal ísť ešte na jednu operáciu. Štyri mesiace bol PN, aj
z toho dôvodu, že pracuje v prašnom prostredí, tak aby sa tam nedostal infekcia, PN bol asi do 15. 10.
2018. keď obžalovaného zvalil, bol nad ním, nevedel už uviesť, či kľačal, alebo ležal.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že incident nebol tak, ako ho opísal poškodený.

Svedkyňa E. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že jej manžel sa vracal z
poobedňajšej domov, stretol sa na chodbe s obžalovaným, obžalovaný bol opitý a začal mu z ničoho
nič nadávať, tak ako už viackrát predtým, ona otvorila dvere, vtiahla manžela dnu do bytu, aby si ho
nevšímal. Obžalovaný potom otvoril okno a vykrikoval z bytu, ona to aj nahrala na video, ale povedali

im, že to nemôžu predložiť. Nadával jej mužovi, na jej dcéru, zať - poškodený S. Q.S. potom vyšiel na
okno, zakričal nech prestane robiť cirkus. Potom bolo ticho, zrazu jej volala dcéra, že kde je S., že hore
je nejaký cirkus, ona vybehla z bytu von a tam už bol S. s uterákom a krvavý. Ona počula len krik,
nerozumela ale nič, tak vyšla po schodoch hore a tam bol S. s krvavým uterákom. Obžalovaný bol vnútri
v byte, mal pootvorené dvere, potom sa volala polícia. S odstupom času si už nepamätala na to, čo sa

tam vtedy hovorilo, S. len vravel, že ucho, ucho, obžalovaný sa mu vysmieval. Z toho incidentu ona nič
nenatáčala, natáčala len to, ako kričal na okne. Potom šli asi dole čakať políciu, aj tí mali s obžalovaným
problémy, dvaja ho nevedeli ukľudniť, tak prišla ďalšia hliadka polície.

Svedok R. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že nebol pri celom konflikte,

len na začiatku, vtedy sa tam oslavovali jeho narodeniny, boli vonku pred vchodom, prišla za nimi svokra
poškodeného s tým, aby odtiaľ odišli preč. On bol iba tam, a tak sa zobrali a išli odtiaľ preč. Ona ich vtedy
začala obviňovať so striekačkami, na obžalovaného hovorila, že si tam pichá a rozhadzuje striekačky.
Odtiaľ išli potom ku kamarátke na byt, kde on aj ostal a obžalovaný odtiaľ odišiel, a ďalej už nevedel, čo
sa dialo. O skutku vedel len z počutia, po celej E. sa o tom hovorilo, že tam bol potom nejaký konflikt u

obžalovaného na byte, že sa bránil a že potom odhryzol z ucha poškodeného, a že tam boli aj nejaké
vzájomné urážky.

Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vzhľadom na odstup času si
spomenul len na to, že šli na preverenie oznámenia o rušení nočného kľudu, poškodený ich čakal vonku

pred vchodom, už bola tma, a držal si pri hlave nejaký uterák, alebo utierku, ktorá bola od krvi, oni sa na
to pozreli a zistili, že mu chýbala časť ucha. Uviedol im, že ho napadol sused, že ho bol upozorniť, lebo
bol hlučný, že ho mal vtiahnuť do bytu, a že tam bola nejaká potýčka. Oni šli potom hneď zistiť, čo sa
stalo, obžalovaný im otvoril dvere, ale potom ich zavrel, potom im otvoril druhý krát a ukázal im v chodbe,
že „aha, tu je ucho, to je dôkaz toho, že bol u mňa v byte“. Obžalovaný sa javil byť rozrušený a pod

vplyvom alkoholu, medzi časom bola privolaná aj druhá hliadka a počas toho, ako ho vyťažovali, začal
byťagresívny,pýtalsaichčorobiavjehobyte,potomhotádruháhliadkazobrala.Čosatýkavchodových
dverí do bytu, tak podľa neho neboli poškodené. Časť ucha bola na zemi v chodbičke v byte. Poškodený
im hovoril, že obžalovaný bol veľmi hlučný, že sa to stávalo častejšie. Keď vtedy išli za obžalovaným,
tak on stál vtedy medzi dverami, a keď ich zbadal, tak dvere zavrel, oni potom zabúchali a vyzvali ho,

aby otvoril, tak následne dvere otvoril. K tým dverám ešte uviedol, že pokiaľ by boli poškodené, tak by
sa to nejakým spôsobom dokumentovalo, spomenul si, že ešte sa odovzdávali kľúče od bytu rodičom
obžalovaného, keďže byt asi patril im, a žiadne poškodenie dverí nebolo nahlasované.

Svedok K. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy s kolegom R. boli ako

pomocná hliadka privolaní na miesto, kolegovia z inej hliadky tam už vtedy boli, oboznámili ich s tým,
čo sa tam malo stať, že jeden pán odhryzol druhému z ucha, že tam bola nejaká potýčka. Oni zobrali
obžalovaného na oddelenie a spísali s ním papiere. Vzhľadom na odstup času si už nespomenul, ako
sa vtedy správal obžalovaný. Keď prišli vtedy na miesto, tak obžalovaný už bol pred bytom, dvere do
bytu boli otvorené, keďže tá iná hliadka tam už bola pred nimi. Nepamätal si, či boli dvere do bytu nejako

poškodené.

Svedok R. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol vtedy v práci a zavolali
ich na rušenie nočného kľudu. Spomenul si, že pred bytovkou stál nejaký chlap s uterákom okolo hlavy,vravel, že mu nejaký druhý odhryzol z ucha. Potom išli hore do bytu a tam bola na zemi tá horná časť
ucha. Vzhľadom na odstup času si už nepamätal, ako sa dostali do bytu, či teda boli dvere otvorené,
alebo im ich niekto otvoril. Potom volali kolegov z druhej hliadky, už si na to presne nespomenul, ale

pravdepodobne ich volali preto, lebo boli obaja agresívni, bol tam vtedy obžalovaný a poškodený, ale
už si nepamätal na to, či poškodený išiel s nimi hore do bytu, alebo ostal dole pred vchodom. Jedného
z nich, zrejme obžalovaného, potom tá druhá hliadka zobrala na oddelenie.

Na doplňujúce otázky ďalej uviedol, že vtedy bol v hliadke s kolegom J. X.. Ich hliadka tam prišla prvá,

druhá hliadka tam prišla asi až keď už prišli hore do bytu. Nepamätal si na to, v akom stave boli vtedy
dvere, ani kde bol obžalovaný, keď prišli hore. Druhú hliadku tvorili kolegovia R. D. Y..

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že neboli prvá hliadka, ktorá vtedy
prišla na miesto, kolegovia tam už boli pred nimi. Obžalovaný H. mal napadnúť pána Q. v byte. Oni
prišli na miesto, išli hore po schodisku a kolegovia už mali obžalovaného pod kontrolou, teda už nič

nerobil. Povedali im, že pán Q. bol zranený, že mu mal obžalovaný odhryznúť z ucha. Oni teda zobrali
obžalovanéhodoledoauta,užtambolaRZP,poškodenýmalobviazanúhlavuaRZPbralapoškodeného
na ošetrenie do nemocnice, a oni šli s obžalovaným na OR PZ do O.. Spomenul si, že obžalovaný
bol agresívny, nevedel uviesť, či bol pod vplyvom alkoholu, alebo iných látok, ale spomenul si, že mal
obuté šľapky, a ako išiel a zakopol a poranil si palec, a keď už bol na polícii vo vyhradenej miestnosti,

začal kopať do radiátora a vykrikovať, že ich vyzlečie z uniformy, že mu to urobili oni. Asi kvôli tomu
mu museli privolať zdravotnú pomoc, ale už si nespomenul, či tá nakoniec prišla, alebo ju odmietol. Aj
z tohto dôvodu mu nedávali dole putá.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.

29/2018 ohľadne zranení poškodeného.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: záznam o obmedzení osobnej slobody (č.l. 9), zápisnica o zadržaní
a obmedzení osobnej slobody (č.l. 13 - 14), opatrenie (č.l. 20), potvrdenie Sociálnej poisťovne o

vyplatených nemocenských dávkach (č.l. 50), správa Sociálnej poisťovne, (č.l. 51 - 52), potvrdenie
poisťovne Dôvera (č.l. 64), výplatná páska (č.l. 75), výpis z obchodného registra E. T..I..N.. (č.l. 76),
zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným (č.l. 95 - 96), zápisnica o výsluchu znalca
(č.l. 97), fotodokumentácia (č.l. 124 - 127), lekárske správy (č.l. 129 - 130), fotodokumentácia, lekárske
správy predložené obžalovaným (č.l. 145), úradné záznamy (č.l.146, 147, 149), priestupky (č.l. 220),

fotografie vstupných dverí do bytu predložené obžalovaným (č.l. 243 - 248), odpis registra trestov
obžalovaného (č.l. 258).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu popiera, s odôvodnením, že v tomto prípade išlo o nutnú obranu, keďže
sa len bránil pred útokom poškodeného, ktorý ho napadol v chodbe jeho bytu, a ktorý mal nad ním
fyzickú prevahu, pričom keď bol nad ním zohnutý, tak mu v sebaobrane zahryzol do ucha, aby sa

spod poškodeného vymanil. Aj všetci vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že videli poškodeného, ako
mal v ruke uterák, ktorý si držal pri hlave, a bol od krvi, teda že obžalovaný mu spôsobil zranenie -
stratu jednej tretiny ľavej ušnice. Túto skutočnosť v konečnom dôsledku ani obžalovaný nepoprel. V
konaní teda ostalo sporné, či konanie obžalovaného je možné kvalifikovať ako nutnú obranu. Následkom
konania obžalovaného bola ťažká ujma na zdraví poškodeného. Následkom konania poškodeného

nebola žiadna ujma na zdraví obžalovaného. V zmysle § 25 ods. 2 Trestného zákona nesmie byť celkom
zjavne neprimeraná útoku. Z uvedeného je teda zrejmé, že konanie obžalovaného v žiadnom prípade
nemohlo naplniť znaky nutnej obrany, ale išlo o úmyselné konanie, ktorým došlo k spôsobeniu ťažkej
ujmy na zdraví. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním
právnej kvalifikácie skutku.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.Podľa § 123 ods. 3 písm. f) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zohyzdenie.

Obžalovaný P. H. tak svojím konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. f) Trestného
zákona, pretože inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým
spôsobom neupravovala, a predstavuje tak 4 roky až 10 rokov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda pod dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj okolnosti spáchania
skutku, dospel súd k záveru, že ukladanie trestu hoci aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby by
bolo neprimerane prísne, preto v súlade s § 39 ods. 1 Trestného zákona mimoriadne znížil trest pod

dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu
za súčasného určenia skúšobnej doby vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom. Keďže súd uložil
nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby probačný dohľad, musel mu uložiť niektorú z
povinností alebo obmedzení uvedených v Trestnom zákone. Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku
potom súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť

sa na psychologickom poradenstve, aby do budúcna nedošlo k obdobnému protiprávnemu konaniu
obžalovaného. Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti,
ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje
len páchateľa trestného činu.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody štyria poškodení, ktoré
svoje nároky aj riadne vyčíslili. Súd potom zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným
spôsobenú škodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.