Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821201796
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3821201796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci Q., zastúpenej procesným opatrovníkom
G., o návrhu navrhovateľov 1/ X. a 2/ Q., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony menovanej,
za účasti S. na odvolanie Q. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.februára 2022 č.k.
5Ps/4/2021-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. februára 2022, č.k. 5Ps/4/2021-145 výrokom I. obmedzil
spôsobilosť na právne úkony Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom O., J. XXXX/
XX tak, že nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom
ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, resp. iné dávky či finančnú hotovosť, nie je spôsobilá

uzatvárať akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami,
ani byť ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy,
samosprávy, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá vyjadriť súhlas či odmietnuť poskytnutie zdravotnej
starostlivosti a sociálnej pomoci svojej osobe; je spôsobilá samostatne hospodáriť s
finančnou hotovosťou v sume 25,- eur týždenne. Výrokom II. za opatrovníka Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
ustanovil Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom O., J. XXXX/XX.Výrokom III.

určil, že oprávnením a povinnosťou opatrovníka je starať sa o opatrovanú, hnuteľný a nehnuteľný
majetok opatrovanej, preberať za ňu dôchodok, resp. iné dávky či finančnú hotovosť, zastupovať ju pred
finančnými a peňažnými ústavmi, nebankovými subjektmi, súdmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy,
pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich
majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom. Výrokom
IV. uložil ustanovenému opatrovníkovi povinnosť dvakrát ročne podávať súdu správu o hospodárení s

majetkom Q. Z. do 15.1. a 15.7. toho ktorého kalendárneho roka. Výrokom V. štátu náhradu trov konania
nepriznal. Výrokom VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. K dôvodom rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony rozhodol na návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade ( rodičov posudzovanej) a vec právne
posúdil podľa § ust. §10 ods.2 Občianskeho zákonníka,§52, §231 písm. a/, §248 ods.1,2,§251
ods.1, § 272, §274 ods.2 CMP. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výpovede

navrhovateľov v 1. a 2. rade, procesnej opatrovníčky posudzovanej, navrhovaného hmotnoprávneho
opatrovníka posudzovanej, zástupcu Okresnej prokuratúry V. a záverov znaleckého posudku znalca
z odvetvia psychiatrie a jeho výpovede na pojednávaní mal súd prvej inštancie preukázané, žeposudzovaná dlhodobo trpí duševnou poruchou, t.j. paranoidnou schizofréniou s prítomnou trvalou
zmenou osobnosti, ktorá je postpsychoticky zmenená. Posudzovaná si nie je svojho hendikepu a
prítomnostiporúchplnevedomáaniejekritickákusvojmustavu.Ochoreniesauposudzovanejprejavuje

zmenami v myslení, veku a vzdelaniu neprimeranému vôľovému konaniu, sociálnou naivitou a izoláciou,
sugestibilitou, podliehaním negatívnym vplyvom z okolia, odmietaním invalidného dôchodku, ničením
zdravotnej dokumentácie - všetko bez racionálneho uváženia. V dôsledku duševnej choroby nie je
schopná samostatne konať, ovládať svoje konanie, zodpovedne vybavovať niektoré svoje záležitosti,
spravovať majetok, hospodáriť s financiami. Vzhľadom na zistený zdravotný stav nie je spôsobilá

na majetkovoprávne a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere,
prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať
závet a zároveň ,nie je schopná zmysluplne vysloviť súhlas, resp. odmietnuť poskytnutie zdravotnej
starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. Preto prihliadnuc na skutočnosť, že posudzovaná trpí
duševnou poruchou trvalého charakteru, súd prvej inštancie podanému návrhu vyhovel a obmedzil v
spôsobilosti na právne úkony Q. Z., a to v rozsahu, ako uviedol vo výroku I. napadnutého rozsudku. Zo

znaleckého posudku znalca Q.. U. W., V.. č. XX/XXXX vyplynul popis duševného ochorenia a duševného
stavu, ktorý stav odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej. Zistenia znalca
neboli účastníkmi konania spochybnené. Súd prvej inštancie v konaní a rozhodovaní o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony obligatórne rozhodol aj o ustanovení opatrovníka posudzovanej v zmysle
zákonných ustanovení §248 ods.1, 2 a §272 a nasl. CMP. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s návrhom

navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorým navrhli za opatrovníka brata posudzovanej.
Vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že navrhovaný opatrovník nežije v spoločnej domácnosti
s posudzovanou a navyše posudzovaná k nemu prechováva negatívny vzťah. Súd prvej inštancie ako
vhodnejšiu osobu vyhodnotil navrhovateľa v 2. rade, t.j. matku posudzovanej, ktorá s posudzovanou žije
dlhodobo v spoločnej domácnosti a osobne sa o ňu stará. Súd prvej inštancie dodal, že navrhovateľka

v 2. rade s ustanovením za opatrovníka súhlasila. Súhlas s ustanovením za opatrovníka nenamietali
ani ostatní účastníci. V súlade s §248 ods.2 CMP súd prvej inštancie zároveň vymedzil rozsah
opatrovníckych práv a povinností tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa § 251 ods.
1 CMP trovy dôkazov platí štát. Keďže štátu vznikli trovy konania zaplatením odmeny v súvislosti so
znaleckým dokazovaním, v danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov štátu tak, že

štátu náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonnom stanovej lehote odvolaním napadla posudzovaná
Q. Z.. Dôvodila, že rozhodnutie, ktorým jej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony považuje

za nesprávne, nakoľko na základe uvedeného nemôže pracovať, spravovať svoj majetok a takto
obmedzená na právne úkony nemôže prežiť. Uviedla, že už 4 a pol roka nenavštevuje psychiatrickú
ambulanciu, nelieči sa, funguje bez liekov. Bola presvedčená, že vie sama fungovať, spravovať svoj
majetok a hospodáriť s financiami. Poukázala na to, že dokáže pracovať nepretržite. Nesúhlasila so
závermi znaleckéhoposudkuQ..U.W.,V..č.XX/XXXX,ktorésapodľajejnázorunezakladajúnapravde.

Tvrdila, že bol vypracovaný na podklade lekárskej správy Q.. I. O., pričom znalec len opísal skutočnosti
vyplývajúce s obsahu lekárskej dokumentácie. V ďalšom súdu prvej inštancie vytkla, že znalec sa s
posudzovanou osobne nestretol, a tak bol predmetný znalecký posudok vypracovaný bez jej prítomnosti.
Domáhala sa vypracovania nového znaleckého posudku, a toho aby bola vypočutá sudkyňou, nakoľko
sa nemohla predošlých súdnych pojednávaní zúčastniť, a tak ovplyvniť napadnuté rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry. Stotožnil sa plne so záverom súdu
prvej inštancie v tom, že u posudzovanej boli naplnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony v takom rozsahu, ako je vymedzené vo výrokovej časti rozsudku. Poukazoval na závery
znaleckého posudku. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že posudzovaná Q. Z. trpí duševnou

poruchou trvalého charakteru - paranoidnou schizofrénou s prítomnou trvalou zmenou osobnosti. K
tvrdeniam posudzovanej (odvolateľky) v odvolaní uviedol, že ide len o tvrdenia ničím nepodložené
bez opory v dôkazoch. Počas znaleckého skúmania bola posudzovaná osobne vyšetrená znalcom,
znalec svoje závery o duševnom stave posudzovanej potvrdil na súdnom pojednávaní. K danej veci sa
posudzovaná vyjadrila počas jej vzhliadnutia dňa 03.08.2021.

4. Procesný opatrovník posudzovanej sa k odvolaniu nevyjadril.5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote a má
predpísané náležitosti, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom
odvolania a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, prihliadnuc i na prípadné vady konania podľa §

67 CMP a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, keďže
nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v
spojení s § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

6. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
a rovnako v procesnom postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Na základe
preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto

v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania. Na zdôraznenie

správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd k jednotlivým námietkam odvolateľky v odvolaní
uvádza nasledovné skutočnosti.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom
vysporiadalsviacerýmidôkazmi,ktoréopodstatňovalipostuppodľacitovanýchustanoveníObčianskeho

zákonníka. Dôvodnosť obmedzenia odvolateľky v spôsobilosti na právne úkony bola preukázaná
výsluchom navrhovateľov 1/ a 2/, posudzovanej, procesnej opatrovníčky posudzovanej, navrhovaného
hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej a najmä znaleckým posudkom.

9. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len

prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

10. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do

jej základných práv a slobôd a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať
jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V
zmysle ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická
osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony, pretože: a) trpí duševnou poruchou,
b) nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy. V konaní o spôsobilosti

na právne úkony je preto potrebné predovšetkým zamerať dokazovanie na preukázane niektorého z
vyššie uvedených dôvodov. V predmetnom konaní o spôsobilosti na právne úkony do úvahy prichádza
dôvod, ktorým je existencia duševnej poruchy. V kontexte právnej úpravy, ktorá umožňuje, aby súd
rozhodol len o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (a teda nie už o pozbavení spôsobilosti na
právne úkony) tak, ako to vyplýva z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, je súd, v prípade

preukázania existencie duševnej poruchy, povinný skúmať rozsah, v akom má byť z tohto
dôvodu spôsobilosť fyzickej osoby obmedzená. V zmysle ustanovenia § 244 CMP je súd povinný
ustanoviť a vyslúchnuť znalca, ak nepostačuje vyslúchnuť ošetrujúceho lekára podľa § 246 CMP. Je tak
zrejmé, že z hľadiska dôkazov v tomto konaní je znalecký posudok jedným zo základných dôkazných
prostriedkov v konaní, nakoľko nie je možné očakávať, že súd bude disponovať takými odbornými

znalosťami, z ktorých by pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o spôsobilosti na právne úkony
mohol vychádzať. Zároveň však platí, že súd sa nemôže uspokojiť len so znaleckým posudkom ako s
jediným dôkazom a prevziať jeho závery bez toho, aby ich aj iným spôsobom overil. Súd preto v konaní
o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka),
a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi

postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti), majetkových, rodinných a podobne. Potrebné je
posudzovaťschopnosťuskutočňovaťprávneúkonysprihliadnutímnavšetkyindividuálnepomeryosoby,
ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchtookolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony.

11. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu odvolateľky. Keďže posúdenie
zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, postupoval súd prvej inštancie správne podľa § 207
CSP, keď v konaní ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria a
sexuológia, ktorému uložil posúdiť zdravotný stav odvolateľky. Rozhodujúcim dôkazom v tomto smere

je posudok súdom ustanoveného znalca Q.. U. W., V.., ktorý konštatoval, že u odvolateľky bola zistená
duševná porucha v pravom slova zmysle, ktorá nie je len prechodného charakteru. Ide o paranoidnú
schizofréniu s prítomnou trvalou zmenou osobnosti, ktorá je postpsychoticky zmenená (defektná,
poškodená). Posudzovaná je k potrebe liečby negatívne nastavená, na psychiatrické kontroly nechodí,
medikamenty, resp. injekčnú liečbu neužíva. V znaleckom posudku tiež uviedol, ktoré konkrétne právne
úkony nie je pre svoj súčasný zdravotný stav schopná vykonávať (ide o právne úkony špecifikované vo

výroku I. napadnutého rozsudku). Bol toho názoru, že vývoj duševnej poruchy zostáva neistý, najmä z
dôvodu nespolupráce pri dodržiavaní liečby.

12. Ďalším dôkazom podporujúcim správnosť úsudku znalca i pravdivosť tvrdení navrhovateľov 1/ a
2/, procesnej opatrovníčky posudzovanej a navrhovaného hmotnoprávneho opatrovníka je lekárska

správa odborného lekára - psychiatra odvolateľky Q. Z., Q.. I. O., ktorý potvrdil skutočnosti popierané
odvolateľkou v odvolaní a síce, že odvolateľka má stanovenú diagnózu, ktorá odôvodňuje
stav vyžadujúci obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

13. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na svoju schopnosť samostatne fungovať,

nakladať s financiami a nepretržite pracovať, tieto v konaní neboli z jej strany preukázané. Ako uviedol
súd prvej inštancie, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u odvolateľky v oblasti jej
zdravotného stavu, ktorý nie je vzhľadom jej duševnej poruchy natoľko priaznivý, aby mohla samostatne
fungovať bez pomoci a kontroly inej osoby. Pričom je tu dostupná liečba umožňujúca jej zlepšenie a
zastabilizovanie jej stavu, ktorú však odvolateľka odmieta neuvedomujúc si jej potrebu.

14. Odvolateľka spochybnila práve závery vypracovaného znaleckého posudku, nakoľko podľa jej
názoru nebola osobne znalcom ani sudkyňou osobne vypočutá a preto považuje napadnuté rozhodnutie
súd prvej inštancie za nesprávne.

15. Súd prvej inštancie však postupoval v konaní správne, pokiaľ zo záverov znaleckého posudku
vychádzal a neodchýli sa od nich. Závery znaleckého posudku totiž plne obstoja popri výpovediam
navrhovateľov 1/ a 2/, procesnej opatrovníčky posudzovanej a navrhovaného opatrovníka posudzovanej
- ktorí uviedli práve také prejavy, ktoré pri stanovenej diagnóze popisuje aj znalecký posudok.

16. Odvolací súd považuje posudok znalca za vierohodný, odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedápravidlámlogickéhomyslenia,vosvojichzáverochznalecvychádzalzoskutkovýchokolností
danej veci, zo spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie. Odôvodnenie posudku je v súlade
so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a znalec v ňom prihliadol ku všetkému, čo
mu bolo predložené (spisový materiál 5Ps/4/2021, lekárska správa v spise, zdravotná - psychiatrická

dokumentácia posudzovanej, heteroanamnéza od rodičov posudzovanej). Znalec vykonal vlastné
psychiatrické vyšetrenie. Posudzovaná bola opakovane ambulantne vyšetrená v jej domácom prostredí,
no neprejavila záujem o osobný kontakt so znalcom (bola zavretá v izbe, resp. odmietla vyjsť z izby,
z domu).
17. K námietke odvolateľky odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj

jej výsluchom. Vyplývajúc z obsahu spisového materiálu (čl.67) posudzovaná bola sudkyňou súdu prvej
inštancie vzhliadnutá dňa 03.08.2021 o 9:30 hod. v domácom prostredí, trvale bytom O., J. XXXX/XX,
v prítomnosti navrhovateľky 2/ a procesnej opatrovníčky G. Z.. Z vykonaného procesného úkony bola
na mieste samom vyhotovená zápisnica.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti nemožno spochybniť závery súdu prvej
inštancie, že posudzovaná mala priestor na to, aby mohla svoje procesné práva v dostatočnej
miere realizovať. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli procesným postupom súduprvej inštancie porušené procesné práva odvolateľky, a preto nie je splnená podmienka na zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie (zásah do práva na spravodlivý proces).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).