Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 20Cb/223/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310224332
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2310224332.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu:

JASPLASTIK-SK spol. s r.o., so sídlom Sídl. SNP 997/18, Galanta, zast.: TIMAR & partners, s.r.o., so
sídlom P. Pazmáňa 915/9, Šaľa konajúca Mgr. Evou Timár Myjavcovou, proti žalovaným: 1. I.. C. W., M..
XX.X.XXXX, Q. W. XXXX/XX, Š., 2. T. P., M.. XX.X.XXXX, Q. N.. B. XXXX/X, Š., obaja zast.: Advokátska
kancelária MULARĆÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, konajúca JUDr.
Petrom Erdösom, o zaplatenie 72.978,20 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu iných trov konania v sume 437,85 eur a trov
právneho zastúpenia v sume 3.987,32 eur k rukám žalovaného v 1. rade a v sume 2.293,52 eur k rukám
Mgr. Róberta Čibrika do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu iných trov konania v sume 875,70 eur a trov
právneho zastúpenia v sume 5.516,73 eur k rukám žalovaného v 2. rade a v sume 2.293,52 eur k rukám
JUDr. Renáty Fardousovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanazákladeskutočnostíuvedenýchvžalobezodňa24.11.2010domáhalvydaniarozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
72.978,20 eur a náhradu trov konania.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 20Cb/223/2010-90 zo dňa
4.1.2011, proti ktorému platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade včas odpor s odôvodnením,
čím sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 1 O.s.p. zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil
pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so žalobou,
listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade boli konateľmi spoločnosti MASTRA,
s.r.o., so sídlom Matúškovo 901 (odo dňa 8.8.2000 nepretržite až do jej zániku), ktorá bola dlžníkom
žalobcu. Žalobca a obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. uzavreli dňa 17.8.2009 zmluvu o úvere, na

základe ktorej si obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. požičala od žalobcu úver vo výške 71.200,-
eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 5% ročne najneskôr do 30.8.2011. Tento
úver nebol splatený v žiadnom rozsahu. Vo veci vyhláseného konkurzu vedeného na majetok úpadcu
pod sp. zn. XXK/X/XXXX, ktorým bola obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o., bolo Okresným súdomTrnava dňa 10.8.2010 vydané uznesenie, ktorým súd zrušil konkurz vedený na majetok úpadcu
pre nedostatok majetku úpadcu. Dňa 27.9.2010 bolo v Obchodnom vestníku č. G. XXXB/XXXX
zverejnené oznámenie Okresného súdu Trnava, že uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok

majetku nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2010. Žalobca poukázal na ust. § 11 ods. 2, 4 z. č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a
ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za účelom preukázania svojho nároku na náhradu škody
tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili zákonom stanovenú povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas. Vychádzajúc z obsahu konkurzného spisu (sp. zn. XXK/X/XXXX) a spisu správcu

konkurznej podstaty tvrdil, že podľa konečnej správy správcu zo dňa 5.5.2010 majetok úpadcu ku dňu
vyhlásenia konkurzu (XX.XX.XXXX) tvorili výlučne pohľadávky (prijaté platby z faktúr) vo výške 7.086,76
eur, nadmerný odpočet DPH vo výške 7.281,76 eur a peňažné prostriedky z predaja inventárneho
majetku, pomocného materiálu a strojov v hodnote cca 5.000, - eur, ktoré správca predal za sumu
7.140,- eur; celkové príjmy konkurzu (hodnota majetku úpadcu) boli len vo výške 21.508,52 eur. Výška
neuspokojených záväzkov úpadcu titulom neuspokojených dodávateľov za obdobie od 1.1.2007 do

2/2010 predstavovala sumu 823.991,23 eur. S poukazom na súpis majetku vykonaný úpadcom ku dňu
1.12.2009 tvrdil, že podľa účtovnej evidencie úpadcu by mal úpadca vlastniť aj hmotný majetok v podobe
skladových zásob vo výške 310.784,91 eur, ktorá skutočnosť však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko
správcom spísaný majetok v podobe starých strojov a železa na sklade mal hodnotu len cca 5.000,-
eur. Výška škody predstavuje podľa žalobcu výšku jeho pohľadávky, ktorá bola do konkurzného konania

prihlásená prihláškou zo dňa 14.1.2010, t. j. suma 72.978,20 eur, ktorá vznikla v dôsledku porušenia
povinnosti úpadcu uhradiť riadne a včas úver spolu s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo
dňa 17.8.2009. Táto pohľadávka žalobcu bola uznaná správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu
jej vzniku, aj čo do výšky, avšak nebola ani čiastočne po zastavení konkurzného konania uspokojená
s poukazom na konečnú správu konkurznej podstaty zo dňa 5.5.2010. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť

medzi porušením zákonnej povinnosti a vznikom škody žalobca tvrdil, žalovaní v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne porušili svoju povinnosť ako štatutárni zástupcovia úpadcu, ktorá im vyplýva z ust. § 135a
Obchodného zákonníka a z ust. § 11 ods. 4 ZKR, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu včas, t. j. v lehote do 30 dní od okamihu ako zistili, že úpadca je platobne neschopný alebo
predĺžený, čím spôsobili žalobcovi škodu, ktorá spočíva v neuspokojení jeho pohľadávky prihlásenej do

konkurzného konania. Tvrdil, že úpadca bol platobne neschopný už v roku 2007, pričom jeho platobná
neschopnosť kulminovala v roku 2008, kedy mal neuhradené záväzky voči dodávateľom vo výške
627.888,69 eur, ale aj ďalšie záväzky voči Tatra banka, a.s. titulom poskytnutých úverov. Úpadca sa
dostal do predĺženia približne tiež v roku 2008, avšak konkurz bol na úpadcu vyhlásený až 23.12.2009.
Na základe uvedeného mal za to, že ak by žalovaní v 1. a 2. rade splnili svoju povinnosť podať návrh

na vyhlásenie konkurzu včas, žalobcovi by škoda vôbec nebola vznikla. Žalobcom uplatnené právo
na náhradu škody je uplatnené v rámci špeciálnej jednoročnej premlčacej doby počítanej odo dňa
právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, t.j. odo dňa 3.9.2010.

Žalovaný v 2. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 94) namietal, že žalobca sa síce

voči žalovaným v 1. a 2. rade domáha náhrady škody pre porušenie povinnosti žalovaných podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas, avšak pojem „včas“ bližšie nešpecifikoval. Uviedol, že dňa XX.X.XXXX
bola Okresným súdom Trnava povolená reštrukturalizácia úpadcu, teda žalovaní mali túto povinnosť s
poukazom na ust. § 118 ods. 2 ZKR len do XX.X.XXXX. Žalobcovi vytýkal predovšetkým to, že v podanej
žalobe síce uvádza prehľad záväzkov úpadcu za roky 2007, 2008 a 2009 a následne aj hodnotu majetku

úpadcu, ktoré skutočnosti majú nasvedčovať tomu, že úpadca bol v týchto rokoch predĺžený, avšak toto
hodnotenie majetkových pomerov úpadcu vychádza jednak z knihy záväzkov úpadcu zostavenej ku dňu
28.2.2010 a jednak z konečnej správy správcu zo dňa 5.5.2010, ktoré oba dokumenty preukazujú stav
úpadcu v čase, kedy už žalovaní nemohli podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda nemohli porušiť
túto povinnosť. Poukázal, že v prehľade záväzkov úpadcu za jednotlivé roky, na ktoré sa žalobca v

žalobe odvoláva, sú zahrnuté všetky záväzky úpadcu, pričom pri posudzovaní, či dlžník je alebo nie je
v úpadku, je potrebné vychádzať iba z tých záväzkov, ktoré sú v čase posudzovania splatné. Uvedenej
nesprávnosti sa žalobca dopustil aj pri svojej pohľadávke voči úpadcovi, keď túto zaradil do prehľadu
záväzkov úpadcu za rok 2009, z ktorého posudzoval aj platobnú neschopnosť úpadcu napriek tomu, že v
danom roku nešlo o splatnú pohľadávku. Podľa jeho názoru pri vyvodzovaní zodpovednosti žalovaných

je žalobca povinný uviesť presný čas, kedy mali žalovaní túto povinnosť porušiť a tiež preukázať rozsah
splatných záväzkov úpadcu a stav jeho majetku práve k tomuto času, čo žalobca nespravil.Žalovaný v 1. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 104) uviedol, že žalovaní v 1. a
2. rade ako štatutárni zástupcovia spoločnosti MASTRA, s.r.o. konali po celý čas existencie spoločnosti
MASTRA, s.r.o. s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. V záujme zachovania

spoločnosti a splatenia jej záväzkov sa spoločnosť rozhodla riešiť svoju situáciu reštrukturalizáciou a
v súlade s tým konali aj žalovaní. Uznesením sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX začal Okresný
súd Trnava reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti MASTRA, s.r.o., pričom dňa 11.9.2009 bola
povolená reštrukturalizácia. Na základe súdom schváleného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že
dlhy, ktoré spoločnosť mala, mohli byť reálne splatené, avšak vzhľadom na svetovú hospodársku krízu

a nepriaznivú ekonomickú situáciu na Slovensku napokon nedošlo ku kontraktácii rozpracovaných
projektov. Uvedený reštrukturalizačný plán bol nielen v záujme spoločnosti, ale aj jej veriteľov, z čoho
je zrejmé, že žalovaní pri výkone svojej funkcie konali nielen s odbornou starostlivosťou, ale aj v dobrej
viere, že prijatými opatreniami a zvoleným postupom zabránia krachu spoločnosti a zabezpečia úhradu
všetkých jej záväzkov.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2011 (č. l. 113) uviedol, že v konkurznom konaní získal
legitímne postavenie veriteľa tým, že svoju pohľadávku v konkurznom konaní riadne a včas prihlásil
prihláškou, ktorá bola správcom preskúmaná a uznaná v celej jej prihlásenej výške a bola zapísaná
do zoznamu pohľadávok. K námietke žalovaného v 1. rade o jeho konaní s odbornou starostlivosťou
uviedol, že ide o vágny, neurčitý pojem bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty, pretože žalovaný v 1. rade

musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať konkrétne činy (skutky) ako konal s odbornou starostlivosťou, kedy,
za akým účelom a na základe čoho. Pokus žalovaného o takéto tvrdenie v podobe, že na úpadcu
bolo začaté reštrukturalizačné konanie a reštrukturalizácia bola povolená, sú tvrdenia pre daný prípad
právne irelevantné. Poukázal, že v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie bol dlžník už
dávno v úpadku a jeho štatutárne orgány (žalovaní v 1. a 2. rade) boli povinné podať na dlžníka návrh

na vyhlásenie konkurzu už dávno predtým ako podali návrh na povolenie reštrukturalizácie. V čase
podaného návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžník už nevlastnil žiadny majetok, ktorý by mohol
využiť na svoju hospodársku činnosť alebo ktorým by mohol uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov
v reštrukturalizačnom konaní. Zdôraznil, že v tomto konaní sa neskúma vznik škody, ktorú žalovaní
žalobcovi spôsobili a ani jej výška (tá je daná zákonom), ale súd je oprávnený a povinný skúmať len to

kedy mal byť v danom prípade zo strany žalovaných podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. kedy
došlo k porušeniu povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou v tom, že boli povinní podať
návrhnavyhláseniekonkurzuatútopovinnosťsinesplnili.Malzato,žežalobcasitútopovinnosťtvrdenia
splnil a už v samotnej žalobe preukázal, že dlžník bol spôsobilý na vyhlásenie konkurzu najneskôr už
v roku 2008, kedy jeho záväzky evidované v účtovníctve prevyšovali hodnotu jeho majetku. Zdôraznil,

že povinnosťou žalovaných ako konateľov bolo riadne viesť účtovníctvo, a teda už z neho mali zistiť,
kedy sa spoločnosť dostala do úpadku.

Následne v konaní žalobca upresnil svoju žalobu o skutkové tvrdenia majúc za to, že zo znaleckého
posudku predloženého žalobcom vyplýva, že spoločnosť bola v úpadku k 31.12.2006 a k 30.4.2009, a

teda je možné ustáliť okamih porušenia povinnosti keď žalovaní mohli pri odbornej starostlivosti zistiť
úpadok spoločnosti, t. j. dňa 1.2.2007 a 1.6.2009. Nakoľko spoločnosť MASTRA, s.r.o. bola platobne
neschopná v rokoch 2006, 2008, 2009, došlo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k opakovanému
porušeniu zákonnej povinnosti. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas a vznikom škody skutkovo odôvodnil tým, že v prípade, ak by bol podaný

návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, ku škode by nebolo prišlo, pretože by nedošlo k poskytnutiu
úveru, neboli by uhrádzané plnenia za dodávku médií. Ak by bol návrh podaný k jednotlivým dátumom
tak ako sú uvedené v písomných podaniach, žalovaní by nikdy nepožiadali žalobcu o poskytnutie
pôžičky, keďže by nenastala situácia, že by došlo k prerušeniu katastrálneho konania pri predaji majetku
spoločnosti MASTRA, s.r.o. a v takom prípade by tento majetok predával správca konkurznej podstaty.

Uviedol, že úver poskytnutý bol, bol preukázaný účel úveru (aby spoločnosť MASTRA, s.r.o. mohla
vyplatiť svoj záväzok voči spoločnosti SYNECTA, a.s.) a bol zablokovaný prevod majetku z dôvodu, že
spoločnosť MASTRA, s.r.o. sa zbavuje majetku bez toho, aby uspokojovala svojich veriteľov. V prípade,
ak by žalobca vedel aký je hospodársky stav spoločnosti MASTRA, s.r.o., nikdy by nepristúpil ku kúpe
nehnuteľnosti a pôžičku by neposkytol. Nakoľko samotní žalovaní potvrdili, že prijali peniaze od žalobcu

s plným vedomím, že spoločnosť MASTRA, s.r.o. nemá žiadne peňažné prostriedky, z ktorých by mohla
uspokojiť spoločnosť SYNECTA, a.s., neobstojí potom tvrdenie, že ich prijatím konali v záujme žalobcu,
keďže zastavením katastrálneho konania by mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, resp. ak by konali v
záujme žalobcu, mohli peňažné prostriedky vrátiť titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podľa žalobcukonali žalovaní s plným vedomím platobnej neschopnosti spoločnosti a aj skutočnosti, že peňažné
prostriedkytitulompôžičkynemajúzčohovrátiť.Nazákladeuvedenéhožiadala,abysúdžalobevyhovel.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade sa k uvedenému vyjadril tak, že v celom konaní nebola
preukázaná skutočná výška škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť vzhľadom na porušenie právnej
povinnosti, nakoľko ust. § 11 ods. 4 ZKR len predpokladá a prezumuje výšku škody pozostávajúcu
z výšky pohľadávky, ktorá nebola uspokojená v konkurznom konaní. Zákon však umožňuje, resp.
stanovuje povinnosť žalobcovi v konaní preukazovať skutočnú výšku škody vzhľadom k tomu, že

nebol podaný včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu je postihovať
zodpovedné osoby vzhľadom k tomu, aby bolo preukázané, či včasným podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu, resp. jeho nepodaním, vznikla škoda, ale predovšetkým skúmať akým spôsobom, v akej
výške by pohľadávka žalobcu bola uspokojená alebo nebola by uspokojená v prípade včasného podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Namietal, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť takým
spôsobom,abymoholbyťpriznanýakýkoľveknároknanáhraduškody.Taktiežnamietaltvrdeniežalobcu

o porušení právnej povinnosti k 1.2.2007 a 1.2.2008, ktoré žalobca oprel o listinné dôkazy založené do
spisu a znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou K., J..P.., nakoľko úpadok spoločnosti MASTRA,
s.r.o. nebol preukázaný, s výnimkou listu audítorky I.. L., ktorá žalovaných ku dňu 25.5.2009 upozornila
na predĺženie a žalovaní od tohto dňa konali s odbornou starostlivosťou tak, aby predišli akýmkoľvek
ďalším škodám veriteľov, prípadne spoločnosti MASTRA, s.r.o., čím je daný liberačný dôvod. Ani svedok

I.. B. nevedel uviesť, či pri svojom znaleckom skúmaní skúmal úpadok spoločnosti MASTRA, s.r.o.
tak ako to je v zákone upravené a potvrdil, že nemal k dispozícii zoznam splatných a nesplatných
pohľadávok. Svedkyňa I.. L. tiež neuviedla žiadne okolnosti ani skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek
význam pre posúdenie zodpovednosti žalovaných, pričom uviedla, že vykonávala svoju činnosť v
súlade so zákonom a potvrdila upozornenie vedenia spoločnosti zo dňa 25.5.2009. Skonštatoval, že

žalovaní v 1. a 2. rade konali s odbornou starostlivosťou, čo vyplynulo z ich výpovedí, v ktorých uviedli
okolnosti za akých došlo k vzniku pohľadávky na strane žalobcu. Žalovaní nikdy nemali v úmysle
akokoľvek poškodiť žalobcu, lebo v opačnom prípade by sa k vzniknutej situácii vzhľadom na začaté
reštrukturalizačné konanie nepostavili takým spôsobom ako to urobili, a síce, že uzavreli zmluvu o úvere
a mali v záujme, aby žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil kúpnu

cenu a zároveň nemali v záujme priviesť žalobcu do situácie, že si bude musieť túto svoju pohľadávku
uplatňovať v súdnom konaní ako bezdôvodné obohatenie, príp. voči reštrukturalizačnému správcovi.
Konanie s odbornou starostlivosťou preukázali podľa jeho názoru žalovaní tým, že v momente ako
sa dozvedeli o predĺžení, nemali v záujme spoločnosť položiť, ale mali záujem spoločnosť ozdraviť
formálnou reštrukturalizáciou. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. vznikla 8.9.1992, kedy bola zapísaná do Obchodného registra
Okresného súdu Nitra. Žalovaní v 1. a 2. rade boli konateľmi obchodnej spoločnosti od 8.8.2000
nepretržite až do jej zániku.

Z potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 10.7.2009 (č. l. 36) súd zistil, že obchodná spoločnosť MASTRA,
s.r.o. ku dňu 18.6.2009 nemá žiadne nesplatené pohľadávky súvisiace s tam špecifikovanými úverovými
zmluvami voči spoločnosti Tatra banka, a.s..

Predmetom konania je náhrada škody v sume 72.978,20 eur.

Podľa ust. § 11 ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v rozhodnej dobe
(ďalej len „ZKR“) návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh
na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje
tento zákon.

Podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,
od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa ust. § 11 ods. 4 ZKR ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší
povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku
toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje zasplnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška
škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení

konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody.
Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo
zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne

porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Právo na náhradu škody je samostatným
právom založeným na samostatnom skutkovom a právnom základe, čo je dané tým, že nevyplýva
priamo z práva - nároku na uspokojenie pohľadávky v konkurznom konaní, resp. po jeho skončení,
má osobitne upravené lehoty na jeho uplatnenie, zodpovednosť za škodu spočíva na samostatných
skutočnostiach, ktorých existenciu je treba preukazovať v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, je
teda založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch jej vzniku. Zodpovednosť za škodu postihuje

len osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Právo na náhradu
škody má len veriteľ, na ktorom je dôkazné bremeno o tom, že vznikla škoda. Veriteľ musí preukázať,
že pohľadávku si riadne a včas prihlásil a pohľadávka bola zistená. Výšku škody ZKR predpokladá a
určuje ju vo výške neuspokojených pohľadávok, ktoré v danej veci zostali po zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku. Zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy len vtedy, ak návrh na

vyhlásenie konkurzu bol podaný a konkurzné konanie súd buď zastaví pre nedostatok majetku, alebo
ho zruší, či už z dôvodu nedostatku majetku na úhradu pohľadávok proti podstate alebo po splnení
konečného rozvrhu výťažku (§ 20 a § 10). Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí existovať vzťah
príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti v prípade zodpovednosti osôb uvedených v ust. § 11 ods.
2 ZKR za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka tým, že v mene dlžníka nepodali včas návrh na vyhlásenie

konkurzu, ide, ak škoda vznikla následkom porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
teda, ak je preukázané, že nebyť takého porušenia povinnosti, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Podľa názoru súdu príčinou vzniku
škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina
musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a vzniknutou škodou potom nie je daná tam, kde
do deja vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik škody vyvolaný
bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka. Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti, vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus) je
na poškodenom, teda žalobcovi. Naopak škodca (žalovaní) sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť
preukázaním liberačných dôvodov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy
72.978,20 eur z titulu škody spôsobenej porušením zákonom stanovenej povinnosti žalovaných podať
návrh na vyhlásenie konkurzu včas, nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Je nesporné, že obchodná
spoločnosť MASTRA, s.r.o. uzatvorila so žalobcom dňa 17.8.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej
si obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. požičala od žalobcu úver vo výške 71.200,- eur, ktorý sa

zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 5% ročne najneskôr do 30.8.2011. Tento úver nebol splatený
v žiadnom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti MASTRA, s.r.o., pričom dňa 11.9.2009 bola
povolená reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi MASTRA, s.r.o. bolo uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX zastavené, zároveň bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi MASTRA, s.r.o.,

vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MASTRA, s.r.o. a ustanovený správca konkurznej podstaty
I.. B. Č.. Žalobca prihláškou zo dňa 14.1.2010 prihlásil svoju pohľadávku v sume 72.978,20 eur do
konkurzu. Táto pohľadávka žalobcu bola uznaná správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu jej
vzniku, aj čo do výšky, avšak nebola ani čiastočne po zastavení konkurzného konania uspokojená s
poukazom na konečnú správu konkurznej podstaty zo dňa 5.5.2010. Vo veci vyhláseného konkurzu

vedeného na majetok úpadcu pod sp. zn. XXK/X/XXXX, ktorým bola obchodná spoločnosť MASTRA,
s.r.o., bolo Okresným súdom Trnava dňa 10.8.2010 vydané uznesenie, ktorým súd zrušil konkurz
vedený na majetok úpadcu pre nedostatok majetku úpadcu. Dňa 27.9.2010 bolo v Obchodnom
vestníku č. G. XXXB/XXXX zverejnené oznámenie Okresného súdu Trnava, že uznesenie o zrušeníkonkurzu pre nedostatok majetku nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. S poukazom na uvedené sa
žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia zákonom stanovenej
povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Pokiaľ ide o vznik pohľadávky, medzi

účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca od spoločnosti MASTRA, s.r.o. kúpil nehnuteľnosť,
pričom v štádiu konania o zápise vlastníckeho práva bolo zistené, že na príslušnom LV sa nachádza
plomba, a to z dôvodu záväzkov spoločnosti MASTRA, s.r.o. voči spoločnosti SYNECTA, a.s., pričom
žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sa dohodli na takom postupe, že žalobca zaplatí, resp. poskytne
spoločnosti MASTRA, s.r.o. peniaze na zaplatenie jej záväzku, čím sa odstráni prekážka konania o

zápise vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Následne bola podpísaná riadna zmluva o úvere, ktorú
vypracoval Mgr. Č.. Taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca v čase kúpy nehnuteľnosti
nemal vedomosť o finančnej situácii spoločnosti MASTRA, s.r.o..

Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. výslovne uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, čím stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,

t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na
účastníkoch konania a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Zákonurčujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosť
účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom

toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu) je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.

Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku porušenia (resp.

nesplnením) povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade podať v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR návrh na
vyhlásenie konkurzu (na majetok spoločnosti) a nedobytnosťou žalobcovej pohľadávky zo zmluvy o
úvere existuje priamy kauzálny vzťah. Mal teda preukázať, že keby žalovaní v 1. a 2. rade podali návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti včas, pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere by bola
uspokojená (neutrpel by majetkovú ujmu). Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie,

že mu vznikla škoda práve v dôsledku porušenia (resp. nesplnením) povinnosti žalovaných v 1. a 2.
rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko podľa jeho názoru je príčinná súvislosť daná tým, že
keby vedel o úpadku spoločnosti, nebol by uzavrel zmluvu o úvere. Z logického posúdenia vyplýva, že
na základe príčinnej súvislosti v ponímaní žalobcu (keby vedel o úpadku spoločnosti, nebol by uzavrel
zmluvu o úvere) nemožno požiadavky stanovené zákonom na vymedzenie vzniknutej škody naplniť.

Pri (žalobcom) tvrdenej príčinnej súvislosti by škoda predstavovala ujmu v rozsahu celého plnenia zo
zmluvy a neprípustne by tak nahrádzala splnenie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti. Zmluva o úvere
však bola uzavretá dodatočne, s vedomím tak žalobcu ako aj žalovaných v 1. a 2. rade, a to z dôvodu,
že žalobca zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť a prevod vlastníckeho práva bol blokovaný v dôsledku
iných záväzkov spoločnosti.

S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď zo
strany žalobcu nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vzniknutou škodou. To, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaným v 1. a 2. rade,
ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu iných trov konania (437,85 eur žalovanému v 1. rade a

875,70 eur žalovanému v 2. rade, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor) a trov
právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“).

Advokátžalovanéhov1.radeMgr.RóbertČibrikvykonalštyriúkonyprávnejslužby-prípravaaprevzatie

veci, odpor, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2011 a 24.11.2011, za ktoré mu patrí tarifná odmena po á
565,97 eur, ako aj paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 Vyhlášky
po á 7,41 eur, spolu 2.293,52 eur (4x 565,97 + 4x 7,41).Advokátkažalovanéhov2.radeJUDr.RenátaFardousovávykonalaštyriúkonyprávnejslužby-príprava
a prevzatie veci, odpor, účasť na pojednávaní dňa 10.3.2011 a 21.4.2011, za ktoré jej patrí tarifná
odmena po á 565,97 eur, ako aj paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 15 písm. a) a § 16

ods. 3 Vyhlášky po á 7,41 eur, spolu 2.293,52 eur (4x 565,97 + 4x 7,41). Súd nepriznal odmenu za úkon
právnej služby vyjadrenie zo dňa 20.4.2011, nakoľko také vyjadrenie sa v spise nenachádza.

Právny zástupca Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o. si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie veci so žalovaným v 2. rade,

účasť na pojednávaní vo veci žalovaného v 2. rade dňa 30.6.2011, 24.11.2011, príprava a prevzatie
veci so žalovaným v 1. rade, účasť na pojednávaní vo veci žalovaných v 1. a 2. rade dňa 24.9.2012,
14.11.2012, 14.1.2013, 21.3.2014, 6.6.2014, 3.10.2014 a 17.10.2014 po á 565,97 eur (s tým, že za
pojednávanie súdu dňa 3.10.2014, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny si uplatnil 2 úkony), 3x režijný paušál
po á 7,41 eur, 3x režijný paušál po á 7,63 eur, 1x režijný paušál po 7,81 eur, 4x režijný paušál po
8,04 eur + 20% DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných aj náhradu straty času za účasť

na pojednávaní dňa 30.6.2011, 24.11.2011, 24.9.2012, 14.11.2012, 14.1.2013, 21.3.2014, 6.6.2014,
3.10.2014 a 17.10.2014 v rozsahu 27 začatých polhodín (6 x 12,35 eur, 6 x 12,71 eur, 3 x 13,01 eur,
12 x 13,40 eur) podľa ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky + 20% DPH, spolu 420,23 eur, ako aj cestovné v sume
277,71 eur (vrátane 20% DPH) za cestu Bratislava - Galanta a späť na pojednávanie dňa 30.6.2011,
24.11.2011, 24.9.2012, 14.11.2012, 14.1.2013, 21.3.2014, 6.6.2014, 3.10.2014 a 17.10.2014 (§ 16 ods.

4 Vyhlášky), ktoré zaviazal žalobcu zaplatiť k rukám žalovaných v 1. a 2. rade spôsobom uvedeným vo
výroku tohto rozhodnutia na návrh právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave,

písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.