Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010977
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118010977.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.03.2022, v trestnej veci obžalovaného K. Š. pre zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/40/2018 zo dňa 05.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 41T/40/2018 zo dňa 05.05.2021 podľa § 285 písm.
b) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného K. Š., nar. XX.XX.XXXX v C., R. C. E. XX, X.. K., spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 651/15/7707, ktorá na neho bola podaná dňa
24.05.2018 pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zákona, na skutkovom

základe, že

- dňa 1.10.2011 v Prešove uzatvoril ako zamestnanec fiktívny pracovný pomer so zamestnávateľom
spol. VH Consulting, s.r.o., so sídlom Bardejovská 25, Prešov, IČO: 36 506 338 za tým účelom, aby
následne počas dočasných pracovných neschopností, ktoré čerpal v obdobiach od 28.12.2011 do
31.5.2012, od 30.10.2012 do 31.3.2013, od 25.4.2013 do 30.6.2013, od 18.7.2013 do 6.6.2014 a od

7.10.2014 do 31.3.2015 vylákal od Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov vyplatenie nemocenských
dávok počas jeho práceneschopností, ktoré deklaroval predložením registračných listov a potvrdení o
dočasnejpracovnejneschopnostizapomocinestotožnenejosobykonajúcejvmenespol.VHConsulting,
s.r.o, pričom v predložených registračných listoch deklaroval rôzne vymeriavacie základy z fiktívnych
príjmov zamestnanca z ktorých mu boli neoprávnene priznané nemocenské dávky v celkovej výške
4.006,10 Eur, čím spôsobil škodu štátnemu rozpočtu cestou Sociálnej poisťovne Prešov, Masarykova

č. 41, Prešov v celkovej výške 4.006,10 Eur

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného Sociálnu poisťovňu pobočka Prešov, so sídlom
Masarykova 1, Prešov, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.08.2021. Prokurátor
konštatovaný právny záver súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného

posúdenia všetkých dôkazov a skutkového stavu. V odôvodnení oslobodzujúceho výroku rozsudku súd
v prvom rade sa vysporiadal s okolnosťou, či nemocenské dávky možno subsumovať pod zákonnýpojem „príspevok zo štátneho rozpočtu“, pričom prijal záver, že možnosť poskytnutia finančnej podpory
tak fyzickým, ako aj právnickým osobám a spravidla účelová viazanosť jej použitia za splnenia
vymedzených podmienok, vylučuje, aby medzi tieto finančné podpory patrila nemocenské dávka

poskytovaná počas dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca. Ďalším faktorom, ktorý neumožňuje
zaradiť nemocenské dávky medzi finančné podpory, ktorým poskytuje ochranu v ustanovení § 225 Tr.
zákona, je zákonný nárok poistenca na nemocenskú dávku, v prípade zamestnanca za predpokladu
splnenia všeobecných podmienok uvedených v § 30 a 33 a nárok na materské za splnenia podmienok
ustanovených v § 48 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zneužívanie dávok sociálneho

poistenia možno teda právne kvalifikovať ako obyčajný podvod. Pričom po preskúmaní skutkových
tvrdení má za to, že žalovaný skutok nemožno subsumovať ani pod skutkovú podstatu prečinu podvodu.
Súd taktiež nemal preukázané, že v čase podpisu písomného znenia pracovnej zmluvy, t. j. 01.10.2011
obžalovaný vedel, že na jej základe nevznikne jeho pracovný pomer a že ide iba o tzv. simulovaný právny
úkon, a teda konanie obžalovaného nemožno považovať ani za účastníctvo v zmysle ustanovenia § 21
ods. 1 Tr. zákona. Na základe uvedeného oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

V prvom rade prokurátor poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom
vyjadril svoj právny názor v otázke posúdenia sociálnych dávok, v zmysle ktorého nemocenská dávka,
rovnako aj iné dávky sociálneho poistenia, sú plnením v zmysle § 225 ods. 1 Tr. zákona. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí konštatuje, že sociálne poistenie predstavuje formu sociálneho

zabezpečenia obyvateľstva, ktoré sa s pomocou štátu organizuje vo vzťahu ku konkrétnym životným
rizikám, ako je choroba, staroba, nezamestnanosť a pod. a pre konkrétne skupiny obyvateľstva. V
podmienkach Slovenskej republiky má charakter povinného verejného poistenia, ktorého úlohou je
ochrániť čo najväčšiu časť obyvateľstva pred rizikami v živote a ktoré vychádza zo zásady solidarity,
kedy sa jednotlivé sociálne fondy na pokrytie nákladov vytvárajú podľa pravidiel, ktoré sú pre všetkých

rovnaké. Inak povedané, platia všetci, ale dávky využívajú iba tí, ktorí sú postihnutí sociálnym rizikom,
pričom výška poistného sa nevypočíta podľa individuálnej pravdepodobnosti zrealizovania sa rizika,
ale podľa rozsahu potreby pokryť poistencom ich sociálne riziká a na druhej strane podľa možností
poistencov a ich zamestnávateľov vykrýva vzniknuté náklady. Preto nielen dávka v nezamestnanosti, ale
i ostatné dávky sociálneho poistenia vyplácané z rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá je verejnoprávnou

inštitúciou, sú aj podľa dovolacieho súdu iným plnením v zmysle § 225 ods. 1 Tr. zákona. Niet totiž
rozumného dôvodu, pre ktorý by podvodné vylákanie týchto dávok malo byť miernejšie trestné, než
podvodné vylákanie subvencie, dotácie alebo príspevku z iného verejného rozpočtu. Zároveň treba
dodať, že jednotlivé dávky sociálneho poistenia majú nepochybne aj podpornú funkciu. Osobitne je to
zdôraznené v prípade nemocenského a dávky v nezamestnanosti, ktoré sa vyplácajú počas podporného

obdobia. Svojím charakterom a účelom sú tak obdobné subvencii a dotácii, ktorými sa vo všeobecnosti
rozumie verejná finančná podpora, resp. príspevok.

Čo sa týka konštatovania, že nebolo preukázané, že v čase podpisu pracovnej zmluvy ani potom
obžalovaný nevedel, že išlo o fiktívny pomer, poukazuje tu na výpovede vo veci vypočutých osôb.

Obžalovaný uviedol, že mzdu mu vyplácala buď konateľka, resp. D.. Svedkyňa D. konateľka spoločnosti
VH Consulting, s.r.o. uviedla, že k uvedenej spoločnosti sa nevie nijak vyjadriť, nevie, aké podnikateľské
činnosti mala táto spoločnosť vykonávať ani predtým, ako sa stala konateľkou a nevie, ani čo robila
potom. Osobne žiadnych zamestnancov neprijímala, nepodpisovala ani pracovné zmluvy, resp. nevie
o tom. Nevedela, že v tejto spoločnosti mal byť zamestnaný pán Š., vedome ho do zamestnania

neprijímala. Zdá sa jej, že pre D. podpísala plnú moc, ale ona za spoločnosť nevykonávala žiadne
aktivity. Š. nevyplácala mzdu, ani žiadne listiny nepredkladala do Sociálnej poisťovne. Súdom uvádzaný
svedkovia N. B. E. uviedli len, že s Z. registrovali obžalovaného, avšak nepotvrdzujú, že tento by bol
zamestnancom spoločnosti VH Consulting s.r.o., resp., že pre túto spoločnosť vykonával nijakú činnosť.
Jediní svedkovia, ktorí mali svedčiť o existencii pracovného pomeru obžalovaného v spoločnosti VH

Consulting, s.r.o., t. j D. B. Z., v ich prípade sa jedná o osoby, ktoré sa účelovo zbavovali spoločnosti a
tieto prevádzali práva na N. D., čo vo významnej miere znižuje ich hodnovernosť.

Z vyššie uvedených výpovedí má za to, že bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný K. Š. spáchal
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu v podanej obžalobe, t. j. že od uzatvorenia pracovnej zmluvy vedel,

že sa jedná o fiktívny pracovný pomer uzatvorený len za účelom vyplatenia nemocenských dávok.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd druhého stupňa rozsudok prvostupňového súdu
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťamivýznamnými pre rozhodnutie, a po zrušení oslobodzujúceho rozsudku vec vrátil okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa po podaní obžaloby na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného K. Š., výsluchom svedkov Z.L. D., K. N., N. D., Z. E., A. Z., Ž.Q. O. a oboznámením
listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých

dôkazných prostriedkov. Obsah týchto skutočností je vyjadrený v rozsudku súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí v prvom rade sa zaoberal otázkou, či konanie obžalovaného
je možné právne kvalifikovať ako subvenčný podvod so zameraním, že sa zaoberal okolnosťou, či
nemocenské dávky možno subsumovať pod zákonný pojem „príspevok zo štátneho rozpočtu“.

Súdprvéhostupňadospelkzáveru,žesubvenčnýpodvodnechránivšetkyplneniazverejnýchrozpočtov
a zneužívanie niektorých dávok (sociálne poistenie) možno teda kvalifikovať len ako obyčajný podvod.

Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že táto otázka už bola riešená aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/28/2017 zo dňa 13.08.2018, ktorý ustálil na základe argumentácie
tak, ako je uvedené v odvolaní prokurátora, že v danom prípade, čo sa týka sociálnych dávok, a to nielen
dávka v nezamestnanosti, ale aj ostatné dávky sociálneho poistenia, ktoré sú vyplácané z rozpočtu
Sociálnej poisťovne, ktorá je verejnoprávnou inštitúciou, sú „iným plnením“ v zmysle § 225 ods. 1
Tr .zákona, teda úvaha súdu nie je správna a v danom prípade aj dávka zo sociálneho poistenia tak,

ako bola žalovaná, je predmetom žalovanej skutkovej podstaty trestného činu.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa správne poukazuje na tú skutočnosť,
že ani v prípravnom konaní, ani z dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že v čase
podpisu pracovnej zmluvy a ani po tom, obžalovaný by vedel o skutočnosti, že nevznikol pracovný pomer

zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi VH Consulting, s.r.o., teda, že ide o simulovaný právny
úkon.

Jednoznačne z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný predkladal Sociálnej
poisťovni nielen pracovnú zmluvu, ale aj oznámenia o svojej práceneschopnosti a týmto spôsobom

uvádzal Sociálnu poisťovňu do omylu v otázke oprávnenosti vyplácania nemocenských dávok vo vzťahu
k jeho osobe.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že bolo preukázané, že N. D. reálne za túto
spoločnosť nekonala, no iba na základe tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že obžalovaný s touto

spoločnosťou mal iba fiktívny pracovný pomer.

Rovnako nemožno pričítať obžalovanému tak, ako to uviedol súd prvého stupňa, že táto obchodná
spoločnosť si riadne neviedla účtovníctvo a neplnila si svoje daňové a odvodové povinnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu Ž.Í. O., ktorá zastupuje Sociálnu poisťovňu a
prečítal aj svedeckú výpoveď svedkyne D. C., ktorá zastupovala poškodenú Sociálnu poisťovňu v
štádiu prípravného konania. Táto svedkyňa už v prípravnom konaní poukázala na tú skutočnosť,
že spoločnosť VH Consulting, s.r.o. - zamestnávateľ obžalovaného, predkladala požadované listiny
zo strany Sociálnej poisťovne a nikdy nemali podozrenie, že by mali nemocenské dávky vyplácať

neoprávnene. Následne, rovnako ako svedkyňa O., sa aj svedkyňa D. C. vyjadrila k obdobiam, kedy
nemocenské dávky boli vyplácané obžalovanému z dobrovoľného nemocenského poistenia a kedy na
základe zamestnaneckého vzťahu.Krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom
pojednávaní nebolo preukázané, že by obžalovaný uzatvoril fiktívny pracovný pomer. Tento záver, ktorý
je vyjadrený v obžalobe prokurátora okresnej prokuratúry, je spochybňovaný svedeckými výpoveďami,

ktoré naznačujú, že obžalovaný konal v prospech spoločnosti VH Consulting, s.r.o. a zabezpečoval
plnenie záväzkov tejto spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám.
Ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by obžalovaný predkladal
do Sociálnej poisťovne sám alebo za pomoci nestotožnenej osoby registračné listy a potvrdenie o
dočasnej práceneschopnosti, kde by deklaroval rôzne vymeriavacie základy z fiktívnych príjmov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že nebola preukázaná objektívna stránka
trestného činu. Nebola preukázaná ani subjektívna stránka, úmysel obžalovaného a krajský súd dospel
k záveru, že záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade toto konanie nie je trestným činom, je
správny, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Nepochybil súd ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody vzhľadom
na oslobodzujúci výrok rozsudku, obligatórne súd prvého stupňa rozhodol správne, keď odkázal
poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.