Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200141
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8022200141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER &
PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej
Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 31.8.2016
číslo 15072-1/2016-BJ, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe U.. R. P. zaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 a nie 31.06.2006.
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 č. 56532-2/2016-BA v celom rozsahu
zamietla odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Bardejov číslo 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016, vo veci nezániku a zániku povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017 zamietla odvolanie
žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov číslo
700-2810006217-GC04/17 zo dňa 9. januára 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného
na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity.

3.Sociálnapoisťovňa,pobočkaBardejovakoprvostupňovýorgánvydalarozhodnutiezodňa09.01.2017
číslo 700-2810006217-GC04/17, ktorým žalobkyni predpísala podľa § 144 ods. 1 zákona č, 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len .zákon") v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení
neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z,, za
obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007,
február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007,

október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj
2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418,54 EUR poistné na starobné poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie*) v sume 1 891,03 EUR poistné na invalidné poistenie v
sume 630,48 EUR poistné na rezervný fond v sume 499,23 EUR spolu v sume 3439,28 EUR.4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným
rozhodnutím.

Obsah preskúmavaného rozhodnutia

5. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa dosiahla za rok 2005 a 2006, podľa údajov
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjmy z podnikania vyššie, ako zákonom ustanovená

hranica príjmu potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia. Podľa údajov z Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, príjem účastníčky konania z podnikania vykonávaného na základe
iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov bol za rok 2005 vo výške 977 218,00
Sk(daňovépriznaniepodané23.marca2006)azarok2006vovýške1231680,00Sk(daňovépriznanie
podané 2. apríla 2007), t. l. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2005 (82 00,00 Sk) a pre rok
2006 (91 200,00 Sk).

6. Žalovaná konštatovala, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného a príspevkov zistil, že
účastníčka konania, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za obdobie august 2006 až jún 2008 do dňa vydania
napadnutého rozhodnutia neodviedla vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného a príspevkov vo výške

3 439,28 EUR. Ako samostatne zárobkovo činná osoba bola účastníčka konania povinná odvádzať
poistné a príspevky včas a v správnej sume, pretože si túto povinnosť' nesplnila, Sociálna poisťovňa,
pobočka Bardejov, dlžnú sumu predpísala účastníčke konania napadnutým rozhodnutím. Žalovaná
zaujala právny názor, podľa ktorého, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba -lekár má
platnú licenciu Ll A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období

má prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená
hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp.
pokračuje. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 228 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31. decembra
2010, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť' sa na nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť' sa

z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, prijala dňa
31 júla 2006 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorom účastníčka konania uviedla ako
dátum zániku poistenia 31. júl 2006. Účastníčka konania bola v období uvedenom v napadnutom
rozhodnutí povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne
zárobkovočinnejosoby(Licenciač.LlA/PO/XXXX/XX)azároveňdosiahlazákonomustanovenúhranicu
príjmu za rok 2005 a za rok 2006. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho
postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne

nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné
a príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a príspevky ako samostatne
zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však
upravuje „úhrn vymeriavacích základov", t. j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ" Ak by
„úhrn vymeriavacích základov" za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená

zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací
základ", by sa poistné a príspevky neodvádzali. Účastníčka konania je v období od 1. augusta
2006 zamestnancom zamestnávateľa DIADA, s. r. o., IČO: 36 516 074. Pred vydaním napadnutého
rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, vykonala súbeh vymeriavacích základov účastníčky
konania ako zamestnanca a ako samostatne zárobkovo činnej osoby a v kontrolovanom období

zohľadnila prekročenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

7. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu 1. stupňa,
v rámci odvolacieho konania zistila, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne8.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa16.08.2017domáhalapreskúmaniazákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné

a nesprávne, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Vyjadrila názor, že k 31.07.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“), čoho dôkazom je
skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu
dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla
organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy
nevyužívala a to ani pred 31.07.2006, ani potom. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako

fyzická osoba z dôvodu, že od 01.08.2006 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná
spoločnosť DIADA, s.r.o., so sídlom Pánska 17, 085 01 Bardejov, IČO: 36 516 074, ktorej bola žalobkyňa
zamestnancom. Od 01.08.2006 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z
titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovaného, v zmysle ktorého
aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne

vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné
dôsledky, považoval za nesprávny. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 2Sa/4/2017
zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány však
sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa
názoru Krajského súdu v Prešove zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny

záver, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože
základná otázka a teda či žalobcu skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v
danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Na základe toho Krajský súdu v Prešove dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je vydané v
rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako

poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z.z..

10. Žalobkyňa je presvedčená, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou je vo vzťahu
k žalobkyni nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobkyňa si vždy plnila odvodné

povinnosti riadne a včas. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobkyňu s ohľadom na vyššie
uvedené úkony žalobkyne, mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného
poistného a penále. Zároveň žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.07.2006 reálne
nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činne osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného

poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z..

11. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.: „Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.“. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej
poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že písomnú formu nemajú
rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia
v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných
poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov skutočnosti

rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
k 31.07.2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov rozhodla o
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise.
Žalobkyňa vychádza z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda
jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Podľa § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. „(3) Návrh sa

podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo
dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového
konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“. „(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnostirozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.“.
Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov

nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. V zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné
a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania.
Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to uvedením
konkrétnehoustanoveniaprávnehopredpisu,čísla,podktorýmbolpredpisuverejnenýanázovpredpisu.

Z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Bardejov nie je zrejmé, na základe ktorého právneho
predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje
akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý
právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Bardejov zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa

§ 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.: „Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti
účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.“. V zmysle § 185 ods. 4
zákonač.461/2003Z.z.:„Konanie,ktorésazačínanapodnetorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne,je
začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania
prvý úkon.“. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov

Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy,
na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: „Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

12. Žalobkyňa namieta aj voči tomu, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov neupovedomila o
začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu,

čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej k žalobe

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 2.10.2017

žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného
práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená,
že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je
Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v

znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou
spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež
vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo
všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej

spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť
spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva,
tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej
republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne
vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a

etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické
závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina
či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu
súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k
potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd

Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 306/2013- 36. zo dňa 18.
júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne
nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. tak, že žalobu zamietol.14. Povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci

kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo
činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie
oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c)]. Ak fyzická osoba
spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mat' oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle

právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez
ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť' podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Z
uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu
dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia právne irelevantné. Za osobitný predpis v
súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia

sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými
osobami a právnickými osobami. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.
decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá

fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného
predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (LIA), vydané podľa zákona č. 578/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 31. júla 2006, zrušené
Prešovským samosprávnym krajom povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rozhodnutím č.:

4112/2006/ODDZ-CUP, zo dňa 12. júna 2006, bola žalobkyňa aj držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
číslo: LlA/PO/XXXX/XX, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 28. marca 2006. Na základe
žiadostižalobkyneSlovenskálekárskakomorazrušilalicenciunavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxe
Ll A/PO/XXXX/XX až ku dňu 13. augusta 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozhodnutia . Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý
žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (977 218,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2006 do 30. júna 2007.
Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 231 680,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Keďže

žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Ll A, aj po 31. júli 2006, kedy bolo žalobkyni Prešovským
samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo žalobkyni
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 31. júla 2006 tak, ako žalobkyňa namieta, a teda

žalobkyni nezanikla ani odvodová povinnosť súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a s ňou spojená odvodová povinnosť'
zanikli žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov až 30. júna 2008, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v
roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008. Zároveň
žalovaná poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh
poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá vplyv na povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V ustanovení § 138
zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti

u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam. Tvrdenie žalobkyne, že „si nebola
vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením
zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby.", nemá vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 5 ods. 2, ods.3, ods. 4 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany
základnýchľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovadministratívneho
konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd

postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej
sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
rozumierozhodovanieSociálnejpoisťovne.Vkonanípodľatejtohlavysprávnysúdzohľadňuješpecifické
potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby
a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené
inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak:
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný
záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch
rozhoduje správny súd bez pojednávania.

24. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov
konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 10.05.2022 vyvesením na úradnej tabuli
súdu dňa 11.05.2022. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke

Krajského súdu v Prešove dňa 11.05.2022 (§ 137 ods. 4 SSP).

25. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137
ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 19.05.2022.

26. 4Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.27. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202
ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP),
čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

28. Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. 3Sa/19/2017 -67 zo dňa 27. februára 2018
podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č. 28159-3/2017 -BA zo dňa
27.06.2017 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni voči
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehotekasačnúsťažnosťžalovaná.NajvyššísúdSlovenskej
republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej
je dôvodná. Kasačný súd konštatoval, že správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal
s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobkyne pre účely sociálneho poistenia,

ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie bolo už právoplatne
rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch. Námietky žalovanej
vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto
námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný

súd rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/65/2018 zo dňa 15.12 2021 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Sa/19/2017-67 zo dňa 27.2.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Krajský súd opätovne posúdil po zrušení rozsudku kasačným súdom žalobu žalobkyne a po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmaní

napadnutého rozhodnutia, ako i priebehu administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu,
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

31. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 28159-3/2017-BA zo dňa 27.06.2017, ktorým

žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie MUDr. R. P. v celom rozsahu zamietla a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. 700-2810006217-GC04/2017 zo dňa 9. januára
2017 potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov podľa
§ 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a §
178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala

žalobkyni za obdobie august 2006. september 2006, október 2006, november 2006. december 2006,
január2007,február2007,marec2007.apríl2007,máj2007,jún2007,júl2007,august2007,september
2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008. marec 2008, apríl
2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418.54 Eur, poistné na starobné
poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 891,03 Eur. poistné na invalidné

poistenie v sume 630,48 Eur, poistné na rezervný fond v sume 499.23 Eur spolu v sume 3 439,28 Eur.

32. Medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni dlžné
poistnénanemocensképoistenie,poistnénastarobnépoistenie,poistnénainvalidnépoistenieapoistné
do rezervného fondu solidarity za označené obdobie august 2006 až jún 2008 v súlade so zákonom č.

461/2003 Z. z. v platnom znení.

33.UvedenýmrozhodnutiamSociálnejpoisťovne,ktorýmižalobkynipredpísaladlžnépoistnézaobdobie
august 2006 až jún 2008 predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni o zániku povinného sociálneho
poistenia žalobkyne. Sociálna poisťovňa pobočka Bardejov rozhodnutím č. 15072-1/2016-BJ zo dňa 31.

augusta 2016 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. R. P. - žalobkyni nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30.
júna 2008. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie
rozhodnutím č. 56532-2/2016-BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016.

34. Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musívychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§
209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

35. Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Rozhodnutie je
vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie,
rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (§ 213 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.).

36. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú

rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako
poistencovi za obdobie august 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej
sume 3 439,28 Eur. Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné povinné
sociálne poistné predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, ktorými rozhodla tak,
že MUDr. R. P. - žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobkyne nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra
2016. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že otázka právneho postavenia žalobkyne
ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená
a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného.

PokiaľprávoplatnýmirozhodnutiamiSociálnejpoisťovnebolorozhodnutéozánikupovinnéhosociálneho
poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom
rozhodnuté o statuse žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia,
a preto otázka jej statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného
poistného.

37. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

38. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

39. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení,
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, resp. o predpísaní poistného v dvoch samostatných
konaniach. V prípade žalobkyne o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného
nemocenskéhopoisteniarozhodlaSociálnapoisťovňa,pobočkaBardejovrozhodnutímč.15072-1/2016-

BJ zo dňa 31. augusta 2016 tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Na základe odvolania žalobkyne
proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 56532-2/2016-BA uvedené
prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016.
Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobkyne

preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o
preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodala, čím sa pripravila o možnosť preskúmať a zrušiť
uvedené rozhodnutie súdom.

40. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje nemožnosť preskúmavať zánik povinného poistenia

žalobkyne, vzhľadom na existujúce právoplatné rozhodnutie, ktorým bola táto otázka vyriešená.
Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedla
však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže
nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia (vyjadrenia)
žalovanej, nepodala.

41. Správny súd preto vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o otázke zániku poistenia
žalobkyne dospel k záveru, že otázka zániku povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v
predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť existenciu tohtostatusu žalobkyne. Na právoplatné (a súdom nezrušené) rozhodnutie o zániku povinného poistenia je
správny súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť.

42. V danom prípade by správny súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného
preskúmavaným správnym rozhodnutím vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej statusu na
účely sociálneho poistenia.

43. Správny súd preto prijal záver, že v prípade posudzovania žalobkyne ako samostatne zárobkovo

činnej osoby postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď prvostupňový správny orgán
predpísal uvedené poistné vo výške stanovenej rozhodnutím sociálnej poisťovne pobočky Bardejov č.
700-2810006217-GC04/2017zodňa9.januára2017,zaobdobieaugust2006,september2006,október
2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007,
jún2007,júl2007,august2007,september2007,október2007,november2007,december2007,január
2008, február 2008, marec 2008. apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v

sume 418,54 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume
1 891,03 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 Eur, poistné na rezervný fond v sume 499,23
Eur spolu v sume 3 439,28 Eur, pretože správny orgán vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané
v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016 že,
žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006

a zaniklo dňa 30. júna 2008. Z uvedeného rozhodnutia následne vyplynuli aj všetky povinnosti, v zmysle
ktorých vydala Sociálna poisťovňa pobočka Bardejov rozhodnutia o predpísaní poistného tak, ako to
bolo uvedené vyššie.

44. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namieta, že správne orgány nesprávne právne posúdili uvedené

povinnostižalobkynevzhľadomnato,žežalobkyňavtomtoobdobínebolasamostatnezárobkovočinnou
osobou, správny súd argumentuje poukazom na vyslovený právny názor v rozhodnutiach NS SR pod
sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, ako aj 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016. Z týchto rozhodnutí
bezpochyby vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané aj v predmetných rozhodnutiach nemohol
správny súd akceptovať názor žalobkyne, že zaniklo u nej povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie tak, ako deklaruje v uvedených konaniach pretože konanie, ktoré sa zaoberalo
riešením tejto otázky bolo už právoplatne ukončené. O týchto skutočnostiach v konaní, ktoré je vedené
ohľadom predpísania poistného nemožno predmetnú otázku posudzovať ako predbežnú otázku, resp.
ako otázku, ktorá sa týka daného konania. Uvedené skutočnosti nemožno teda riešiť, resp. sa nimi
zaoberať v predmetnom konaní.

45. K argumentácii žalobkyne, ktorá poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 a nasledujúce zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení správny súd musí argumentovať aj tým, že rozhodnutia
správnych orgánov obsahovali všetky formálne aj obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle citovaného
ustanovenia § 209 zákona. Čo sa týka argumentácie žalobkyne, že ide o nesprávne právne posúdenie,

ako aj o tú skutočnosť, že rozhodnutia žalovanej sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy správny súd ako už uviedol
vyššie v rozsudku, sa plne stotožnil s právnym názorom správnych orgánov, pričom argumentáciu
správneho právneho posúdenia uviedli správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia správne s
dôrazom na paragrafové znenie ustanovení, podľa ktorých o predpísaní poistného rozhodli. Ako už súd

argumentoval v odôvodnení rozsudku uvedené rozhodnutia boli formálne aj obsahovo rozhodnutiami
vydanýmivzmysleustanovenia§209zákonaosociálnompoistení.Spoukazomnanámietkužalobkyne,
ženebolaoboznámenáozačiatkunedávkovéhokonania,jesúdtohonázoru,žetietoskutočnostinemajú
vplyv na samotné rozhodnutie a postup sociálnej poisťovne, ktorej ustanovenia zákona o sociálnom
poistení túto povinnosť správnemu orgánu neustanovujú.

46. Zároveň súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností
po vyhodnotení všetkých námietok žalobkyne ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych
orgánov, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názor kasačného súdu vysloveným v
zrušujúcom rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením § 190 SSP.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že
úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu
trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému

subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.

sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum
právnej pomoci.