Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812205557
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6812205557.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci exekúcie oprávneného Union
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti
povinnému Z. U., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom, XXX XX I. XX, vedenej pod sp. zn. EX
3625/2012 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, so sídlom

Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o vymoženie 282,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/784/2012-24 z 12. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca vo výroku, ktorým exekúciu zastavil (I. výrok), p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
uznesením zo dňa 12. 03. 2019 exekúciu zastavil (I. výrok). Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,12 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
(II. výrok) s tým, že povinný nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 05. 09. 2012 exekučnému súdu bola
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči
povinnému o vymoženie 282,63 Eur s príslušenstvom, na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 22. 08. 2012, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30. 08. 2012. Súd prvej

inštancie dňa 12. 09. 2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie
poverením č. 5608 032866. Dňa 19. 05. 2017 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy
exekúcie vo výške 55,12 Eur.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej aj ,,Exekučný poriadok,“

resp. ,,EP“), § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 EP v znení platnom do 31. 10. 2013.
Súdprvejinštancieskúmal,čisúvdanomprípadesplnenépodmienkynazastavenieexekúciepodľaust.
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zistil, že súdny exekútor vykonal potrebné šetrenia majetku
povinného. U povinného bolo zistené, že nie je vlastníkom motorových vozidiel, nemá vedené účty v
peňažných ústavoch, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nedisponuje žiadnym nehnuteľným a
hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie dospel k

záveru, že majetkové pomery povinného odôvodňujú zastavenie exekúcie, preto v zmysle § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
Súd prvej inštancie ďalej preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekúcie, ktorých
náhradu si pri zastavení exekúcie uplatnil a konštatoval, že paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,vyhláška“) vo výške
33,19 Eur bola súdnym exekútorom vyčíslená správne v súlade s vyhláškou, preto súd prvej inštancie

priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur. Taktiež náhrada hotových výdavkov vo forme
poštových poplatkov uplatnená podľa § 22 vyhlášky bola vyčíslená v súlade s vyhláškou a preukázanázo spisu súdneho exekútora, a tak súdnemu exekútorovi patrí náhrada týchto výdavkov vo výške 12,75
Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, jeho
odmena sa zvyšuje o 20% DPH vo výške 9,18 Eur. V zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného

poriadku súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol tak, že súdny exekútor má voči
oprávnenému nárok na ich náhradu s tým, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v celkovej výške 55,12 Eur. O náhrade trov konania povinného súd prvej inštancie rozhodol tak,
že povinný nemá právo na náhradu trov konania, pretože mu v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu
zastavil (I. výrok), oprávnený podal včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie zamietne, alebo uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu

prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za
predčasné (viď. uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/218/2016). Právo posúdiť, či je ďalšie
pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď
v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.
Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen

preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a
nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v
produktívnom veku (43 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný
v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa jeho názoru predčasné zastavenie exekúcie by upieralo

jeho právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený
výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
Podotkol, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili dôkladne majetkové pomery
povinného. V prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je potrebné vychádzať z
charakteru nemajetnosti povinného ako stavu prechodného, keďže povinný môže vlastniť hnuteľné veci,

ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť
nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je
vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z
poistných zmlúv uzatvorených s povinným).
V prípade, ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej

v exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. On si vybral
súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania
exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej
exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie jeho práva na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom

je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov.
Poukázal na to, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a
vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike (výnimky umožňuje
len zákon). Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej
sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného

poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí
pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia,
a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť
dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych

majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne
sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť

z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne
alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavene exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd
odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.3. Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku v znení neskorších právnych predpisov; ďalej aj „CSP“), preskúmal vec v rozsahu § 379, § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku o zastavení exekúcie (I. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP je nemajetnosť

povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení
predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov
exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci
výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na

vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci.

6. Z obsahu exekučného spisu vyplynulo, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o
tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by
mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú

spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu oznámenie súdneho exekútora vzhľadom na postavenie súdneho
exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným

záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Postavenie exekútora si nie je možné
zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc
rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

8. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že
sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Za takto zisteného
skutkového stavu sa aj odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento
záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v odvolaní uviedol len
svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, t.j. že nemajetnosť povinného je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako právne irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase mal

exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala exekučnému súdu povinnosť takúto
exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec
exekučnému súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 EP). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať,
či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 EP). Ak teda čo i

len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie nie je splnená, exekučný súd nemá inú možnosť,
ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí pritom vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu
spisu, nie zo skutočností domnelých a tvrdených oprávneným, avšak nepreukázaných. Inak povedané,
exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na
základe zistených skutočností.

10. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora aby potom, ako zistil nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

11. Vzhľadom na to odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

12. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie (II., III. výrok) zostali nedotknuté.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie
právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.