Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 32C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222200555
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222200555.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: J.. H.Q. S., O.., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. X, U.,
zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti
odporcovi: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, IČO: 30 796
482, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2022 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia,ktorýmbysúduložilodporcovipovinnosťodstrániťzinternetovejstránkyF.:/..I.-sk.Y.-M.-R.-S.-
X.-K.- R.-K.-O.-XX-G.-K.-proti-Q.-Y.-D.-G.-K.-W.-M.-R. článok "Tlačová správa - Úrad začal preverovať

lekárov, ktorí o pandémii ochorenia COVID-19 alebo očkovaní proti nemu šíria dezinformácie a ohrozujú
tak zdravie pacientov".

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je lekár - internista, onkológ, bývalý
primár z Q. K. Ú., ktorý pracoval (ku dňu XX.XX.XXXX) v Y. G. T., konkrétne v jej príspevkovej
organizácii U. O. Y. G. T., a to od roku XXXX. Navrhovateľ rovnako pôsobil u odporcu ako konzultant.

Navrhovateľ má štyri atestácie (vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, hematológia a transfuziológia),
titul O.. (od roku 1990) a titul J.. Navrhovateľ bol ako odborník opakovane dopytovaný zo strany médií
o vyjadrenia k aktuálnym témam týkajúcim sa ochorenia COVID-19. Vždy, keď mal čas a priestor,
odpovedal na otázky médií, pričom sa snažil svoje odpovede aj vysvetliť, či už v rozsahu časových
možností jednotlivých médií, ako aj ich auditória. Navrhovateľ považuje za správne, ak sa k odborným
témam, akou nepochybne je aj ochorenie COVID-19, vyjadrujú (aj) lekári a vedci, a nielen politici a iná

laická verejnosť. Navrhovateľ si za svojimi vedeckými a mediálnymi výstupmi stojí, nebráni sa názorovej
konfrontácii a ani kritike, avšak bráni sa voči tomu, aby bol verejne aj odborne dehonestovaný a bol
nútený obhajovať výroky, ktoré nikdy nepovedal.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca je orgánom verejnej moci, do ktorého kompetencií patrí dohľad
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom v rámci tohto konania má kompetenciu ukladať
sankcie v režime správneho trestania. Odporca dňa XX.XX.XXXX zverejnil na svojej internetovej stránke

F.:/..I.-sk.Y.-M.-R.-S.-X.-K.-R.-K.-O.-XX-G.-K.-proti-Q.-Y.-D.-G.-K.-W.-M.-R. článok "Tlačová správa -
Úrad začal preverovať lekárov, ktorí o pandémii ochorenia COVID-19 alebo očkovaní proti nemu šíria
dezinformácie a ohrozujú tak zdravie pacientov". Toto stanovisko prevzali aj niektoré médiá, napr.
dennikn.sk, dennikstandrad.sk, trend.sk, postoj.sk a topky.sk. Odporca ako orgán verejnej moci vo
svojom stanovisku okrem iného uviedol, že lekár spochybňoval existenciu ochorenia COVID-19 a
označoval vakcínu za podvod alebo namiesto vakcíny odporúčal lieky, ktoré nie sú pre liečbu tohto

ochorenia registrované.Navrhovateľ vo svojom návrhu poprel, že by tieto skutkové tvrdenia niekedy povedal, napísal alebo
inak uviedol. Navrhovateľ nikdy nespochybňoval existenciu ochorenia COVID-19 ani účinnosť vakcín,
rovnako neodporúčal lieky, ktoré by neboli registrované pre liečbu tohto ochorenia. Navrhovateľovi sa v

stanoviskuodporcuprisudzujekonanie,ktorévidentickomobsahuadanomkontextenikdyneuskutočnil,
pričom následne je navrhovateľ podrobený ostrej kritike (ako aj prešetrovaniu) zo strany odporcu za
skutky, ktoré nikdy nespáchal. Navrhovateľ sa domnieval, že zverejnenie stanoviska bolo reakciou
odporcu na článok zverejnený dňa XX.XX.XXXX zo strany U. Ú. Y. na internetovej stránke B..Y..sk s
názvom "Y. U. Y. X. D. H. S.". Navrhovateľ nikdy nepovedal, že "vakcíny (rozumenej proti ochoreniu

COVID-19) sú neúčinné, pretože nestimulujú tvorbu neutralizačných protilátok (t. j. protilátok, ktoré
zabraňujú vstupu vírusu do bunky a blokujú infekciu)", "do ľudského tela vnáša genetickú informáciu
(rozumenej vakcíny proti ochoreniu COVID-19) a my nevieme, čo to s organizmom urobí" a ani, že "v
súčasnosti používané vakcíny (rozumenej proti ochoreniu COVID-19) neprešli testovaním na zvieratách
a neboli realizované základné fázy klinických skúšok na ľuďoch". Uvedené nepravdivé vyjadrenia
Biomedicínskeho ústavu SAV, umocnené ešte aj následnou kritikou navrhovateľa (napr. ".. S. T. Z. K., "..

S. X., "Považujeme to za neetické a škodlivé") vychádzajúcou práve z týchto nepravdivých skutkových
tvrdení nedôvodne a v značnom rozsahu zasiahli do práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti, čím
došlo k porušeniu dobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa. Z konania odporcu
je podľa navrhovateľa zrejmé, že stanovisko zverejnené Biomedicínskym ústavom SAV nepodrobil
odbornejkritike,uvedenéibastrohoprevzalamedializoval,čojeotozávažnejšie,žejeorgánomverejnej

moci a na zverejnenie informácií v rozsahu stanoviska nemá právny základ - oporu v zákone o správnom
konaní, resp. v zákone č. 581/2004 Z. z., v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady garantovanej čl.
2 ods. 2 Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej poukázal na to, že doposiaľ nedošlo k posúdeniu jeho konania

zo strany etickej komisie zriadenej odporcom. Navrhovateľ v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. požiadal
odporcu dňa 04.01.2022 o sprístupnenie informácií, kto daný podnet podal (na navrhovateľa, pozn.
súdu), čo je predmetom šetrenia a prečo odporca zverejnil meno navrhovateľa bez akéhokoľvek
dôkazu, výsledku šetrenia či oboznámenia navrhovateľa s podmienkami či obsahom šetrenia. Dňa
17.01.2022 bola navrhovateľovi zo strany odporcu zaslaná odpoveď na jeho žiadosť o sprístupnenie

informácií, v ktorej odporca okrem iného uviedol, že predmetom šetrenia pätice lekárov je posúdenie,
či lekári postupujú v súlade s etickým kódexom, prípadne inými právnymi predpismi, a zároveň, či
rešpektujú vedecky preukázané skutočnosti. Odporca poukázal na to, že zdravotnícky pracovník je
povinný konať odborne, v súlade s etickým kódexom a musí rešpektovať aj vedecky preukázané
skutočnosti. Medzi tie dnes patrí aj fakt, že z obetí COVIDu-19 nebolo zaočkovaných v októbri takmer

86 % a v novembri 83 % ľudí a že na Slovensku ochoreniu COVID-19 podľahlo viac ako 16-tisíc
ľudí; na druhej strane je evidovaných iba 7 prípadov v kauzálnej súvislosti s podaním vakcíny, čo pri
viac ako 5 miliónoch podaných dávok predstavuje štatisticky, aj keď nie ľudsky, zanedbateľné riziko.
Odporca vo svojej odpovedi ďalej uviedol, že je v jeho kompetencii začať prešetrovať impulzy, ktoré v
tejto súvislosti dostáva. Odporca vo svojej odpovedi poukázal tiež na to, že s ohľadom na šíriacu sa

pandémiu ochorenia COVID-19 vo verejnom záujme zverejnil mená lekárov, u ktorých sa domnieva,
že nepostupujú v súlade s etickým kódexom. Odporca takisto v rámci prvého stupňa eskalačného
mechanizmu vypovedal zmluvu s navrhovateľom, na základe ktorej navrhovateľ pôsobil u odporcu ako
konzultant. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že lekár D.. J.. Y., R.. vo verejnom priestore poukázal
na prešetrovanie navrhovateľa kvôli dezinformáciám, v dôsledku čoho nepristúpil na verejnú diskusiu s

navrhovateľom na tému očkovania proti COVID-19.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že namietaný zásah sa ho dotkol s takou intenzitou a v takom rozsahu,
že cíti povinnosť sa voči takémuto nepravdivému ataku brániť. Navrhovateľ sa vždy snažil odbornej
aj laickej verejnosti poskytnúť komplexné informácie. Napriek tomu ho odporca ako orgán verejnej
moci verejne obvinil a osočil zo skutkov, ktoré nespáchal, a informačné zdroje, z ktorých odporca pri

koncipovaní svojho stanoviska zrejme vychádzal, nepodrobil skúmaniu. Navrhovateľ poukázal na to, že
mu bezprostredne hrozí ujma na právach garantovaných v § 11 a nasl Občianskeho zákonníka, keďže
s ním odporca (okrem iného) ukončil zmluvu, na základe ktorej bol konzultantom, a keďže iní odborníci
(napr. D.. Y.) s ním odmietajú svoju účasť v odbornej diskusii.

3.Knávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianavrhovateľpripojilnasledovnélistiny:tlačováspráva
odporcu "Úrad začal preverovať lekárov, ktorí o pandémii ochorenia COVID-19 alebo očkovaní proti
nemu šíria dezinformácie a ohrozujú tak zdravie pacientov", článok zverejnený v dennikn.sk "Štát sa
púšťa do boja s lekármi, ktorí šíria hoaxy o covide. Postihy hrozia S. G. R.", článok zverejnený nadennikstandard.sk "Ministerstvo: S., H., S. Č. R.. Lekárov šíriacich dezinformácie preverujú", článok
zverejnený na trend.sk "Lekárov, ktorí šíria dezinformácie o ochorení covid-19, preverí úrad", článok
zverejnený na postoj.sk "Úrady začali preverovať lekárov, ktorí o pandémii šírili dezinformácie", článok

zverejnený na topky.sk "Kladivo na lekárov: Za šírenie hoaxov môžu prísť o licenciu! Týchto piatich už
riešia", odpoveď odporcu na žiadosť navrhovateľa o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. zo dňa
17.01.2022, článok zverejnený na hlavnydennik.sk "S. Y. Y. Y. K. D., K. J. U. P. S.", scan komentára
užívateľa pod názvom R. Y. na sociálnej sieti facebook, článok zverejnený na topky.sk "Známy lekár zo
SAV šíri dezinformácie o očkovaní: ostrá kritika od šéfky!".

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník")

fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.

11. Konajúci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je vo veci daná jeho právomoc, keďže súdy v

civilnom sporovom konaní prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). V prejednávanej veci pritom
ide o zásah do práva navrhovateľa, ktorý bol spôsobený orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci. Konajúci súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že odporca nemal na
zverejnenie informácií v rozsahu jeho stanoviska žiaden právny základ, v dôsledku čoho mal porušiť

čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Priamo z Ústavy SR totiž vyplýva, že orgány verejnej moci majú povinnosť
primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku (čl. 26 ods. 5 Ústavy
SR). Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) sú potom správne
orgány povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené
alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní

a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje
osobitný zákon. Samotný navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že do kompetencie odporcu
patrí dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v rámci ktorého má odporca okrem iného
kompetenciu ukladať sankcie v režime správneho súdnictva a podávať návrhy na uloženie sankcie (§ 18
ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.). Odporca môže podať návrh na dočasné pozastavenie alebo

na zrušenie povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie (§18 a § 19 zákona č. 578/2004 Z. z.),
resp. návrh na dočasné pozastavenie alebo na zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (§ 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.). Odporca môže takisto podať návrh (lekárskej) komore na
začatie disciplinárneho konania (§ 66 zákona č. 578/2004 Z. z.). Navrhovateľom napádané stanoviskoodporcu (tlačová správa) informuje o tom, že odporca začal vykonávať dohľady nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, v nadväznosti na čo bude prijímať opatrenia voči konkrétnym lekárom, či už v
podobe ukončenia spolupráce alebo v podobe podávania návrhov na zrušenie licencie či návrhov na

disciplinárnu komisiu SLK (Slovenská lekárska komora, pozn. súdu). Predmetné stanovisko má teda
jednoznačný vecný súvis (rovnako aj miestny a časový súvis) s činnosťou a oprávneniami odporcu, t. j.
nejde o exces z výkonu jeho právomoci. Napriek tomu, že v prejednávanom prípade ide o výkon verejnej
moci kompetentným orgánom verejnej moci (ktorého prieskum by mal spadať do režimu správneho
súdnictva), zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v civilnom

sporovomkonaníjemožnédomáhaťsaochranyosobnostispôsobenejprivýkoneverejnejmoci.Pasívne
vecne legitimovaným subjektom je v takom prípade orgán verejnej moci, a nie Slovenská republika
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2013 sp. zn. 3Cdo/176/2013, zverejnený v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 127/2014, a rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.09.2014 sp. zn. 7Cdo/126/2013, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 75/2015). Konajúci súd preto dospel k záveru, že v prejednávanom

prípadejedanájehoprávomocrozhodnúťonávrhunavrhovateľananariadenieneodkladnéhoopatrenia.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne
upraviť pomery alebo existencia obavy, že (neskoršia) exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch
je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o

taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom
chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac

neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

14. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné

formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy

pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožnos poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného
opatrenia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom

prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery
musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru,
že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch,
typických pre ochranu vlastníckeho práva a iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr.
ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä
v prípade takýchto nárokov môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti

domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom
rozhodnutí. Ide o také situácie, keď nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné, efektívne
ani potrebné, no zároveň je potrebné zamedziť pokračovaniu v protiprávnom konaní, ktoré by vzhľadom
na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme, resp. ktoré neustále
spôsobuje (narastajúcu) ujmu, pričom poskytnutie následnej ochrany v konečnom rozhodnutí vo veci

samej by bolo nemožné alebo prinajmenšom nedostatočné. Pri neodkladnom opatrení, ktorým sa
ukladá povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, a táto povinnosť sa prakticky
zhoduje s tým, čoho sa navrhovateľ domáha alebo mieni domáhať vo veci samej, je však nevyhnutné
klásť na splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia prísnejšie požiadavky. Takýmto
rozhodnutím sa totiž predbieha (či nahrádza) rozhodnutie vo veci samej, ktoré možno na rozdiel od

neodkladného opatrenia vydať až po riadne vykonanom dokazovaní, jeho vyhodnotení, dôslednom
ustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení zo všetkých sporných hľadísk, pri rešpektovaní
všetkých procesných záruk naplnenia obsahu pojmu spravodlivý proces (v materiálnom zmysle) vo
vzťahu k obom stranám sporu, čo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je dosť dobre možné.

16. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaajehopríloh,dospelsúdkzáveru,ženanariadenieneodkladnéhoopatrenianie
sú splnené zákonné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 328 ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol.

17. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a
trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Ako uviedol konajúci súd už vyššie, povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestačia však všeobecné tvrdenia navrhovateľa

o existencii jeho subjektívneho nároku a o jeho ohrození či porušení. Navrhovateľ musí osvedčiť
konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu
reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných
skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že

navrhovateľ hodnoverne neosvedčil existenciu subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo ohrozené
aleboporušovanéodporcomaktorémubyztohtodôvodubolopotrebnéposkytnúťbezodkladnúochranu
nariadením neodkladného opatrenia.

18. Konajúci súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že odporcom zverejnené stanovisko (tlačová

správa) je spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľovi ako fyzickej osobe by preto za splnenia zákonných podmienok mohlo
vzniknúť právo proti odporcovi na upustenie od neoprávneného zásahu v zmysle § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t. j. právo na odstránenie jeho identifikačných údajov (mena a priezviska)
z predmetného stanoviska odporcu. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia súdnej ochrany tomuto

subjektívnemu právu na strane navrhovateľa (nariadením neodkladného opatrenia) ale bolo hodnoverné
osvedčenie protiprávnosti (neoprávnenosti) tohto zásahu. To však navrhovateľ vo svojom návrhu úplne
opomenul. Navrhovateľ síce popiera, že by niekedy spochybňoval existenciu ochorenia COVID-19,
že by označoval vakcínu proti tomuto ochoreniu za podvod alebo že by namiesto vakcíny odporúčallieky, ktoré nie sú pre liečbu tohto ochorenia registrované, toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom
neosvedčil. Na inom mieste svojho návrhu pritom uvádza, že ako odborník opakovane odpovedal na
otázky médií a že si za svojimi vedeckými a mediálnymi výstupmi stojí. Navrhovateľ mohol (a mal)

pripojiť k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoje "vedecké a mediálne výstupy",
z ktorých by jednoznačne vyplývalo, či takéto výroky uviedol alebo nie. Navrhovateľ teda žiadnym
spôsobom neosvedčil, že zo strany odporcu ide o neoprávnenú kritiku, resp. o neoprávnený zásah do
jeho osobnostných práv.

19. Navyše, z predmetného stanoviska odporcu ani nevyplýva, že by odporca obvinil navrhovateľa z
vyslovenia vyššie uvedených výrokov. Odporca vo svojom stanovisku najprv vo všeobecnosti uvádza, že
jeneakceptovateľné,abylekárspochybňovalexistenciuochoreniaCOVID-19,abyoznačovalvakcínuza
podvod alebo aby namiesto vakcíny odporúčal lieky, ktoré nie sú pre liečbu tohto ochorenia registrované.
Odporca následne uvádza, že zriadil etickú komisiu ako poradný orgán predsedníčky úradu, ktorý bude
pravidelne vyhodnocovať dostupné podnety s tým, že cieľom etického prieskumu bude reagovať na

hoaxy šírené niektorými lekármi a jasné vymedzenie sa úradu voči komunikácii, ktorá porušuje základný
záväzok zdravotníckeho pracovníka postupovať pri výkone povolania odborne, v súlade s etickým
kódexom a na základe vedeckých poznatkov. Následne odporca uviedol, že nateraz eviduje podnety
vo vzťahu k piatim lekárom, medzi nimi aj voči navrhovateľovi. Z celej koncepcie stanoviska odporcu
je zrejmé, že jeho prvá časť je všeobecná, t. j. nemusí sa nevyhnutne vzťahovať aj na navrhovateľa.

Vo vzťahu k navrhovateľovi (a zvyšným štyrom lekárom, voči ktorým odporca eviduje podnety) je
relevantná ďalšia časť stanoviska, že odporca "bude reagovať na hoaxy šírené niektorými lekármi"
a že sa bude jasne vymedzovať "voči komunikácii, ktorá porušuje základný záväzok zdravotníckeho
pracovníka postupovať pri výkone povolania odborne, v súlade s etickým kódexom a na základe
vedeckých poznatkov". Odporca teda vo svojom stanovisku "obvinil" navrhovateľa nanajvýš z týchto

dvoch prehreškov, t. j. zo šírenia hoaxov a z komunikácie, ktorá je neodborná a ktorá je v rozpore
s etickým kódexom lekára a v rozpore s vedeckými poznatkami (v oboch prípadoch v súvislosti s
ochorením COVID-19). To potvrdzuje aj odpoveď odporcu na žiadosť navrhovateľa o poskytnutie
informácie, v ktorej je uvedené, že predmetom šetrenia pätice lekárov je posúdenie, či lekári postupujú
v súlade s etickým kódexom, prípadne inými právnymi predpismi, a zároveň, či rešpektujú vedecky

preukázané skutočnosti. Odporca vo svojej odpovedi ďalej uvádza, že sa domnieva, že títo lekári
(vrátane navrhovateľa) nepostupujú v súlade s etickým kódexom, a preto je zverejnenie ich mien vo
verejnom záujme.

20. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil článok zverejnený na webovej

stránke topky.sk s názvom "Známy lekár zo SAV šíri dezinformácie o očkovaní: Ostrá kritika od šéfky!" zo
dňa XX.XX.XXXX. V tomto článku je uvádzaných (citovaných) niekoľko výrokov navrhovateľa (z relácie
v televízii Slovan), ktoré navrhovateľ nespochybnil, t. j. je možné vychádzať z toho (keďže tento článok
pripojil k svojmu návrhu), že tieto výroky skutočne vyslovil a stojí si za nimi. Z tohto článku vyplýva,
že navrhovateľ nepovažuje očkovanie proti ochoreniu COVID-19 za bezpečný a najúčinnejší spôsob

prevencie tohto infekčného ochorenia a že mRNA vakcína jeho podľa jeho názoru "rýchlokvasená",
pretože sa testovala iba niekoľko mesiacov a neprešla potrebnými testami. V článku je odcitovaný
nasledovný výrok navrhovateľa: "Život človeka je príliš vzácny na to, aby sa vyplytval na bohapustý
experiment. Ak človek hovorí o rýchlokvasenej vakcíne, tak nehovorí o čase, za kedy sa vyrobí, len ak
ju máte navrhnutú, v laboratóriu ju vyrobíte za pár dní. Problém v nej je ten, že neprešla potrebnými

testami, ktorými prechádzajú štandardné vakcíny. Ich vývin trvá normálne 8 až 12 rokov. Okrem toho
nepodstúpila testovanie na zvieratách, či elementárne klinické skúšky na ľuďoch." Navrhovateľ mal tiež
uviesť, že médiá koronavírusom zbytočne strašia a rúška sú neúčinné. Konajúci súd v nadväznosti
na uvedené výroky navrhovateľa konštatuje, že je všeobecne známou skutočnosťou, že ochorenie
COVID-19 je nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré neradno podceňovať. Tomuto ochoreniu len na

Slovensku podľahlo viac ako 18-tisíc ľudí. Existuje vedecký konsenzus, že očkovanie proti ochoreniu
COVID-19 je bezpečný a najúčinnejší spôsob prevencie tohto infekčného ochorenia. Na Slovensku
používané mRNA vakcíny prešli procesom schvaľovania Európskou liekovou agentúrou (získali tzv.
podmienečnú registráciu), v rámci ktorej prešli tromi kolami klinického skúšania na desiatkach tisícov
dobrovoľníkov a v reálnej praxi sa nimi zaočkovali miliardy ľudí na celom svete (na Slovensku milióny).

Takisto existuje vedecký konsenzus na tom, že nosenie rúšok alebo respirátorov znižuje riziko infekcie
koronavírusom (porovnaj napr. Mýty a fakty o očkovaní, dostupné z: https://korona.gov.sk/myty-a-fakty-
o-ockovani/, Všetko o očkovaní, dostupné z: https://www.slovenskoproticovidu.sk/sk/vsetko-o-ockovani,
Najčastejšie otázky a odpovede o nosení respirátorov a rúšok, dostupné z: uvzsr.sk). V žiadnomprípade teda nemožno súhlasiť s tvrdeniami navrhovateľa o "rýchlokvasenej" vakcíne či o "bohapustom"
experimente. Ako nepravdivé je možné vyhodnotiť aj tvrdenie navrhovateľa, že mRNA vakcíny proti
koronavírusu (používané na Slovensku) nepodstúpili "elementárne klinické skúšky na ľuďoch". Konajúci

súd sa v tomto kontexte stotožňuje s názorom odporcu (vyslovenom v predmetnom stanovisku), že
je spoločensky nezodpovedné a odsúdeniahodné, keď navrhovateľ ako lekár a vedec, ktorý môže
prinajmenšom v časti spoločnosti požívať dôveru a predstavovať odbornú autoritu, verejne (v médiách)
spochybňuje bezpečnosť vakcíny proti koronavírusu, používajúc pritom vyššie uvedené tvrdenia. Bez
významu v tejto súvislosti nie je ani skutočnosť, že navrhovateľa za jeho verejne prezentované názory

kritizoval aj jeho zamestnávateľ Biomedicínsky ústav SAV (resp. jeho vedenie - generálna riaditeľka
BMC SAV, riaditeľ Virologického ústavu BMC SAV a predseda Vedeckej rady BMC SAV). Konajúci súd
súhlasí aj s argumentáciou odporcu (uvedenou v odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácie), že
existuje verejný záujem na tom, aby odporca ako orgán príslušný na výkon dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zverejnil mená lekárov, voči ktorým vykonáva šetrenie (či už s cieľom začať
konanie alebo podať návrh na začatie konania). Odporca takýmto spôsobom umožní širokej verejnosti,

aby prijala kvalifikované a informované rozhodnutie.

21. Navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil ani existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Ako uviedol súd už vyššie, navrhovateľ musí
osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to

pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna
a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen

tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol len toľko, že odporca s ním ukončil zmluvu, na základe ktorej u
neho pôsobil ako konzultant, a že D.. Y. odmietol svoju účasť v odbornej diskusii s navrhovateľom.
Ukončenie zmluvy s navrhovateľom zo strany odporcu pritom nemá žiaden súvis so zverejnením

sporného stanoviska odporcom, keďže ide o totožný subjekt, t. j. odporca mal vedomosť o konaní
navrhovateľa a ukončil by s ním zmluvu bez ohľadu na to, či došlo k zverejneniu tohto stanoviska (nie
je daná príčinná súvislosť). Ani z vyjadrenia lekára R. Y. na facebooku jednoznačne nevyplýva, že by
tento lekár bol oboznámený s namietaným stanoviskom. Ak by tomu tak aj bolo, podľa názoru súdu táto
skutočnosť sama o sebe nezakladá potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami,

keďže intenzita zásahu do práv navrhovateľa je nepatrná.

22. Nad rámec už uvedeného súd poukazuje aj na to, že návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia je príliš široko koncipovaný a teda neprimeraný (a z tohto ohľadu nedôvodne
obmedzuje výkon kompetencií zo strany odporcu), keďže od odporcu žiada odstránenie celého článku,

a nie iba mena a priezviska navrhovateľa. Nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia by preto bolo
v rozpore s princípom proporcionality.

23. Vyššie uvedené závery samozrejme nebránia navrhovateľovi v tom, aby sa domáhal ochrany svojich
práv v kontradiktórnom konaní (na základe žaloby), v ktorom súd rozhodne až po riadne vykonanom

dokazovaní, jeho vyhodnotení, dôslednom ustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení
zo všetkých sporných hľadísk, pri rešpektovaní všetkých procesných záruk naplnenia obsahu pojmu
spravodlivý proces (v materiálnom zmysle) vo vzťahu k obom stranám sporu.

24. Keďže neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh navrhovateľa

na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
1 C. s. p. Odporca mal v konaní plný úspech, mal by preto proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.