Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118403928
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6118403928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
PRO BONO REALITY, s.r.o., IČO: 46 297 979, so sídlom Hlavná 50, Prešov, zastúpeného JUDr.
Jánom Vrbom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovaným: 1/ Q. Z., nar.
XX. júna XXXX, , trvale bytom P. XXX, M., 2/ X. Z., nar. XX. novembra XXXX, , trvale bytom P. XXX,
M., zastúpenému procesným opatrovníkom P.. B. Z., PhD., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom P.
XXX, M., obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen o
zaplatenie 8.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.

7C/9/2019-310 zo dňa 4. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%, ktoré im je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
7C/9/2019-310 zo dňa 4. marca 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)

prvou výrokovou vetou žalobu voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ zamietol a druhou výrokovou vetou
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, a to do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 8.000,- Eur titulom zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaní porušili zmluvné povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o sprostredkovaní exkluzívnej zo dňa 2.6.2017 tým, že s potenciálnym kupujúcim, ktorý zložil

blokovaciu zálohu, neuzatvorili kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností.

1.2Okresnýsúdvovecirozhodolplatobnýmrozkazom,protiktorémupodaližalovaníodôvodnenýodpor;
namietali, že zmluva o sprostredkovaní nebola nikdy uzatvorená, pretože ju nepodpísal žalovaný 2/,
súčasne sa v nej v čase podpisu nenachádzal údaj o výške provízie a suma predávaných nehnuteľností;
o uzatvorení zmluvy o zložení blokovacej zálohy nemali vedomosť, žalobca ich ani nevyzval na
uzatvorenie kúpnej zmluvy.

1.3 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorému uložil posúdiť spôsobilosť žalovaného 2/ na
udelenie plnej moci žalovanej 1/ a zistiť, či bol vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilý a schopnýpochopiť význam a následky takéhoto právneho úkonu, súd vo veci vytýčil pojednávania a zistil, že
dňa 2.6.2017 uzatvoril žalobca so žalovanými zmluvu o sprostredkovaní na dobu určitú od 2.6.2017
do 1.6.2018, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve

žalovanej 1/ a vo výlučnom a podielovom vlastníctve žalovaného 2/. Sprostredkovateľ sa zaviazal
sprostredkovať predaj nehnuteľností a žalovaní sa zaviazali zaplatiť mu za túto činnosť dohodnutú
províziu vyčíslenú v zmluve. V zmysle zmluvy záujemcovia požadovali za predaj nehnuteľností
minimálnu kúpnu cenu vo výške 24.000,- Eur, provízia žalobcu bola vyčíslená na sumu 8.000,- Eur,
minimálna kúpna cena po odrátaní provízie tak bola vo výške 16.000,- Eur; z obsahu zmluvy zároveň

vyplýva, že nárok na províziu mal sprostredkovateľovi v vzniknúť, ak došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
zmluvy o budúcej zmluve alebo zmluvy o zložení blokovacej zálohy. V prípade, že by záujemca odmietol
podpísať kúpnu zmluvu s potenciálnym kupujúcim, ktorého mu sprostredkoval sprostredkovateľ po
zložení blokovacej zálohy alebo preddavku kúpnej ceny, bol záujemca podľa zmluvy povinný zaplatiť
sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške provízie. Z predloženého plnomocenstva zo dňa 2.6.2017
súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ ako splnomocniteľ splnomocnil žalovanú 1/ ako splnomocnenca,

aby ho zastupovala vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
žalovaného 2/ špecifikovaných v plnomocenstve; za splnomocniteľa podpísal plnú moc žalovaný 2/, za
splnomocnenca žalovaná 1/, podpis žalovaného 2/ bol úradne overený Obecným úradom Dúbravy dňa
2.6.2017.

1.4 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 2.6.2017 podpísal
žalobca so žalovanou 1/, ktorá zmluvu podpísala za seba ako aj za manžela - žalovaného 2/ na
základe plnomocenstva udeleného jej manželom v deň podpisu sprostredkovateľskej zmluvy. Súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie; zo záverov znaleckého posudku č. 52/2020 vypracovaného znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že v dôsledku závažnej dlhodobej

a trvalej duševnej poruchy nebol žalovaný 2/ schopný pochopiť význam a následky právneho úkonu,
ktorý sa týkal udelenia plnej moci žalovanej 1/. Na základe týchto záverov vyplývajúcich zo znaleckého
posudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že plná moc, ktorú žalovaný 2/ udelil žalovanej 1/ dňa
2.6.2017 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko tento bol urobený osobou s duševnou
poruchou bez toho, aby bola táto osoba obmedzená spôsobilosti na právne úkony. Keďže žalovaný 2/

platne nesplnomocnil svoju manželku na uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností
sožalobcom,nemoholmedzinimivzniknúťzáväzkovoprávnyvzťah;nárokuplatnenývtomtokonanívoči
žalovanému 2/ je z tohto dôvodu nedôvodný a súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

1.5 Okresný súd napadnutý rozsudok založil na konštatovaní, že vzhľadom na exaktnosť výšky provízie

z realizovanej kúpnej ceny všetkých nehnuteľností nebolo možné určiť výšku dohodnutej provízie za
sprostredkovanie predaja zvlášť pre žalovanú 1/ a žalovaného 2/. Nakoľko z povahy a obsahu zmluvy
o sprostredkovaní ako aj z okolností, za ktorých bola uzatvorená, nebolo možné zmluvu v časti dohody
o výške provízie upravenej v čl. III. bode 2 v spojení s dohodou o výške zmluvnej pokuty upravenej
v čl. III. bode 7 oddeliť zvlášť vo vzťahu k žalovanej 1/ a vo vzťahu k žalovanému 2/, aplikáciou

ustanovenia§41zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“)vyhodnotil
súd prvej inštancie dohodu o zmluvnej pokute za absolútne neplatný právny úkon a žalobu zamietol
aj voči žalovanej 1/. Konštatoval aj, že z obsahu zmluvy nebolo možné určiť samostatne kúpnu cenu
za nehnuteľnosti patriace do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ a od nej sa odvíjajúcu výšku provízie
realitnej kancelárie za prípadný predaj nehnuteľností žalovanej 1/ a ani výšku zmluvnej pokuty v prípade

porušenia zmluvných povinností žalovanou 1/, preto, pokiaľ je zmluva o sprostredkovaní absolútne
neplatným právnym úkonom vo vzťahu k žalovanému, vzťahuje sa absolútna neplatnosť úkonu aj na
dohodu o výške provízie v spojení s dohodou o zmluvnej pokute rovnako na žalovanú 1/ pre neurčitosť
zmluvy medzi žalobcom a žalovanou 1/.

1.6 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262
ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) a
žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu, uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu
100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote
odvolanie; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie,
alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolateľ v konkrétnostiach namietal, že zmluva o sprostredkovaní je voči žalovanej 1/ platná,
pretože túto uzatvorila riadne, slobodne a vážne. Na základe predmetnej zmluvy žalobca sprostredkoval
okrem predaja nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalovaného 2/ aj predaj nehnuteľností vo
výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, preto neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby bolo možné
považovať zmluvu vo vzťahu k žalovanej 1/ za absolútne neplatnú. Žalobca súčasne tvrdil, že žalovanou

1/ bol pri podpisovaní zmluvy vo vzťahu k žalovanému 2/ uovedený do omylu, a preto takéto jej konanie
nemôže požívať právnu ochranu.

2.2 Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval, že zmluva
o sprostredkovaní je absolútne neplatná aj voči žalovanej 1/; táto preukázateľne porušila zmluvné
povinnosti, čo vyplynulo aj z dokazovania vykonaného v konaní, a preto je žalobca toho názoru, že voči

žalovanej 1/ má nárok na zmluvnú pokutu. Nakoľko má súd v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka
právomoc moderovať zmluvnú pokutu, mal toto právo využiť, uvedeným sa však súd vôbec nezaoberal;
v súvislosti s primeranosťou zmluvnej pokuty a využitím moderačného práva žalobca poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/39/2010 z 8.12.2010.

2.3 Odvolateľ namietol aj porušenie princípu predvídateľnosti práva, tu poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.2011. V napadnutom
rozsudku absentujú prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu skutkových a právnych dôvodov
vo vzťahu k výroku.

2.4 Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca namietal, že žalovaná 1/ pri uzatváraní
zmluvy za žalovaného 2/ vedome konala protiprávne, preto mal súd v danej veci aplikovať ustanovenie
§ 257 C.s.p. a skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Žalovaní vo vyjadrení podanom k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť;

uviedli, že v konaní vyhotovený znalecký posudok podporil nimi prezentované tvrdenia a ďalej poukázali
už len na v priebehu konania tvrdené skutočnosti o plnomocenstve, ktoré bolo podpísané až po
uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní, na údaj o kúpnej cene a provízií, ktoré boli do zmluvy doplnené
až po podpise zmluvy; uviedli aj, že žiadnu inú zmluvu s inou realitnou kanceláriou uzatvorenú nemali
a žalobca ich nikdy nevyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení (replike) uviedol, že výpoveďou ako aj predloženými listinnými
dôkazmi a dôkazmi vykonanými v konaní preukázal, že zmluvu o sprostredkovaní uzatvorila žalovaná
1/ riadne, slobodne a vážne. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaných o dopisovaní kúpnej ceny a
provízie po podpise sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobca opätovne uviedol, že pred uplynutím doby

platnosti zmluvy o sprostredkovaní našiel záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, s ktorými uzatvoril zmluvu
o zložení blokovacej zálohy, žalovaným zaslal písomné oznámenie tejto skutočnosti; riadne preukázal
aj inzerovanie nehnuteľností žalovaných na inom realitnom portáli počas platnosti exkluzívnej zmluvy o
sprostredkovaní. Tvrdenia žalovaných označil za tendenčné a v rozpore so skutkovým stavom veci.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z predloženého spisu vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému 2/ založil súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie na konštatovaní, že tento nebol schopný, vzhľadom na trvalú duševnú poruchu, pochopiť
význam a následky udelenia plnej moci žalovanej 1/, ktorou ju splnomocnil na zastupovanie pri
všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností v jeho vlastníctve; tým, že žalovaný 2/ platne
nesplnomocnil žalovanú 1/ na uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, nevznikolmedzi ním a žalobcom záväzkový vzťah, nárok uplatnený voči nemu tak nebol dôvodný, a preto súd
žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Čo sa týka žalovanej 1/, tu okresný súd poukazujúc na výšku
provízie a zmluvnej pokuty a nemožnosť určenia ich výšky zvlášť vo vzťahu k žalovanej 1/ a žalovanému

2/, konštatoval neplatnosť časti zmluvy aj vo vzťahu k žalovanej 1/ z dôvodu jej neurčitosti.

7.1 Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobcu, napadnuté rozhodnutie okresného
súdu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav, vykonal dostatočné dokazovanie, keď vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie,

vyjadril sa ku všetkým podstatným argumentom strán sporu a odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 C.s.p. Preskúmaním obsahu spisu dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobu zamietol tak voči
žalovanému 2/ ako aj voči žalovanej 1/.

8. Zmluvou o sprostredkovaní exkluzívnou zo dňa 2.6.2017 sa sprostredkovateľ - žalobca zaviazal

vyvíjať činnosť smerujúcu k prevodu nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy; nehnuteľnosti boli vo
výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ (pozemok parc.č. XXX v k.ú. M., obec M.) a vo výlučnom vlastníctve
(rodinný dom s príslušenstvom na parc.č. XXX v k.ú. M., obec M.; pozemok parc.č. XXX/X v k.ú.
M., obec M., pozemok parc.č. XXX/X v k.ú. M., obec M.) a podielovom spoluvlastníctve žalovaného
2/ (pozemok parc.č. XXX v k.ú. M., obec M.). Kúpna cena všetkých nehnuteľností bola v zmluve

vyčíslená vo výške 24.000,- Eur s tým, že provízia sprostredkovateľa predstavovala 8.000,- Eur z
realizovanej kúpnej ceny; minimálna kúpna cena po odrátaní provízie bola určená vo výške 16.000,- Eur.
Nebolo sporné, že zmluvu o sprostredkovaní uzatvoril žalobca so žalovanou 2/, ktorá zmluvu podpísala
aj za žalovaného 1/ na základe ním udeleného plnomocenstva. Na základe tvrdení o nepriaznivom
zdravotnom stave žalovaného 2/ bolo vo veci súdom nariadené znalecké dokazovanie, záverom ktorého

bolo konštatovanie, že žalovaný 2/ nebol v čase udelenia plnej moci žalovanej 1/ schopný porozumieť
významu a dôsledkom takéhoto právneho úkonu.

8.1 Jedným z pojmových znakov zmluvy o sprostredkovaní je odplata - provízia, ktorú sa záujemca
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi za vyvíjanie činnosti smerujúcej k uzatvoreniu určitej zmluvy;

odplata musí byť určitá alebo aspoň určiteľná. Pokiaľ bola v prejednávanej veci provízia v zmluve o
sprostredkovaní určená vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam, prevod ktorých mal byť sprostredkovaný,
a teda tak k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ ako aj vo výlučnom vlastníctve a
podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ je zmluva o sprostredkovaní
neplatným právnym úkonom vzhľadom na jeho duševnú poruchu trvalého charakteru, čo žalobca v

odvolaní nijak nerozporoval, nebolo možné dospieť k inému záveru než tomu, ktorý vyslovil súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí, a teda, že výšku dohodnutej provízie nebolo možné pomerne
rozdeliť vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 1/ a vo výlučnom vlastníctve a podielovom
spoluvlastníctve žalovaného 2/. V zmluve o sprostredkovaní nebola kúpna cena a ani provízia určená
osobitne vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ a tým vo výlučnom

vlastníctve a podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2/. Obdobný záver je následne nevyhnutné
vysloviť aj v súvislosti so zmluvnou pokutou dojednanou v čl. III bode 7 zmluvy o sprostredkovaní, výška
ktorej zodpovedá výške provízie a nárok z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Ak nebolo možné
určiť výšku odmeny vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, rovnako nie je
možné určiť ani výšku zmluvnej pokuty za prípadné porušenie zmluvných povinností žalovanou 1/.

8.2 Z ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý
nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť. Čo sa týka zmluvných dojednaní ohľadom výšky provízie a od nej odvodenej výšky zmluvnej

pokuty, tieto sú na základe vyššie uvedeného pre svoju neurčitosť v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 v
spojení s § 41 Občianskeho zákonníka neplatné. Pre posúdenie dôvodov neplatnosti bolo nevyhnutné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu, pretože Obchodný zákonník
ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov neobsahuje.

8.3 Žalobca v odvolaní namietal, že právomocou súdu je moderácia zmluvnej pokuty, ktorú mal tento
aj využiť. Moderácia však prichádza do úvahy len v prípade, že dohoda o zmluvnej pokute je platná. Z
dôvodu neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní v časti upravujúcej zmluvnú pokutu (§ 37 ods.1 v spojení s§ 41 Občianskeho zákonníka), nemohla žalovanej 1/ vzniknúť ani povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu, čo zároveň vylučuje aj možnosť využitia moderačného oprávnenia súdu.

9. Pokiaľ žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.f) C.s.p., a teda namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo vyústilo do nesprávnych skutkových zistení, uvedené
v odvolaní nijako bližšie nešpecifikoval; uviedol len, že zmluva o sprostredkovaní je voči žalovanej 1/
platná, argumenty podporujúce ním tvrdené závery v odvolaní absentujú. Uplatnil aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 psím.h) C.s.p., namietal tak nesprávne právne posúdenie veci. „Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.“(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. 2MCdo/4/2014 zo dňa 29. februára 2016); žalobca ani v prípade tohto odvolacieho dôvodu

nešpecifikoval, v čom je právne posúdenie veci nesprávne.

9.1 K argumentácií žalobcu o „prekvapivosti“ napadnutého rozhodnutia odvolací súd na okraj dodáva,
že len sama skutočnosť, že všeobecný súd nerozhodol podľa predstáv odvolateľa, a teda nerozhodol
spôsobom, ktorý by mu subjektívne vyhovoval, bez ďalšieho neznamená, že rozhodnutie súdu je

prekvapivé. Žalobca zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. PL.ÚS 21/00, PL.ÚS 6/04), v zmysle ktorých je diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie ústavne neudržateľná. S
uvedeným sa stotožňuje aj odvolací súd, avšak, ak žalobca týmto mienil namietať, že konajúci súd prvej
inštancie v prejednávanej veci rozhodol odlišne ako iné všeobecné súdy v obdobných veciach, mal na

podporu svojich tvrdení takéto rozhodnutia označiť.

10. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nemali takú
právnu silu, aby boli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu;
odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu tak voči žalovanému 2/ ako

aj voči žalovanej 1/ zamietol, potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., pretože je vecne
správny.

11. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, v súvislosti s ktorým
sa domáhal aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p., použitie ktorého však v priebehu konania nenavrhol a

nežiadal, naopak, v petite žaloby si uplatnil náhradu trov konania.

11.1 Ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne náhradu trov konania neprizná.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len ojedinele, vo výnimočných prípadoch, pretože má
negatívny dopad na stranu sporu, ktorá by inak nárok na náhradu trov konania mala. Pri rozhodovaní súd

prihliada tak na podiel zodpovednosti za vznik sporu, ako aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové
a iné pomery strán; v neposlednom rade je relevantný aj samotný výsledok sporu. Len skutočnosť, že
súd nerozhodol podľa predstáv žalobcu nie je dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.

11.2 Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná 1/ konala pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní za

žalovaného 2/ vedome protiprávne poukazujúc pritom na závery znaleckého posudku vypracovaného
znalcom v priebehu konania a konštatujúc tak dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., s uvedeným
sa odvolací súd nemohol stotožniť. Z obsahu spisu je zrejmé, že už na prvom pojednávaní žalovaná
1/ uviedla, že výsluch jej manžela nie je vzhľadom na jeho zdravotný stav možný, do spisu bola
predložená lekárska správa psychiatričky žalovaného 2/, z ktorej vyplýva, že tento je 25 rokov liečený

na psychiatrií a má narušený úsudok a následne bol v konaní vyhotovený znalecký posudok. Znalec v
ňom konštatoval, že žalovaný 2/ nebol schopný pochopiť význam a následky udelenia plnej moci (na
základe ktorej žalovaná 1/ za svojho manžela podpísala zmluvu o sprostredkovaní); S poukazom na
výsledok znaleckého dokazovania mohol žalobca predpokladať výsledok sporu (vzhľadom na to, že si
v konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúcu zo zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovanou

1/, ktorá zmluvu podpísala aj za žalovaného 2/), napriek tomu však v konaní pokračoval a zapríčinil tak
vznik a navyšovanie trov konania. Odvolací súd preto zastáva názor, že obsah spisu a výsledok konania
v prejednávanej veci aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. neodôvodňujú.12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej 1/ a žalovanému 2/, ktorí boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške

trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).