Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222200555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1222200555.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov
JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľa: J.. H. S., O..,
Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. X, U., M.astúpený Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 30/B,
Bratislava, IČO: 47 234 776, proti odporcovi: Ú. pre D. Q. M. Y., Y. Y. Ž. X, U., Z.: XX XXX XXX, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava II z 28. februára 2022, č. k. 32C/4/2022-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného

opatrenia,ktorýmsadomáhal,abysúduložilodporcovipovinnosťodstrániťzinternetovejstránky:F.:/..I.-
sk.Y.S.-M.-R.-S.-K.-R.-K.-O.-XX-G.-K.-proti-Q.-Y.-D.-G.-K.-W.-M.-R.článok "W. Y. - Ú. M. R. S., X. K. R.
K. O.-XX G. K. proti Q. Š. D. G. K. W. M. R..

2. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodňoval tým, že je lekár - internista,
onkológ, bývalý primár z Národného onkologického ústavu, ktorý pracoval (ku dňu 31.12.2021) v

Slovenskej akadémii vied. Ako odborník bol opakovane dopytovaný zo strany médií o vyjadrenia k
aktuálnym témam týkajúcim sa ochorenia COVID-19. Vždy, keď mal čas a priestor, odpovedal na otázky
médií, pričom sa snažil svoje odpovede aj vysvetliť, či už v rozsahu časových možností jednotlivých
médií, ako aj ich auditória. Za svojimi vedeckými a mediálnymi výstupmi si stojí, nebráni sa názorovej
konfrontácii a ani kritike, avšak bráni sa voči tomu, aby bol verejne aj odborne dehonestovaný a bol
nútený obhajovať výroky, ktoré nikdy nepovedal. Poukázal na to, že odporca je orgánom verejnej

moci, do ktorého kompetencií patrí dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom v rámci
tohto konania má kompetenciu ukladať sankcie v režime správneho trestania. Odporca dňa 20.12.2021
zverejnil na svojej internetovej stránke: F.:/..I.-sk.Y.-M.-R.-S.-X.-K.-R.-K.-O.-XX-G.-K.-proti-Q.-Y.-D.-G.-
K.-W.-M.-R. Č. Tlačová správa - „Ú. M. R. S., X. K. R. K. O.-XX G. K. proti Q. Š. D. G. K. W. M. R.. Toto
stanovisko prevzali aj niektoré médiá, napr. dP..sk, D.N.D..sk, W..sk, R..sk G. W..sk. Odporca ako orgán
verejnej moci vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, že lekár spochybňoval existenciu ochorenia

COVID-19 a označoval vakcínu za podvod alebo namiesto vakcíny odporúčal lieky, ktoré nie sú pre
liečbu tohto ochorenia registrované. Navrhovateľ vo svojom návrhu poprel, že by tieto skutkové tvrdenia
niekedy povedal, napísal alebo inak uviedol. Ozrejmil, že nikdy nespochybňoval existenciu ochorenia
COVID-19 ani účinnosť vakcín, rovnako neodporúčal lieky, ktoré by neboli registrované pre liečbu tohto
ochorenia. Namietal, že sa mu v stanovisku odporca prisudzuje konanie, ktoré v identickom obsahu a
danom kontexte nikdy neuskutočnil, pričom následne je podrobený ostrej kritike (ako aj prešetrovaniu)

zo strany odporcu za skutky, ktoré nikdy nespáchal. Domnieval sa, že zverejnenie stanoviska bolo
reakciou odporcu na článok zverejnený dňa XX.XX.XXXX zo strany Biomedicínskeho ústavu SAV nainternetovej stránke B..Y..sk s názvom "Y. U. Y. X. D.Á. H. S.". Zdôraznil, že nikdy nepovedal, že
"vakcíny (rozumej proti ochoreniu COVID-19) sú neúčinné, pretože nestimulujú tvorbu neutralizačných
protilátok (t. j. protilátok, ktoré zabraňujú vstupu vírusu do bunky a blokujú infekciu)", do ľudského

tela vnášajú genetickú informáciu (rozumej vakcíny proti ochoreniu COVID-19) a my nevieme, čo to
s organizmom urobí" a ani, že "v súčasnosti používané vakcíny (rozumej proti ochoreniu COVID-19)
neprešli testovaním na zvieratách a neboli realizované základné fázy klinických skúšok na ľuďoch".
Uvedené nepravdivé vyjadrenia Biomedicínskeho ústavu SAV, umocnené ešte aj následnou kritikou jeho
osoby (napr. ".. S. vyvoláva iracionálne obavy", "D.. S. klame", "Považujeme to za neetické a škodlivé")

vychádzajúcoupráveztýchtonepravdivýchskutkovýchtvrdenínedôvodneavznačnomrozsahuzasiahli
do práva na ochranu jeho osobnosti, čím došlo k porušeniu jeho dobrého mena, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti . Z konania odporcu je zrejmé, že stanovisko zverejnené Biomedicínskym ústavom SAV
nepodrobil odbornej kritike, uvedené iba stroho prevzal a medializoval, čo je o to závažnejšie, že je
orgánom verejnej moci a na zverejnenie informácií v rozsahu stanoviska nemá právny základ - oporu v
zákone o správnom konaní, resp. v zákone č. 581/2004 Z. z., v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady

garantovanej čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalej ozrejmil, že doposiaľ nedošlo k posúdeniu jeho
konania zo strany etickej komisie zriadenej odporcom. V zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. požiadal
odporcu dňa 04.01.2022 o sprístupnenie informácií, kto daný podnet podal, čo je predmetom šetrenia
a prečo odporca zverejnil jeho meno bez akéhokoľvek dôkazu, výsledku šetrenia či oboznámenia ho s

podmienkami či obsahom šetrenia. Dňa 17.01.2022 mu bola zo strany odporcu zaslaná odpoveď na
jeho žiadosť o sprístupnenie informácií, v ktorej odporca okrem iného uviedol, že predmetom šetrenia
pätice lekárov je posúdenie, či lekári postupujú v súlade s etickým kódexom, prípadne inými právnymi
predpismi, a zároveň, či rešpektujú vedecky preukázané skutočnosti. Odporca vo svojej odpovedi ďalej
uviedol, že je v jeho kompetencii začať prešetrovať impulzy, ktoré v tejto súvislosti dostáva. Vo svojej

odpovedi poukázal tiež na to, že s ohľadom na šíriacu sa pandémiu ochorenia COVID-19 vo verejnom
záujme zverejnil mená lekárov, u ktorých sa domnieva, že nepostupujú v súlade s etickým kódexom.
Uzavrel, že namietaný zásah sa ho dotkol s takou intenzitou a v takom rozsahu, že cíti povinnosť sa
voči takémuto nepravdivému ataku brániť. Argumentoval, že sa vždy snažil odbornej aj laickej verejnosti
poskytnúť komplexné informácie. Napriek tomu ho odporca ako orgán verejnej moci verejne obvinil

a osočil zo skutkov, ktoré nespáchal, a informačné zdroje, z ktorých odporca pri koncipovaní svojho
stanoviska zrejme vychádzal, nepodrobil skúmaniu. Poukázal na to, že mu bezprostredne hrozí ujma
na právach garantovaných v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže s ním odporca (okrem iného)
ukončil zmluvu, na základe ktorej bol konzultantom, a keďže iní odborníci (napr. D.. Y.) s ním odmietajú
svoju účasť v odbornej diskusii.

3. Právne odkazujúc na ust. § 324 ods. 1 § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods.
1, § 329 ods. 1,.2, § 330 ods. 2 C.s.p. a § 13 Ods. 1 Obč. zák., dospel súd prvej inštancie k
záveru o nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku
a definíciu neodkladného opatrenia, predpoklady pre jeho nariadenie, ako aj svoj názor na očkovanie

proti ochoreniu COVID -19. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že odporca nemal na zverejnenie
informácií v rozsahu jeho stanoviska žiaden právny základ, v dôsledku čoho mal porušiť čl. 2 ods.
2 Ústavy SR. Ozrejmil, že priamo z Ústavy SR vyplýva, že orgány verejnej moci majú povinnosť
primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku (čl. 26 ods. 5 Ústavy
SR). Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) sú potom správne

orgány povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené
alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní
a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje
osobitný zákon. Navrhovateľom napádané stanovisko odporcu (tlačová správa) informuje o tom, že
odporca začal vykonávať dohľady nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v nadväznosti na čo bude

prijímať opatrenia voči konkrétnym lekárom, či už v podobe ukončenia spolupráce alebo v podobe
podávania návrhov na zrušenie licencie, či návrhov na disciplinárnu komisiu SLK. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie uzavrel, že predmetné stanovisko má teda jednoznačný vecný súvis (rovnako
aj miestny a časový súvis) s činnosťou a oprávneniami odporcu, t. j. nejde o exces z výkonu jeho
právomoci. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil existenciu

subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo ohrozené alebo porušované odporcom a ktorému by z tohto
dôvodu bolo potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Objasnil,
že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že odporcom zverejnené stanovisko (tlačová správa) je
spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.Navrhovateľovi ako fyzickej osobe by preto za splnenia zákonných podmienok mohlo vzniknúť
právo proti odporcovi na upustenie od neoprávneného zásahu v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t. j. právo na odstránenie jeho identifikačných údajov (mena a priezviska) z predmetného

stanoviska odporcu. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia súdnej ochrany tomuto subjektívnemu
právu na strane navrhovateľa (nariadením neodkladného opatrenia) ale bolo hodnoverné osvedčenie
protiprávnosti (neoprávnenosti) tohto zásahu. Uvedené však navrhovateľ vo svojom návrhu úplne
opomenul. Navrhovateľ síce popiera, že by niekedy spochybňoval existenciu ochorenia COVID-19,
že by označoval vakcínu proti tomuto ochoreniu za podvod alebo že by namiesto vakcíny odporúčal

lieky, ktoré nie sú pre liečbu tohto ochorenia registrované, toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom
neosvedčil. Na inom mieste svojho návrhu pritom uvádza, že ako odborník opakovane odpovedal na
otázky médií a že si za svojimi vedeckými a mediálnymi výstupmi stojí. Navrhovateľ mohol (a mal)
pripojiť k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoje "vedecké a mediálne výstupy",
z ktorých by jednoznačne vyplývalo, či takéto výroky uviedol alebo nie. Navrhovateľ teda žiadnym
spôsobom neosvedčil, že zo strany odporcu ide o neoprávnenú kritiku, resp. o neoprávnený zásah do

jeho osobnostných práv. Navyše, z predmetného stanoviska odporcu ani nevyplýva, že by odporca
obvinil navrhovateľa z vyslovenia vyššie uvedených výrokov. Odporca vo svojom stanovisku najprv vo
všeobecnosti uvádza, že je neakceptovateľné, aby lekár spochybňoval existenciu ochorenia COVID-19,
aby označoval vakcínu za podvod alebo aby namiesto vakcíny odporúčal lieky, ktoré nie sú pre
liečbu tohto ochorenia registrované. Odporca následne uvádza, že zriadil etickú komisiu ako poradný

orgán predsedníčky úradu, ktorý bude pravidelne vyhodnocovať dostupné podnety s tým, že cieľom
etického prieskumu bude reagovať na hoaxy šírené niektorými lekármi a jasné vymedzenie sa úradu
voči komunikácii, ktorá porušuje základný záväzok zdravotníckeho pracovníka postupovať pri výkone
povolania odborne, v súlade s etickým kódexom a na základe vedeckých poznatkov. Následne odporca
uviedol, že nateraz eviduje podnety vo vzťahu k piatim lekárom, medzi nimi aj voči navrhovateľovi.

Z celej koncepcie stanoviska odporcu je zrejmé, že jeho prvá časť je všeobecná, t. j. nemusí sa
nevyhnutne vzťahovať aj na navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi (a zvyšným štyrom lekárom,
voči ktorým odporca eviduje podnety) je relevantná ďalšia časť stanoviska, že odporca "bude reagovať
na hoaxy šírené niektorými lekármi" a že sa bude jasne vymedzovať "voči komunikácii, ktorá porušuje
základný záväzok zdravotníckeho pracovníka postupovať pri výkone povolania odborne, v súlade s

etickým kódexom a na základe vedeckých poznatkov". Odporca teda vo svojom stanovisku "obvinil"
navrhovateľa nanajvýš z týchto dvoch prehreškov, t. j. zo šírenia hoaxov a z komunikácie, ktorá je
neodborná a ktorá je v rozpore s etickým kódexom lekára a v rozpore s vedeckými poznatkami. To
potvrdzuje aj odpoveď odporcu na žiadosť navrhovateľa o poskytnutie informácie, v ktorej je uvedené,
že predmetom šetrenia pätice lekárov je posúdenie, či lekári postupujú v súlade s etickým kódexom,

prípadne inými právnymi predpismi, a zároveň, či rešpektujú vedecky preukázané skutočnosti. Odporca
vo svojej odpovedi ďalej uvádza, že sa domnieva, že títo lekári (vrátane navrhovateľa) nepostupujú v
súlade s etickým kódexom, a preto je zverejnenie ich mien vo verejnom záujme. Podľa názoru súdu
prvej inštancie navrhovateľ neosvedčil ani existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Argumentoval, že ukončenie zmluvy s navrhovateľom zo

strany odporcu nemá žiaden súvis so zverejnením sporného stanoviska odporcom, keďže ide o totožný
subjekt, t. j. odporca mal vedomosť o konaní navrhovateľa a ukončil by s ním zmluvu bez ohľadu na to,
či došlo k zverejneniu tohto stanoviska. Ani z vyjadrenia lekára R. Y. na A. jednoznačne nevyplýva, že by
tento lekár bol oboznámený s namietaným stanoviskom. Ak by tomu tak aj bolo, podľa názoru súdu táto
skutočnosť sama o sebe nezakladá potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami,

keďže intenzita zásahu do práv navrhovateľa je nepatrná. Záverom súd prvej inštancie poukázal na
to, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je príliš široko koncipovaný a teda je
neprimeraný (a z tohto ohľadu nedôvodne obmedzuje výkon kompetencií zo strany odporcu), keďže
od odporcu žiada odstránenie celého článku, a nie iba mena a priezviska navrhovateľa. Nariadenie
takéhoto neodkladného opatrenia by preto bolo v rozpore s princípom proporcionality. Vzhľadom na

vyššie uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 262 ods. 1 C. s. p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania

nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Súdu prvej inštancievytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že už v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na protiprávne konanie odporcu, keď namietal, že
odporca stanovisko zverejnené Biomedicínskym ústavom SAV nepodrobil odbornej kritike, uvedené iba

stroho prevzal a medializoval, čo je o to závažnejšie, nakoľko je orgánom verejnej moci a na zverejnenie
informácií v rozsahu Stanoviska nemá oporu v zákone o správnom konaní, resp. v zák. č. 581/2004 Z.z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu zásady, že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na to, že zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva právomoc odporcu zverejniť jeho meno a priezvisko v súvislosti s
vykonávaním dohľadu podľa zák. č. 581/2004 Z.z. resp. z iného právneho predpisu, odporca nerozhodol
voveciúdajnýchdezinformácií,ktorémalodvolateľšíriťanapriektomuzverejnilnainternetejehoidentitu
v súvislosti s konaním, ktoré patrí do právomoci úradu, a to aj napriek tomu, že meno a priezvisko
žalobcu predstavujú osobné údaje, podliehajúce ochrane podľa osobitného právneho predpisu, v
dôsledku čoho uvedené prekročenie právomoci odporcu predstavuje odporcovo protiprávne konanie.

Rovnako považoval za nesprávne právne posúdenie konštatovanie existencie právneho základu, na
základektoréhojeodporcaúdajneoprávnenýzverejniťidentitunavrhovateľavsúvislostisprebiehajúcim
konaním pred odporcom. Verejnosť má právo vedieť, ktoré tvrdenia (všeobecne) je možné považovať
za dezinformácie a ktoré sú vedecky podložené fakty. Pokiaľ však táto skutočnosť nie je ustálená,
pre verejnosť nie je nevyhnutné mať vedomosť o konaní vedenom odporcom, ktorého účastníkom je

navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu preto odporca prekročil svoju právomoc, ak zverejnil jeho osobné
údaje bez jeho súhlasu a bez toho, aby špecifikoval, ktoré jeho (údajné ) tvrdenia je možné považovať
za dezinformácie. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie porušil aj jeho právo na spravodlivý
proces z dôvodu, že napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné. Poukázal na to, že súd v bode 18.
uznesenia konštatuje, že sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absolútne

nevysporiadal s protiprávnosťou zásahu do jeho osobnostných práv na jednej strane, pričom na druhej
strane v bode 11 uznesenia konštatuje, že odporca postupoval v súlade so zákonom - t.j. neprekročil
svoje právomoci, ak zverejnil navrhovateľovu identitu na svojej webovej stránke (čo považoval v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za protiprávne konanie). Uvedené rozhodnutie v časti
18 je z dôvodu textácie bodu 11 nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vytkol súdu prvej inštancie ďalej

to, v otázke účinnosti vakcín proti ochoreniu COVID- 19 dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým záverom. Mal za to, v kapacitách návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo vykonať dokazovanie o tom, ktoré tvrdenie vo verejnom priestore predstavuje dezinformáciu
(nakoľko uvedené je možné ustáliť až na základe znaleckého dokazovania). Súd však aj napriek tomu
prakticky ustálil všeobecne známu skutočnosť - prospešnosť vakcín proti ochoreniu COVID - 19, čo

bude predmetom posudzovania vo veci samej ako aj dokazovania v konaní pred odporcom. V tomto
smere poukázal na niekoľko štúdií, potvrdzujúcich podľa navrhovateľa neopodstatnenosť trvania na
absolvovaní očkovania z dôvodu prevládajúcich pozitívnych dôsledkov prirodzenej imunity, ktoré podľa
jeho názoru vyvracajú existenciu prospešnosti vakcín proti ochoreniu COVID-19 ako všeobecne známu
skutočnosť. Z týchto štúdií podľa neho jednoznačne vyplýva, že prospešné účinky vakcín proti ochoreniu

COVID-19 nie sú všeobecne známou skutočnosťou, ako v uznesení uviedol súd prvej inštancie, ale
tieto je potrebné dokázať. Súd tak svoje rozhodnutie založil aj na nesprávne zistenom skutkovom stave.
Vzhľadom na ustálenie prospešných účinkov vakcín ako všeobecne známej skutočnosti tiež namietal,
že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval vylúčený sudca. Súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav aj ohľadom posúdenia intenzity zásahu do práv navrhovateľa. Mal za

to, že odmietnutie účasti D.. Y.. na verejnej diskusii s ním z dôvodu prebiehajúceho konania zo strany
odporcu (o ktorom D.. Y. odporca informoval okrem iného aj zverejnením jeho identity na odporcovej
internetovejstránke),vzhľadomnavysokúverejnúsledovanosťaktivítD..Y.vmainstreamovompriestore
dosiahlo takej intenzity, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
Súd tak založil svoje rozhodnutie po vykonaní dokazovania na nesprávnom zistení skutkového stavu.

Ďalej namietal, že v prípade, ak by mal súd za preukázané, že dočasnú úpravu práv medzi sporovými
stranami je možné dosiahnuť aj nariadením neodkladného opatrenia v menšom rozsahu ako žiadal, v
zmysle ust. § 216 C.s.p. mu bolo možné neodkladným opatrením priznať menej, ako žiadal, napríklad
obmedzením výroku rozhodnutia na povinnosť odstrániť z príspevku iba jeho časť t.j. jeho osobné údaje.
Neaplikovaním ust. § 216 C.s.p. mu súd odňal právo na prístup k súdu. Na záver konštatoval, že súd

prekvapivo osvedčil verejný záujem na zverejnení jeho identity v súvislosti s prešetrovaním údajných
dezinformácií iba na základe tvrdenia odporcu, t.j. konanie odporcu testu nevyhnutnosti nepodrobil, na
druhej strane však dôrazne podrobil testu proporcinality samotný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorého potrebu minimalizoval práve na jeho osobné údaje.6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie je vecne správne.

7. Ako prvoradou sa odvolací súd zaoberal navrhovateľom uplatnenou odvolacou námietkou, že
rozhodoval vylúčený sudca Okresného súdu Bratislava II J.. H. K., (§ 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), ktorou
navrhovateľ požadoval jeho vylúčenie z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 32C/4/2022 - o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. V námietke uviedol, že vec prejednávajúci sudca je presvedčený
o účinkoch vakcinácie proti COVID-19 do takej miery, že toto svoje presvedčenie povýšil na všeobecne
známu skutočnosť a to napriek tomu, že neexistuje v spoločnosti zhoda na efektívnosti týchto vakcín. Z
uvedeného postupu sudcu vyvodil záver, že tento sa mu javí zaujatý vo vzťahu k veci- otázke pandémie
COVID-19, ako aj k otázke očkovania proti COVID-19, keď bez vykonania dokazovania tvrdí, že je
odsúdeniahodné, aby navrhovateľ spochybňoval účinnosť vakcín. Záverom v námietke uviedol, že téma

vakcinácie proti COVID-19 je, vzhľadom na výraznú rezonanciu v spoločnosti, citlivá otázka spadajúca
do súkromnej sféry jednotlivca, a v prípade, ak sa daná osoba rozhodla pre vakcináciu, tak práve status
očkovanej osoby môže viesť k tendencii prikloniť sa k postoju o prevládajúcich, až výhradne pozitívnych
účinkoch vakcíny proti COVID-19 a nepripustiť si možné riziká vyplývajúce z vakcinácie.

8. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti

9. Účelom ustanovení § 49 a nasl. C.s.p., je zabezpečiť nestrannosť výkonu súdnictva, najmä ak ide
o okolnosti, existencia ktorých by mohla vzbudiť zdanie pochybností o nezaujatosti a nestrannosti
sudcu. Takouto okolnosťou by mohol byť blízky vzťah sudcu k prejednávanej veci, t.j. určitá osobná

zainteresovanosť sudcu na prejednávanej veci, alebo taký osobný vzťah k strane sporu alebo k jej
zástupcovi, ktorý by ovplyvňoval jeho objektívny postoj pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Vzhľadom
na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 ods. 1 C.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny, čl.
48 ods. 1 Ústavy SR), možno sudcu vylúčiť z prejednania a rozhodovania veci len výnimočne a z

naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti sudcu sa vyžaduje dôkaz o jeho
skutočnej zaujatosti. Objektívnu nestrannosť sudcu nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť
čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

10. Z obsahu odvolacej námietky proti konajúcemu sudcovi vyplýva, že navrhovateľ namieta zaujatosť
sudcu z dôvodu jeho názoru vysloveného v odôvodnení uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne z presvedčenia sudcu o tom, že vakcíny proti
ochoreniu Covid-19 sú účinné. V danom prípade je zrejmé, že námietka sa týka výlučne okolností, ktoré
spočívajú v rozhodovacej činnosti zákonného sudcu a ide výlučne len o konštatovanie odvolateľa, že

status očkovanej osoby môže viesť k tendencii prikloniť sa k postoju o pozitívnych účinkoch vakcinácie,
bez priameho súvisu s osobou zákonného sudcu. Preto odvolací túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú.

11. Po preskúmaní uznesenia, návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti

vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, sa odvolací súd stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi
stranami. Jeho odvolacia argumentácia nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia, s ktorého nosnými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací
súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé a spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia

uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p.; nie je ani protirečivé, pretože pokiaľ v bode 18 súd prvej inštancie
uviedol, že zverejnené stanovisko je spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa,
toto je treba chápať v rovine hypotetickej, pretože súd súčasne vyslovil, že práva na ochranu osobnostiv zmysle §13 Obč. zk., t.j. práva na odstránenie identifikačných údajov sa navrhovateľ môže domáhať
v konaní vo veci samej za splnenia preukázania všetkých zákonných podmienok.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho
rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako

i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

13. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapotrebnévykonávaťdokazovanie.Splneniepredpokladov
pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia

aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti
rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ svojou skutkovou argumentáciou neosvedčil

dôvodnosť navrhovanej dočasnej úpravy pomerov nakoľko neosvedčil bezodkladnosť úpravy pomerov
strán. Jeho odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia sú v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v danej veci bezpredmetné. Ich skúmanie a vyriešenie, by bolo predmetom
prípadného konania vo veci samej, o žalobe na ochrane. Rovnaký záver platí aj k odvolacej námietke
týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie ohľadom účinnosti/neúčinnosti

sporných vakcín. Skutočnosť, že konajúci sudca vyjadril názor na prospešnosť vakcín ide síce nad
rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak samo o sebe nespôsobuje
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a ani uvedená skutočnosť zákonného sudcu z konania
nevylučuje (viď bod 10 tohto odôvodnenia). Pokiaľ navrhovateľ odôvodňuje nariadenie bezodkladnej
úpravy pomerov skutočnosťou, že namietaná tlačová správa spôsobila, že s ním odmietol ísť do

odbornej diskusie D.. Y., aj táto námietka je nedôvodná. Táto skutočnosť sa totiž už nastala, teda
nepreukazuje potrebu bezodkladného riešenia práv a povinností medzi stranami. Nedôvodná je aj
námietka navrhovateľa vo vzťahu nariadeniu neodkladného opatrenia v menšom rozsahu ako žiadal,
keď ako príklad uviedol, že by sa nariadila neodkladným opatrením povinnosť odporcu odstrániť z
príspevku iba osobné údaje. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne návrhovým

konaním, v ktorom je súd viazaný petitom návrhu. Odvolací súd iba pripomína, že navrhovateľ sa
domáhal odstránenia celého článku (tlačovej správy) z internetovej stránky. Pokiaľ by mal súd odstrániť
z tohto článku iba osobné údaje navrhovateľa, muselo by to byť vyjadrené v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia s presne identifikovanými časťami článku (tlačovej správy, ktoré sa navrhujú
odstrániť). Takto však nebol petit neodkladného opatrenia formulovaný. Pokiaľ by tak súd urobil sám,

išlo by o neprípustný zásah súdu do návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa teda
nesprávne domnieva, že by takýto postup súdu znamenal iba čiastočné vyhovenie (zamietnutie) návrhu.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že odporcovi v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení(§431ods.1C.s.p.).Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatáto
vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).