Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Macášková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/156/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212516
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2116212516.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO 31575951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: F. X., Z.. XX.X.XXXX, B. X., o zaplatenie
úroku, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 80,72 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.5.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 3.211,21 eur, úrok vo výške 14,90% ročne zo sumy 3.211,21 eur
od 19.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.211,21 eur od 19.4.2016
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2.244,71 eur, úrok vo výške 165,74 eur, poplatky vo výške
8,80 eur, titulom poskytnutého úveru na tom skutkovom základe, že dňa 13.7.2010 žalobca a žalovaný
uzatvorili Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 5.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach v počte 60 vo výške 119,23 eur, úver sa zaviazal splatiť do 15.7.2015. Žalovaný porušil svoje
povinnosti - prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 5.6.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu 18.4.2016 predstavovala sumu 5.630,46 eur a
pozostávala z:
- istiny vo výške 3.211,21 eur
- úroku vo výške 165,74 eur čo predstavuje vyčíslený úrok po vyhlásenie predčasnej splatnosti dňa
5.6.2013
- úroku z omeškania vo výške 2.244,71 eur, čo predstavuje súčet riadnych úrokov po zosplatnení a
úrokov z omeškania. Úroky po zosplatnení od 5.6.2013 do 18.4.2016 predstavujú sumu spolu vo výške
1.374,63 eur. Úroky z omeškania do 5.6.2013 predstavujú sumu vo výške 39,77 eur a po zosplatnení od
5.6.2013do18.4.2016predstavujúsumu830,31eur.Spoluúrokyzomeškaniado18.4.2016predstavujú
sumu 870,08 eur.
- poplatkov vo výške 8,80 eur za vedenie úverového účtu (4 x 2,20 eur) čo vyplýva zo Sadzobníka
poplatkov.
2. Rozsudkom č.k.19C/156/2016-74 zo dňa 28.1.2019 súd rozhodol nasledovne:I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.211,21 eur, úrok vo výške 165,74 eur, úrok z omeškania
vo výške 870,08 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.211,21 eur od 19.4.2016 do
zaplatenia, poplatky vo výške 8,80 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu a to čo sa týka nároku na
zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,90% ročne zo sumy 3.211,21 eur od 5.6.2013 do zaplatenia,
t.j. za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti, a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Na základe odvolania žalobcu proti rozsudku č.k. 19C/156/2016-74 zo dňa 28.1.2019 v zamietajúcej
časti vo výroku II., odvolací súd rozsudkom č.k. 25Co/104/2019-146 zo dňa 15.10.2019 rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov potvrdil.
4.NazákladedovolaniažalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrnaveč.k.25Co/104/2019-146zodňa
15.10.2019, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7Cdo/172/2020-197 zo dňa 29.4.2021
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. októbra 2019 sp. zn. 25Co/104/2019 a rozsudok Okresného
súdu Trnava z 28. januára 2019 č.k. 19C/156/2016-74 vo výroku, ktorým zamietol žalobu a rozhodol o
náhrade trov konania, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva nasledovné: ,,Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov
úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný
zákonník ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok ani jeho výšku v
prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.
Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania.
Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa; podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva
zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v
zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva
dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel
je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z
omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nedošlo.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom
jeplateniedohodnutýchúrokovaždozaplateniaistiny,jehopostaveniezhorší.Pokiaľbytotižspotrebiteľ,
ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,
zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného
ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a
zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.
Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v
prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody.Najvyšší súd vo veci sp. zn. 5Cdo/42/2020 na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že „v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.
Dovolací súd sa aj v predmetnej veci stotožňuje s uvedeným záverom.“
5. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,90% ročne zo
sumy 3.211,21 eur od 5.6.2013 do zaplatenia.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o spotrebnom úvere
zo dňa 13.7.2010; Všeobecnými obchodnými podmienkami; Výzvou na predčasné splatenie úveru zo
dňa 17.5.2013; oboznámením sa s vyjadrením žalobcu zo dňa 28.2.2022, keď konal v neprítomnosti
strán sporu (zástupca žalobcu sa ospravedlnil z neúčasti; žalovaný sa na pojednávanie nedostavil) a
mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o spotrebnom
úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur, poskytnutý úver a úroky
sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 vo výške 119,23 eur, úver
sa zaviazal splatiť do 15.7.2015. Žalovaný porušil svoje povinnosti - prestal uhrádzať jednotlivé splátky
riadne a včas, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 5.6.2013. Celkové úroky, ktoré
mal žalovaný na úver zaplatiť predstavovali sumu 2.153,80 eur, doteraz boli zaplatené úroky vo výške
1.907,34 eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia ďalších úrokov vo výške 246,46 eur /2.153,80 eur mínus
1.907,34 eur/ (Vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.2.2022).
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (ods. 1) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (ods. 2)
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Súd s poukazom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci
a to: ,,v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“ súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 80,72 eur ako vyčíslený zostatok zmluvného úroku za obdobie po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru od 5.6.2013 do ukončenia zmluvného vzťahu dňa 15.7.2015, teda úrok na
ktorom sa zmluvné strany dohodli. Uvedená dlžná suma zákonného úroku bola vypočítaná nasledovne:
na zákonný úrok mal žalovaný zaplatiť sumu 2.153,80 eur od ktorej bola odrátaná suma 1.907,34 eur
ako úhrada žalovaných a odrátaná bola ďalej suma 165,74 eur, ktorá bola žalobcovi priznaná rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 19C/156/2016-74 zo dňa 28.1.2019 (zmluvný úrok vyčíslený ku dňu zosplatnenia
dňa 5.6.2013); t.j. 2.153,80 eur mínus 1.907,34 eur mínus 165,74 eur = 80,72 eur.9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
10. Žalobca sa predmetnou žalobou pôvodne domáhal zmluvného úroku vo výške 14,90% ročne zo
sumy 3.211,21 eur od 19.4.2016 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 28.2.2022 žalobca žiadal priznať ďalšie úroky v rozsahu 246,46 eur, keď celkové úroky
ktoré mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť boli vo výške 2.153,80 eur, z ktorej sumy žalovaný zaplatil
1.907,34 eur.
Vzhľadom na uvedené súd považoval tento úkon žalobcu za späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 14,90% ročne z dlžnej istiny od 16.7.2015 (deň nasledujúci po konečnej
splatnosti úveru) do zaplatenia, preto v súlade s citovaným ustanovením §145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
11. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)
12.Žalobcabolvkonaníúspešný(neúspechmallenvnepatrnejčastiúroku-včastivktorejbolokonanie
zastavené), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.