Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202059
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8814202059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpenéhoRemediumLegal,s.r.o.,so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným:
1/ X. F., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX B. K. I., právne zastúpenému JAKUBIS & PARTNERS s. r. o.,
so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 990 365, 2/ F. O., K..
XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/X, XXX XX W., 3/ X.K. O., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XXXX/XX, XXX XX B. K.
I., 4/ W. O., K.. XX.XX.XXXX, O. J.. K. XXX/XX, XXX XX Š., 5/ X. Y.H., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XXX,

XXX XX G., (za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaných 1/ Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice 725, 930 37 Lehnice, IČO: 42264154, 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 79/7, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 42362962, právne zastúpeného JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811
01Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:50990365,),ozaplatenie4.398,-eurspríslušenstvom,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C/25/2014-160 zo 7. októbra
2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C/25/2014-173 zo

7. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením, č. k. 3C/25/2014-173 zo 7. októbra 2020.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou
12. marca 2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade,
(právneho predchodcu žalovaných v 2. až vo 4. rade) X. O. ako žalovaného v 2. rade a X. Y.Č.
(žalovaného v 5. rade) ako žalovaného v 3. rade zaplatiť mu 4.398,- eur s úrokom z omeškania zo

splátok za obdobie od 21. marca 2010 do 25. februára 2013 vo výške 408,64 eur, úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.398,- eur od 26. februára 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že 13. decembra 2012 uzatvoril so W. W.,
U.. W.. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou naňho postupca postúpil pohľadávku
voči žalovaným. Jeho právna predchodkyňa ako veriteľka a žalovaný v 1. rade ako dlžník 10. mája
2004 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“),
na základe ktorej jeho právna predchodkyňa poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. V ten

istý deň uzatvorili právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný v 2. rade X.K. O. ako ručiteľ a rovnako
právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný v 3. rade X. Y.Š. ako ručiteľ dohody o ručení. Má za to, že
zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitostí zmluvy o úvere
podľa § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).Ku dňu postúpenia bola postupovaná pohľadávka vo výške 6.529,21 eur a pozostávala z istiny vo
výške 5.455,35 eur, úroku vo výške 650,78 eur, úroku z omeškania vo výške 378,23 eur a ostatného
príslušenstva vo výške 44,85 eur. V tomto konaní si neuplatňuje ostatné príslušenstvo vo výške 44,85

eur a úroky z omeškania vo výške 378,23 eur. Jeho právna predchodkyňa poskytla na základe zmluvy
o splátkovom úvere žalovanému v 1. rade úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný v 1. rade
zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 87,96 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní
si uplatňuje sumu rovnajúcu sa päťdesiatim splátkam úveru splatným v období od 20. marca 2010 do
20. apríla 2014 v celkovej výške 4.398,- eur. Tieto splátky sa stali splatnými 25. februára 2013, keď

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ostatné splátky úveru si v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň si
však v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru
samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
počnúc týmto dňom. Žalovaný v 1. rade mu odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu neuhradil žiadnu sumu.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil
konanie proti žalovaným dedičom po nebohom žalovanom v 2. rade X. O., K.. XX.XX.XXXX, G..
XX.XX.XXXX, a to F. O., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, X. O., K.. XX.XX.XXXX a W. O., K.. XX.XX.XXXX,
zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovanému v 1. rade X. F.Ľ. a žalovanému v 3. rade X. Y.,

ako aj vedľajším účastníkom na strane žalovaných Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov
AZ, Námestie Josipa Andriča, Chorvátsky Grob, ako aj Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, Dobrovičova 13, Bratislava trovy konania v celom rozsahu, o ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3.Právnesúdprvejinštancievecposúdilpodľa§497,§502ods.1,§503ods.2Obchodnéhozákonníka,
§ 39, § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31. marca 2015, § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5,
§ 54 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1 druhá veta, § 111, § 517 ods. 1, ods. 2, §
524, § 558 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 10. júna 2010, § 10c
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o splátkovom úvere, § 20 ods. 1, ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom od 11. júna 2010.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcu W.
W., U.. W.., ako veriteľka a žalovaný v 1. rade ako dlžník 10. mája 2004 uzatvorili zmluvu o splátkovom

úvere. Podľa článku I. tejto zmluvy predmetom tejto zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru
bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Žalovanému v 1. rade
bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), pričom ročná úroková sadzba predstavovala
9,30 %, poplatok za poskytnutie úveru bol v sadzbe 2 % z výšky úveru a bol splatný pri podpise
zmluvy, poplatok za správu úveru bol vo výške 40,- Sk (1,33 eur), mesačné splátky boli vo výške

2.650,- Sk (87,96 eur) a boli splatné k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola 20. júna 2004
a konečná splatnosť úveru bola 20. apríla 2014. Úroky boli splatné v posledný deň kalendárneho
mesiaca, úrok z omeškania bol vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby a ako účel poskytnutia úveru
bola uvedená modernizácia bytu. Podľa článku II. body 1. až 4. zmluvy o splátkovom úvere veriteľ sa
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok uvedených v zmluve, a to takým spôsobom,

že úver pripíše v prospech dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Úver sa považuje
za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného v základných podmienkach. Dlžník je
povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté
v tejto zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné
strany sa tiež dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných

podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa článku III. body 1. až 8. zmluvy
o splátkovom úvere pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania
a všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že splátky
pohľadávky z úveru realizuje dlžník spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy. Dlžníksa zaväzuje splácať úver mesačnými splátkami, v periodicite a k termínu dohodnutému v základných
podmienkach zmluvy. Dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka
poplatok za poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy. Poplatok za

poskytnutie úveru je splatný pri podpise zmluvy. Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním
pohľadávky veriteľa platiť úrok z omeškania vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy.
Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom,
úroky z omeškania, úroky a istinu. Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky z
úveru. Podľa článku V. Záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere všetky právne vzťahy

vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou
zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany
sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej
podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj dohody o ručení
uzatvorené medzi právnou predchodkyňou žalobcu a X. O. a právnou predchodkyňou žalobcu a X. Y.

10. mája 2004. V zmysle týchto dohôd ručitelia brali na vedomie, že veriteľka a žalovaný v 1. rade
ako dlžník 10. mája 2004 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému v
1. rade poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk. Podľa článku II. týchto dohôd ručiteľ týmto vyhlasuje,
že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí nasledovné pohľadávky veriteľa:
a) pohľadávka, ktorá vznikla z úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien, na základe ktorej veriteľ

poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina vo výške 200.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky
poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou, alebo b) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne
v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy alebo v dôsledku jej výpovede, alebo, c) pohľadávka na
uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi
veriteľom a dlžníkom, alebo vypovedaním, alebo d) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorý vznikne

v dôsledku zániku úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním,
alebo e) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp.
vznikla v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo f) pohľadávka a jej príslušenstvo,
ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou, alebo nahradením

záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom, a to v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi
pohľadávku riadne a včas. Ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávku
veriteľovi, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení
ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle záverečných ustanovení ručiteľ vyhlasuje,
že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s touto dohodu a zároveň týmto potvrdzuje,

že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a zo VOP veriteľa, za ktoré sa zaručuje,
je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú. Ďalej sa účastníci dohodli,
že právne vzťahy vzniknuté z tejto dohody sa budú riešiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú
súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom
poradí. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvomi účastníkmi dohody. Záväzok

ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody zaniká až úplným zaplatením pohľadávky. Podľa článku 7. bod 7.2.4
Všeobecných obchodných podmienok banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky
určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom,
že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy
o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa článku 7. body 7.3.2 a 7.3.3 Všeobecných obchodných podmienok pohľadávku z úveru, ktorá sa
skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou
v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky
najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Podľa článku
7. bod 7.4.2 Všeobecných obchodných podmienok úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru

(vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z
úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o
úvere, resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého
sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie. Podľa článku 7. bod 7.6.1
Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo

zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku
zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedaťzmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej
lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť
pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Právna predchodkyňa žalobcu ako postupca a žalobca

ako postupník 13. decembra 2012 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE, ktorou
bola postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanému v 1. rade na postupníka. Ako prílohu návrhu na
vydanie platobného rozkazu žalobca doručil súdu list označený ako Oznámenie o postúpení pohľadávky,
ktorý bol adresovaný žalovanému v 1. rade, avšak bez potvrdenia o jeho doručovaní, prípadne doručení.
Právny zástupca žalobcu listami z 13. februára 2014 označenými ako Pokus o zmier oznámil dlžníkovi

a ručiteľom, že bol žalobcom splnomocnený na všetky právne úkony potrebné k vymáhaniu pohľadávky
voči nim ako dlžníkom. Zároveň boli dlžník a ručitelia týmito listami vyzvaní, aby si splnili svoju povinnosť
najneskôr do 28. februára 2014 a uhradili dlžnú čiastku na účet a boli oboznámení s tým, že ak
svoj záväzok voči žalobcovi neuhradia, bude právny zástupca žalobcu nútený pristúpiť k uplatneniu
predmetnej pohľadávky na príslušnom súde spolu s úrokmi z omeškania, trovami súdneho konania,
trovami právneho zastúpenia a v prípade exekučného vymáhania dlžnej sumy aj trovami exekúcie, čím

im vzniknú zbytočné náklady. Súd rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu platobným
rozkazom, č. k. 7Ro/87/2014-37 z 31. marca 2014, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi
do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 4.398,- eur s príslušenstvom a uhradiť trovy
konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v 3. rade (teraz žalovaný v 5. rade) včas odpor, a
to z dôvodu, že jeho ručiteľský záväzok bol založený na spáchaní trestného činu úverového podvodu,

ktorého sa mala dopustiť zatiaľ nestotožnená osoba, ktorá k žiadosti o poskytnutie úveru doložila okrem
iného doklady o jeho pracovnom pomere a príjme napriek tomu, že v tomto období bol nezamestnaný,
pričom o predložení týchto dokladov nemal vedomosť. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu v
súvislosti s poskytnutým úverom a peňažným nárokom uplatneným na tomto súde 3. apríla 2014 podal
trestné oznámenie, ktorým sa zaoberá Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. K. I. a na základe

ktorého je vedené konanie pod č. p. R.-B.-R.-XXX/XXXX. Súčasne má odôvodnenú pochybnosť, či
zmluva o postúpení vznikla platne a pohľadávka bola v tam uvedenej výške. Preto žiada o zamietnutie
žaloby voči jeho osobe, alternatívne o zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Súd uznesením, č. k.
3C/25/2014-59z25.júna2014zrušilplatobnýrozkazzdôvodu,žehonebolomožnédoručiťžalovanému
v 2. rade (X. O.). X. O. ako žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 25. júna

2014 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a že spolu so žalovaným v 3. rade (teraz žalovaný v 5. rade)
podali podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s úverom, ktorého zaplatenia sa
žalobca domáha. Celú vec rieši polícia, preto žiada, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný v 3. rade (teraz
žalovaný v 5. rade) vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní uviedol, že jeho stanovisko je zhodné so
stanoviskom žalovaného 2. rade. Spolu so žalovaným 2. rade podali podnet na trestné stíhanie, keďže

žalovaný v 1. rade ich podviedol. Podľa jeho vedomostí je žalovaný v 1. rade už aj trestne stíhaný. O
trestnom stíhaní upovedomil aj žalobcu. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor
kriminálnej polície z 30. apríla 2014 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a
súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku je žalovaný v 1. rade stíhaný ako obvinený za trestný čin
úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Súd

uznesením, č. k. 3C/25/2014-91 z 2. júna 2016 zamietol námietku prípustnosti vedľajšieho účastníctva
vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade a uznesením, č. k. 3C/25/2014-140 z 13. augusta 2020 rozhodol o
pokračovaní v konaní s dedičmi po žalovanom v 2. rade.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že sa stotožňuje s názorom vedľajšieho

účastníka, ako aj s názorom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že žalobca nie je subjektom, ktorý
predmetný úver poskytol a že postúpenie pohľadávky na žalobcu sa musí okrem ustanovenia § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z gramatického a
logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť
zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90

kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len
pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde
sa v osobitnej časti k ustanoveniu § 91 uvádza: „V odseku 7. sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.

Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých
splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne
postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť
„nebanke“ tzv. „živý úver“, len z pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiťlen splatné splátky, ako sa uvádza vyššie. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o bankách jasne hovorí, že
bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na

základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide
o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú povoleniam Národnej banky Slovenska, a
preto je na mieste obava, že sa zhorší zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Z toho je možné vyvodiť
jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená

pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala. Keďže žalobca nie
je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá
je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách
potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej
výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah takejto výzvy, a ak

takáto výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Súd má za to, že v danom prípade
postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatený
úver na žalobcu. Z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha
žalobou. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov,
napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách.

Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave bola
uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie
je bankou. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver

o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním
zákonnýchpodmienokpostúpeniabankovejpohľadávkyvspotrebiteľskýchveciachsatakétopostúpenie
dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka, pretože
ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej

splatnosti), W. W., U.. W.. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z
neho v celosti inému subjektu. V tomto dôsledku je zmluva o postúpení pohľadávok z 24. marca
2017 neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však
iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej

výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže
postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ teda
pôvodná veriteľka postúpila zmluvou z 24. marca 2017 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu,

naviac bez predchádzajúcej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, postupovala v rozpore s
týmto ustanovením. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať
úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Spravovaním úveru jednoznačne možno
chápať aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym
úkonom, pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis

(lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť bankovú pohľadávku zákon
umožňuje iba: 1. v tej časti, ktorá je po splatnosti (arg. slovo „v omeškaní so splnením čo len časti
záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto záväzku postúpiť ...); 2. iba po výzve
na splnenie; 3. výzva musí byť písomná; 4. výzva musí byť zo strany banky; 5. omeškanie trvá viac
ako 90 dní. Avšak žalobca v konaní nepreukázal najmä existenciu písomnej výzvy (banky) po tom,

čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním
už splatného dlhu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky
tak nebolo v konaní preukázané. Žalobca v tomto konaní nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou
legitimáciou, a to z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla
byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť

ešte nenastala, pretože žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových
úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je
podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné
predpoklady obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky zbanky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej
výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná výzva ako podmienka platného
postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Toto však preukázané žalobcom

nebolo.

6. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Súd
zastavil konanie voči žalovaným v 2. až 4. rade, ktorí boli právnymi nástupcami pôvodného žalovaného

v 2. rade, ktorý zomrel 22. októbra 2015, nakoľko žalobca v písomnom podaní doručenom súdu 28. júla
2016 uviedol, že na podanej žalobe voči žalovanému v 2. rade netrvá.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a priznal úspešným
žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd o trovách konania pôvodného

žalovaného v 2. rade a jeho právnych nástupcov nerozhodoval, lebo pôvodný žalovaný v 2. rade
v priebehu konania zomrel a žalobca žiadal nepokračovať v konaní voči nemu, resp. jeho právnym
nástupcom, v dôsledku čoho súd konanie zastavil. Čo sa týka nároku na náhradu trov vedľajších
účastníkov na strane žalovaných spotrebiteľské združenia vystupovali v zmysle ustanovenia § 93
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) účinného do 30. júna 2016 v

procesnom postavení vedľajších účastníkov. Počnúc 1. júlom 2016 spotrebiteľské združenia vystupujú
v prebiehajúcich súdnych konaniach v súlade s ustanovením § 81 CSP naďalej, avšak už pod novým
procesným označením ako intervenienti. Nakoľko úspech intervenienta sa odvíja od úspechu sporovej
strany, na ktorej vystupuje a žalovaní boli v spore úspešní v celom rozsahu, súd priznal vedľajším
účastníkom nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

8. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 3C/25/2014-173 zo 7. októbra 2020 opravil I. výrok
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C/25/2014-160 zo 7. októbra 2020 v časti dátumu
narodenia dediča po nebohom žalovanom v 2. rade tak, že správne znie „... a W. O., K.. XX.XX.XXXX ...“.

9. Proti rozsudku (s výnimkou časti výroku vzťahujúceho sa na žalovaného v 3. rade (teraz v 5.
rade)) podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na to konštatoval, že

žalobou si uplatnil nárok voči žalovaným, ktorých záväzok voči nemu je solidárnym záväzkom, pričom
každý zo žalovaných tvorí samostatné spoločenstvo, v dôsledku čoho voči každému zo žalovaných
si môže uplatniť svoj nárok samostatne, prípadne sa rozhodnúť, že si svoj nárok uplatní len voči
niektorému z nich. Ak teda rozhodne súd proti všetkým žalovaným jedným rozhodnutím, nemusí sa
rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Súd prvej inštancie 31. marca 2014 vydal platobný rozkaz

č. k. 7Ro/87/2014-37, ktorým zaviazal všetkých žalovaných na zaplatenie celej uplatnenej sumy. Tento
platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť len žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade (X. O.) a
žalovanému v 3. rade (X. Y.) bol riadne doručený. Dokonca podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku
žalovaný v 3. rade (X. Y.) podal v zákonom stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu. Z toho
teda jednoznačne vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 91 ods.

1 OSP platobný rozkaz voči žalovanému v 2. rade (X. O.) nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím
lehoty na podanie odporu. Nakoľko žalovaní tvorili samostatné spoločenstvo súd nielenže v priamom
rozpore s ustanovením § 159 ods. 3 OSP uznesením, sp. zn. 3C/25/2014 z 25. júna 2014 zrušil platobný
rozkaz v celom rozsahu napriek tomu, že v čase vydania tohto uznesenia bol tento platobný rozkaz
voči žalovanému v 2. rade (X. O.) už právoplatný, ale tým, že opätovne rozhodol už v právoplatne

rozhodnutej veci, porušil aj základný princíp právnej istoty. Pre úplnosť dodáva, že v uznesení o zrušení
platobného rozkazu je ako dôvod zrušenia platobného rozkazu uvedené, že žalovanému v 1. rade (X. F.)
nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Avšak v odseku 17. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd uviedol, že platobný rozkaz zrušil, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému v 2. rade
(X. O.). Z toho je zrejmé, že platobný rozkaz nebol doručený len jednému zo žalovaných a voči druhému

jeplatobnýrozkazprávoplatný.Keďžezdostupnýchpodkladovzobjektívnychdôvodovnemôžeposúdiť,
ktorému zo žalovaných bol platobný rozkaz riadne doručený a prekážka právoplatne rozhodnutej veci
je prekážkou, ktorú je konajúci súd povinný z úradnej povinnosti skúmať počas celého konania, zdvorilo
žiada odvolací súd, aby posúdil, ktorému zo žalovaných v 1. a 2. rade (X. O. a X. Y.) bol platobnýrozkaz riadne doručený a vyhodnotil, voči ktorému z nich už bolo v tejto veci právoplatne rozhodnuté. Vo
vzťahu k výroku, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania občianskym združeniam zdôraznil,
že súd rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku, a preto nebol oprávnený týmto subjektom,

ktoré neboli stranami sporu, v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov
konania voči nemu. Vzhľadom na to, že združenie nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov
konaniapriznaná,súdmalpodľajehonázoruouplatnenýchtrováchkonaniazdruženiarozhodnúťtak,že
nárok na náhradu trov konania mu nepriznáva. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že rozsudok v napadnutom rozsahu zrušuje,

resp. aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 469,45 eur.

10. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 3. rade (X. O.), ktorý uviedol, že s rozhodnutím
súdu prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasí. S danou vecou nemajú on, ani jeho súrodenci (žalovaní
v 2. a 4. rade) nič spoločné a navyše z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že to bol práve

žalobca, ktorý žiadal konanie voči jeho otcovi (žalovanému v 2. rade X. O.) zastaviť. Preto nerozumie,
prečo súd s ním a s jeho súrodencami vo veci koná. Ako laik odvolaniu žalobcu nerozumie, a preto trvá
na svojich doterajších vyjadreniach.

11. Žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili.

12. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že naďalej trvá na
podanom odvolaní a navrhuje, aby mu konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel. Na základe uvedených
skutočností žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
rozsudok v napadnutom rozsahu zrušuje, resp. aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade sa k vyjadreniu žalovaného v 3. rade v súdom určenej lehote písomne
nevyjadrili.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5

dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

18. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že záväzok žalovaných voči nemu je solidárnym záväzkom
a každý zo žalovaných tvorí samostatné spoločenstvo, v dôsledku čoho voči každému zo žalovaných si

môžeuplatniťsvojnároksamostatne,prípadnesarozhodnúť,žesisvojnárokuplatnílenvočiniektorému
z nich. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu súdneho spisu má preukázané, že
platobný rozkaz súdu prvej inštancie, č. k. 7Ro/87/2014-37 z 31. marca 2014 bol žalovanému v 2.
rade (X. O.), ako aj žalovanému v 3. rade (X. Y.) doručený do vlastných rúk 4. apríla 2014. Protiplatobnému rozkazu podal žalovaný v 3. rade (X. Y.) včas (15. apríla 2014) odpor. Súd uznesením,
č. k. 3C/25/2014-59 z 25. júna 2014 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
7Ro/87/2014-37 z 31. marca 2014 z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanému v 1. rade do

vlastných rúk. Proti uzneseniu, ktorým súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil, žalobca odvolanie
nepodal.

19. Za týchto okolností mal byť platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušený z dôvodu,
že platobný rozkaz mu nebolo možné doručiť do vlastných rúk a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade (X.

Y.) zrušený z dôvodu, že včas podal odpor s vecným odôvodnením. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
(X. O.), ktorému bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk a ktorý proti platobnému rozkazu odpor
nepodal, mal platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť. V danej veci však nielenže voči uzneseniu
súdu prvej inštancie, č. k. 3C/25/2014-59 z 25. júna 2014, ktorým bol platobný rozkaz zrušený, žalobca
odvolanie nepodal, ale žalobca ani aktívnu vecnú legitimáciu nemal, v dôsledku čoho nemohol platobný
rozkaz voči žalovanému v 2. rade nadobudnúť právoplatnosť (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 433/2014-10 z 24. júla 2014).

20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

21. Ak žalobca trval na tom, že súd o trovách konania občianskych združení rozhodoval za účinnosti
Civilného sporového poriadku, a preto nebol oprávnený týmto subjektom, ktoré neboli stranami sporu,
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov konania voči nemu, odvolací
súd konštatuje, že obe občianske združenia ako vedľajší účastníci pristúpili do konania za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ oznámením o

vstupe z 27. mája 2014 a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV oznámením o vstupe z
2. septembra 2014. Keďže subjekt, s ktorým súd do 30. júna 2016 konal ako s vedľajším účastníkom
konania, po 1. júli 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemohol a jeho
postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. júnu 2016 zaniklo, o jeho ďalšom postavení v konaní
bolo nevyhnutné vždy rozhodnúť. Tento subjekt mohol po 1. júli 2016 vystupovať v konaní ako osobitný

subjekt v súlade s ustanovením § 95 CSP (do konania mohol byť pribratý na základe rozhodnutia súdu,
akstýmstranasúhlasí)aleboakovšeobecnýzástupcavsúladesustanovením§89CSP.Vtomtokonaní
však zanikla účasť vedľajších účastníkov 30. júna 2016 a po tomto dni neboli do konania rozhodnutím
súdu prvej inštancie v zmysle citovaných zákonných ustanovení pribraté, a preto mali nárok na náhradu
trov konania, ktoré im vznikli do 30. júna 2016. S ohľadom na skorší zánik účasti vedľajších účastníkov

v tomto konaní, odvolací súd poznamenáva, že tieto občianske združenia spolu s právnym zástupcom
jedného z nich uviedol v záhlaví tohto rozhodnutia v zátvorke len preto, aby bolo z tohto rozhodnutia
zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie, ako aj odvolateľ týmito subjektmi zaoberali.

22. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo výroku o

trovách konania opomenul uviesť voči komu majú žalovaní v 1. a 3. rade (žalovaní v 1. a 5. rade), ako
aj vedľajší účastníci nárok na zaplatenie náhrady trov konania. Túto chybu odvolací súd považuje za
zrejmú nesprávnosť, ktorú je potrebné podľa § 224 CSP opraviť.

23. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní
neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd pretovyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto
rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).