Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/814/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113207990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113207990.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
XXX XX U. Z. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom
Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 860 697, proti žalovaným: 1. E. - L. poisťovňa, a.s., so sídlom
H. rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, 2. Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta

82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, o zaplatenie sumy 33.193,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 14. apríla 2015 č.k. 14C/148/2013-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 2. rade povinnosť prostredníctvom

žalovaného v 1. rade nahradiť za žalobcu poškodenej U. Q. sumu 13.277,57 eura, poškodenému
M. Q. sumu 9.958,18 eura a poškodenej V. Q. sumu 9.958,18 eura, ktoré im boli priznané
rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 15C/56/2002-991 z 16.03.2010 právoplatným a vykonateľným
dňa 20.03.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k. 7Co 147/2010-1015 z 25.11.2011,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do
30 dní po právoplatnosti vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 3

ods. 1, § 7 ods. 1, vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1,
2, § 28 ods. 2, 3, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11, § 13 ods.
1, 2, 3, § 15, § 420 ods. 1, 2, 3, § 449 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, čl. 1 ods.
1, 2, Smernice Rady č. 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich

sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca bol rozsudkom
OkresnéhosúduNitrač.k.15C/56/2002-991z16.03.2010,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvNitre
č.k. 7Co/147/2010-1015 z 25.11.2011, zaviazaný zaplatiť poškodeným U., M. a V. Q. celkovo sumu
33.193,93 eura, a to z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy, nakoľko konaním žalobcu pri dopravnej
nehode dňa 07.07.1999 zomrel U. Q., ich manžel a otec. Mal za nesporné, že žalobca bol uznaný

vinným za porušenie dôležitej povinnosti pri tejto dopravnej nehode rozsudkom Okresného súdu Nitra
z 12.04.2002 sp.zn. 3T/7/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 31.10.2000 sp.zn.
4To/146/00.OznámenímSlovenskejpoisťovne,a.s.,z10.12.1999ovybavenínárokovnanáhraduškody
z poistnej udalosti mal preukázané, že motorové vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, a
ktoré viedol žalobca bolo zákonne poistené v Slovenskej poisťovni, a.s., v čase nehody podľa vyhlášky
č. 423/1991 Zb., z ktorej vychádzal za aplikácie § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Pri hodnotení

pasívnej legitimácie žalovaných vychádzal zo skutočnosti, že v čase spôsobenia dopravnej nehody
bolo predmetné motorové vozidlo zákonne poistené u právneho predchodcu žalovaného v 1. rade.S poukazom na ust. § 3 ods. 1 vyhlášky 423/1990 Zb. mal za to, že z hľadiska zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci
náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody,

za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V
širšom ponímaní ju treba považovať za škodu na zdraví, respektíve za škodu spôsobenú usmrtením
podľa § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1990 Zb. Súhrnným zhodnotením všetkých skutočností a
právnych záverov dospel k tomu, že žalovaný v 2. rade je prostredníctvom žalovaného v 1. rade povinný
za žalobcu nahradiť poškodeným sumy, ktoré im boli priznané rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.

15C/56/2002-991. Na plnenie zaviazal oboch žalovaných s poukazom na z ust. § 28
ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s.,
vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu, t.j. na žalovaného v 2.
rade. Tieto práva a povinnosti potom vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.,
ktorej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 1. rade. Podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách
konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní a domáhali sa jeho zmeny tak,
že odvolací súd žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania. Dôvodili, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je pospájané z odkazov, ktoré sú v danej veci nepoužiteľné. Súd prvej
inštancie poukazal na eurokonformný výklad smerníc, ktoré sú záväzné pre členské štáty EÚ, ale

opomenul skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo 07.07.1999, teda pred vstupom SR do EÚ.
Rovnako smernica 2009/103/ES bola prijatá až 10 rokov po nehode. Uznesenie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo/168/2009 prijalo záver, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do
osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý
neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Preto poukázanie na menšinový názor jedného

člena senátu, ktorý bol opačného názoru, je rozporné. Poukázali na rozdiel medzi nárokom podľa §
11 a nasl. OZ a podľa § 15 a nasl. OZ. Uviedli, že pokiaľ by uplatnený nárok bol posudzovaný ako
škoda, tento sa premlčiava v 2-ročnej premlčacej lehote. Žalobca mal v pôvodnom konaní vzniesť
námietku premlčania, a ak ju neuplatnil, je možné zo strany poisťovne odmietnuť plnenie podľa § 10
ods. 4 vyhlášky š. 423/1991 Zb. Ďalej namietali proti zaviazaniu oboch žalovaných a poukázali na

to, že žalovaný v 1. rade je zo zákona oprávnený len zastupovať žalovaného v 2. rade, práva a
povinnostiSlovenskejpoisťovne,a.s.,vzniknutézozákonnéhopoisteniaprechádzajúod1.januára2002
na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade ich len uplatňuje a vykonáva v mene a na účet žalovaného v
2. rade, preto v tomto konaní nemôže mať iné postavenia ako zástupca žalovaného v 2. rade. Preto mal
byť nárok uplatnený voči žalovanému v 1. rade zamietnutý. Žiadali pripustiť dovolaciu otázku v znení:

„je možné považovať nemajetkovú ujmu pozostalých po obeti dopravnej nehody podľa § 11 a nasl. OZ,
ktorá vznikla 07.07.1999 za krytú zákonným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel t.j. podľa § 3 vyhlášky č. 423/1991 Zb.?“.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne. Nesúhlasil s námietkou žalovaných voči odôvodneniu

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré má byť pospájané s nehomogénnych odkazov. Poukázal na to,
že rozsudok, ktorým bol zaviazaný na plnenie, ktoré žiada, aby za neho plnila poisťovňa, nadobudol
právoplatnosť dňa 20.03.2012, teda v čase, keď SR už bola členským štátom EÚ a v čase po prijatí
smernice 2009/103/ES. Nestotožnil sa ani s námietkou týkajúcou sa argumentácie súdu prvej inštancie
uznesením NS SR 4Cdo/168/2009, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlil

uvedené pojmy, spôsob ich výkladu a prijal logický záver, ktorý je v súlade eurokonformným výkladom
uvedených pojmov. Poukázal na to, že poškodení za svojich nárokov domáhali z titulu neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti každého z nich, nie z titulu neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti nebohého. Tvrdil, že na odmietnutie plnenia podľa § 10 ods. 4 písm. a) vyhlášky
číslo 423/1991 Zb. nie sú splnené podmienky.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorým sa pôvodne len voči žalovanému v 1. rade domáhal
uloženia povinnosti nahradiť za žalobcu poškodenej U. Q. sumu 13.277,57 eura, poškodenému M. Q.
sumu 9.958,18 eura a poškodenej V. 9.958,18 eura, ktoré im boli priznané rozsudkom Okresného súdu
Nitra č.k. 15C/56/2002-991 z 16.03.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co 147/2010-1015 z 25.11.2011, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,75 % ročne od 15.12.2012 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca navrhol vstup ďalšieho
účastníka do konania, ako žalovaného v 2. rade, a zároveň žalobu rozšíril o „alternatívny petit“, podľa
ktorého sa tiež domáhal, aby žalovaný v 2. rade prostredníctvom žalovaného v 1. rade za žalobcu
nahradil nároky poškodených U. Q. v sume 13.277,57 eura, M. Q. v sume X.XXX,XX eura a V. Q.
v sume 9.958,18 eura, ktoré im boli priznané rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 15C/56/2002-991

z 16.03.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č.k. 7Co 147/2010-1015 z 25.11.2011. Súd prvej inštancie svojim uznesením z 26.01.2015 č.k.
14C/148/2013-129 pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania a následne uznesením vyhlásenom
na pojednávaní dňa 24.03.2015 pripustil aj zmenu petitu.

11. Každé podanie musí mať zákonom predpísané všeobecné náležitosti, prípadne osobitné náležitosti,
ak zákon pre určitý druh podania tieto stanovuje. Nakoľko v danej veci konanie začalo podaním žaloby
pred 01.07.2016, žalobný návrh žalobcu musel zodpovedať ustanoveniu § 79 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, ako procesného predpisu, ktorý bol účinný v čase podania žaloby, ako i v čase,
keď žalobca svoj návrh rozšíril na ďalšieho žalovaného. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 470 ods. 2

CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované, posudzoval náležitosti žaloby v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.

12. Podľa § 79 ods. 1 OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§

42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí

byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu aoznačenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

13. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
Ide o určenie žalobného petitu, ktorým súd je (až na výnimky) viazaný. Viazanosť, či záväznosť
petitu sa týka nielen výroku rozsudku, ale aj v rozsahu dokazovania, preto petit musí byť jasný,
stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Ak petit nespĺňa tieto kritériá, ide o vadu konania, ktorá
sa odstraňuje postupom podľa § 43 ods. 1 OSP. Súd však odstraňuje len vady petitu spočívajúce

v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti. Žalobný návrh môže mať povahu jednoduchého
alebo zloženého petitu, pri ktorom dochádza k procesnej kumulácii viacerých nárokov v jednom petite.
Právna teória rozoznáva aj petit eventuálny a alternatívny. Eventuálny petit je taký, keď žalobca
požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia s tým, že pre prípad, ak tento
prvý petit bude zamietnutý, súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite.
O alternatívnom petite hovoríme, keď žalobca žiada zaviazať žalovaného na dve plnenia, ktoré sú

pre neho rovnocenné. Rozsudok súdu potom zaväzuje dlžníka na jedno alebo druhé plnenie. Teória
procesného práva rozoznáva aj tzv. alternatívu facultas, pri ktorej žalobca v petite uvedie, že žiada
žalovaného zaviazať na plnenie určitého druhu, je však ochotný uspokojiť sa aj s plnením náhradným.
Súd túto alternatívu prevezme do enunciátu svojho rozhodnutia. Žalovaný sa potom môže zbaviť svojej
judikovanej povinnosti aj alternatívnym plnením, exekúcia však môže byť vedená len na primárne určený

druh plnenia.

14. Zmena žalobného návrhu, tak ako ju pripustil súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu, však
nie je alternatívnym petitom, hoci ho tak žalobca označil. Alternatíva petitu totiž nemôže spočívať v tom,
že súd si do svojho rozhodnutia vyberie, ktorý zo žalovaných je pasívne vecne legitimovaný. S petitom

uvedeným žalobcom sa súd prvej inštancie v žiadnom prípade nemôže vysporiadať tak, že rozhodne
len o jednej jeho časti. Bez ohľadu na to, že v prípade pripustenia zmeny návrhu, ani odvolací súd
nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu, v tomto prípade z vyššie uvedených dôvodov nie
je možné akceptovať, že súd prvej inštancie rozhodol len o nároku uplatnenému voči žalovanému v 2.
rade a nárok uplatnený voči žalovanému v 1. rade ponechal bez povšimnutia, považujúc žalobný návrh

žalobcu za alternatívny petit. Postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s ust. § 152 ods. 2 prvá veta
OSP, podľa ktorého rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd
prvej inštancie rozhodol len o jednom z navrhnutých petitov, a druhý ponechal bez povšimnutia, je jeho

rozhodnutie nesprávne. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu realizácie
procesných práv strán sporu v takej miere, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces pričom,
a vzhľadom na dvojinštantnosť súdneho konania, tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní
pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolací súd tiež dáva do pozornosti súdu prvej
inštancie, že označenie žalovaného v 2. rade nezodpovedá ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Zb.,

z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia
prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu, v mene a na účet ktorej ich uplatňuje a vykonáva Slovenská
poisťovňa, a.s. (po zmene obchodného mena Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.). Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že za žalovaného v 2. rade v danej veci zo zákona koná žalovaný v 1. rade a
uvedená skutočnosť musí byť premietnutá do označenia žalovaného v 2. rade v záhlaví rozhodnutia.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa, po odstránení
nesprávneho označenia žalovaného v 2. rade, bude zaoberať oboma uplatnenými žalobnými návrhmi z
hľadiska ich dôvodnosti a vo veci opätovne rozhodne (§ 212 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí zároveň

rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).