Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210603
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8317210603.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: H. G., X.. XX.XX.XXXX,

L. G. XXXX/XX, XXX XX P. zastúpená JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom Námestie slobody
13/25, 066 01 Humenné proti žalovanému A.. J. J., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/X, XXX XX P. zastúpený
JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, so sídlom Roosveltova 6, 040 01 Košice o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II.Súd zrušuje uznesenieOkresnéhosúdHumennéonariadeníneodkladnéhoopatreniač.k.XC/XX/

XXXX-XX zo dňa 2.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2017, a stalo sa vykonateľným
dňa 10.11.2017.

III. Súd žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 22.12.2017 na súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd rozsudkom určil,
že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Humenné,

katastrálnym odborom, okres Humenné, obec Humenné, katastrálne územie Humenné, zapísaných na
LV č. XXXX, byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXXX postaveného na ul. G.,
vchod XX, parcela F. - M. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, parcela F. - M. Č..
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parcela F. - M. Č.. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 207 m2 parcela F. - M. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2
(ďalej v texte len ako „nehnuteľnosti“, „garsónka“)

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uzatvorila Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja
nehnuteľností dňa 29.01.2014 so spoločnosťou HALO reality s. r. o., IČO: 46 565 701, ktorá bola
zastúpená sprostredkovateľom Ing. J. J. - žalovaným, pričom predmetom sprostredkovania predaja boli
nehnuteľnosti. Na základe sprostredkovania došlo dňa 03.02.2014 k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi
žalobkyňou a pánom P.. Vklad vlastníckeho práva v prospech pána P. bol povolený dňa 06.03.2014.
V zmysle Kúpnej zmluvy mala byť žalobkyni vyplatená kúpna cena vo výške 11.800,- eur, nakoľko
z celkovej ceny nehnuteľností vo výške 12.300,- eur bolo 500,- eur vyplatených žalovanému ako

sprostredkovateľovi. Približne po polroku od podpísania Kúpnej zmluvy bolo zo strany žalovaného
žalobkyni vyplatených 900,- eur. Zároveň bol za žalobkyňu vyplatený zostatok nesplateného úveru vo
výške 6.882,29 eur, čiže nezaplatená časť kúpnej ceny je vo výške 4.017,71 eur. V tom čase bol užvlastníkomnehnuteľnostižalovaný,očomsvedčívýpiszlistuvlastníctva,kdejeuvedené,ževkladnastal
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2014, približne tri mesiace po predaji bytu žalobkyňou H. P..

Žalobkyňa mala v tom čase veľké zdravotné problémy a nedokázala veci ohľadom bytu a jeho predaja
riešiť, a naďalej bývala v predmetnom byte. Po istom čase žalobkyňu žalovaný vyzval na úhradu
nájomného vo výške 131,- eur mesačne. Žalobkyňa predmetnú sumu uhrádzala bez akejkoľvek zmluvy
každý mesiac v hotovosti žalovanému. Žalobkyňa sa žalovaného opakovane pýtala, kedy jej bude
vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.017,71 eur, pričom zo strany žalovaného jej bolo

opakovane oznámené, že cena je veľmi vysoká a predmetný byt takú hodnotu nemá. Žalovaný jej
oznámil, že nejaké peniaze dostane, pokiaľ sa byt predá a z predaja niečo zostane. Žalobkyňa naďalej
bývala v byte a platila nájomné, avšak zo strany žalovaného jej nebola vyplatená celá kúpna cena.
Dňa 01.08.2017 žalobkyňa podala trestné oznámenie na osobu žalovaného a H. P.. Dňa 07.09.2017
žalobkyňa odstúpila od Kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014 z dôvodu nezaplatenia celej kúpnej ceny.

Žalobkyňa si uplatňuje svoje právo na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2017. Právo
na odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014 žalobkyni vyplýva z článku III. ods. 3, podľa ktorého
„v prípade, ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti sipredávajúci vyhradzuje právo
v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť." O tejto skutočnosti mal aj žalovaný vedomosti, nakoľko ako
realitný maklér sprostredkoval predaj nehnuteľností H. P. a následne od neho tento byt kúpil. V zmysle

ustálenej súdnej praxe takýmto úkonom zo strany účastníka zmluvy dochádza k zániku právneho titulu,
na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti a účastníci zmluvy sú si povinní
vrátiť poskytnuté plnenia. V súčasnosti však H. P. nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014. Preto žalobkyňa môže len prostredníctvom určovacej žaloby
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Žalovanému svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle zapísaného vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností a preto naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe je daný
jeho spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
tak aby zodpovedal skutočnému stavu. Pokiaľ by súd nerozhodoval o určení vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, bol by výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ohrozený a týmto určením sa
postaveniežalobkynestaneistým.Žalovanýjeaždruhýmnadobúdateľomnehnuteľnostíaosobou,ktorá
nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od H. P.. Konanie žalovaného v tomto prípade sa
javí ako účelové, nakoľko žalovaný bol sprostredkovateľom medzi žalobkyňou a H. P. v prípade predaja
nehnuteľností.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení so žalobou súdu predložila čiastočný Výpis z katastra
nehnuteľností pre LV č. XXXX, kat. úz. P. zo dňa 22.12.2017 a v ostatnom odkázala na listinné dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX, v ktorom konaní sa rozhodovalo
o nariadení neodkladného opatrenia. S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa

súdu predložila Kúpnu zmluvu zo dňa 3.2.2014, čiastočný Výpis z katastra nehnuteľností pre LV č.
XXXX, kat. úz. P., Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2017, Výzva na vypratanie nehnuteľností,
Záznam spísaný na Okresnej prokuratúre Humenné zo dňa 07.08.2017, Potvrdenie o podaní trestného
oznámenia zo dňa 07.08.2017, Rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru zo dňa
06.03.2014.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 2.2.2018. Žalovaný v prvom rade
namietal, že žalobkyňa dňa 07.09.2017 neodstúpila od kúpnej zmluvy, dátum 07.09.2017 je dátumom
vyhotovenia listu, avšak účinky mohli nastať až v momente doručenia adresátovi - kupujúcemu H.
P.. Žalobkyňa nepreukázala doručenie odstúpenia od zmluvy P., pretože k žalobe nedoložila doklad

o doručení tohto odstúpenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože právo žalobkyne na
odstúpenie od kúpnej zmluvy je premlčané a bolo premlčané už v čase vyhotovenia listiny odstúpenia
od zmluvy 07.09.2017. Kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcim H. P. bola
uzatvorená dňa 3.2.2014, kúpna cena bola v plnom rozsahu splatná už dňa 03.02.2014. Do omeškania s
úhradou kúpnej ceny sa teda dostal p. P. dňa 04.02.2014, kedy mohla žalobkyňa prvý krát vykonať svoje

právo odstúpiť od zmluvy. Všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 04.02.2017. Žalobkyňa
uvádza, že od zmluvy odstúpila až listom zo dňa 07.09.2017, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.Zároveň žalovaný namietol aj to, že nebol naplnený zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobkyne ako predávajúcej, pretože žalobkyni bola vyplatená celá kúpna cena, resp. jej časť 11.800,-
eur, keďže suma 500,- eur bola vyplatená na účet realitnej kancelárie podľa platobných podmienok

dohodnutých v zmluve.

Vo februári 2013 kontaktovala žalobkyňa žalovaného ako realitného makléra HALO reality s. r. o. so
žiadosťou o pomoc pri predaji nehnuteľnosti. Dňa 21.02.2013 žalovaný v byte žalobkyne ju informoval
o podmienkach spolupráce a uzavreli Dohodu o poskytovaní realitných služieb. Keď sa žalovaný

žalobkyne pri jej prvotnom kontakte opýtal, kde sa plánuje presťahovať v prípade predaja jej garsónky,
opakovane žalovaného uisťovala, že má podanú žiadosť o sociálny byt v G. R. S. R. X. N. Z. XX Y. P.,
pričom jednou z hlavných podmienok získania takéhoto sociálneho bytu bolo, aby žiadateľ v P. nevlastnil
žiadnunehnuteľnosť,ažeakonáhlesplnítútopodmienku,budejejdomesiacapridelenýsociálnybyt.Po
prvomkontaktežalobkyňažalovanéhoniekoľkokráttýždennekontaktovalaapozývalahoksebedobytu.
Neustále sa žalobkyňa žalovanému sťažovala na ťažký život, psychickú vyčerpanosť, zlých susedov,

choroby, nízky dôchodok a dlhy a požiadala žalovaného o finančnú pomoc na lieky, doktorov, platby
za byt, hospitalizácie v nemocnici atď. Žalovaný žalobkyni finančne vypomohol tým, že jej opakovane
požičal viaceré finančné čiastky, a po dobu približne jedného roka žalobkyni takto požičal sumu 1.400,-
eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala žalobcovi vrátiť po predaji jej nehnuteľnosti.

Dňa 09.01.2014 H. P. vykonal obhliadku garsónky žalobkyne, o čom bol spísaný Záznam o
prehliadke nehnuteľnosti. Po vzájomnej dohode na podmienkach predaja, hlavne na cene a na termíne
vysťahovania sa, žalobkyňa dňa 29.01.2014 podpísala Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja
nehnuteľnosti a s ním poskytovaných služieb a zároveň v ten istý deň H. P. podpísal Zmluvu o rezervácii
nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti. Následne

H. P.Ň. na účet HALO reality s.r.o. poslal rezervačnú zálohu vo výške 500,- eur. Termín vysťahovania
sa žalobkyne z nehnuteľnosti bol dohodnutý na 30.04.2014 tak, aby bol čas na prepis bytu na nového
vlastníka a hlavne aby bol žalobkyni poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby jej bytová komisia
MsÚ v P. mohla prideliť sociálny byt. Prvú časť kúpnej ceny zaplatil H. P. žalobkyni 31.01.2014 v sume
6.882,29 eur tým spôsobom, že v tejto sume vyplatil za žalobkyňu zostatok jej hypotekárneho úveru v

Slovenskej sporiteľni, a. s.. Približne po polroku od podpisu zmluvy zaplatil žalovaný žalovanej titulom
kúpnej ceny sumu 900,- eur. H. P. vyplatil za žalobkyňu nedoplatok evidovaný správcom bytového domu
- spol. Energobyt s. r. o. Humenné približne sumu 400,- eur. Po tom, ako bola podpísaná kúpna zmluva
a vyplatené dlhy žalobkyne, začala žalobkyňa naznačovať, že to s pridelením sociálneho bytu nemusí
byť tak, ako to žalovanému a H. P. skôr tvrdila. Vysvetľovala to tým, že bytová komisia nemusí zasadať

v stanovenom termíne a že sa do termínu, keď sa má z bytu vysťahovať, nemusí o pridelení bytu
rozhodnúť.

Po povolení vkladu žalobkyňa otvorene priznala, že byt od MsÚ nedostane a preto sa z nehnuteľnosti
nevysťahuje. Kupujúci H. P. takto ostal bez peňazí a fakticky aj bez bytu, pretože svoj pôvodný byt predal

a do kúpenej nehnuteľnosti od žalobkyne sa nemohol nasťahovať, preto potreboval urýchlene vyriešiť
náhradné bývanie. H. P. sa obrátil na žalovaného s požiadavkou, aby vzniknutú situáciu nejako vyriešil,
lebo nemá kde bývať. Žalovaný mu chcel pomôcť a preto sa ponúkol, že nehnuteľnosti kúpené od
žalobkyne od H. P. odkúpi, čím H. P. získa prostriedky, aby si mohol zabezpečiť bývanie. Keďže žalovaný
nemal dosť finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľnosti, zobral si začiatkom marca 2014 v OTP

banke spotrebný úver a nehnuteľnosti od H. P. odkúpil a dohodli sa, že zostatok kúpnej ceny, ktorý bol
potrebné doplatiť žalobkyni, doplatí žalovaný. Uvedenú dohodu medzi žalovaným a H. P. je potrebné
kvalifikovať ako pristúpenie k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný voči pohľadávke žalobkyne na doplatenie kúpnej ceny započítal svoju pohľadávku voči

žalobkyni v sume 1.400,- eur, ktorá vznikla titulom pôžičky. Ďalej žalovaný v r. 2014 zaplatil žalovanej
sumu 900,- eur, ďalej jej žalovaný vyplatil sumu 600,- eur, ktoré použila na vyplatenie dlhu v nebankovej
spoločnosti. Uvedené uhradené sumy boli započítané na úhradu kúpnej ceny.

Žalovaný sa so žalobkyňou dohodol, že v byte môže ostať bývať bezodplatne iba za úhradu za plnenia

spojené s užívaním bytu, čo bola spočiatku suma 128,- eur mesačne a potom v sume 131,- EUR
mesačne, uvedené úhrady platila žalobkyňa žalovanému na jeho bankový účet. V mesiacoch 6, 7, 8,
9, 11 /2014 a v mesiacoch 2, 5 / 2015 žalobkyňa žalovanému neposlala na účet úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytu, tieto uhradil žalovaný zo svojich prostriedkov, čím vznikol žalovanej dlh vočižalovanému vo výške 900,- eur. Túto svoju pohľadávku žalovaný započítal voči pohľadávke žalovanej na
zostatok kúpnej ceny. Týmto bola žalobkyni vyplatená celková kúpna cena za byt vo výške 11.800,- eur.
O uvedených zápočtoch a o tom, že je týmto celá kúpna cena vyplatená, žalobca žalobkyňu informoval

a tiež ju informoval o tom, že má zrušený trvalý pobyt. Žalobkyňa tento stav 2 roky akceptovala. V
období od 6/2015 do 5/2017 žalobkyňa riadne uhrádzala plnenia za služby spojené s užívaním bytu a to
prevodom na bankový účet žalovaného. Bezodplatné užívanie nehnuteľnosti možno právne kvalifikovať
iba ako zmluvu o výpožičke, nie ako zmluvu o nájme.

Začiatkom roka 2016 sa žalobca konečne dozvedel pravdu o pridelení bytu pre žalobkyňu. Ako sa
nakoniec ukázalo, žalobkyňa žalovaného aj H. P. celý čas zavádzala, predaj nehnuteľnosti zrealizovala
napriek tomu, že od kompetentných na MsÚ Humenné vopred vedela, že byt od mesta nedostane.
Predajom bytu si chcela vyriešiť svoju zlú finančnú situáciu a splatiť úvery a dlhy. Preto počínanie
žalobkyne od začiatku považuje žalovaný za podvodné konanie voči žalovanému ako aj voči p. P..

Od júna 2017 až do podania tohto vyjadrenia žalobkyňa neplatí úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu. Žalovaný sa informoval u žalobkyne, z akého dôvodu prestala platiť úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu, načo sa žalovaný dozvedel, že žalobkyňa si opäť vzala úver v SLSP, a.s. a nemá dostatok
prostriedkov na to, aby splácala úver a zároveň platila aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. V
mesiaci august 2017 zaplatila žalovanému v hotovosti sumu 120,- eur, inak žalobkyňa za byt neplatí nič.

5. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe na preukázanie svojich tvrdení predložil Kúpnu zmluvu
zo dňa 3.2.2014, Dohodu o poskytovaní realitných služieb zo dňa 21.2.2013, Záznam o prehliadke
nehnuteľnosti zo dňa 9.1.2014, Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 29.1.2014, Žiadosť o
predčasné splatenie úveru zo dňa 31.1.2014. Výpisy z bankového účtu žalovaného za obdobie od

10/2014 do 5/2017.

6. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie doručené súdu dňa 24.03.2018. Podľa
žalobkyne žalovaný tvrdenie, že mal poskytnúť žalobkyni viaceré pôžičky nepreukázal žiadnym
potvrdením, zmluvou alebo iným dokladom. Zároveň sumu, ktorú mal H. P. zaplatiť vo výške približne

400,- eur za žalobkyňu opätovne žalovaný nepotvrdil žiadnym relevantným dôkazom. Žalobkyňa
zotrvávala v byte aj po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech H. P., nakoľko jej z jeho strany
nebola zaplatená zvyšná časť kúpnej ceny a takto sa chcela chrániť pred skutočnosťou, aby neprišla
aj o byt a zároveň aj o peniaze. Nakoľko zo strany H. P. bola porušená zmluva a žalobkyni nevyplatil
zvyšnúčasťkúpnejceny,žalobkyňanemalažiadnepeňažnéprostriedkynazabezpečeniesináhradného

bývania. Pokiaľ by zo strany H. P. došlo k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny žalobkyňa by mu byt
odovzdala, tak ako bolo uvedené v predmetnej kúpnej zmluve. Pokiaľ došlo medzi H. P. a žalovaným k
uzatvoreniu dohody o pristúpení k záväzku, musí ísť o dohodu uzatvorenú písomne a žalovaný takúto
dohodu nepredložil. Ďalšie peňažné prostriedky, ktoré mali byť žalobkyni požičané zo strany žalovaného
a ktoré žiada započítať, žalobkyňa považuje iba za ďalšie nepodložené tvrdenie zo strany žalovaného.

7. Po vykonanom dokazovaní dňa 26.2.2019 tunajší súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 25.3.2019 zrušil uznesenie Okresného súd Humenné o nariadení neodkladného
opatrenia č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 2.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2017, a
stalo sa vykonateľným dňa 10.11.2017.

8. O odvolaní žalobkyne proti uvedeným rozsudkom rozhodoval Krajský súd v Prešove ako odvolací
súd, ktorý uznesením č. k. XCo/XX/XXXX, XCo/XX/XXXX - XXX zo dňa 17.6.2020 zrušil rozsudok zo
dňa 26.2.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo
svoje inštruktážnej časti odvolací súdu uložil súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť opodstatnenosť

uplatnenej námietky premlčania žalovaným vo vzťahu k dobe, v ktorej žalobkyňa realizovala odstúpenie
od kúpnej zmluvy, keď so zreteľom na uvádzané okolnosti sa javí začiatok jej plynutia od úhrady
poslednej splátky kúpnej ceny a v závislosti od týchto zistení súd prvej inštancie o veci opätovne
rozhodne. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd tiež poukázal, že vzhľadom na neskôr zmenenú
situáciu účastníkov kúpnej zmluvy, keď žalobkyni nebol pridelený požadovaný sociálny byt, došlo k

tomu, že pôvodný kupujúci H. P. v krátkom čase nadobudol iný jednoizbový byt a predmetný byt
odpredal žalovanému, pričom súd prvej inštancie nezisťoval, či tieto okolnosti nemali za následok zmenu
pomerov účastníkov kúpnej zmluvy vo vzťahu k splatnosti kúpnej ceny, pretože celá kúpna cena za
byt odpredaný žalobkyňou vyplatená nebola a účastníci zmluvy následne akceptovali jej postupnésplácanie, aj vzájomným zápočtom pohľadávok. Táto okolnosť podľa názoru odvolacieho súdu následne
podstatneovplyvňujeajplynutiezákonomurčenejtrojročnejpremlčacejdoby,ktorejzačiatokbynemohol
byť určený ihneď v deň nasledujúci po uzavretí kúpnej zmluvy, ale súvisel by s postupným splácaním

kúpnej ceny aj s akceptovaným zápočtom pohľadávok žalovaného voči žalobkyni v období mesiacov
september, november 2014 a február a máj 2015.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s prílohami priloženými k návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia nachádzajúcich sa v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX,

s listinami predloženými žalobkyňou, s listinami predloženými žalovaným, ako aj oboznámením sa
s výsledkami vyšetrovania vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom,
Odborom kriminálnej polície pod Č.R.: S.-XXX/X-Y.-P.-XXXX, ktorý vyšetrovací spis bol zabezpečený
na návrh žalobkyne, po vrátení veci aj vypočutím svedkov a zabezpečením ďalších listín a zistil tento
skutkový stav:

Skutkový stav:

10. Dňa 21.02.2013 uzatvorila žalobkyňa ako záujemkyňa o predaj nehnuteľnosti so spoločnosťou
HALO reality s. r. o. zastúpenej žalovaným na strane sprostredkovateľa Dohodu o poskytovaní
realitných služieb, v zmysle ktorej žalobkyňa bola povinná sprostredkovateľovi umožniť vykonávať po

predchádzajúcej dohode prehliadky so záujemcami o kúpu nehnuteľnosti - garsónka na ul. G. XXXX/
XX Y. P. za kúpnu cenu 14.000,- eur.

11. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že H. P. s manželkou dňa 17.12.2013 uzatvorili na strane
predávajúcich kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti - byt

na ul. S. Č.. XXXX/XX Y. P. za kúpnu cenu 24.000,- eur, z ktorej suma 1.000,- eur bola určená
sprostredkovateľovi na úhradu odmeny a ktorá bola zaplatená ešte pred podpisom zmluvy, suma 8.000,-
eur sa vyplatila v hotovosti a zvyšných 15.000,- eur na účet H. P.. Ešte dňa 17.12.2013 H. P. vyplatil
dlh na úhradách spojených s týmto bytom vo výške 4.374,40 eur a dňa 18.12.2013 vo výške 382,54
eur, čo je preukázané z potvrdenia Bytového družstva Humenné zo dňa 23.10.2017 nachádzajúceho

sa vo vyšetrovacom spise na č. l. 135. Dňa 23.12.2013 bola na účet H. P. pripísaná finančná čiastka
15.000,- eur. Na základe zmluvných podmienok sa H. P. a manželka zaviazali predmet kúpy odovzdať
kupujúcemu v deň nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcim.

12. Dňa 9.1.2014 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti za účasti žalobkyne ako vlastníka

nehnuteľnosti, žalovaného za sprostredkovateľa a H. P. ako záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, čo vyplýva
z písomného záznamu o prehliadke nehnuteľnosti.

13. Dňa 15.1.2014 doručila žalobkyňa Mestskému úradu P. a dňa 16.1.2014 sekretariátu primátorky
Žiadosťoprideleniebytuvdomesopatrovateľskouslužbou-DOS,v,ktoromuviedla,žepoberáinvalidný

dôchodok vo výške 280,- eur. V časti žiadosti týkajúcej sa žalobkyne, kde toho času býva, či vo vlastnom
dome, v byte, v obecnom alebo v družstevnom byte a koľko má miestnosti, nie sú uvedené žiadne údaje.
Na druhej strane žiadosti je vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalobkyne, kde sa konštatuje, že menovaná
potrebuje trvalú zdravotnú starostlivosť bez nutnosti opatrovateľskej služby. Ďalej žalobkyňa k tejto
žiadosti priložila čestne vyhlásila, že nie je nájomcom, spoločným nájomcom, mestského, družstevného

alebo podnikového bytu a nie je a ani nebola vlastníkom, väčšinovým spoluvlastníkom bytu alebo domu,
a nie je stavebníkom bytu, respektíve rodinného domu. Toto čestné vyhlásenie žalobkyňa predložila za
účelom podania žiadosti o byt.

14. Dňa 29.01.2014 uzatvoril sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti spoločnosť HALO reality s.

r. o. zastúpená žalovaným s H. P. ako záujemcom Zmluvu o rezervácií nehnuteľností a s ním
spojených poskytovaných služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, v zmysle ktorej sa H. P. zaviazal
uhradiť rezervačnú zálohu vo výške 500,- eur na účet sprostredkovateľa do troch pracovných dní za
nehnuteľnosť-garsónkanaul.G.XXXX/XXY.P.zakúpnucenu12.300,-eur. Rezervačnúzálohuuhradil
H. P. spoločnosti Halo reality s. r. o. dňa 28.01.2014 vo výške 500,- eur, ktorá skutočnosť vyplynula z

vyšetrovacieho spisu.

15. Dňa 29.01.2014 žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou Halo reality s. r. o. zastúpená žalobcom
Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb,v zmysle ktorej si zmluvné strany dohodli zmluvné podmienky, určili nehnuteľnosť k predaju - garsónka
na ul. G. XXXX/XX Y. P. za kúpnu cenu 12.300,- eur a odmenou pre sprostredkovateľa vo výške 500,-
eur. Táto zmluva je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

16. Žiadosťou o predčasné splatenie úveru žalobkyňa požiadala Slovenskú sporiteľňu dňa 31.1.2014
o predčasné splatenie celého zostatku úveru z dôvodu, že žalobkyňa chce uvoľniť nehnuteľnosť (napr.
predaj a iné), v ktorej bol tiež uvedený súhlas banky s predčasným splatením mimoriadnou splátkou vo
výške 6.554,57 eur s poplatkom za mimoriadnu splátku vo výške 327,72 eur.

17. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že H. P. dňa 31.1.2014 vykonal výber z bankového účtu v sume
7.000,- eur (č. l. 152 vyšetrovacieho spisu).

18. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.02.2014 súd zistil, že na základe tejto kúpnej zmluvy žalobkyňa
ako predávajúca predala H. P. nehnuteľnosť - jednoizbový byt na ul. G. XXXX/XX Y. P. s podielom na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj so spoluvlastníckym podielom
k pozemkom. V článku II. sa zmluvné strany dojednali na kúpnej cene vo výške 12.300,- eur a v
článku III. na platobných podmienkach tak, že časť kúpnej ceny vo výške 500,- eur zaplatí kupujúci
na účet sprostredkovateľa pred podpísaním tejto zmluvy zmluvnými stranami, pričom uvedená suma
predstavuje odmenu sprostredkovateľa za sprostredkovanie predmetu prevodu a obe zmluvné strany

súhlasia so započítaním uvedenej sumy sprostredkovateľom ako jeho pohľadávky vo výške odmeny
za sprostredkovanie voči záväzku predávajúceho a pod článkom III. ods. 1 písm. b) sa zmluvné
strany dojednali, že vo zvyšku časť kúpnej ceny vo výške 11.800,- eur zaplatí kupujúci v hotovosti
predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami.

Z tejto kúpnej zmluvy tiež vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca a kupujúci sa dohodli v čl. III v bode 3),
že ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti podľa predchádzajúcich odsekov tohto
článku zmluvy je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur za každý
začatý kalendárny deň omeškania až do úplného zaplatenia omeškanej platby a predávajúci si súčasne
vyhradzuje právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy táto zaniká od začiatku

a zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenia v lehote 30 dní odo dňa doručenia
písomného oznámenia o odstúpení.

V čl. IV v bode 1) tejto zmluvy sa žalobkyňa zaviazala odovzdať predmet prevodu k užívaniu a kupujúci
sa zaviazal prevziať predmet prevodu najneskôr do 30.4.2014, a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia

vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcim.

Žalobkyňa a kupujúci H. P. kúpnu zmluvu podpísali dňa 3.2.2014, pričom z doložky za podpismi vyplýva,
že žalobkyňa uznala podpis na tejto listine za svoj dňa 3.2.2014, o čom je záznam v osvedčovacej knihe
č. XXX/XXXX Y. H. P..

19. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.2.2014, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu na č.
l. 112 vyplýva, že od žalobkyne spoločnosť ENERGOBYT s. r. o. prijala sumu 271,85 eur, kde je uvedený
účel platby 1/ nájom SVB a 2/ zábezpeka na KZ.

20. V odpovedi na žiadosť žalobkyne o pridelení bytu zo dňa 16. 2. 2014 ( poznámka sudcu: zjavný
v ručný prepis dátum v časti roku) č. S.-XXX/XXX/XX (poznámka sudcu: zjavné ručné prepísanie
posledného čísla) Mestský úrad, odbor sociálny a bytový v P. uviedol, že žiadosť bola niekoľkokrát
prešetrená so zistením, že nevyhovuje podmienkam, ktoré upravuje občiansky zákonník a všeobecné
záväzné nariadenie číslo XX/XXXX o podmienkach nakladania s bytmi na území mesta P. podľa článku

2 a článku 6, pretože žalobkyňa bola vlastníčkou bytu na ulici G. XXXX/XX a z toho dôvodu nespĺňa
podmienky pridelenia bytu v meste Humenné. Z priloženej doručenky s označením doručovanej listiny
S.:XXX/XXX/XX vyplýva č.k. nie už len odpoveď bola žalobkyni doručená dňa 19. 2. 2015.

21. Z rozhodnutia Okresného úradu P., odboru katastrálneho vyplynulo, že dňa 06.03.2014 bol v konaní

vedenom pod Y. XXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - jednoizbový byt na ul. G.
XXXX/XX Y. P. v prospech H. P. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014.22. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplynulo, že Miroslav Hostiňák dňa 10.03.2014 podpísal kúpnu zmluvu
s C. H., na základe ktorej H. P. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - garsónke na ul. Z. X Y.
P. za kúpnu cenu 12.600,- eur, ktorá bola zaplatená v tento deň. Svedok C. H. vo svojom výsluchu

svedka pred vyšetrovateľom na otázku, aký čas ubehol od zadania inzerátu do podpisu zmluvy s H. P.,
odpovedal, že sa všetko udialo v priebehu cca jedného mesiaca. Dňa 10.03.2014 H. P. vykonal výber
zo svojho bankového účtu v sume 7.485,- eur.

23. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.5.2014 súd zistil, že na základe tejto kúpnej zmluvy H. P. ako

predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosť - jednoizbový byt na ul. G. XXXX/
XX Y. P. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj so
spoluvlastníckym podielom k pozemkom. V článku II. sa zmluvné strany dojednali na kúpnej cene vo
výške 12.300,- eur a v článku III ods. 1) sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu žalovaný zaplatí
kupujúcemu na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX do 5 dní od podpisu tejto zmluvy oboma
zmluvnými stranami.

Z tejto kúpnej zmluvy tiež vyplýva, že žalovaný ako kupujúci a H. P. sa dohodli v čl. III v bode 3), že
ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti podľa predchádzajúcich odsekov tohto
článku zmluvy je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur za každý
začatý kalendárny deň omeškania až do úplného zaplatenia omeškanej platby a predávajúci si súčasne

vyhradzuje právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy táto zaniká od začiatku
a zmluvnú strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenia v lehote 30 dní odo dňa doručenia
písomného oznámenia o odstúpení.

V čl. IV v bode 1) tejto zmluvy sa H. P. zaviazal odovzdať predmet prevodu k užívaniu a žalovaný sa

zaviazal prevziať predmet prevodu najneskôr do 30.05.2014, a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetu prevodu.

24. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.5.2014, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu na
č. l. 115 vyplýva, že od žalobkyne spoločnosť ENERGOBYT, s. r. o. prijala sumu 107,96 eur , kde je

uvedený účel platby nájom SVB.

25. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 6.5.2014, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu na
č. l. 116 vyplýva, že od H. P. spoločnosť ENERGOBYT, s. r. o. prijala sumu 166,- eur , kde je uvedený
účel zábezpeka na KZ.

26. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, odboru katastrálneho vyplynulo, že dňa 01.07.2014 bol
v konaní vedenom pod Y. XXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - jednoizbový byt
na ul. G. XXXX/XX Y. P. v prospech žalovaného na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2014, pričom
návrh na vklad kúpnej zmluvy bol príslušnému orgánu doručený dňa 02.06.2014.

27. Z výpisov z bankového účtu žalovaného vyplynulo, že žalovaný na svoj účet v období od 1.10.2014
do 3.5.2017 prijal od žalobkyne platby : dňa 3.10.2014 sumu 128,- eur, dňa 3.12.2014 sumu 128,- eur,
dňa 5.1.2015 sumu 128,- eur, dňa 3.3.2015 sumu 131,- eur, dňa 2.4.2015 sumu 131,- eur, dňa 3.6.2015
sumu 131,- eur, dňa 3.7.2015 sumu 128,- eur, dňa 3.8.2015 sumu 128,- eur, dňa 3.9.2015 sumu 131,-

eur, dňa 5.10.2015 sumu 131,- eur, dňa 3.11.2015 sumu 131,- eur, dňa 3.12.2015 sumu 131,- eur, dňa
4.1.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.2.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.3.2016 sumu 131,- eur, dňa 4.4.2016
sumu 131,- eur, dňa 3.5.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.6.2016 sumu 131,- eur, dňa 8.7.2016 sumu 131,-
eur, dňa 3.8.2016 sumu 131,- eur, dňa 5.9.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.10.2016 sumu 131,- eur, dňa
3.11.2016 sumu 131,- eur, dňa 5.12.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.1.2017 sumu 131,- eur, dňa 3.2.2017

sumu 131,- eur, dňa 3.4.2017 sumu 131,- eur, dňa 11.4.2017 sumu 131,- eur a dňa 3.5.2017 sumu 131,-
eur. (spolu 3.784,- eur)

28. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu na č. l. 118 až
134 vyplynulo, že od žalovaného spoločnosť ENERGOBYT, s. r. o. prijala platby dňa 28.7.2014 sumu

215,92 eur, dňa 13.8.2014 sumu 107,96 eur, dňa 3.9.2014 sumu 107,96 eur, dňa 6.10.2014 sumu
107,96 eur, dňa 6.11.2014 sumu 110,- eur, dňa 6.11.2014 sumu 110,- eur, dňa 19.12.2014 sumu 110,-
eur, dňa 19.1.2015 sumu 110,- eur, dňa 8.4.201 sumu 213,80 eur, dňa 18.06.2015 sumu 260,- eur,
dňa 21.08.2015 sumu 200,- eur, dňa 7.10.2015 sumu 220,- eur, dňa 23.11.2015 sumu 120,- eur, dňa15.01.2016 sumu 217,62 eur, dňa 22.3.2016 sumu 204,20 eur, dňa 25.4.2016 sumu 102,10 eur, dňa
29.06.2016 sumu 119,15 eur, dňa 5.9.2016 sumu 200,- eur, dňa 6.10.2016 sumu 200,52 eur, dňa
5.12.2016 sumu 200,26 eur, dňa 8.2.2017 sumu 200,26 eur, dňa 27.4.2017 sumu 200,28 eur, dňa

11.7.2017 sumu 150,68 eur, dňa 8.8.2017 sumu 100,06 eur, dňa 26.09.2017 sumu 104,65 eur. (spolu
3.993,38 eur)

29. Dňa 01.08.2017 žalobkyňa podala na Okresnej prokuratúre P. trestné oznámenie na H. P. a
žalovaného pre podozrenie z trestného činu podvodu, kde uviedla, že po sprostredkovaní predaja

žalovaný zabezpečil žalobkyni kupca H. P., s ktorým dňa 3.2.2014 podpísala kúpnu zmluvu, v zmysle
ktorej mala žalobkyňa dostať 12.300,- eur, ktoré nedostala pri podpise zmluvy, ani predtým a len neskôr
dostala 900,- eur od žalovaného asi po polroku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že mala zdravotné problémy a
chodila po operáciách, bola omámená liekmi a na to aj zabudla, avšak teraz aj naďalej býva v garsónke
a platí nájom sumu 131,- eur mesačne žalovanému, s ktorým žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvárala.
Žalobkyňa prejavila podozrenie, že garsónku predala H. P., za ktorú jej nevyplatili zvyšných 11.400,- eur,

čím ju podviedol a garsónka je vo vlastníctve žalovaného.

30. V listine - Odstúpenie od zmluvy datovanej ku dňu 7.9.2017 a adresovanej H. P. (na listine uvedená
adresaS.XXXX/XX,P.,spoznámkou,žeodoslanénaadresuZ.X)žalobkyňauviedla,ževkúpnejzmluve
uzavretej dňa 3.2.2014 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 12.300,- eur, ktorá nebola do dnešného

dňa uhradená a na základe toho žalobkyňa odstupuje od tejto kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy
bolo odoslané na poštovú prepravu dňa 11.9.2017, čo vyplynulo z predloženého podacieho lístka. Na
tomto podacom lístku je adresát uvedený ako H. P., Z. X, P..

V zápisniciach o výsluchu svedka nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise zo dňa 30.8.2017 a

6.11.2017 je uvedená adresa trvalého pobytu H. P. na adrese Z. XXXX/X, P..

31. Žalovaný výzvou na vypratanie nehnuteľnosti vyzval žalobkyňu na vypratanie nehnuteľnosti -
jednoizbového bytu na ul. G. XXXX/XX Y. P. v termíne do 15.10.2017 do 10.00 hod.

32. Uznesením č. k: XC/XX/XXXX-XX zo dňa 2.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2017
a vykonateľnosť dňa 10.11.2017, tunajší súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť
zabezpečiť dodávku elektrickej energie do jednoizbového bytu na ul. G. XXXX/XX Y. P. a zdržať sa
akéhokoľvek konania, najmä odpojenia od dodávateľov energií, vysťahovanie bez súdneho rozhodnutia,
ktorým by rušil žalobkyňu v riadnom a nerušenom užívaní tohto bytu. Súd tiež uložil povinnosť žalobkyni

podať v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom súde žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

33. Zo správy Mesta P. zo dňa 06.11.2017, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu na č. l. 270, vyplýva,
že žalobkyňa si podala niekoľko žiadostí o pridelenie bytu v DOS na ul. Z. XX, ktoré boli podané

dňa 23.07.2010, 15.01.2014, a 17.02.2017, pričom dôvodom nezaradenia žiadostí bolo, že menovaná
nespĺňapodmienkyprideleniabytuvDOSnaul.Z.Á.vzmysleplatnéhoVZNč.XX/XXXXopodmienkach
nakladania s bytmi na území Mesta P..

34. Z odpovede Slovenskej sporiteľne a. s. na dožiadanie vykonané v rámci trestného vyšetrovania zo

dňa 14.11.2017, nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise na č. l. 210, vyplýva, že banka vedie na meno
žalobkyne
- osobný účet založený 22.05.2000,
- úver zabezpečený nehnuteľnosťou poskytnutý vo výške 7.000,- eur a splatený dňa 04.02.2014,
- ďalšie spotrebné úvery

vo výške 350,- eur zo dňa 09.10.2013 splatený dňa 10.02.2014,
vo výške 2000,- eur zo dňa 10.02.2014 splatený dňa 02.04.2014,
vo výške 4.000,- eur zo dňa 03.06.2014 splatený dňa 02.12.2014,
vo výške 300,- eur zo dňa 06.10.2014 splatený dňa 02.12.2014,
vo výške 1.100,- eur zo dňa 16.06.2015 splatený dňa 29.10.2015,

vo výške 7.180 eur zo dňa 28.10.2015, nie je riadne splácaný,
vo výške 500,- eur zo dňa 01.03.2016 a splatený 7.10.2016,
vo výške 300,- eur zo dňa 23.06.2016 a splatený 7.10.2016,
vo výške 2.000,- eur zo dňa 7.10.2016 a splatený 16.01.2017 so spoludlžníkom,vo výške 2.080,- eur zo dňa 16.1.2017 so spoludlžníkom, nie je riadne splácaný,
- sporenie
založené dňa 23.06.2016, zrušené 07.07.2016,

založené dňa 07.07.2015, zrušené 10.04.2017,
založené dňa 10.04.2017

35. Z odpovedí zo spoločností CETELEM, PROVIDENT a HOME CREDIT SLOVAKIA nachádzajúce sa
vo vyšetrovacom spise na č. l. 263 - 267 vyplýva, že žalobkyňa nebola zákazníčkou týchto spoločností.

36. Dňa 22.11.2017 vyšetrovateľ vykonal procesný úkon a to konfrontáciu medzi žalobkyňou a
žalovaným, pretože v ich výpovediach boli v rozpory v závažných okolnostiach. Počas konfrontácie
žalobkyňa pripustila, že celý proces od prvého stretnutia až po podpis kúpnych zmlúv mohol trvať aj
dlhšie než pôvodne tvrdila na začiatku a že tieto skutočnosti si nemusí pamätať presne kvôli operáciám,
ktoré medzitým musela absolvovať pre problémy s pohybovým aparátom. K pôžičkám od žalovaného,

kedy vo svojich predošlých výpovediach žalobkyňa najprv uviedla, že si od žalovaného nikdy žiadne
peniaze nepožičala a ani by si nedovolila od neho peniaze požičať, žalobkyňa pri konfrontácii pripustila,
že si od žalovaného požičala nejaké finančné prostriedky možno sumu 100,- eur, viac nie. Tiež uviedla,
že jediný dlh, ktorý bol za ňu vyrovnaný je dlh uhradený H. P.Á. plus nejaká platba na Energobyte.
Žalobkyňa tiež uviedla, že jej nebol známy termín vysťahovania z bytu, nikto jej o tom nepovedal, len

žalovaný ju informoval, že v môže garsónke bývať aj naďalej.

37.ZodôvodneniazuzneseniaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvP.,Odborukriminálnejpolície
ČVS: S.-XXX/X-Y.-P.-XXXX zo dňa 30.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2018 vyplýva,
že na podklade vyšetrovania vo vzťahu ku skutku, pre ktorý sa vyšetrovanie viedlo, nebolo preukázané

konania spočívajúce v uvedení do omylu či využitia niečieho omylu pri prevode nehnuteľností z
vlastníctvažalobkynedovlastníctvaH.P.anáslednedovlastníctvažalovaného.Vpriebehuvyšetrovania
neboli zistené ani také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyvodiť záver, že by v súvislosti s predajom
garsónky patriaceho v minulosti žalobkyni došlo k obohateniu niektorej zo zainteresovanej osôb. V
odôvodnení bolo tiež konštatované, že žalobkyni je možné vytknúť aj absolútnu nedôvodnú rezignáciu

na riešenie nevyplatenie kúpnej ceny za predaj nehnuteľností v občianskoprávnom konaní a nevyužitie
možnosti odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade neuhradenia kúpnej ceny, ktorú jej dávala samotná kúpna
zmluva.

38. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.5.2018 vo svojom výsluchu uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo je

uvedené v žalobe, pričom ďalej dodala, že chcela predať svoju garsónku a preto oslovila žalovaného,
aby naozaj jej sprostredkoval predaj tejto garsónky, a naozaj žalovaný jej sprostredkoval kupujúceho
tejto garsónky a to H. P.. Ako prešla táto garsónka, ktorej bola vlastníčkou na H. P., to nevedela povedať.
Žalobkyňa sa domnieva, že bola na Mestskom úrade a tam asi podpísala kúpnu zmluvu na prízemí
Mestského úradu, kde boli 3 ženy. Žalobkyňa udala, že preto to podpisovala v takom stave, pretože

bola po operácii a mala pohybový aparát operovaný asi 5 krát, takže bola v takomto rozpoložení.
Kúpnopredajnú zmluvu nepísala, nevie kto ju napísal, domnieva sa, že ju napísal žalovaný a v tej
kanceláriiboliprítomnížalovaný,H.P.,žalobkyňaatie3pracovníčkyúradu.Kúpnuzmluvumážalobkyňa
doma v originály, pričom ju vôbec nečítala, priniesla ju domov a doma ju založila a išla na operáciu.
A potom jej bolo navrhnuté žalovaným, aby v tom byte mohla ostať ďalej bývať ako nájomca s tým, že

H. P. v tom byte bývať nebude, pretože on potrebuje väčší byt, on je maliar a zohnal si väčší byt. V tom
čase žalobkyňu ani nenapadlo, aby sa pýtala, či už H. P. je vlastníkom garsónky, ktorú mu predala, či
bol urobený vklad do katastra nehnuteľností a či bol zapísaný už na liste vlastníctva. Žalobkyňa uviedla,
že ponuku prijala a býva až do dnešného dňa v tej garsónke, ktorá pôvodne bola jej. Žalobkyňa si
spomenula, že žalovaný vtedy, keď jej ponúkal, aby ostala bývať v nájme vo svojej garsónke, ktorú

predala, že hovoril, že má záujem kúpiť túto garsónku pre svojho syna. Ďalej jej žalovaný naznačoval, v
tom čase asi 2 mesiace po podpísaní kúpnej zmluvy medzi ňou a pánom P., že on kúpi tú garsónku pre
syna. Ďalej žalobkyňa povedala, že naozaj boli vyvíjané na ňu tlaky žalovaným a to, že ju vysťahuje z
tohto bytu, ktorý už on kúpil, do domova dôchodcov, čo odmietla. Žalobkyňa potvrdila záujem o sociálny
byt, ale s tým, že mesto jej nechcelo tento byt dať, dokedy nepredá garsónku. Žalobkyňa chodila dosť

často za Ing. L. aj za pani primátorkou, pretože on riešil tieto sociálne byty respektíve pripravoval ich
schválenie pre primátorku. Aj keď predala tento byt, stále jej bolo povedané Ing. L. aj pani primátorkou,
že nemá nárok na takýto dôchodcovský byt v tomto dôchodkovom zariadení.39. Na pojednávaní dňa 27.11.2018 súd vypočul žalovaného, ktorý ku skutočnostiam uvedených vo
vyjadrení k žalobe dodal, že prvý kontakt so žalobkyňou bol približne v mesiaci február 2013, kedy
sa žalobkyňa na neho obrátila so žiadosťou o predaj svojej garsónky, pričom podmienky predaja boli

dohodnuté na stretnutí dňa 21.2.2013, kedy bola podpísaná dohoda o poskytnutí realitných služieb.
Celý predaj garsónky trval zhruba jeden rok, dňa 29.1.2014 predstavil žalovaný žalobkyni H. P., ktorý
mal záujem o túto garsónku. Dohodnutá bola kúpna cena vo výške 12.300,- eur. Za túto cenu žalovaný
garsónku predával, ale podľa znaleckého posudku, ktorý mu žalobkyňa zapožičala, cena znela na sumu
10.900,-eur.Tentoznaleckýposudokbolvyhotovený26.3.2012khypotekárnemuúveru,ktorýžalobkyňa

čerpala v Slovenskej sporiteľni. Tiež bol dohodnutý spôsob uvoľnenia tejto garsónky, pretože žalobkyňa
tvrdila, že do jedného mesiaca po predaji svojej garsónky dostane sociálny byt.

Kúpne zmluvy žalovaný po ich spracovaní právnikom realitnej kancelárii dňa 31.1., čo bol to piatok,
predložil obom stranám v byte žalobkyne, ktorí si túto zmluvu prečítali. Nastal tam rozpor v tom zmysle,
že žalobkyňa nechcela nič podpísať predtým, aby dostala nejakú čiastku z kúpnej ceny a tiež pán P.

nechcel nič platiť, kým nebudú kúpne zmluvy podpísané. Tak v ten deň došlo k podpisu týchto zmlúv
v byte žalobkyne a následne ešte v tento istý deň pán P. išiel vyplatiť zostatok hypotekárneho úveru
do banky, keďže predaj sa nedal zrealizovať bez toho, aby bola ťarcha na byte vymazaná alebo aspoň
aby sa začalo konanie o výmaz tejto ťarchy. Podpisy boli urobené v byte žalobkyne a následne až
pondelok 3.2. sa išlo na Mestský úrad, kde tieto podpisy strany tejto zmluvy uznali za svoje. Následne

sa išlo na spoločnosť Energobyt, ktorá spravuje bytový dom, kde sa garsónka nachádza, kde sa žiadal
doklad o tom, že nie sú na byte žiadne dlhy a nedoplatky, ktorý sa prikladá k návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti. Tento doklad Energobyt vydáva za poplatok 166,- eur, ktorý uhrádzal H. P.. Rovnako bolo
zistené, že Energobyt vedie dlh vo výške 1-mesačného nájomného, nejakých 260,- eur a túto tiež zaplatil
H. P., tých 260,- eur bolo spolu aj s tým poplatkom 166,- eur za vydanie potvrdenia o nedoplatkoch na

byte.

Po podpise zmluvy žalobkyňa začala naznačovať, že to s bytom, ktorý má dostať od mesta, nebude
také ľahké, a že tá mesačná doba, ktorú mala na vysťahovanie, že túto dobu nestihne. H. P. povedal,
že v takom prípade, ak pani žalobkyňa z bytu neodíde, on jej zvyšok kúpnej ceny nevyplatí resp. jej ich

vyplatí až po vyprataní tejto nehnuteľnosti. H. P. sa začal obávať, že byt, ktorý si od žalobkyne kúpil,
žalobkyňa nevyprace, a preto chcel buď od zmluvy odstúpiť resp. chcel aby žalobkyňa vrátila P. peniaze,
ktoré on za ňu zaplatil v banke, čo sa dialo do mesiaca po podpise zmluvy, kedy ešte neprebehol zápis
na katastri nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala vypratať byt do 30.4.2014. Miroslav P.Á. žiadal žalovaného,
ako sprostredkovateľa obchodu, aby túto situáciu riešil, pretože, keďže on vyplatil hypotekárny úver za

žalobkyňu, nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby si kúpil ďalší byt. A on súrne potreboval
byt na svoje bývanie a preto žalovanému nenapadlo nič iné ako zobrať úver a peniaze mu vrátiť. H.
P. za vrátené peniaze kúpil garsónku na ulici Z. a žalovaný sa dohodol so žalobkyňou, že H. P. zaplatí
kúpnu cenu, ktorú jej zaplatil on.

Žalovaný si voči žalobkyni započítal dlhy, ktoré si u neho počas predaja bytu urobila, pričom celkovo
išlo o sumu 11.800,- eur. Žalovaný sa s H. P. dohodol, že ak byt bude naňho prepísaný, tento byt od
neho odkúpi. So žalobkyňou nemal žiadnu zmluvu o pôžičke, sumy si písali a odsúhlasovali na obyčajný
papier, pričom žalobkyňa mu tvrdila, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, tieto peniaze mu vráti. Tiež
žalovaný za žalobkyňu uhradil dlh vo výške 900,- eur, ktorý mala žalobkyňa u nejakej známej. Potom

600,- eur v nejakej nebankovej spoločnosti, z ktorého žalobkyňa čerpala nejakú pôžičku a ešte jej dal
900,- eur na ruku, ktorú sumu aj žalobkyňa vo svojich výpovediach uznala. Žalovaný uviedol, že sa so
žalobkyňou dohodol, že bude platiť len úhrady za byt so žiadnym navýšením, teda len výšku nájomného,
ktorá sa platila správcovskej spoločnosti, s čím súhlasila. Avšak 7 mesiacov po tejto dohode resp. po
čase, kedy ten byt nadobudol do vlastníctva, mu žalobkyňa neuhradila nič. Čiže celkový dlh sa vyšplhal

na 11.800,- eur, o čom žalovaný žalobkyňu informoval a povedal jej, že viac peňazí jej na kúpnu cenu
nezaplatí. Potom dva roky žalobkyňa posielala na bankový účet žalovaného finančné prostriedky vo
výške nájomného a úhrad za užívanie bytu, ktoré potom platil spoločnosti Energobyt. Problém nastal
v júni 2017, kedy žalobkyňa nezaplatila, žalobkyňa žalovanému uviedla, že nemala dostatok peňazí
na účte, pričom v júli 2017 sa situácia zopakovala. Opätovne žalobkyňa tvrdila, že nemá peniaze a

žalovaný pohrozil žalobkyni riešením situácie súdnou cestou, po čom dňa 1.8.2017 podala žalobkyňa
na žalovaného trestné oznámenie. V auguste 2017 žalobkyňa žalovanému na ruku zaplatila nájomné
za 1 mesiac, ale odvtedy neplatí nič.K odstúpeniu od zmluvy sa žalovaný vyjadril, že pán P. v rámci trestného vyšetrovania spomenul, že tu
bolo nejaké odstúpenie od zmluvy a predpokladá, že mu bolo aj doručované. Ďalej žalovaný upresnil,
že medzi ním a žalobkyňou nebola žiadna nájomná zmluva, pretože on zisk žiaden nevytváral, žiadne

nájomné od žalobkyne nežiadal, žalobkyňa uhrádzala len to, čo sa platilo spoločnosti Energobyt.

40. Súd vypočul na pojednávaní dňa 14.1.2019 svedka H. P., ktorý uviedol, že nemá žiadny príbuzenský
vzťah k stranám sporu, ide len čisto o obchodný vzťah. Svedok uviedol, že mal vysoký výmer platieb za
byt. Hovoril s viacerými maklérmi a potom sa so žalovaným dohodol, že začnú hľadať menšie bývanie

pre neho. Neďaleko od jeho predošlého bývania bývala žalobkyňa v garsónke, ale aj napriek tomu
hľadali ešte stále niečo iné, avšak bytové družstvo chcelo od svedka 200,- eur mesačne, predsa sa išiel
svedok pozrieť na byt žalobkyne. Tento byt bol pre neho aj trošku malý, pretože on potrebuje ateliér
kvôli tomu, že maľuje obrazy. Svedok predal svoj byt pánovi Y., ktorý mu za byt zaplatil, a keďže sa
potreboval z tohto bytu vysťahovať, tak pristal aj na to, že si kúpi garsónku žalobkyne. Pri kúpe bytu
od žalobkyne svedok vyplatil zálohu s tým, že žalobkyňa sa mala vysťahovať. Avšak neskôr sa zistilo,

že sú v tom nejaké zádrhely a keďže sa žalobkyňa nevysťahovala, museli rýchlo nájsť aj iné bývanie
a našli pomerne dobre priestory na ulici Z.. Keďže žalovaný svedka v podstate nechtiac dostal do zlej
situácie, bolo mu navrhnuté, že byt žalobkyne od svedka odkúpi žalovaný, s tým, že žalobkyňu vo zvyšku
vyplatížalovanýasvedkovižalovanývyplatízálohu,ktorúuhradilsvedokžalobkyni.Čižepresvedkabola
záležitosť skončená tým, že sa začal sťahovať do nového bývania na ulici Z. a bola mu vrátená záloha.

Ako sa potom dohodol žalovaný so žalobkyňou to svedka nezaujímalo, keďže celé ďalšie obdobie bol
zaneprázdnený s veľkým sťahovaním.

Svedok ďalej uviedol, že zvyšnú časť kúpnej ceny, pričom zhruba 7.000,- eur vyplatil ako zálohu, mal
zaplatiť žalobkyni v čase po jej vysťahovaní z bytu, pričom svedok dodal, že so žalobkyňou sa na tom

dohodol v čase, keď jej vyplácal zálohu približne vo výške 7.000,- eur a okrem toho zaplatil za žalobkyňu
približne sumu 500,- eur v Energobyte za upomienky a dlhy. Na otázku, prečo svedok neodstúpil od
kúpnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou, svedok uviedol, že vrátením zálohy považoval vec za ukončenú.

Svedok tiež vyslovil predpoklad, že k nejakému odstúpeniu došlo, pretože všetko sa vybavovalo so

žalovaným a keďže jemu bola vrátená záloha vec považoval za ukončenú a nepamätá si každý papierik,
ktorý podpisoval, alebo ktorý mu bol odovzdaný. Na otázku, či prevzal odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobkyne, svedok uviedol, že na to si nepamätá, musel by sa pozrieť do svojich papierov. Svedok ďalej
dodal, že pre neho odstúpenie od zmluvy nebolo dôležité, nakoľko musel riešiť omnoho závažnejšiu
situáciu a to hľadanie bývania, nakoľko v tom čase vysvitlo, že žalobkyňa sa čase, v ktorom sa mala

odsťahovať, z bytu neodsťahuje. Preto so žalovaným hľadali iné bývanie, ktoré našli na ulici Laboreckej.
Keby toto bývanie nenašli zo svedka by bol bezdomovec.

41.Napojednávanídňa20.10.2020súdvypočulIng.LadislavaBogdana,ktorýuviedol,žemôžeozrejmiť
prideľovanie bytu na základe žiadosti žalobkyne, keďže od augusta 2011 do roku 2019, pracoval ešte

ako vedúci odboru na sociálnom a bytovom odbore a jeho úlohou bolo posudzovanie žiadosti občanov
o pridelenie sociálnych bytov. Svedok posudzoval v minulosti žiadosť žalobkyne o pridelenie sociálneho
bytu, čo si dobre pamätá, a to vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola u neho viackrát v kancelárii a bola
aj u zástupcu primátora, vtedy p. Semanca a dožadovala sa aj stretnutia s primátorkou. Podľa svedka
žiadosti žalobkyne nespĺňali podmienky podľa vtedajšieho platného všeobecne záväzného nariadenia č.

66/2002 o podmienkach nakladania s bytmi, čo svedok žalobkyni opakovane vysvetľoval. Žalobkyňa sa
tiež dožadovala aj vystúpenia na mestskom zastupiteľstve, čo jej bolo nakoniec aj umožnené. Svedok,
potom ako žiadosť bola riadne zaevidovaná cez klientske centrum, respektíve podateľňu, ako vedúci
odboru posudzoval, či žiadosti spĺňajú podmienky, následne žiadosť, ak spĺňala podmienky išla na
posúdenie komisii, ktorá bola vytvorená pri mestskom zastupiteľstve a skladala sa z poslancov, kde bol

urobený užší a širší výber z týchto žiadostí a až následne žiadosti z užšieho výberu išli primátorke, ktorá
rozhodovala o pridelení bytu. Svedok dodal, že žalobkyňa žiadala aj o pridelenie bytu v dome osobitného
určenia na Z. XX, ktorý sa však prideľoval len pre občanov, ktorý spĺňali podmienku dôchodkového
veku. Svedok si pamätal, že aj predchádzajúci vedúci odboru prideľoval žalobkyni byt niekedy v roku
2009-2010, avšak žalobkyňa tento byt odmietla.

Svedok so žalobkyňou často krát komunikoval, aj v čase pred zaslaním formálnej odpovede na
žiadosť žalobkyne, a uvádzal jej, čo treba splniť, aby žiadosť bola riadne odôvodnená, pričom tak ako
žalobkyni, ale aj ostatným žiadateľom, vždy vysvetľoval, že v prvom rade sa zisťuje, či žiadateľ mátrvalý pobyt na území mesta, či náhodou nemá nejaké pozdĺžnosti voči mestu a zároveň žiadateľov
svedok upozorňoval, že nesmú byť vlastníkmi nehnuteľností, ktorú skutočnosť si referenti na odbore
overovali cez kataster portál v rámci celého územia Slovenskej republiky. O týchto skutočnostiach

svedokžalobkyňuupovedomileštevofázeposudzovaniažiadostianakaždúodpoveďmalilehotu30dní
podľa správneho poriadku, avšak zvyčajne do dvoch týždňoch žiadateľovi určite na žiadosť odpovedali,
prípadne vyzývali na jej doplnenie, a až po posúdení odborom išla takáto žiadosť na komisiu, ktorá
tieto žiadosti ďalej posudzovala. Žiadosť žalobkyne bola posúdená aj v tejto komisii a následne bolo
umožnené žalobkyni aj predstúpenie na mestskom zastupiteľstve.

Na otázku žalobkyne, aby sa svedok vyjadril, o aký nájomný byt žalobkyňa žiadala, svedok uviedol,
že išlo o mestský nájomný byt. Na to žalobkyňa uviedla, že ona nežiadala o mestský nájomný byt, ale
žiadala o byt v DOS - ke na ulici Z. XX.

Po oboznámení odpovede Mesta P. (č. l. 270 a č. l. 271 vo vyšetrovacom spise) svedok uviedol, že

rozdiel medzi podmienkami na pridelenie bytu v DOS a pridelenie iných nájomných bytov je v tom, že
pre pridelenie bytu v DOS je potrebné ešte dosiahnutie dôchodkového veku. K odpovedi na žiadosť
žalobkynezodňa16.02.2014svedokuviedol,žetietoodpovedesazasielajúpísomne,určitesižiadatelia
tieto odpovede nepreberajú osobne a keďže referenti potrebujú mať dokladované vybavenie veci a musí
byť preukázané doručovanie, tak tieto odpovede zasielajú doporučenou zásielkou.

42. Na pojednávaní dňa 17.12.2020 súd vypočul svedkyňu pani Ľ. B., ktorá uviedla, že žalobkyňu
prvýkrát videla v roku 2010 na Mestskom úrade, kedy ju vedúci odboru zavolal, aby mu priniesla žiadosť
žalobkyne na pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou, kde sa prideľujú byty pre dôchodcov,
pričom na Mestskom úrade pracovala do februára 2014. Svedkyňa poukázala, že podľa všeobecne

záväzného nariadenia č. 66/2002 podmienky pre pridelenie bytu v domove s opatrovateľskou službou
bol predovšetkým trvalý pobyt, priamy príbuzný a poberanie dôchodku, čo žalobkyňa spĺňala a ďalšie
podmienky v tomto všeobecnom záväznom nariadení sa vzťahovali na pridelenie nájomného bytu, kde
sa vyžadoval aj určitý príjem a skutočnosť, že žiadateľ nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti, avšak
žalobkyňa takýto nájomný byt nežiadala. Svedkyňa potvrdila, že v roku 2011 žalobkyni bol pridelený byt,

avšak tento byt si žalobkyňa neprevzala so zdravotných dôvodov.

Svedkyňa od žalobkyne vie, že aj naďalej chodila na Mestský úrad a podľa jej rozprávania svedkyňa vidí,
že jej vedúcim odboru na prideľovanie bytov bolo povedané, aby svoju garsónku predala a až následne
jej byt pridelia, ale ani potom ako žalobkyňa vystúpila na mestskom zastupiteľstve, primátorka jej vec

nechcela vyriešiť. Po poslednom pojednávaní žalobkyňa svedkyni rozprávala o výpovedi Ing. L., ktorý
tvrdil o predaných bytoch pani žalobkyne a preto svedkyňa sama žalobkyni povedala, že ak potrebuje
svedka na súd, tak svedkyňa je ochotná prísť a ozrejmiť súdu skutočnosti pri riešení jej problému, ktoré
svedkyňa pozná.

Svedkyňa uviedla, že byt v domove s opatrovateľskou službou dostávali ľudia, ktorí boli vlastníkmi
bytov a domov a len pani žalobkyňa bola tá, ktorá nemohla taký byt dostať, lebo nespĺňala podmienky
a žiadosti jej boli zamietnuté, pričom byty v domove s opatrovateľskou službou boli prideľované aj
občanomzinýchobcí,kdesavšakvyžadovalosplneniepodmienkytrvaléhopobytupriamychpríbuzných
v meste P.. O pridelení bytu v konečnom dôsledku rozhodoval primátor mesta. K postupu pri podávaní

žiadosti o pridelení bytu, svedkyňa uviedla, že žiadosti sa registrovali podľa dátumu ako prišli, pričom
sa riešili podľa naliehavosti potreby pridelenia bytu a aj podľa toho, ako sa jednotlivé byty uvoľňovali,
či už prirodzeným úbytkom alebo odsťahovaním sa dôchodcu do domova sociálnych služieb, čo vedúci
odboru zahlásil primátorke, že sa uvoľnil takýto byt a spolu následne riešili pridelenie bytu podľa
naliehavosti. Ďalej svedkyňa dodala, že žiadosti o pridelenie bytu sa triedili do evidencie uchádzačov

o byt, a to jednak o nájomných bytov a bytov v domove opatrovateľskej služby, pričom svedkyňa mala
na starosti evidencie uchádzačov o nájomné byty. Podľa svedkyne všeobecne záväzné nariadenie č.
66/2002 upravovalo podmienky pre prideľovanie nájomných obecných bytov v článku 2 a v ďalšej časti
tohto nariadenia sú podmienky pre uchádzačov o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou,
pričom článok 2 sa nevzťahoval na podmienky pre prideľovanie bytov v domove s opatrovateľskou

službou pre dôchodcov. Ďalej svedkyňa poukázala, že aj keď žalobkyňa v tom čase bola vlastníčkou
bytu, to, že ho predala bolo jej súkromnou vecou, pretože aj iní ľudia, ktorí žiadali o pridelenie bytu v
domove s opatrovateľskou službou takisto mali byty a tieto mohli odpredať alebo dať niekomu inému.43. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom záverečnom zhrnutí poukázala, že žalobkyňa sa
domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu
nevyplatenia celej kúpnej ceny. V zmysle záverov odvolacieho súdu žalobkyňa tvrdí, že došlo k

včasnému prejavu vôle, pretože prvýkrát mohla odstúpiť od zmluvy dňa 19.6.2015 po úhrade poslednej
splátky spoločnosti ENERGOBYT s. r. o. žalovaným za užívanie predmetu sporu, ktorú si mohol
započítať do kúpnej ceny (platba za mesiac máj 2015 v sume 260,- eur a to dňa 18.6.2015). K námietke
nedoručenia odstúpenia od zmluvy p. P. žalobkyňa uviedla, že svedok sám pred súdom uviedol, že k
nejakému odstúpeniu došlo, pričom odstúpenie od zmluvy žalobkyňa odoslala pánovi P. ako doporučenú

zásielku druhej triedy, v ktorom prípade je potrebné sa spravovať režimom doručenia hmotnoprávnych
úkonov podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ustálenej súdnej praxe nie je nevyhnutné,
aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkon, ale postačuje, že mal objektívnu
možnosť spoznať jeho obsah.

Podľa žalobkyne pri žalobe o určenie vlastníckeho práva titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy,

predmetom ktorej je nehnuteľnosť, nejde o plnenie, ktoré je potrebné podmieniť protiplnením už v
samotnej žalobe. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/37/2018 zo
dňa 27.11.2019 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/23/2020 zo dňa 18.11.2020,
podľa ktorých protistrana je oprávnená sama sa brániť žalobe žalobcu z neplatnej alebo zo zrušenej
zmluvy synalagmatickým záväzkom vzájomnou žalobou, a teda absenciou synalagmatického vyjadrenia

v petite nemôže byť žaloba bez ďalšieho neúspešná. Žalobkyňa je si plne vedomá skutočnosti, že
pokiaľ bude žalobe vyhovené, majú strany sporu voči sebe povinnosť v zmysle ust. § 457 Občianskeho
zákonníka vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, a v prípade jej ako žalobkyne pôjde o vrátenie časti
kúpnej ceny žalovanému a ním realizované ďalšie úhrady tak, ako bolo preukázané v tomto konaní.
Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla súdu žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania

v celom rozsahu.

44. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnom zhrnutí uviedla, že svedok hoci vypovedal, že niečo
možno prevzal alebo niečo mu doručované bolo, pričom prevzatie odstúpenia od zmluvy si nepamätá,
avšak žalobkyňa nedisponuje doručenkou, ani žiadnym iným dokladom, ktorý by preukazoval, že

právny úkon odstúpenia sa aspoň dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdo/XXX/XXXX z 10.5.2018. Podľa žalovaného žalobkyňa toto
odstúpenie od zmluvy doručovala na adresu, na ktorej pán P. už nebýval. Ďalej žalovaný poukázal na
potrebu synalagmatickej formulácie petitu žaloby, ktorú žalobkyňa nesplnila s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu XCdo/XXX/XXXX, ale aj XCdo/XXX/XXXX. Tento záver Najvyššieho súdu o potrebe

synalagmatického vyjadrenia petitu žaloby je všeobecne rešpektovaný, pričom žalovaný upriamil
pozornosť na iné rozhodnutia súdov (Krajský súd v Prešove sp. zn, 18Co/286/2015 zo 14.9.2016,
KrajskýsúdvKošiciachsp.zn.1Co/44/2017zo14.2.2018,KrajskýsúdvKošiciachsp.zn.5Co/208/2019
zo dňa 25.2.2020, Krajský súd v Nitre sp. zn. 6Co/47/2018 zo dňa 27.3.2019)

Právna zástupkyňa žalovaného tiež poukázala na čestné vyhlásenie, ktoré bolo súčasťou žiadosti o
pridelenie bytu, v ktorom žalobkyňa čestne prehlásila, že nie je, a ani nebola vlastníkom bytu, domu,
napriek tomu, že v tom čase žalobkyňa garsónku stále vlastnila. Z týchto dôvodov, teda, že nebolo
preukázané odstúpenie od zmluvy, že nebolo doručené do dispozičnej sféry pána P., že petit žaloby je
vadný, lebo nevyjadruje povinnosť vzájomného plnenia, že pani žalobkyňa už pred doručením oficiálnej

výpovede vedela, že byt nedostane, pričom aj na webovej stránke mesta sú zverejnené podmienky pre
získanie bytu od mesta, že nebola ani preukázaná žiadna vzájomná dohoda o zmene kúpnej zmluvy,
pokiaľ ide o splatnosť, ako to konštatoval krajský súd, pretože písomná zmluva musí byť zmenená
písomným dodatkom a to sa nikdy nestalo, a takisto nemožno označiť jednostranné zápočty na úhradu
kúpnej ceny, ktoré realizoval žalovaný, že sú dohodou o splátkach, navrhla žalobu zamietnuť a priznať

žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Právny stav

45. Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky

zákonníka“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.46. Podľa ust. § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde.

Podľa ust. § 46 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

47. Podľa ust. § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak

48. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

49. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

50. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 591 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci
povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť,

ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je
kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.

51. Podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa
domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,

kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali
u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.52. Podľa ust. § 531 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá
jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď
pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela

písomnou formou.

Podľa ust. § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

53. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

54. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

55. Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

56. Podľa ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len ako „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Posúdenie veci súdom

K výroku I.

57. Žalobkyňa sa súdnou cestou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke
právo žalobkyne bolo prevedené kúpnou zmluvou dňa 3.2.2014 na kupujúceho H. P. titulom odstúpenia
od tejto kúpnej zmluvy z dôvodu nevyplatenia celej kúpnej ceny. Žalovaný s uplatneným nárokom
nesúhlasil, namietal, že nebolo preukázané, že by odstúpenie od zmluvy bolo doručené H. P., taktiež
vzniesol námietku premlčania práva na odstúpenie od zmluvy, pretože podľa názoru žalovaného

žalobkyňa učinila odstúpenie od kúpnej zmluvy neskoro, po uplynutí trojročnej premlčacej doby a
zároveň podľa žalovaného žalobkyni dôvod na odstúpenie od zmluvy nevznikol.

58. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu je teda sporná otázka včasnosti podania odstúpenia
od zmluvy, ako aj otázka existencie dôvodov na odstúpenie od zmluvy. Taktiež spornou skutočnosťou

medzi stranami sporu bolo posúdenie, či žalobkyňa bola povinná v rámci reštitučnej povinnosti v zmysle
ust. § 457 Občianskeho zákonníka tento vzťah uviesť v žalobnom návrhu a teda žiadať, aby jej bola
uložená povinnosť na vrátenie prijatej časti kúpnej ceny.

59. Keďže žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, súd v prvom rade skúma

preukázanie naliehavého právneho záujmu. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho
záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov.
Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu

podstatným spôsobom užitočný.

V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe,ktorousadomáhaurčeniasvojhovlastníckehoprávaknehnuteľnosti,akniejezapísanývkatastrinehnuteľností ako jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby sa môže zosúladiť
faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) so stavom právnym. Súd je toho
názoru,žežalobkyňanaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávapreukázala,keďževkatastri

nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník žalovaný, jej postavenie ako domnelej vlastníčky nehnuteľností
je týmto neisté. Preukázanie naliehavého právneho záujmu nemusí však znamenať aj úspech v spore.

60.Žalobkyňaodvodzujesvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiodúčinkovodstúpeniaodkúpnejzmluvy
uzavretej s kupujúcim H. P. dňa 3.2.2014 z dôvodu, že kupujúci žalobkyni nezaplatil kúpnu cenu vo

výške, v akej bola v kúpnej zmluve dohodnutá.

61. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že
dôjde do dispozičnej sféry adresáta (§ 45 Občianskeho zákonníka). Voči neprítomnej osobe t. j. osobe,
s ktorou nie je druhá strana v bezprostrednom (priamom) styku, prejav vôle pôsobí (je perfektný) až
od okamžiku, keď jej tento prejav vôle dôjde. Prejav vôle dôjde takémuto adresátovi ako náhle sa

ocitne v sfére jeho dispozície, čiže ak adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
prejavu vôle. V danom prípade odstúpenie od zmluvy bolo datované ku dňu 07.09.2014. V spodnej časti
listiny je uvedená poznámka, že listina bola expedovaná dňa 11.09.2017, čo zodpovedá aj údajom z
podacieho lístka predloženého žalobkyňou, z ktorého je zrejmé, že listinu odoslala na poštovú prepravu
dňa 11.09.2017. Súd mal tiež za preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo odosielané na správnu

adresu pobytu H. P., na ul. Z. Y. P., čo je zrejmé z predloženého podacieho lístka, na ktorom je adresát
konkretizovaný. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste bol doručovaný kupujúcemu H. P., ktorý tiež vo
svojej výpovedi pripustil, že mu takáto listina bola doručená.

62. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v

Občianskom zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie
dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne,
platí, že aj odstúpenie musí byť písomné. Žalobkyňa v zmysle zmluvných podmienok v článku III v ods.
2 v Kúpnej zmluve zo dňa 03.02.2014 si vyhradila právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť v prípade,
ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti podľa predchádzajúcich odsekov.

63. V zmysle zmluvných podmienok dohodnutých v Kúpnej zmluve zo dňa 03.02.2014 si žalobkyňa
s kupujúcim dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 12.300, eur a zároveň si dohodli spôsob
zaplatenia kúpnej ceny tak, že prvá časť vo výške 500,- eur, ktorú kupujúci uhradil pred podpisom
tejto zmluvy sprostredkovateľovi - spoločnosti Halo reality s. r. o. dňa 28.01.2014 sa započíta na nárok

sprostredkovateľa na odmenu za sprostredkovanie predmetu prevodu, s čím zmluvné strany súhlasili,
zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 11.800,- eur bol kupujúci povinný žalobkyni zaplatiť v hotovosti v deň
podpisu tejto zmluvy.

64. Na základe dokazovania bolo preukázané, že predávajúci H. P. neuhradil žalobkyni v deň podpisu

tejto zmluvy kúpnu cenu vo výške 11.800,- eur, ale uhradil za ňu dlh voči Slovenskej sporiteľni a. s. vo
výške 6.882,29 eur dňa 31.1.2014, a dlh voči spoločnosti ENERGOBYT, s. r. o. vo výške 271,85 eur dňa
3.2.2014, ktorú skutočnosť potvrdila žalobkyňa v trestnom konaní. Zo svedeckej výpovede svedka H. P.
vyplynulo, že po podpise kúpnej zmluvy sa so žalobkyňou mal dohodnúť na tom, že zvyšná časť kúpnej
ceny bude uhradená potom, ako žalobkyňa predmetný byt kupujúcemu H. P. uvoľní k nasťahovaniu,

čím by došlo k zmene zmluvných podmienok v časti splatnosti zvyšnej časti neuhradenej kúpnej ceny.
Avšak nakoľko táto dohoda nebola uzavretá platne, to znamená, že písomne uzavretá zmluva nebola
zmenená písomne, nemohli nastať ani účinky tejto dohody o zmene splatnosti zvyšnej časti kúpnej ceny
viažucej sa k odovzdaniu predmetu prevodu.

65. Zároveň mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a svedkom H. P. došlo k uzatvoreniu dohody
o prevzatí plnenia v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka. Uzavretie tejto dohody má súd za
preukázané z výpovede žalovaného a výpovede svedka H. P., pretože skutkové okolnosti, ktoré zhodne
uviedli v konaní pred súdom, ako aj v trestnom konaní, tvoria ucelený logický priebeh deja udalostí,
ktoré sa stali po podpise kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 a ktoré tiež sú podporené aj listinnými dôkazmi,

ktorých obsah súd popísal v časti tohto odôvodnenia v skutkovom stave. Pre súd je zrejmé, že H.
P. previedol s manželkou svoje vlastnícke právo k bytu na ul. S. Y. P. a keďže sa potreboval včas
odsťahovať, kúpil si nehnuteľnosť od žalobkyne, v ktorom čase svedok H. P. disponoval finančnými
prostriedkami k úhrade jej plnej výšky. Avšak ako uviedol žalovaný a zhodne to potvrdil svedok H. P.,ktoré skutočnosti boli tiež zhodne uvedené vo výsluchoch v trestnom konaní, žalobkyňa nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom predaja kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 neodovzdala, pretože sa žalobkyňa
nemala kam odsťahovať, hoci požiadala žiadosťou zo dňa 15.01.2014 Mesto P. o pridelenie bytu v DOS

na ul. Z.. Zvláštne datovaná odpoveď na jej žiadosť z Mesta P. zo dňa 16.2.2014 bola žalobkyni doručená
dňa 19.2.2015, ktoré obsahuje stanovisko, že žalobkyňa na pridelenie bytu nespĺňa podmienky.

66. Súdu je zrejmé, že žalobkyňa očakávala, že Mesto P. jej byt pridelí, keďže v minulosti jej byt pridelený
bol (rok 2010), ale tento žalobkyňa neprevzala. Avšak keďže žalobkyni byt pridelený nebol, byt ktorý

predala svedkovi H. P., nemohla odovzdať, preto sa svedok H. P. a žalovaný dohodli na tom, že žalovaný
uhradí svedkovi H. P. časť kúpnej ceny vyplatenej žalobkyni vrátane rezervačnej zálohy vyplatenej
spoločnosti Halo reality s. r. o. a zvyšnú časť neuhradenej kúpnej ceny vyplatí žalobkyni. Svedok H. P.
uviedol, že pre neho bola týmto vec uzavretá a ako sa dohodol žalovaný so žalobkyňou ho nezaujímalo,
pretože potvrdil, že to, čo uhradil za žalobkyňu na jej dlhy, mu bolo žalovaným vrátené.

67. Dohoda o prevzatí plnenia v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka je tradičným nástrojom
usporiadania záväzkových vzťahov nevyžadujúca písomnú formu, pričom k zmene v osobe dlžníka
nedochádza tak, ako pri prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale tiež
nedochádza k rozšíreniu počtu dlžníkov, ako v prípade pristúpenia k záväzku podľa ust. § 531 ods. 2
a § 533 Občianskeho zákonníka. Prevzatie plnenia je realizované mimo hlavný záväzkový vzťah, a

popri ňom vzniká nový a osobitný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou, v prejednávanom
prípade medzi svedkom H. P. ako dlžníkom a žalovaným ako treťou osobou. Veriteľovi z tohto vzťahu
priame právo nevzniká, z čoho vyplýva, že neprichádza do úvahy zánik dlhu započítaním pohľadávky
tretej osoby voči veriteľovi proti pohľadávke, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, pretože pohľadávky totiž
zjavne nie sú vzájomné. (pozri Števček, M., Dulak, a Bajánková, J. a kol.: Občiansky zákonník II. § 451

- 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1862-1863)

68.Žalovanýsavkonaníbránil,ževočipohľadávkežalobkynenadoplateniekúpnejcenyzapočítalsvoju
pohľadávku voči žalobkyni v sume 1.400,- eur titulom pôžičiek, v sume 900,- eur titulom vyplatenia dlhu
žalobkyni nejakej jej známej, v sume 600,- eur titulom vyplatenia dlhu nebankovej spoločnosti a v sume

900,- eur, ktoré žalovaný uhradil ako úhradu za plnenia spojených s užívaním bytu správcovi bytového
domu za mesiace 6-9,11 v roku 2014 a za mesiace 2 a 5 v roku 2015. V rozsudku zo dňa 25.3.2019 súd
nesprávne posúdil zápočty žalovaného voči pohľadávke žalobkyne, keď pripustil, že časť kúpnej ceny
mohla byť uhradená zápočtom pohľadávok žalovaného voči žalobkyni oproti pohľadávky žalobkyne voči
svedkovi H. P.. Vzhľadom na charakter dohody o prevzatí plnenia v zmysle ust. § 534 Občianskeho

zákonníka nie je možné pripustiť započítanie pohľadávok medzi žalovaným a žalobkyňou, keďže zjavne
nešlo o vzájomné pohľadávky. Pohľadávku totiž žalobkyňa vždy mala voči svojmu dlžníkovi - svedkovi
H. P., ktorý bol zaviazaný na úhradu kúpnej ceny Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2014.

69. Žalobkyňa potvrdila skutočnosť, že od žalovaného približne po pol roku od podpisu kúpnej zmluvy

(jún, júl 2014) prijala sumu 900,- eur, z čoho má súd za preukázané, že žalobkyňa o dohode medzi
žalovaným a svedkom H. P., že žalovaný uhradí žalobkyni zvyšnú časť kúpnej ceny, musela mať
vedomosť. Toto súd vyvodil aj z výpovede žalobkyne v trestnom konaní zo dňa 30.08.2017 (na č. l.
4 vyšetrovacieho spisu), kde uviedla: „Ing. J. sa vyjadril, že P. nájde niečo väčšie a moju garsónku si
zoberie pre syna. Ešte mi povedal, že v nej môžem ostať bývať dokedy bude potrebné. Mne bolo jedno,

kto garsónku kúpi, ale samozrejme, že chcem svoje peniaze. Keď som sa žalovaného pýtala, kedy mi
vyplatí peniaze za predaj garsónky, tak mi povedal, že mi peniaze dá, keď sa mu niečo zvýši. Ale aj
tak keď P. vyplatil úver vo výške cca 6.400,- eur a Ing. J. mi potom ešte dal sumu 900,- eur, tak som
dostala len sumu 7.300,- eur.“ Súhlas žalobkyne s dohodou o prevzatí plnenia zákon nevyžaduje, preto
nebol ani potrebný.

70. Neuhradená časť kúpnej ceny predstavuje tak sumu 3.745,86 eur (11.800,- eur - 6.882,29 eur /úver
voči Slovenskej sporiteľni, a. s./ - 271,85 eur /poplatky voči ENERGOBYT, s. r. o./ - 900,- eur /prijaté
od žalovaného/). V zmysle vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalobkyňa mala splnenú zmluvnú
podmienku na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014, pretože kúpna cena jej nebola v tejto

časti vyplatená.

71. K posúdeniu včasnosti učinenia odstúpenia od zmluvy zo strany žalobkyne odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie opätovne posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby, keďže odvolaciemu súdusa javí začiatok jej plynutia od úhrady poslednej splátky kúpnej ceny, a teda tento by mohol súvisieť
s akceptovaným zápočtom pohľadávok žalovaného voči žalobkyni v období mesiacov september,
november 2014 a február a máj 2015.

72. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým
právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo
majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu. Právo odstúpiť od zmluvy je majetkovým právom, ktoré sa
premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Ak dlžník dôvodne namietne premlčanie tohto práva veriteľa,

účinky odstúpenia od zmluvy voči nemu nenastanú (R 22/1995, rozsudok NS ČR zo 16. 1. 2007, sp.
zn. 30 Cdo 2047/2006).

73. Trojročná doba plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prípade odstúpenia
od zmluvy, plynie od momentu, v ktorý nastala právna skutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie. V
tomto prípade sa zmluvné strany, žalobkyňa a svedok H. P., dohodli, že kupujúci kúpnu cenu uhradí

predávajúcemuvdeňpodpisukúpnejzmluvy,ktorábolazmluvnýmistranamipodpísanádňa03.02.2014.
Súd nemal za preukázané, že by svedok Miroslav Hostiňák a žalobkyňa kúpnu zmluvu v časti splatnosti
kúpnej ceny zmenili. V tomto smere akékoľvek ústne dohody nemohli zmeniť splatnosť kúpnej ceny,
keďže podľa ust. § 40 Občianskeho zákonníka písomne uzavretú dohodu je možné zmeniť alebo zrušiť
len písomne. Z dokazovania žiadne písomne dohody o zmene kúpnej zmluvy nevyplynuli.

74. Súd je tiež toho názoru, že ani akákoľvek dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným nemohla zmeniť
dojednanie o splatnosti kúpnej ceny dohodnutého v kúpnej zmluve zo dňa 3.2.2014 uzavretej medzi
žalobkyňou ako predávajúcou a svedkom H. P. ako kupujúcim. Žalovaný nebol zmluvnou stranou tejto
kúpnej zmluvy a vlastnícke právo nadobudol až na základe kúpnej zmluvy od svedka H. P. zo dňa

3.5.2014. Dohoda o prevzatí plnenia medzi žalovaným a svedkom H. P. upravovala práva a povinnosti
len medzi nimi, v zmysle ktorej žalovaný bol povinný plniť povinnosť H. P. zaplatiť kúpnu cenu na
účet žalobkyne. Žalobkyni nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť žiadne priame právo na plnenie voči
žalovanému, pretože so žalovaným ako preberateľom dlhu nebola v žiadnom právnom vzťahu. V
dôsledku prevzatia plnenia podľa § 534 Občianskeho zákonníka nedochádza k zmene v subjektoch

pôvodného záväzkového vzťahu (dlžník - veriteľ) a nemenia sa ani ich práva a povinnosti. Záväzkový
vzťah medzi pôvodným dlžníkom - svedkom H. P. a veriteľom - žalobkyňou sa nijako nezmenil.

75. Súd je toho názoru, že objektívne prejavené okolnosti, ktoré mohli síce zmeniť situáciu účastníkov
kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014, ale nemohli bez zmeny zmluvných podmienok písomnou dohodou jej

účastníkov podstatne ovplyvniť plynutie zákonom premlčacej doby. Žalobkyňa sa pri predaji svojich
nehnuteľnosti spoliehala, že bude jej pridelený byt od Mesta P., k čomu však nedošlo, pričom túto
skutočnosť musela tak svedkovi H. P. a žalovanému uviesť. Je predsa logické, že svedok H. P. by
nekupoval nehnuteľnosť od žalobkyne, a najmä neuhrádzal by dlhy žalobkyne v Slovenskej sporiteľni
a. s. a správcovi bytového domu, ak by vedel, že žalobkyňa mu túto nehnuteľnosť v dohodnutej dobe

neodovzdá (v kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že žalobkyňa nehnuteľnosť svedkovi H. P.Ň. odovzdá do
30.4.2014). Svedok H. P. uviedol, že musel riešiť svoje bývanie, keďže aj on bol povinný svoj doterajší
byť odovzdať novému vlastníkovi a niekam sa odsťahovať musel, preto dňa 10.3.2014 kúpil ďalší
jednoizbový byt v P. a keďže potreboval peniaze, ktoré zaplatil žalobkyni, žalovaný mu navrhol situáciu
vyriešiť tak, že kúpi od neho nehnuteľnosť, ktorú nadobudol svedok H. P. od žalobkyne.

76. Súd preto zotrváva na svojom názore, že skutočnosť, pre ktorú mohla žalobkyňa od zmluvy odstúpiť,
nastala v deň nasledujúci po dni splatnosti kúpnej zmluvy, dňa 04.02.2014. Trojročná premlčacia doba
uplynula dňa 04.02.2017 určeného podľa pravidiel počítania času v ust. § 122 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom

zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Žalobkyňa odstúpenie od zmluvy
zaslalanapoštovúprepravukupujúcemuH.P.aždňa11.09.2017.Žalobkyňaodstúpilaodkúpnejzmluvy
po približne 3 a pol rokoch od porušenia povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

77. Súd ďalej zdôrazňuje že v kúpnej zmluve zo dňa 3.2.2014 nebola medzi zmluvnými stranami

dohodnutá výhrada vlastníckeho práva do času úplného zaplatenia kúpnej ceny predávajúcemu, a v
takom prípade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žalobkyňa previedla, svedok H. P. nadobudol s
účinkami vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Skutočnosťou, že došlo k úhrade kúpnej
zmluvy len čiastočne, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa zaplatenia neuhradenej časti kúpnej zmluvy,ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty voči svedkovi H. P., ktoré právo žalobkyňa nevyužila a od kúpnej
zmluvy odstúpila až po uplynutí vyše tri a pol roka.

78. V prípade účinného a včasného odstúpenia od zmluvy by došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku
a subjekty zrušenej zmluvy by mali povinnosť vzájomne sa vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení. Nárok na vrátenie vzájomného plnenia z kúpnej zmluvy by vznikol okamžikom zrušenia
zmluvy. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na absenciu prejavu reštitučnej povinnosti podľa ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka v žalobnom návrhu, čo podľa jej názoru má za následok zamietnutie

žaloby. S týmto názorom nesúhlasila právna zástupkyňa žalobkyne, podľa ktorej v danom prípade je tu
možnosť protistrany procesne reagovať žiadať podmienenie záväzku žalovaného záväzkom žalobkyne.

79. Kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je založená na dvojfázovosti nadobudnutia
vlastníckeho práva a to a to uzavretie zmluvy (titul) a prevod vlastníctva vkladom do katastra
nehnuteľností (modus). Pokiaľ predávajúci prevedie na základe platného titulu a modusu vlastníctvo

na kupujúceho (1) bez toho, aby by tento prevod podmienil právnymi nástrojmi vecnoprávnej povahy,
kupujúci (1) sa stane vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Ak tento kupujúci (1) nie je nijako
zákonom alebo zmluvou obmedzený, je kupujúci (1) oprávnený slobodne predmet prevodu previesť
na ďalší subjekt, teda na kupujúceho (2). Podľa názoru súdu akékoľvek neskoršie právneho úkony
predchádzajúceho vlastníka, vrátane odstúpenia od zmluvy, nemôžu mať vplyv na jeho vlastníctvo,

pretože v dobe prevodu bol kupujúci (1) skutočným vlastníkom. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
zákonníka nie je možné odvodiť, že v prípade odstúpenia od zmluvy dochádza tiež k zániku všetkých
zmlúv na nich nadväzujúcich.

80. Príslušný nárok založený ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka je nárokom obligačným, nie

vecným. Ustanovenie § 458 Občianskeho zákonníka potom predvída práve tú situáciu, kedy kupujúci
(1) nie je objektívne schopný poskytnuté plnenie vrátiť, pričom mu ukladá povinnosť poskytnúť peňažnú
náhradu. Podľa názoru súdu odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva
odzačiatkuruší,avšaklensúčinkamimedziichúčastníkmi.Podľanázorusúdu,akbysapripustilvýklad,
že odstúpením od kúpnej zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka od počiatku, tento

by mal za následok vznik situácie, že ďalší nadobúdateľ, ktorý nadobudol vec odvodene (derivatívne),
by si tak nikdy nemohol byť úplne istý svojím vlastníckym právom.

81. V danom prípade, by žalobkyňa musela vrátiť časť kúpnej ceny kupujúcemu H. P. a kupujúci
H. P. by bol povinný vrátiť žalobkyni nehnuteľnosť. Keďže H. P. svoje vlastnícke právo previedol

predtým, ako žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, z dôvodu nemožnosti plnenia, teda nemožnosti
previesť späť vlastníctvo na žalobkyňu, by bol povinný poskytnúť peňažnú náhradu. Vzhľadom na
uvedené tak žalovanému nemôže svedčiť pasívna vecná legitimácia, keďže nevystupoval na strane
kupujúceho v kúpnej zmluve, od ktorej žalobkyňa odstúpila a nesvedčí mu reštitučná povinnosť
vzájomne si vydať prijaté plnenia zo zrušenej zmluvy, keďže žalovaný nebol účastníkom tejto zmluvy.

Povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 3.2.2014 na základe zmluvy uzavretou medzi žalobkyňou
a žalovaným nadobudla zmluva zo dňa 3.2.214 vecnoprávne účinky a žalovaný bol oprávnený
ďalej tieto nehnuteľnosti prevádzať. Svedok H. P., keď uzatváral kúpnu zmluvu so žalovaným,
bol výlučným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, bez akýchkoľvek zmluvných obmedzení napr.
výhradou nadobudnutia vlastníckeho práva zaplatením celej kúpnej ceny medzi ním a žalobkyňou.

Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukazovala, že by kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným a H. P.Ň.
bola neplatná.

82. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 311/2008, zo
dňa 30. marca 2010, podľa ktorého „práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu, sa týkajú

výlučne jeho účastníkov. Vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a to vrátane odstúpenia od zmluvy, sa teda
môže prejaviť len a len medzi nimi a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v súlade so
zákonom nadobudli vlastnícke právo k veci. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušuje (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nastupuje režim vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Každý z účastníkov je teda povinný vrátiť druhému všetko,

čo podľa zmluvy dostal. Ak v prejednávanej veci žalobca platne odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel so
žalovanou 1/, vzniká medzi nimi vzájomná reštitučná povinnosť (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ak
to nie je dobre možné (žalovaná 1/ už nie je vlastníkom nehnuteľností), musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť, že odstúpenie od prvej z radu kúpnych zmlúv oprevode nehnuteľností, vedie k obnoveniu vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka na úkor
každého ďalšieho vlastníka, ktorý vlastnícke právo nadobudol pred odstúpením od zmluvy. Títo sa stali
vlastníkmi nehnuteľností po tom, ako sa žalobca rozhodol vzdať sa svojho vlastníckeho práva - predal

nehnuteľnosti žalovanej 1/. Jedine od nej má žalobca právo domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia
- vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaná 1/ už v čase odstúpenia nebola vlastníčkou
nehnuteľností,môžeodnejžiadaťpeňažnúnáhradu-kúpnucenu.Žalobcavšaknemápriameprávovoči
ďalším nadobúdateľom, ak nepreukáže neplatnosť / neúčinnosť právnych úkonov, na základe ktorých
vlastníctvo nadobudli. Jeho požiadavka prinavrátenia vlastníckeho práva od žalovaných 3/ a 4/ je v

rozpore nielen s § 3 Občianskeho zákonníka, ale je aj, ako už bolo uvedené, zásahom do vlastníckeho
práva, a teda v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Ak raz niekto
nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie
byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu.“

83. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

K výroku II.

84. Tunajší súd uznesením č. k. XC/XX/XXXX - 13 zo dňa 02.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom tohto konania. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,
najmä odpojenie od dodávateľov energií, vysťahovanie bez súdneho rozhodnutia, ktorým by rušil
žalobkyňu v riadnom a nerušenom užívaní tejto nehnuteľnosti. Žalobkyni uložil povinnosť podať do 30-
tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam proti žalovanému J. J.K..

85. Podľa ust. § 336 ods. 1 a ods. 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo

konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

Podľa ust. § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

86. V nariadenom neodkladnom opatrení súd z hľadiska času neobmedzil trvanie tohto neodkladného
opatrenia a k zániku neodkladného opatrenia zo zákona nedochádza, preto každé časovo
neobmedzenéneodkladnéopatreniemusíbyťzrušenéosobitnýmsúdnymrozhodnutím.Vzmyslevyššie
uvedeného, nakoľko súd žalobu zamietol, zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené pred začatím

konania vo veci samej.

K výroku III.

87. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

88. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný

úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

89. V danom prípade bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 100% a úspech žalobkynepredstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnému žalovanému patrí nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému. O

výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.