Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121202679.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: Mgr. B. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, so sídlom Štefánikovo
námestie 5, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: J. T., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XX, zastúpeného
advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 38C/31/2021-170 zo dňa 11. marca 2022 -
I. výrok, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil neodkladným opatrením žalovanému
povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Trnava, v obci
M., so súpisným č. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. 104/2, ako aj na
prislúchajúci pozemok parcely registra „C“ s parcelným č. 104/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
486 m2, s parcelným č. 104/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, s parcelným č. 108/1
- záhrada o výmere 361 m2, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M., a to do

právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/31/2021,
II. výrokom vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. d), f) CSP, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vecne uzavrel, že z predložených dôkazov mal za osvedčené, že žalovaný
verbálne aj fyzicky zaútočil na žalobkyňu v čase, keď mala záujem nasťahovať sa do spoločnej
nehnuteľnosti, čím jej spôsobil pomliaždeniny na rôznych častiach tela a psychickú ujmu (oznámenie
o priestupku, lekárska správa, správa z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice v Trnave, lekársky
záznam od všeobecnej lekárky). Žalobkyňa o svojom zámere nasťahovať sa do spoločnej nehnuteľnosti

žalovaného vopred upovedomila prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Svoj krok nasťahovať sa
opäť do spoločnej nehnuteľnosti sporových strán odôvodnila tým, že žalovaným nie je užívaná, nakoľko
tento býva u svojej priateľky. Z dôvodu zlého zdravotného stavu žalobkyňa ukončila od 1.1.2022 svoju
podnikateľskú činnosť a aktuálne je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie
je preto naďalej schopná podieľať sa na financovaní spoločného nájmu so snúbencom (rozhodnutie o
ukončení podnikania, čestné vyhlásenie o nezamestnanosti, potvrdenie o zaradení). Napriek tomu, že

žalobkyňa sa zo spoločnej nehnuteľnosti krátko po rozvode sporových strán (v roku 2018) odsťahovala
do nájmu, stále má právo sa v spoločnej nehnuteľnosti zdržiavať a aj ju užívať. O to viac, ak uvedenánehnuteľnosť nie je užívaná žiadnou zo sporových strán, pričom pravidelné náklady na nehnuteľnosť
je zo strany vlastníkov stále potrebné uhrádzať. Záujem o opätovné nasťahovanie sa do nehnuteľnosti
vopred žalovanému avizovala. Je potom celkom logické, že vzhľadom na zmenu jej sociálnej a finančnej

situácie pre ukončenie živnosti z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu sa žalobkyňa rozhodla znížiť
svoje životné náklady tým, že sa do spoločnej nehnuteľnosti nasťahuje. Žalobkyňa predloženými
dôkazmi osvedčila, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do jej telesnej a duševnej integrity v čase,
keď chcela užívať ich spoločnú nehnuteľnosť. Správaním žalovaného jej potom bolo pokojné a nerušené
užívanie spoločnej nehnuteľnosti znemožnené. Za osvedčené mal okresný súd, že žalovaný svojím

konaním zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Civilný sporový poriadok nekvantifikuje
zásah do integrity sporovej strany (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktorý sa vyžaduje pre vydanie
neodkladného opatrenia. Avšak platí, že osobe, do ktorej telesnej a duševnej integrity je zasahované,
musíbyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá aefektívnasúdnaochrana.Hociideovýrazný
zásah do práv žalovaného, okresný súd dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu, ktoré sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Ďalšie prípadné spoločné

užívanie nehnuteľnosti je pre zásahy žalovaného do telesnej a duševnej integrity žalobkyne neprípustné.
Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu zhodnotil situáciu ako dôvod
na dočasné obmedzenie žalovaného vo vstupe do nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.
XXX pre k.ú. M., špecifikovaných v I. výroku uznesenia, čím sa poskytuje žalobkyni dočasná ochrana
pred ďalším rušením jej užívania zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Skutočnosti

uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán sporu a osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku (ochrana integrity
žalobkyne), ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa predložila súdu dôkazy o tom, že jej duševná
a telesná integrita je ohrozená konaním žalovaného, na základe čoho považoval okresný súd jej nárok
v tejto časti za osvedčený, keď I. výrokom uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do predmetných

nehnuteľností od nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci.

4. S návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP,
spočívajúceho v povinnosti žalovaného sprístupniť žalobkyni predmetné nehnuteľnosti a vydať jej kľúče
sa okresný súd nestotožnil, preto II. výrokom návrh žalobkyne zamietol. Žalobkyňa v návrhu žiadnym

spôsobom neosvedčila, že by jej žalovaný odcudzil kľúče od nehnuteľností. Z návrhu tiež vyplýva,
že sa žalobkyňa opakovane pokúšala vstúpiť do nehnuteľnosti, z čoho okresný súd vyvodil, že k
nehnuteľnostiam prístup má, a navyše žalobkyňa je stále spoluvlastníčkou nehnuteľností a môže si
kedykoľvek zaobstarať kľúče od nehnuteľností a tieto užívať. Žalobkyňa v tejto časti podľa názoru súdu
vôbec neodsvedčila naliehavú potrebu neodkladného riešenia danej situácie.

5. O náhrade trov konania okresný súd nerozhodol, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade
trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až pri rozhodovaní vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný výlučne proti I. výroku, ktorým navrhol zamietnutie

návrhu s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým,
že súdom prvej inštancie deklarovaná potreba dočasnej úpravy pomerov nejestvuje a dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Poprel, že by žalobkyňu fyzicky napadol (a to nielen v
inkriminovaný deň, ale počas celého manželstva a spolužitia) a dokonca jej spôsobil akékoľvek
poranenia. V rodinnom dome s. č. XX býva už niekoľko rokov žalovaný, plnoleté deti a to syn R. a dcéra

P. s maloletou dcérou C.. Od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti financuje celú domácnosť
žalovaný, vrátane stravy celej rodiny. Žalobkyňa z domu odišla pred štyrmi rokmi (rok pred rozvodom)
dobrovoľne, keď príčinou jej odchodu bola jej mimomanželská známosť (T. Q.). Tvrdenia žalobkyne,
že žalovaný býva inde (u svojej priateľky) sú nepravdivé. Po podaní žaloby na vyporiadanie BSM
začala žalobkyňa tlačiť na žalovaného, aby ju vyplatil, alebo sa z domu odsťahoval. Nemal výhrady

proti nasťahovaniu žalobkyne do domu, rešpektujúc, že je stále spoluvlastníčkou, avšak nesúhlasil,
aby s nimi spoločne býval aj jej partner. Žalobkyni navrhol, aby sa nasťahovala do bývalej pracovne,
keďže žalovaný obýva spálňu. Žalobkyňa však so zjavným úmyslom vyvolať konflikt trvala na tom, že
sa nasťahuje do spálne. Už pred dňom, v ktorom sa odohral incident žalobkyňa chodila nepravidelne do
domu, vždy neohlásene, pričom si otvárala vlastnými kľúčmi a brala si veci podľa jej vlastného uváženia,

naposledy to bolo deň pred incidentom dňa 8.2.2022. V deň opísaného incidentu, t.j. 9.2.2022 sa vo
večerných hodinách vrátil domov z práce (cca o 18:00 hod.) a zistil, že žalobkyňa je opäť v dome a do
spálne si nosí svoje osobné veci. Proti tomu nenamietal (za predpokladu, že si tam len dá veci a bude
bývať v druhej izbe), následne však zistil, že okrem jej oblečenia do skríň vešia i veci jej partnera, protičomu už verbálne protestoval, vyjadril jasne svoj nesúhlas a poukázal na ich dohodu, keď žalobkyňa
nereagovala, vzal tri vešiaky s vecami p. Q. a odniesol ich do zádveria. Osobných vecí žalobkyne
sa ani nedotkol (kabelka a i.), opakovane sa iba vyjadril, že považuje za krajne nevhodné, aby sa

žalobkyňa sťahovala do jeho spálne, čo zdôraznil tým, že zostal vo svojej spálni a zatvoril dvere, keď
to žalobkyňa videla, začala byť hysterická a agresívna, začala kričať, vulgárne mu nadávať, súčasne sa
domáhala vstupu do spálne. Jej krik samozrejme zaregistrovali deti, ktoré prišli a snažili sa žalobkyňu
ukľudniť. Žalobkyňa sa však dostala do úplného amoku, doslova vrieskala, šklbala kľučkou, búchala
do dverí a snažila sa ich silou otvoriť. Najprv sa snažila dvere pretlačiť ramenom a následne začala

do dverí narážať celým telom. Napokon sa jej podarilo do izby dostať. Tu pokračovala v nadávkach a
urážkach a dokonca na neho fyzicky zaútočila, keď mu dala facku. Napriek tomuto jej útoku sa inému
fyzickému kontaktu vyhýbal, neudrel ju, nesotil, ani akýmkoľvek iným spôsobom neatakoval. Žalobkyňa
následne začala vykrikovať, že ide zavolať na políciu, že ju napadol. Krátko na to prišiel do domu otec
žalobkyne, ktorého šiel zavolať syn, aby situáciu ukľudnil. Ten však videl, že k žiadnemu konfliktu ani
násiliu nedochádza a kričí iba žalobkyňa, preto sa snažil presvedčiť ju, aby nerobila zbytočné scény a

nasťahovala sa do pracovne. Neskôr žalobkyňa volala so svojimi rodičmi, kde do telefónu kričala, že ju
žalovaný bije, hoci v danej chvíli bol ďaleko od nej (a telefonoval s matkou žalobkyne), čo rovnako videli
deti. Napokon žalovaný z domu odišiel, nechal tam žalobkyňu. Žalobkyňa napriek svojim tvrdeniam o
strachu zo žalovaného v dome zostala počas celej noci, a to v spálni, nikam nešla, políciu nevolala a
nikoho nežiadala o pomoc okrem vlastného otca, ktorý po príchode skonštatoval, že sa nič nedeje a

odišieldomov.Skutočnosť,žekžiadnemufyzickémunapadnutiuzostranyžalovanéhonedošloapriebeh
skutkového deja bol v skutočnosti diametrálne odlišný od opisu žalobkyne, potvrdzujú aj obe deti, ktoré
boli priamymi svedkami udalostí čestnými vyhláseniami zo dňa 21.3.2022. Potvrdenie o oznámení na
polícii potvrdzuje iba skutočnosť, že žalobkyňa bola na polícii a uviedla svoju verziu udalostí, nevyplýva
z neho, že by polícia uvedenú záležitosť vyriešila a dospela k záveru, že skutok sa stal. Naopak

príslušníci Policajného zboru, ktorým žalovaný podával vysvetlenie sa vyjadrili tak, že tvrdenia žalobkyne
nie sú ničím potvrdené a jej podanie bude s najväčšou pravdepodobnosťou odmietnuté. Je zvláštne,
že žalobkyňa na políciu počas údajného útoku nevolala. Rovnako údajné napadnutie nedokazujú ani
lekárske správy, tie potvrdzujú len pomliaždeniny pleca, ramena a ruky a subjektívne udávané bolesti.
Údaje o „napadnutí ex-manželom“ sú opäť len tvrdeniami samotnej žalobkyne. Pomliaždeniny, ktoré si v

záchvate amoku spôsobila sama žalobkyňa, pripísala údajnému napadnutiu a využíva voči žalovanému.
Žalobkyňanevyhľadalalekárskupomocbezprostrednepoúdajnomnapadnutí,naurgentnýpríjemišlaaž
o 26 hodín po údajnom napadnutí, a to až vo večerných hodinách, hoci mohla ísť k lekárovi kedykoľvek v
priebehudňa.Ošetrujúcejlekárkeišladokoncaažo5dnípoúdajnomnapadnutí.T.Q.,ktorýpriincidente
nebol prítomný v prehlásení iba reprodukuje tvrdenia žalobkyne, ktoré mu údajne uviedla v telefonickom

rozhovore. To, že partner žalobkyne napriek telefonickej informácii od žalobkyne neprišiel len potvrdzuje,
že k žiadnemu reálnemu ohrozeniu a fyzickému útoku nedošlo a žalobkyňa sa reálne ničoho nebála. Z
predložených dôkazov žalovaného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, klamlivé a vymyslené.
Čestné prehlásenia jednak nezaujatých osôb (dokonca v prípade otca žalobkyne sa dá predpokladať
skôr snaha pomôcť vlastnej dcére a nie bývalému zaťovi), najmä ale ide o čestné vyhlásenia očitých

svedkov, teda osôb, ktoré boli prítomné pri incidente a sledovali priamo a bezprostredne celý priebeh
skutkového deja. Žalobkyňa nemá v skutočnosti záujem dom užívať a bývať v ňom z domu odišla
sama a dobrovoľne pred viac ako 4 rokmi, bývanie má zabezpečené a dom
pre uspokojovanie svojej bytovej potreby nepotrebuje. Od nariadenia neodkladného opatrenia (ktoré je
vykonateľné a žalovaný ho rešpektuje) sa do domu nenasťahovala a nebýva v ňom. Neexistuje teda

objektívna potreba garantovania bývania žalobkyne v dome, kde bývať sama nechce a ani tam nebýva.
Neodkladné opatrenie spôsobuje žalovanému zásadnú ujmu na právach, keď nemá zabezpečené iné
bývanie. Dočasne mu pomoc ponúkli matka i jeho priateľka. Všetky osobné veci má v rodinnom dome
s. č. XX. Zákaz vstupu mu spôsobuje aj ujmu tým, že mu sťažuje výkon podnikania, keď na adrese
v rodinnom dome má evidované miesto podnikania (podniká ako živnostník v oblasti prevádzkovania

autoškoly, miesto podnikania vyplýva z výpisu zo živnostenského registra nachádzajúceho sa v spise) a
má tu množstvo dokladov súvisiacich s podnikaním (daňové a účtovné doklady). Taktiež v garáži
v rodinnom dome má uskladnené sezónne pneumatiky a tu vykonáva servis a údržbu áut a motoriek,
ktoré v rámci autoškoly používa. Zákaz vstupu tak nielenže znemožňuje bývanie, ale súčasne aj riadny
výkon podnikateľskej činnosti a plnenie pracovných povinností, teda ho i priamo existenčne ohrozuje.

Ujma, ktorá mu teda neodkladným opatrením vzniká, je absolútne neprimeraná a závažným spôsobom
zasahuje do jeho základných práv. Okresný súd neodkladné opatrenie nariadil až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktoré patrímedzi konania najdlhšie trvajúce. Ak by teda i neodkladné opatrenie bolo dôvodné (čo nie je), už len z
časového hľadiska je absolútne neprimerané zakazovať mu vstup do nehnuteľnosti na tak dlhú dobu.

7. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného uviedla (podanie čl. 191), že odvolanie
nespĺňa náležitosti Civilného sporového poriadku a malo by byť odmietnuté. Zo spoločnej domácnosti
musela odísť, pretože bola obeťou slovných útokov zo strany žalovaného. Vysporiadanie BSM je kvôli
správaniu sa žalovaného doslova utrpením, ale konečne sa podarilo dospieť k nejakej dohode, ktorá
však ešte nie je definitívna. Žalovaný má dlhodobú známosť a býva u nej, zároveň má vyšší

príjem ako žalobkyňa a nemá problém si hradiť nájom. Pokiaľ by nebola žalovaným napadnutá tak, že
mala stopy po útoku na tele, tak by nemala dôvod toto konanie oznamovať na polícii a vyhľadať lekárske
ošetrenie. Ak by jej žalovaný ponúkol, že môže bývať v pracovni a táto by bola na bývanie uspôsobená,
bola by túto ponuku využila. Žalovanému oznámila, že s ohľadom na ekonomickú situáciu sa musí vrátiť
do domu a ide si vymaľovať spálňu, ktorá je nevyužívaná žalovaným, nachystala si izbu na maľovanie.
Keď sa do domu neskôr vrátila späť, že si ju ide vymaľovať všetko bolo na svojom pôvodnom stave,

vyhádzal jej pripravené veci, vyhodil farbu a nástroje na vymaľovanie izby a vymontoval zámok z dverí,
aby v nej nemohla byť a mať súkromie. Dcéra je žalovaným finančne dotovaná, je odkázaná na svojho
otca a tak mu dosvedčí čokoľvek. S dcérou nemala žiadne problémy až do času, kým nezačala riešiť
BSM a chcela sa nasťahovať späť do domu. Žalobkyňa je práceneschopná, lebo ju dcéra dňa 2.4.2022
v dome napadla, fackovala, dokopala do brucha a hrudníka a bila ju tak, že má modriny a škrabance na

krku, musela ísť na ošetrenie opakovane. Od privolanej hliadky polície dostala pokutu za správanie sa
voči žalobkyni. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie dcéry, ide o osobu, ktorá sa doslova trasie za domom a
nevie sa dočkať, kedy už bude vysporiadaná, aby si ho mohla prisvojiť. Keď žalobkyňa príde do domu,
dcéra ju slovne napáda, vyháňa ju z domu, cíti sa ako na návšteve, dcéra ju kontroluje. Obsah čestných
prehlásení dokáže vyvrátiť fotografiami, kde má zdokumentované zranenia, PN a podaním hlásenia

polícii o napadnutí dňa 2.4.2022 o 17:15 hod na tiesňovú linku. Dcéra pri útoku na žalobkyňu vôbec
nebola, nevidela ho, tak všetko čo v čestnom prehlásení uvádza je klamstvo, bola vo svojej izbe a vyšla
von z izby, až keď žalovaný odchádzal z domu. Syn sa v čase útoku na žalobkyňu v dome nenachádzal,
mohol byť buď dole v dome, alebo niekde vonku. Dňa 2.4.2022 pred útokom dcéry, prišiel syn do spálne
a začal žalobkyňu a jej snúbenca kontrolovať čo robia, sťažoval sa, že mu smrdí v dome farba, keďže

maľovali izbu. V kľude mu vysvetlila, že keď sa maľuje, tak je cítiť farbu. Začal kričať a nadávať, že si
majúpobaliťsvojesmradyavypadnúťzdomu,žetendomjejeho,načosahoopýtala,kedytendombude
jeho, že sa tak stále odvoláva na dedičstvo, načo jej odpovedal, že bude jeho, keď zabije svoju matku,
čoho svedkom bol aj jej snúbenec. Otec žalobkyne sa v čase útoku na žalobkyňu v dome nenachádzal,
nemohol vidieť nič, nakoľko s otcom v čase pred útokom a aj po útoku telefonovala. Ich vzťahy sú

dlhodobo narušené od doby, kedy sa rozviedla a našla si priateľa, ktorý sa im nepáči, preto poskytol
nepravdivéprehlásenie.Žalobkyňamáprávovstúpiťdodomu,zobraťsiosobnéveci,akoajvecipatriace
do BSM. Žalovaný nemôže utrpieť ujmu v podnikaní tým, že nemôže vstúpiť do domu, keď všetky veci
potrebné k výkonu podnikania má v kancelárii, v učebni autoškoly tak ako aj parkovisko pre vozidlá
na účel podnikania sa nenachádza v dome. Pokiaľ by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, tak by

sa nemohla nachádzať v rodinnom dome a nebola by v bezpečí, bola by v ohrození života a zdravia.
Pripojila čestné prehlásenie T. Q. zo dňa 18.4.2022 (čl. 196), lekársky nález a správu - urgentný príjem
zo dňa 2.4.2022 (čl. 201-202), potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa 4.4.2022 (čl. 203), fotografie po
napadnutí dcérou (prílohová obálka), história telefonátu v mobile - volanie na tiesňovú linku dňa 2.4.2022
(prílohová obálka), odfotená história telefonátov v mobile žalobkyne - telefonáty s otcom, fotografie

spálne (prílohová obálka), CD 1 a CD 2, ktoré podľa žalobkyne obsahujú videá útoku osoby, proti ktorej
smeruje návrh (prílohová obálka).

8. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný a uviedol, že popiera skutkové
tvrdenia žalobkyne (s ktorými sa súd prvej inštancie bez ďalšieho stotožnil), že by žalobkyňu fyzicky

napadol a spôsobil jej akékoľvek poranenia. Návrh žalobkyne je zameraný nie na údajnú ochranu
jej života a zdravia, ale je motivovaný snahou spôsobiť mu ujmu a súčasne ho prinútiť k uzavretiu
dohody o vyporiadaní BSM podľa jej predstáv. Je neuveriteľné, že žalobkyňa tvrdí, kým po slovných
útokoch z domu odišla, po údajných fyzických útokoch do domu naďalej chodí. Akceptoval žalobkyňou
navrhovaný spôsob vyporiadania, a najmä (čo bolo pre žalobkyňu kľúčové) ňou požadovanú sumu

na finančné vyrovnanie (t.j. sumu 160.000,- Eur), s návrhom súhlasí a môže sa spísať dohoda o
vyporiadaní BSM a súčasne tým ukončiť spor vo veci samej. Žalobkyňa (resp. jej právna zástupkyňa)
však napriek úplnému vyhoveniu jej požiadavkám nevypracovala návrh dohody o BSM, preto nechal
návrh dohody vypracovať, ktorý bol dňa 6.4.2022 predložený protistrane, avšak do dnešného dňa sažalobkyňa k návrhu nevyjadrila. Vo vzťahu k synovi žalobkyňa tvrdí, že svedok nebol vraj v dome
prítomný a teda priebeh udalostí nemohol vidieť, avšak svedok sa vyjadril jasne k tomu, čo videl a
vnímal vlastnými zmyslami, dom opustil iba s cieľom, aby zavolal otca žalobkyne. Žalovaný síce nebol

priamym svedkom (z dôvodu zákazu vstupu do domu) a teda nevie opísať, ako (a či vôbec) medzi
žalobkyňou a dcérou došlo k nejakému fyzickému konfliktu, dcéra mu však priebeh sporu opísala
úplne inak. Podľa dcéry na ňu fyzicky zaútočila žalobkyňa, vytýkajúc jej písomné vyjadrenie na súd a
svedkyňu vyhadzovala z domu (argumentujúc, že dom jej nepatrí a nemá tam čo robiť) a bola to
dcéra, ktorá sa musela fyzickému útoku brániť. Konflikt medzi žalobkyňou a dcérou vznikol až takmer

dva mesiace po udalosti, ktoré vo svojom vyjadrení popísala dcéra a teda neskorší konflikt nemôže
mať vplyv na dôveryhodnosť vyjadrenia dcéry, ktoré podala oveľa skôr. Žalobkyňa rozporuje čestné
vyhlásenie Ladislava Baláža (jej vlastného otca), popierajúc, že jej otec bol prítomný pri konflikte. Toto
je opäť len klamlivé tvrdenie žalobkyne, jej otec jasne uviedol, že prišiel na zavolanie vnuka (R. T.) a k
žiadnemu fyzickému násiliu v dome neprišlo. Naostatok ani priložené audiovizuálne záznamy (nahrávky
z mobilného telefónu) vyhotovené žalobkyňou nepotvrdzujú akékoľvek útoky žalovaného. Odmysliac

od faktu, že ide o nahrávky bez súhlasu nahrávanej osoby, čo ich eo ipso diskvalifikuje ako dôkaz, z
týchto nahrávok vôbec nevyplýva potvrdenie verzie žalobkyne. Z nahrávok vyplýva, že nie žalovaný
útočí na žalobkyňu (ani fyzicky, ani verbálne), ale je to naopak ona, kto slovne útočil na žalovaného.
Priložené dôkazy teda opäť nepreukazujú, že žalobkyňa má dôvodnú obavu z osoby žalovaného, len
potvrdzujú, že vznikol nejaký konflikt medzi žalobkyňou a dcérou, a že žalobkyňa má nejaké drobné

poranenia (pomliaždeniny). Tieto nijako nedokazujú vôbec nič k skutočnostiam, pre ktoré sa žalobkyňa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v dome dodnes trvalo nebýva, od nariadenia
neodkladného opatrenia do domu iba sporadicky chodí, zoberie si veci podľa vlastného uváženia, pričom
vždy vyvolá konflikt (momentálne už len konflikty s deťmi). Svoju bytovú potrebu uspokojuje tak ako
doteraz v inom mieste. Naopak žalovaný je na bývanie v dome odkázaný, nemá zabezpečené žiadne

iné trvalé bývanie a v súčasnosti svoju potrebu bývania musí riešiť dočasným bývaním u blízkej osoby.
Podľa predbežnej dohody o vyporiadaní BSM sa má stať výlučným vlastníkom rodinného domu žalovaný
a teda v ňom naďalej bývať, keď žalobkyňa sama navrhovala, aby dom pripadol žalovanému, s čím
súhlasil.

9. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (čl.
216) a uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že sa nedokázala so žalovaným dohodnúť, začali sa na jej
osobu intenzívnejšie útoky, ktoré vyústili do fyzického útoku. Žalovaným ako aj dcérou bola napadnutá
vo vlastnom dome. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by v dome v čase útoku na jej osobu
bol niekto, kto tento útok videl. Nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby ďalej dlhodobo

zvládala finančne nákladný nájom, tak mala záujem nasťahovať sa do domu. Dohodu o vysporiadaní
BSM nepodpísala, lebo je koncipovaná v jej neprospech, keď našla kupujúceho, ktorý by dom kúpil
za 350.000,- Eur, už oslovila znalca, aby vypracoval posudok s aktuálnou hodnotou. Od žalovaného
požaduje v rámci svojho vyrovnávacieho podielu z BSM iba 165.000,- Eur. Týmto by bol vysporiadaný
celý majetok a mohli by spory ukončiť. Zranenia si nebola schopná spôsobiť sama, spôsobil ich

žalovaný. To, že mala zranenia spôsobené inou osobou videli aj lekári, ktorí ju ošetrovali a
predložilaotomajlistinnýdôkaz-lekárskesprávy.SdeťmiasjejotcommalanormálnevzťahydoVianoc
roku 2021, kedy žalovaný tým, že ju nechce vyplatiť z podielu v rámci vysporiadania BSM, celú rodinu
proti nej poštval výmyslami o tom, že žalobkyňa príde bývať do domu aj s jej budúcim manželom a deti
z domu vyhodí. Jej otec sa obáva toho, že deti sa potom nasťahujú do jeho domácnosti a on sa o nich

bude musieť starať. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil to, že má z neho obavy o
život a zdravie a pokiaľ by bolo nariadené neodkladné opatrenie zrušené, tak by bola vystavená fyzickým
útokom tak z jeho strany ako aj zo strany detí. Nebol to prvý útok na jej osobu, urobil to niekoľkokrát aj
počas manželstva. Má dôvodné obavy, spor o BSM, kedy sa mu nepodarilo to, aby z domu odišla bez
vyplatenia, môže jeho agresivitu voči nej vystupňovať do takej miery, že jej naozaj nejako vážne ublíži

na zdraví. Pripojila rodinné fotografie za obdobie 2019-2021 (prílohová obálka).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP v spojenís § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolaniu žalovaného z neodkladného opatrenia je možné priznať úspech, keďže napadnutý
I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie je vecne nesprávny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho zmenu podľa § 388 CSP.

11. Žalobkyňa žiadala odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP pre vadu odvolania

- absenciu náležitostí. Odvolací súd sa s jej názorom nestotožňuje, nakoľko pri posúdení odvolania
žalovaného podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a 2 a § 124 ods. 1 CSP) odvolateľ uplatnil (výslovne)
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Taktiež výslovne označil napadnutý výrok,
aj argumentačne odôvodnil svoje odvolanie.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia: súd
ukladá žalovanému povinnosť sprístupniť žalobkyni na bývanie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese
Trnava, v obci M., k. ú. M., so súpisným č. XX, postaveného na pozemku CKN parcely č. 104/2, aj na
prislúchajúci pozemok parcely registra „C“ s parcelným č. 104/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
486m2, s parcelným č. 104/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155m2, s parcelným č. 108/1

- záhrada o výmere 361m2 - nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec M., zapísané na liste
vlastníctvač.XXX prekatastrálneúzemieM.(ďalejlen„nehnuteľnosti“),vydaťjejkľúčeodnehnuteľností
a povinnosť nevstupovať do predmetných nehnuteľností od nariadenia neodkladného opatrenia až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

13. Zamietajúci II. výrok napadnutého uznesenia (súd ukladá žalovanému povinnosť sprístupniť
žalobkyni na bývanie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Trnava, v obci M., k. ú. M., so súpisným
č. XX, postaveného na pozemku CKN parcely č. 104/2, aj na prislúchajúci pozemok parcely registra „C“
s parcelným č. 104/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, s parcelným č. 104/2 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 155m2, s parcelným č. 108/1 - záhrada o výmere 361 m2 - nachádzajúcich

sa v katastrálnom území M., obec M., zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. a
vydať jej kľúče od nehnuteľnosti) nebol napadnuté odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivéargumentyodvolateľapredostreténímvodvolacomkonaní,boloposúdiť,čisúdprvejinštancie

rozhodol správne ak I. výrokom uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Trnava, v obci M., so súpisným č. XX, postaveného na pozemku parcely
registra „C“ s parcelným č. 104/2, ako aj na prislúchajúci pozemok parcely registra „C“ s parcelným
č. 104/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, s parcelným č. 104/2 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 155 m2, s parcelným č. 108/1 - záhrada o výmere 361 m2, zapísanými na liste

vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M., a to do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/31/2021.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla

aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných
dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými
vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z
násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné

miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo ibaobmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene
vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré

pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré

sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď
potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť

nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

21. Súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade,
keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu povinného
z neodkladného opatrenia. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku

rozhodnutia nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri
rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o
návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí
mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej
úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov

opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením
neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv navrhovateľa poskytovanej mu súdom v
konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod
potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie

aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred
jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje
(hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.

23. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,

bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1092 s.).

25. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a
to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a

autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha
špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť,
že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do

úvahy.

26. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné

opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

27. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

28. Tvrdenia o obave z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity (podľa § 325 ods. 2 písm.
f/ CSP) sa týkajú princípu opodstatnenosti procesného zabezpečenia, nenahrádzajú však splnenie

ďalšieho zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie konkrétneho
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana formou neodkladného opatrenia,
vrátane dôvodnosti a trvania tohto nároku.

29. S ohľadom na uvedené bolo potrebné skúmať existenciu zákonného predpokladu a to osvedčenie

existencie právneho (nie faktického) vzťahu medzi sporovými stranami s poukazom na žalobkyňou
formulovaný požadovaný petit (neodkladného opatrenia). Neodkladné opatrenie predstavuje procesné
zabezpečenie, ktoré musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to
aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním voveci samej (§ 326 ods. 1 CSP). Neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych
povinností. Bez tvrdenia a osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie

neodkladného opatrenia ani do úvahy.

30. Žalobkyňa svoj nárok uplatnený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vrátane
zamietnutej časti neodkladného opatrenia) založila na tvrdení, že žalovaný, s ktorým je v konaní o
vyporiadanie BSM sp. zn. 38C/31/2021 nemá žiaden záujem na vyporiadaní BSM racionálnou dohodou,

pričom medzi vyporiadavaným majetkom je aj predmetná nehnuteľnosť, v ktorej ostal žiť bývalý manžel,
keď po rozvode z domu žalobkyňa odišla, bývala v podnájme. Pričom nie je už v jej silách platiť nájmy, tak
sa rozhodla, že sa nasťahuje do domu. Potom, čo v emailovej komunikácii právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalovaný je uzrozumený s tým, že sa môže nasťahovať do nehnuteľnosti, dňa 9.2.2022 si
začala sťahovať do domu veci, bývalý manžel jej povedal, že v dome nebude nikdy bývať, fyzicky ju
napadol, došlo k slovným výmenám, nakoniec odišiel z domu preč, v dome zostala do rána zamknutá v

izbe. Po práci prišiel po ňu snúbenec, ktorý ju odviezol na urgentný príjem a políciu dňa 10.2.2022. Od
1.1.2022 si žalobkyňa zrušila živnosť, kvôli zlému zdravotnému stavu, teraz je bez príjmu, keď je ťažké
uhrádzať nájom 570,- Eur mesačne. Iba neodkladným opatrením sa môže domáhať dočasnej úpravy
práv a povinností, kým sa nerozhodne o vysporiadaní BSM.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že na okresnom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 38C/31/2021 (o
vyporiadanie BSM strán sporu), keď žalobu podala žalobkyňa dňa 4.5.2021. Žalobkyňa a žalovaný sú
evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Emailom (čl. 164)
právny zástupca žalovaného (okrem iného) oznamuje dňa 1.2.2022 právnej zástupkyni žalobkyne, že
berú na vedomie vôľu žalobkyne znovu spoločne užívať spoločnú nehnuteľnosť. Čestným vyhlásením

p. T. Q. (zo dňa 17.2.2022) uviedol, že má vedomosť o tom, že dňa 9.2.2022 prišlo k fyzickému a
slovnému napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného v rodinnom dome v M. č. XX, ktorý má žalobkyňa
so žalobcom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa potvrdenia o
oznámení zo dňa 10.2.2022 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave vyplýva, že
žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.

d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, o fyzickom napadnutí zo dňa 10.2.2022 z času 18.00
hod. na adrese M. č. XX zo strany bývalého manžela J. T.. Podľa lekárskej správy z urgentného príjmu
Fakultnej nemocnice v Trnave zo dňa 10.02.2022, ako aj z lekárskeho záznamu od všeobecnej lekárky
zo dňa 14.2.2022 vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku napadnutia utrpela pomliaždeniny pleca, ramena
a iných častí zápästia a ruky. Podľa potvrdenia o ukončení podnikania zo dňa 29.12.2021 žalobkyňa

ukončila podnikanie dňa 1.1.2022. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (na čl. 160) je
žalobkyňa od 3.1.2022 práceschopná. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava
(čl. 169) je žalobkyňa od 3.1.2022 evidovaná ako uchádzačov o zamestnanie. Dňa 30.8.2020 uzavrela
žalobkyňa a T. Q. ako nájomcovia s prenajímateľmi W. a M. H. Zmluvu o nájme bytu č. XX na ulici
J. B. číslo XX, C. na dobu určitú do 31.8.2022 (s možnosťou predĺženia) za dohodnuté nájomné 440,-

Eur mesačne a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu 130,- Eur mesačne. R. A. čestným
prehlásením zo dňa 20.3.2022 prehlásil, že keď ho prišiel vnuk zavolať, aby ukľudnil situáciu, k žiadnemu
fyzickému násiliu neprišlo, len sa hlasno hádali. R. T.estným prehlásením zo dňa 21.3.2022 prehlásil, že
dňa 9.2.2022 bol v dome, rodičia sa hádali, ale k žiadnemu fyzickému násiliu zo strany otca smerom k
matke nedošlo. Potom išiel zavolať starého otca, aby ukľudnil situáciu. P. T. čestným prehlásením zo dňa

20.3.2022 prehlásila, že bola svedkom konfliktu rodičov v rodinnom dome. Potom ako mama z domu
rok pred rozvodom odišla, býva v dome s dcérou, bratom a otcom. Otec nemal problém s nasťahovaním
mamy do domu, ale nesúhlasil s nasťahovaním jej priateľa. Dňa 9.2.2022 prišla večer domov s dcérou,
potom ako jej volal brat, videla a počula ako sa rodičia hádajú. Žiadne fyzické násilie nebolo. Upozornila
ich, aby sa ukľudnili a nekričali kvôli malej. Mama začala opäť kričať, otec našiel v skrini oblečenie

maminho priateľa, začali sa handrkovať o oblečenie, otec ho odniesol do zádveria. Počula krik mamy,
pribehla k nej, otec sa zavrel do spálne a držal zvnútra kľučku, aby sa mama nedostala dnu. Mama
začala hystericky kričať, silou tlačiť do dverí. Celý čas stála meter od nej. Potom začala mama s niekým
telefonovať a kričala do telefónu, že ju otec bije, ktorý bol z druhej strany dverí, držal kľučku a ona stále
tlačila ramenom do dverí. Maximálne ju mohol vytlačiť z dverí, ale k fyzickému násiliu neprišlo, modriny

si mama mohla spôsobiť sama ako tlačila do dverí. Otec vybral dvere z pántov a odniesol ich do bratovej
izby. Otec potom odišiel preč. Mama začala niekomu volať, asi priateľovi. Keď sa ukľudnila, pomohla jej
nahodiť dvere do izby, zavrela sa do spálne. Ráno vstala neskôr, celý deň nadávala na otca. Následnepoobede odišla, zobrala kľúče alebo schovala kľúč od izby, kľúče od domu má. V dobrom stave odišla z
domu a viac s nimi nekomunikuje. Otec by matku nikdy neudrel, to skorej mama otca viackrát napadla.

32. V konaní žalobkyňa osvedčila, že predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
strán sporu, aj ohľadom ktorých prebieha od roku 2021 spor, ktorého iniciátorkou je práve žalobkyňa.
Taktiež bol v konaní osvedčený podľa odvolacieho súdu (jediný) vzájomný incident medzi žalobkyňou
a žalovaným, ktorý sa udial dňa 9.2.2022 počas sťahovania vecí žalobkyne do spálne v rodinnom
dome, ktorého priebeh však strany prezentujú rozdielne. Žalovaný popiera (akýkoľvek) fyzický útok

na žalobkyňu, pri ktorom podľa tvrdenia žalobkyne (nálezu z urgentného príjmu zo dňa 10.2.2022 čl.
148) malo dôjsť k pomliaždeniu pleca a ramena, pomliaždeniu iných častí zápästia a ruky žalobkyne
po fyzickom napadnutí zo strany bývalého manžela (potvrdenie o oznámení ORPZ v Trnave čl. 149).
Prípadné iný útoky (či už fyzické alebo slovné) pred 9.2.2022 (počas manželstva, po rozvode manželstva
strán sporu) tvrdené oboma stranami sporu neboli v tomto konaní preukázané (osvedčené). Odvolací
súd považuje za nesporné, že žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome viac rokov nežije (minimálne

po rozvode), v čase podania návrhu ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (opak nebol v konaní
tvrdený ani osvedčený) žila v nájme spolu so svojím priateľom, že po rozvode manželstva so žalovaným
sa nedomáha žalobou a ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to nevyplýva, že by sa
žalobkyňa vo veci samej domáhala postupu podľa § 146 Občianskeho zákonníka, pričom vo veci samej
sa domáha vyporiadania BSM.

33.Odvolacísúdpoukazujenato,ževlastnícke,resp.spoluvlastníckeprávopatríkzákladnýmústavným
právam, pričom Občiansky zákonník následne definuje práva vlastníka (§ 123 OZ a nasledujúce) a
práva spoluvlastníka, či už podielového (§ 136 OZ a nasledujúce), alebo bezpodielového (§ 143 OZ
a nasledujúce). Zánikom manželstva (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd (v danej veci podala návrh žalobkyňa). Ustanovenie § 146 Občianskeho zákonníka
(ods. 1 ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd, ods. 2 ak sa z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva

v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť) upravuje zákonný postup v prípade nezhôd
o užívaní spoločnej veci, jej údržbe alebo vynakladaní nákladov na spoločný majetok, na návrh
niektorého z manželov. Právo domáhať sa podľa tohto ustanovenia ochrany svojich práv na súde

priznáva súdna prax manželom aj po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (analogicky podľa
§ 853 ods. 1 OZ). Do času, kým nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodnutím súdu, dohodou manželov alebo uplatnením zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka môže každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone
práv a povinností k spoločnej veci. Bývalý účastník bezpodielového spoluvlastníctva manželov však ani

v tomto prípade nemôže úplne vylúčiť druhého účastníka z užívania veci, ktorá ešte nebola po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadaná, ak nejde o prípad, že účastníci mali v bezpodielovom
spoluvlastníctve dve veci slúžiace rovnakému účelu. Úprava práv k spoločnej veci rozhodnutím súdu
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mala umožňovať každému z bezpodielových
spoluvlastníkov užívať spoločnú vec tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť konfliktov medzi

spoluvlastníkmi za obdobie do skončenia konania o vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný dôvod obmedzenia
užívacieho práva manžela k domu alebo bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom
medzi podmienky jeho aplikácie patrí (okrem iných) spolužitie osôb, medzi ktorými dochádza k hrozbe
domáceho násilia v dome alebo byte (čo však v danej veci nebolo osvedčené, keďže žalobkyňa

minimálne od rozvodu manželstva, so žalovaným nežije v predmetnom dome). Vzťahy medzi manželmi
možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to nariadením predbežného opatrenia v zmysle
§ 76 OSP (zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2015, ktorý má ekvivalent
v § 325 CSP pozn. odvolacieho súdu). Pri nariadení predbežného opatrenia je treba rešpektovať
zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel

každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Je preto zásadne neprípustné a v rozpore s ústavne
zaručeným právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ak nejde o niektorú z výnimiek (napr. § 146 ods. 2
OZ), predbežným opatrením niektorého z bezpodielových spoluvlastníkov úplne vylúčiť z užívania veci.(Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1050 s.).

34. Odvolací súd má za to, že v danej veci, žalobkyňou zastúpenej advokátkou spôsob úpravy zvolený a
navrhnutý (v časti napadnutého I. výroku) odobrenej súdom prvej inštancie, nezodpovedá skutkovému
stavu prezentovaného a osvedčovaného žalobkyňou, keď táto sa vo veci samej domáha (výlučne)
vyporiadania BSM (sp. zn. 38C/31/2021), ktoré zahŕňa aj predmetný rodinný dom, v ktorom však
žalobkyňa dlhodobo nebýva, pričom ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že

by sa žalobkyňa vo veci samej domáhala postupu podľa § 146 Občianskeho zákonníka, a výslovne
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn.
38C/31/2021.

35. Odvolací súd má za to, že v danej veci žalobkyňa neosvedčila (na rozdiel od záveru súdu prvej
inštancie) potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia ako jeden zo základných predpokladov pre

jeho nariadenie a rovnako nebola osvedčená naliehavá potreba upraviť vzájomné vzťahy strán sporu
neodkladným opatrením v znení, ktoré určila žalobkyňa (tak ako už bolo konštatované). Potreba
dočasnej úpravy pomerov nebola preukázaná, keďže žalobkyňa už viac rokov v rodinnom dome nebýva,
čo popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli § 325 ods. 1 CSP
v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Z časového aspektu

nevyplývaskutočnýprávnyzáujemžalobkynenazabezpečenídosiahnutiaúčelusúdnehokonania,ktoré
„spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa
v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez
toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie
účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88).

36. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 1). Vylúčené je to, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na dôkazoch,
ktoré vznikli až po vydaní napadnutého uznesenia, preto odvolací súd na dôkazy založené žalobkyňou

až v odvolacom konaní (ako súčasť jej vyjadrenie k odvolaniu), čestné prehlásenie T. Q. zo dňa
18.4.2022 (čl. 196), lekársky nález a správa - urgentný príjem zo dňa 2.4.2022 (čl. 201-202), potvrdenie o
práceneschopnosti zo dňa 4.4.2022 (čl. 203), fotografie po napadnutí dcérou (prílohová obálka), história
telefonátu v mobile - volanie na tiesňovú linku dňa 2.4.2022 (prílohová obálka), neprihliadal. Pokiaľ
ide o rodinné fotografie za obdobie 2019-2021 pripojené k podaniu žalobkyne na čl. 216 (podané až

v odvolacom konaní), ako aj odfotenú históriu telefonátov v mobile žalobkyne - telefonáty s otcom,
fotografie spálne, CD 1 a CD 2 (ktoré podľa žalobkyne obsahujú videá útoku osoby, proti ktorej smeruje
návrh pripojené k podaniu žalobkyne na čl. 196 v rámci odvolacieho konania, odvolací súd konštatuje, že
žalovaná uvedené predložila až po uplynutí lehoty (na podanie odvolania), preto nemožno jej prostriedok
procesného útoku považovať za novotu podľa § 366 CSP. Avšak aj v prípade, že by sa jednalo o novotu,

nebolo možné v odvolacom konaní na tieto novoty (nové dôkazy prednesené až v odvolacom konaní)
prihliadnuť, keďže neboli splnené podmienky podľa § 366 CSP.

37. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (I.
výrok) podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

38.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvody,ktoréviedlikzmenerozhodnutiasúduprvejinštancie,odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.42. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
(vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).